Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29C-67-2024.pdf
PDF · 71.95 KB
Case nature
Subarea
29C/67/2024
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., proti žalovanému: F. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., zast.: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 913,91 EUR takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2024, upravenou podaním doručeným súdu dňa 27.12.2024 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 913,31 EUR, ako aj vydania náhradných kľúčov od motorového vozidla Peugeot 5008, E..
2. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 17.02.2025 s dátumom právoplatnosti 14.03.2025 konanie zastavil v časti o vydanie kľúčov z dôvodu, že zo strany žalobkyne nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku za uvedenú časť žaloby.
3. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 931,91 EUR odôvodnila tým, že uvedenú sumu zaplatila na základe upovedomenia o začatí exekúcie vedeným súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom pod sp. zn. 399EX 1132/22 na návrh oprávneného žalovaného a to na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 11.04.2022 pod sp. zn. 9C/18/2022 pozostávajúce z istiny pohľadávky vo výške 1 334,78 EUR, jeho príslušenstva vo výške 255,70 EUR a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 94,63 EUR spolu s trovami exekútora 228,80 EUR.
4. Z obsahu spisu 9C/18/2022 vyplýva, že žalovaný v postavení žalobcu si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie 1 334,78 EUR, ktoré mali predstavovať 1/2 mesačných nákladov za inkaso, daň za rodinný dom, odpad, poistku za rodinný dom, poistku za auto, havarijné poistenie motorového vozidla, rodinnú poistku, opravu sušičky a čistenie kotla a to za rok 2021 vo výške 780,20 EUR a za obdobie januára až marca roku 2022 vo výške 554,58 EUR.
5. Súd I. inštancie žalobe vyhovel a dňa 11.04.2022 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalobkyňa v postavení žalovaného nepodala odpor a tento nadobudol právoplatnosť 17.05.2022.
6. Žalobkyňa v postavení žalovaného až podaním doručeným súdu dňa 07.06.2022 súdu I. inštancie oznámila, že z dôvodu zamedzenia prístupu k elektronickej pošte zo strany bývalého manžela nemala informáciu o uvedenej súdnej zásielke.
7. Zákonný sudca podaním zo dňa 09.06.2022 žalobkyni v postavení žalovanej oznámil, že predmetný platobný rozkaz bol doručený spôsobom uvedeným v zákone č. 305/2013, ktorý je právoplatný a preto nemôže brať na zreteľ jej vyjadrenie zo dňa 07.06.2022, nakoľko súd nezodpovedá za to, či adresát, ktorému je doručované do elektronickej schránky si túto kontroluje alebo nie.
8. Podľa § 138 CSP, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.
9. Súd I. inštancie na pojednávaní konanom dňa 09.06.2025 pred prednesom žaloby realizoval postup podľa § 138 CSP a žalobkyňu vyzval na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby.
10. Uviedol, že bezdôvodným obohatením podľa § 451 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Nárok uplatnený žalobkyňou však nemožno subsumovať pod žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej sume priznanej právoplatným rozhodnutím súdu v konaní 9C/18/2022, ktorú v lehote určenej súdom nezaplatila, a preto bol žalovaný nútený si súdom priznaný nárok uplatniť v exekučnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie o hmotnoprávnom nároku žalovaného v konaní 9C/18/2022 zrušené nebolo, potom na jeho strane nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Ak žalobkyňa s rozhodnutím súdu v konaní 9C/18/2022 nesúhlasila, mala možnosť podať opravný prostriedok vo forme odporu proti platobnému rozkazu. Pokiaľ takýto prostriedok procesnej obrany nevyužila, potom sa nemôže tejto obrany domáhať v predmetnom konaní.
11. Žalobkyňa po realizovanom predbežnom právnom posúdení zobrala žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.
12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
16. Podľa §146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 17. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
18. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu v plnom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd konanie postupom podľa § 144-146 zastavil.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257 je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než plynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Aplikácia ust. 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo v časti neprizná.
21. V danom prípade súd dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania tak, že súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Výnimočné dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP videl práve v okolnostiach predmetu sporu. Podľa názoru súdu I. inštancie v prípade, ak by žalobkyňa v konaní 9C/18/2022 využila prostriedok procesnej obrany a to odpor proti platobnému rozkazu, je vysoko pravedpodobné, že by súd I. inštancie nevyhovel jeho žalobe v plnom rozsahu. Uvedený záver je možné vyvodiť aj z konania 17C/16/2023, v ktorom si žalovaný v postavení žalobcu opätovne voči žalobkyni v postavení žalovanej uplatnil obdobný nárok za mesiace apríl 2022 až január 2023. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia nesporne vyplýva, že nárok žalovaného voči žalobkyni titulom nákladov za čistenie kotla, pomernej časti výdavkov za odpad, ako aj za inkaso nebol dôvodný v rozsahu 1/2 uvedených nákladov, ale iba v podiele 1/4, resp. 1/6 podľa počtu osôb, ktoré v rozhodnom období stavbu rodinného domu užívali. V súvislosti s nákladmi na bývanie poukázal na rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu vo veci výživného na dcéry strán sporu, z ktorých vyplýva, že zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorú postavil na roveň materiálneho plnenia a rovnako zohľadnil aj hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na maloleté deti a uhrádzanie nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí. Aj vzhľadom na tieto okolnosti mal súd I. inštancie za to, že nie je možné náklady na bývanie celej rodiny deliť iba na polovicu, ale je potrebné vypočítať vždy iba pomernú časť nákladov na bývanie pripadajúce iba na osobu žalovanej.
22. Z vyššie uvedených rozhodnutí, teda vyplýva nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku vo výške 1/2 nákladov za plnenia spojené s užívaním rodinného domu s uvedením, že tieto sú dôvodné iba v podiele zodpovedajúcej na osobu žalobkyne.
23. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd I. inštancie s poukazom na vyššie okolnosti predmetu sporu dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP a rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).