Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-19-2025.pdf
PDF · 113.26 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. E. F., F., so sídlom: C. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zast. H. I., F., so sídlom: C. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: A. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom: K. XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 3.377,52 EUR s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.377,52 EUR a úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 3.377,52 EUR od 22.10.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.1.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.377,52 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.377,52 EUR od 22.10.2024 do zaplatenia, titulom nesplatenia prečerpaného úveru. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (L. G., M.) dňa 25.10.2010 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Podľa žalobcu Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky." Žalovaný napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak právny predchodca žalobcu dňa 9.7.2024 vypovedal Zmluvu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zo dňa 21.10.2024 medzi postupcom L. G., M., N. O. X, XXX XX G. X, IČO: XX XXX XXX a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti
uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.377,52 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.377,52 EUR, z riadneho úroku vo výške 0,- EUR, z úroku z omeškania vo výške 0,- EUR, z poplatkov vo výške 0,- EUR a z poistenia splátok vo výške 0,- EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.377,52 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.377,52 EUR. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. S účinnosťou do 31.1.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník počnúc dňom 22.10.2024, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Na základe uvedených úhrad žalovaného žalobca vyčísľuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky nasledovne: 9,25 % ročne zo sumy 3.377,52 EUR od 22.10.2024 do zaplatenia.
3. Žaloba spolu s procesnými poučeniami bola žalovanému doručená v súlade s § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) do vlastných rúk dňa 20.3.2025. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 9.6.2025, na ktoré sa žalobca, ani jeho právny zástupca neustanovili. Právny zástupca žalobcu pred pojednávaním dňa 5.6.2025 doručil elektronicky súdu písomné podanie zo dňa 30.5.2025, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený podanou žalobou preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu, medzi stranami nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti v tomto konaní považovať v súlade s ust. § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol pred postúpením pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splácaním čo i len časti svojho záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia v celom rozsahu splatná. Zároveň žalobca uviedol, že jeho právny predchodca v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme čo možno najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia veci súhlasil s takýmto rozhodnutím vo veci samej aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na uvedenom súdnom pojednávaní. Preto súd v súlade s ust. § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
5. Na pojednávanie konané dňa 9.6.2025 sa dostavil žalovaný, ktorý k podanej žalobe uviedol, že si je vedomý svojej podlžnosti, ktorá je predmetom tohto konania vo vzťahu k L. G., M., avšak nepozdáva sa mu výška tejto pohľadávky, nakoľko si tam podľa neho veritelia napočítali rôzne sumy. K tomu súd žalovanému uviedol, že podľa podanej žaloby zo strany žalobcu pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania vo výške 3.377,52 EUR, pozostáva výlučne z istiny, ktorá má byť predmetom tohto konania a čo sa týka úroku riadneho, úroku z omeškania a poplatkov, tie sa vymáhajú vo výške 0,-EUR, čiže sa nevymáhajú žiadne nejaké osobitné pohľadávky. Následne žalovaný uviedol, že vzhľadom na jeho veľmi zlé finančné možnosti by mu nepomohlo ani rozdelenie tejto istiny na splátky, nakoľko má ďalších veriteľov, ktorých pohľadávky by bolo potrebné hradiť, pričom nemá na to, aby uhradil všetky pohľadávky v plnom rozsahu, preto nežiadal o rozdelenie sumy v splátkach a ponechal vec na zváženie súdu. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného o tom, že je invalidný dôchodca, a teda jeho finančné možnosti sú slabé, žiadal súd žalovaného, aby uviedol aká je výška jeho mesačných príjmov a výdavkov. K tomu žalovaný uviedol, že jeho invalidný dôchodok mesačne je 326,- EUR, má aj kartičku ťažko zdravotne
postihnutej osoby, pričom čo sa týka jeho mesačných výdavkov, tieto sú veľmi vysoké, zoberú takmer všetky jeho príjmy mesačne. Viac k veci žalovaný neuviedol.
6. Súd vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, tvoriacimi obsah súdneho spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 25.10.2010 právny predchodca žalobcu L. G., M. a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu (číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX), na základe ktorej sa zaviazal pre žalovaného zriadiť a viesť osobný účet, vydať mu platobnú kartu k účtu a poskytnúť povolené prečerpanie.
8. Písomným podaním zo dňa 9.7.2024 označeným ako Výpoveď zmluvy o účte právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že napriek jeho predchádzajúcim výzvam je žalovaný k 4.7.2024 neustále v nepovolenom prečerpaní na účte č.: XXXXXXXXXX vedenom v L. G., M. a vyzval ho na zaplatenie sumy nepovoleného prečerpania, ktoré vzniklo dňa 23.1.2023 a ktoré predstavuje ku dňu 4.7.2024 sumu 3.377,52 EUR do 7 kalendárnych dní od vystavenia tejto výzvy. Zároveň právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že využíva svoje právo a vypovedá Zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k účtu, na základe ktorej v banke vedie bežný účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom na základe tejto výpovede banka zruší účet v deň uplynutia výpovednej doby, t.j. po uplynutí dvoch mesiacov po doručení výpovede. Predmetná výpoveď bola žalovanému odoslaná dňa 9.7.2024.
9. Z výpisu z účtu č.: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný k 23.10.2024 vyčerpal sumu 3.377,52 EUR.
10. Zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 súd zistil, že spoločnosť L. G., M. ako postupca postúpila na spoločnosť D. E. F., F. ako postupníka súbor peňažných pohľadávok špecifikovaných v prílohe č. 1 k tejto Zmluve k dátumu 21.10.2024. Z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému vo výške 3.377,52 EUR, ktorá je predmetom tohto konania. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
13. Podľa ust. § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
14. Podľa ust. § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
15. Podľa ust. § 711 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných prostriedkov na účte.
16. Podľa ust. § 713 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
17. Podľa ust. § 715 ods. 1, 3, 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Zostatok bežného účtu vyplatí banka majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
18. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa ust. § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
20. Podľa ust. § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
21. Podľa ust. § 503 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
22. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokov z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
23. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
24. Podľa ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
25. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou obchodnou a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkových vzťah, ktorý na jej základe vznikne je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu Obchodným zákonníkom. K podstatným častiam zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre klienta, ktorý je v prejednávanej veci spotrebiteľ, bežný účet, určenie doby, od ktorej bude bežný účet zriadený, určenie meny na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom účte vedenom bankou na základe zmluvy o bežnom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu ani inej osoby, ktorej peňažné prostriedky prípadne boli vložené či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške na ktorej sa vzájomne dohodnú. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má výlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou.
30. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane banka ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu, na ktorý si žalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky z jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ jej dal príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mal na účte dostatok vlastných finančných prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal, musela použiť svoje vlastné a tým okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo aj k nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo neurobil. Súčasťou povinnosti banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať z neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ môže disponovať s čiastkami , ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania pokiaľ nemá s bankou dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu, čím majiteľ účtu získava možnosť, tzv. dovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu než ich v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere.
31. V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 až 507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak.
32. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny vzťah v súlade s ust. § 708 Obchodného zákonníka pričom právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného peňažný účet. Právny predchodca žalobcu zároveň poskytol žalovanému možnosť čerpať peňažné prostriedky v rozsahu prevyšujúcom sumu vlastných prostriedkov žalovaného na bežnom účte, čím mu poskytol kontokorentný úver závislý
na bežnom účte. Povinnosťou žalovaného bolo plniť povinnosti zmluvou dohodnuté, predovšetkým zabezpečiť na bežnom účte dostatok vlastných peňažných prostriedkov, čo by žalobcovi umožnilo uhrádzať z nich automaticky splácanie záväzkov zo zmluvy. Žalovaný prekročil debetný limit tým, že prečerpal peňažné prostriedky nad rozsah dohodnutej výšky úveru, v dôsledku čoho mu právny predchodca žalobcu vypovedal túto zmluvu písomným podaním zo dňa 9.7.2024.
33. Zo strany žalovaného nedošlo k rozporovaniu žiadneho zo skutkových tvrdení žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd preto uznal nárok žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej istiny vo výške 3.377,52 EUR.
34. Keďže žalovaný nezaplatil svoj záväzok riadne a včas (v lehote splatnosti), má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania. Žalobca v podanej žalobe žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 22.10.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu žalobcovi, aj napriek tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania už pred týmto dňom. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase omeškania žalovaného, t.j. 22.10.2024 bola 3,65 % (zvýšené o 5 percentuálnych bodov), t.j. zákonná výška úrokov z omeškania bola v čase omeškania žalovaného vo výške 8,65 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi v časti žaloby týkajúcej sa požadovaných úrokov z omeškania úrok z omeškania v zákonnej výške 8,65 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 22.10.2024 do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania (úrok žiadaný nad rámec 8,65 %) žalobu zamietol.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ust. § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Zo slovného znenia ust. § 257 C.s.p. vyplýva, že je ustanovením výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.
39. Zákon v ust. § 257 C.s.p. explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
40. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.6.2025 súd zistil, že žalovaný je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 326,- EUR, je ťažko chorý a jeho mesačné výdavky zoberú takmer všetok jeho mesačný príjem.
41. Na tomto mieste súd uvádza, že je vždy povinný skúmať či v prejednávanom spore existujú dôvody pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p.. Úlohou všeobecného súdu totiž nie je len mechanicky rozhodnúť o náhrade trov podľa výsledku sporu, ale aj zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súdu prvej inštancie spočívajú v okolnostiach na strane žalovaného, konkrétne v jeho majetkových a zárobkových pomeroch, a tieto odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 C.s.p., kedy rozhodnutie o trovách konania za použitia ust. § 255 C.s.p. by sa javilo ako neprimerane tvrdé pre žalovaného. Súd dopĺňa, že žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, ktorá odkupuje pohľadávky od veriteľov za účelom ich následného vymáhania s tým, že za túto činnosť inkasuje zisk, pričom túto činnosť vykonáva opakovane a na pravidelnej báze, pričom ak by táto činnosť pre neho nebola zisková, tento druh podnikania by nevykonával. S ohľadom na uvedené súd uvážil, že záujem na aplikácii ust. § 257 C.s.p. v prospech žalovaného vzhľadom na jeho finančné, sociálne a zdravotné pomery prevažuje nad právom žalobcu, podnikateľa na náhradu trov konania aj napriek jeho úspechu v konaní.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, priznanie náhrady trov konania žalobcovi v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na všetky súdom uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, by bolo voči žalovanému nespravodlivé, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).