Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-46T-14-2013.pdf
PDF · 124.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-46T/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2025 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
T.. L. J., G..: XX.X.XXXX Z. K., E. K. O. Č.. XXXX/XX, Bratislava,
sa uznáva za vinného, že
dňa 23.02.2012 v čase asi o 17.55 hod. riadil v Bratislave po Púchovskej ceste v pravom jazdnom pruhu, v smere do centra mesta, osobné motorové vozidlo značky Jaguar CC9/H/502, tmavo hnedej metalízy, EČV: K.-XXX R., pričom pri predajni Drevona, v blízkosti stĺpu verejného osvetlenia č. 059/019 v čase zapnutého verejného pouličného osvetlenia, sa plne nevenoval vedeniu vozidla a plne nesledoval situáciu v cestnej premávke a na priechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni M. K., ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov z pohľadu obvineného zľava doprava, v dôsledku čoho došlo ku zrážke vozidla s poškodenou K., ktorá utrpela pri dopravnej nehode zranenie, ktorým na mieste podľahla. Obvinený T.. L. J. svojím konaním porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e) a písmeno f) citovaného zákona,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal tak, že porušil dôležitú povinnosť, ktorá je páchateľovi uložená podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného T. M., G..: XX.X.XXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného svedkov, za súhlasu procesných strán oboznámil závery znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, vypočul znalcov a na záver sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými to spise ako ich doplnených na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový a právny stav tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Nakoľko v predmetnej trestnej veci došlo zo strany krajského súdu v Bratislave k odňatiu veci zákonnému sudcovi a vec bola pridelená sudcovi novému, tento pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval aj v súlade s § 277a ods. 3 Trestného poriadku. Okrem uvedeného, súd konštatuje že pri ustálením skutkového a právneho posúdenia veci mal k dispozícii aj dôkaz konkrétne znalecký posudok z ortopédie, ktorý bol vypracovaný až po pridelení veci novému zákonnému sudcovi. * * *
Ku skutku
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú učinil na hlavnom pojednávaní už skôr, a súd v súlade s ustanovením §277a ods. 3 Trestného poriadku, prečítal zápisnicu o jeho výsluchu zo dňa 30.09.2014, kde vypovedal, že vychádzal z parkoviska z obchodného domu Kaufland a na svetelnej križovatke odbočil smerom do mesta. Išiel v pravom jazdnom pruhu, kde pred prechodom pre chodcov videl stáť poškodenú bez náznaku pohybu. Ako sa blížil k prechodu pre chodcov tak táto chodkyňa sa z ničoho nič rozbehla, on zareagoval tým spôsobom, že ihneď stúpil na brzdu, avšak nehode už nemohol zabrániť. Po nehode poškodenej poskytol prvú pomoc. Vypovedal, že svedkyňa sa rozbehla veľmi rýchlo a bol to okamih, nevedel uviesť či mala poškodená barlu to si nevšimol, a ďalej obžalovaný uviedol, že chodkyňu spozoroval na ostrovčeku približne vo vzdialenosti 100 až 150 metrov. To v akej vzdialenosti bol od prechodu, keď zbadal, že sa poškodená rozbehla, to sa mu už ťažko odhaduje. Reagoval tak, že ihneď podvedome ako vodič skočil na brzdu. V čase dopravnej nehody bola relatívne dobrá viditeľnosť, bola tma a vozovka bola vlhká. V tom čase svietilo verejné pouličné osvetlenie. Pamätá si, že chodkyňu zachytil ľavou prednou časťou vozidla. Čo sa týka premávky, aká bola v tom čase obžalovaný uviedol, že zaregistroval za ním idúce dve vozidlá. Obžalovaný išiel rýchlosťou medzi 40 až 50 km za hodinu, vozidlo má systém ABS a jedná sa o vozidlo Jaguár. V čase keď zaregistroval poškodenú, tak táto stála na ostrovčeku z jeho pohľadu na ľavej strane a nejavila známky pohybu.
Svedok M. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v daný deň išiel s priateľkou z Kauflandu z nákupu doľava, do mesta a pred Drevonou je prechod pre chodcov a pred nimi zaregistroval jedno vozidlo čiernej farby, pár metrov pred priechodom pre chodcov zastavili, pretože auto pred nimi zastavilo. On si v tom okamihu všimol, že nejaké teleso, potom si uvedomil, že to bol človek, ktorý mal na sebe bielu bundu a teraz nevie či letelo zľava doprava alebo z pravej strany doľava, to už si presne nepamätá. Na základe toho dal výstražné svetlá, uvedomil si že došlo k zrážke a s priateľkou pristúpili bližšie a všimli si, že na zemi leží pani staršieho veku a poskytli jej prvú pomoc. K stavu vozovky či bola suchá alebo mokrá sa svedok vyjadriť nevedel. Oni išli rýchlosťou okolo 40 až 50km za hodinu. To akým spôsobom brzdilo vozidlo pred nimi teda či plynulo alebo prudko, svedok viesť nevedel avšak vzhľadom na to že bol od neho asi 5m tak normálne brzdil, nemusel sledovať. Keď išli za poškodenou na vozovke videli rozsypaný nákup. To či si všimli, že na tom ostrovčeku stále nejaká osoba keď šoférovali smerom tam, tak svedok uviedol že na ľavej strane si nevšimol nič, keďže boli v pravom pruhu a na pravej strane sa mu marí, že došiel alebo odchádzal autobus. To či sa na mieste nachádzali nejaké brzdné stopy to si nevšimol a nevie to uviesť. Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec odboru cestnej dopravy T.. B. K., vypovedal, že k zrážke došlo v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy do mesta, pričom v strede vozovky sa nachádza deliaci ostrovček, ktorý zadokumentoval a jeho šírka je 1,5 m. Výška ostrovčeka je o kótovaná a zameraná a horná hranica ostrovčeka je 12cm od úrovne vozovky. Miesto dopravnej nehody sa nachádza na púchovskej ulici, kde vozovka je smerovo rozdelená a to v mieste dopravnej nehody ochranným ostrovčekom a pred miestom dopravnej nehody vodorovnou dopravnou značkou dvojitá pozdĺžna súvislá čiara číslo V1b, táto dopravná značka sa používa na oddelenie protismernej premávky s dvoma
alebo viacerými jazdnými pruhmi. Začiatok ostrovčeka z pohľadu smeru jazdy vodiča je označený dopravnou značkou C6a, je to prikázaný smer jazdy obchádzania vpravo. Pred ostrovčekom je ešte vodorovná dopravná značka V13, ktorá vyznačuje priestor do ktorého je zakázané vchádzať alebo nákladom presahovať. K skutočnosti, kedy vodič je z technického hľadiska povinný reagovať na chodca prichádzajúceho zľava uviedol, že napríklad ak v danom prípade sa jedná o 4 jazdné pruhy, ktorých šírka je 3m plus šírka ochranného ostrovčeka teda celkovo 13 a pol metra, ak by chodec vstupoval do vozovky zľava čiže ešte protismere jazdy na prejdenie 6m respektíve 13 a pol metra potrebuje čas pri normálnej chôdzi viac ako 10 sekúnd. Ak by sa vozidlo pohybovalo na hranici dovolenej rýchlosti teda rýchlosťou 50km za hodinu tak 10 sekúnd pred priechodom pre chodcov by bol vzdialený viac ako 140m. V žiadnom prípade nie je možné posudzovať, že z technického hľadiska má vodič na takéhoto chodca reagovať akokoľvek, nakoľko zo vzdialenosti 140m vodič nevie vyhodnotiť správanie chodca, či chodec vstúpi alebo nevstúpi do koridoru pohybu vozidla. Znalec ďalej vypovedal že vodič je povinný reagovať na chodca, ak vstúpi do koridoru pohybu vozidla, teda do časti vozovky, v ktorej sa pohybuje ak je možné z technického hľadiska jednoznačne vyhodnotiť konaní chodca, že chodec vstúpil do vozovky a cez vozovku prechádza. Znalec sa ďalej vyjadril ku skutočnosti, ktorú uvádzal prokurátor, že v danom prípade sa nejednalo o prechod ostrovčekom, keďže prechod je nakreslený súvisle to jest, že vodič mal reagovať na chodca už v čase jeho vstupu do vozovky v protismere. Ďalej na mieste dopravnej nehody sa nachádza usporiadanie prechodu pre chodcov cez celú šírku vozovky kde v strede vozovky sa nachádza ostrovček, ktorý je vyvýšený a má šírku 1,5 metra. Z pohľadu slovenskej technickej normy sa jedná o ochranný ostrovček nakoľko ide o vozovku smerovo rozdelenú. V minulosti bolo vodorovné dopravné značenie takýchto prechodov vykonávané tak, že vodorovná dopravná značka priechod pre chodcov V6a bola dávaná cez celú šírku vozovky, teda aj v oblasti zvýšeného ostrovčeka. V súčasnosti táto skutočnosť bola upravená. Znalec uviedol že aj v tom čase kedy došlo k dopravnej nehode sa jednalo o ochranný ostrovček. V súčasnej dobe je vodorovné značenie priechodu pre chodcov v mieste ostrovčeka vynechané. Je to v podstate ochranný priestor pre chodcov, kde je možnosť stáť, vzhľadom na okamžitú intenzitu cestnej premávky. Znalec sa vyjadril aj v tom smere že chodec pri prechádzaní takejto komunikácie nie je povinný zastaviť na priestore ochranného ostrovčeka. Daný priestor je tam z toho dôvodu, ak intenzita cestnej premávky nedovoľuje ďalej prechádzať cez vozovku, aby tam chodec zastavil, čiže ak tam nejde nič, tak môže ísť. Chodec nemôže ohroziť účastníkov svojím náhlym vstúpením na vozovku. Chodec môže prechádzať celú vozovku vtedy, ak to môže urobiť bez nebezpečenstva, čiže vzhľadom na intenzitu cestnej premávky v oboch smeroch premávky. Podľa jeho názoru vodič je povinný reagovať na chodca v strede vozovky všetko závisí od intenzity cestnej premávky.
Za súhlasu procesných strán bol prečítaný znalecký posudok T.. B. C., ktorý vo svojom znaleckom posudku zhrnul 4 alternatívy priebehu nehodového deja Alternatívy sú z technického hľadiska prijateľné. Alternatíva A predpokladala že chodkyňa išla cez vozovku rýchlosťou pomalej chôdze, alternatíva B, že chodkyňa cez vozovku sa pohybovala rýchlosťou normálnej chôdze, alternatíva C, chodkyňa sa cez vozovku pohybovala rýchlosťou rýchlej chôdze a alternatíva D, že chodkyňa sa cez vozovku pohybovala rýchlosťou behu. Vzhľadom na vek osoby ďalej jej pohlavie a stav znalec určil predmetné rýchlosti pohybu poškodenej pri alternatíve A 2,3 km/h, alternatíva B 3,2 km/hod. alternatíva C 4,2 km/hod. a pri alternatíve D 7 km/hod. Z technického hľadiska znalec konštatoval, že z analýzy priebehu nehodového deja pri alternatívach A B a C, sa jednalo o nesprávnu techniku jazdy obžalovaného, kedy tento z technického hľadiska začal na chodkyňu reagovať neskoro, a súčasne chodkyňa prechádzala cez vozovku po vyznačenom priechode pre chodcov a v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody umožňovala. Znalec pri alternatívach A, B a C, súčasne konštatoval nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla Jaguár vodičom vozidla Jaguár teda obžalovaným. Posledná alternatíva a to alternatíva D, ktorá predpokladala, že chodkyňa cez priechod pre chodcov utekala, (aj tvrdenie obžalovaného) bola vyhodnotená znalcom ako technicky nesprávna a nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami platných právnych predpisov, nakoľko chodkyňa prechádzala síce cez vozovku po vyznačenom priechode pre chodcov, ale v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Znalec vo svojom posudku konštatuje je miesto zrážky motorového vozidla s chodcom s prihliadnutím na príchod pre chodcov, vzhľadom k tomu, že finálne postavení vozidla obžalovaného sa podľa zadokumentovaných stôp nachádzalo až za priechodom pre chodcov, tak znalec konštatoval, že miesto stretu vozidla Jaguár s chodkyňou sa nachádza na vyznačenom priechode pre chodcov v pravom jazdnom pruhu vozovky Púchovskej ulice smerom do centra vo vzdialenosti cca 4m od východzieho bodu
merania smerom do centra mesta a vo vzdialenosti cca 2.1m od pravého okraja vozovky Púchovskej ulice smerom do centra mesta. Na hlavnom pojdnávaní znalec T.. C. doplnil svoj znalecký posudok, aj o alternatívu E, kde uvažoval s tým, že chodkyňa sa pohybovala rýchlosťou 6 km/h a nie 7 km/h ako je uvedené v posudku. Túto alternatívu môže tiež predložiť súdu. Z tejto alternatívy vyplýva, že k nehode by došlo približne rovnakým spôsobom ako pri alternatíve s rýchlosťou pohybu 6 km/h rozdiel by bol v tom, že vozidlo by pri alternatívne 6 km/h narazilo do chodkyne s rýchlosťou cca 4 km/h nižšou, čo je v zásade vcelku zanedbateľný rozdiel. Pretože pri ilustráciu uvádza, že náraz a rýchlosť vozidla do chodca bola v rozsahu 30-33 km/h. Túto analýzu vypracoval len z dôvodu, aby predišiel už ďalším pochybnostiam o tom, či je rýchlosť 7 km/h zvolená na hranici hornej na hranici dolnej alebo strednej v tomto rozpätie. Ako už uviedol jednotlivé rozpätie rýchlosti pohybu sú mierne odlišné.
Rovnako tak uviedol, že existencia predmetných variantov bola daná preto, že nebol žiadny údaj o pohybe chodkyne s výnimkou smeru jej pohybu. Podotýka, že ani vodič vozidla Jaguar sa v čase keď vypracoval posudok k prípadu nevyjadroval, lebo v uvedenej veci nevypovedal. Za takýchto predpokladov, že nie je určená rýchlosť pohybu chodca sa jednoznačne musí počítať so všetkými možnými alternatívami pohybu, aby bolo možné objektívne posúdiť všetky možnosti. Toto pri vypracovaní posudku aj spravil a podotýka, že pokiaľ by bolo jednoznačne určený spôsob a rýchlosť pohybu chodkyne v spise, tak by vypracoval len jednu alternatívu a nie všetky. To bol dôvod, prečo vypracoval celú škálu možnosť spôsobu chodkyne pričom vylúčil kategóriu šprint. To považoval za neprijateľné z hľadiska veku a z hľadiska toho, že chodkyňa používala barlu. Z výsluchu znalca M.. B. Š. vyplynulo, že poškodená mala 80 rokov, mala podľa všetkého používať aj francúzsku barlu, ktorú používala pri ľavej strane, keďže barla bola nepoškodená. Či poškodená bežala alebo išla sa z pitvy jednoznačne určiť nedá. Z pitvy vedeli zistiť, to že poškodená sa pravou nohou dotýkala podložky. Pravdepodobne poškodená skôr kráčala ako bežala. Môžu povedať len pravdepodobne vzhľadom k veku a k barle, kt. mala. Pokiaľ by poškodená bežala k zranenia by došlo podobným spôsobom. Je to skôr otázka na znalcov z odboru dopravy akou rýchlosťou vie utekať osoba vo veku 80 rokov za použitia barly prípadne klinický lekár. Napokon sa súd oboznámil aj zo znaleckým posudkom Znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, M.. K. L., a ku ktorému vypočul znalca, ktorý na hlavnom pojednávaní k podanému znaleckému posudku vypovedal, že jeho záveroch trvá v plnom rozsahu, a po dôkladnej analýze spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie poškodenej, konštatuje, že objektívny fyzický hendikep určite poškodenej dovoľoval pohyb aj bez opory barly alebo vychádzkovej palice, povedzme v známom prostredí ktoré pozná a kde existuje dostatok oporných a záchytných bodov ktoré môže použiť. Keďže sa na mieste dopravnej nehody našla francúzska barla ktorá patrila poškodenej je táto otázka bez predmetná, poškodená barlu v deň dopravnej nehody oužívala, bez logického rozporu tu zapadá do rámca vytýčeného zdravotným stavu poškodenej a okolnostiam za ktorých sa pohybovala v exteriéry. To znamená nutnosť prejsť šírku štvorprúdovej cesty s nákupom v ruke za šera, na vlhkej a potencionálne klzkej vozovke. Možnosti pobehnúť resp. zrýchliť krok je za daných podmienok vyslovene skeptický, pobehnúť s barlou je z hľadiska biomechaniky chôdze človeka vyslovene nezmysel. Navyše poškodená niesla nákup a jej fyzická kondícia a typ možnosti pohybu boli adekvátne pokročilému senilskému veku a závažným zdravotným ťažkostiam.
Čo sa týka francúzskej barly táto slúži na zvýšenie stability a protéza má nahrádzať stratenú funkciu. V prípade poškodenej, táto mala skrátenú končatinu o 4 cm, ktorá skutočnosť bola zmeraná pri pitve a končatinu mala ešte vyrotovanú navonok, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňovala pohyb poškodenej a prakticky vylučovala beh rýchlejšou chôdzou, doslova zavadzala. Skrátenie 4 cm opísal z pitevného nálezu, samozrejme že súhlasí aj s tým, že časť tohto skrátenia mohla byť spôsobená aj zlomeninami dolnej končatiny pri dopravnej nehode. Skrátenie končatiny o 4 cm aj keby bolo, pričom v znaleckom posudku sa neuvádza, že na úkor čoho došlo k skráteniu o tieto 4 cm, pričom pravdu sa už nedozvieme, čo je najpodstatnejšie, že samotné skrátenie, by nebol problém a nijakým zásadným spôsobom by ten pohyb nelimitovalo, Sklon panvy, vybočenie chrbtice navonok, je schopné odchýlky 2-3 cm, 4 cm prakticky úplne vykompenzovať a ten človek by sa aj pri takomto skrátením dokázal pohybovať prakticky normálne, ak by sme sa bavili iba o tomto skrátení. Problémom je tá rotačná odchýlka, ktorá je vyslovene typická pre tieto typy zlomením hornej stehennej kosti. S čím sa organizmus nevie vyrovnať. Pri takomto vytočení ona tou nohou zakopáva.
Čo sa týka poškodenej, tak sa jednalo o osobu seniora vyššieho veku, pričom na základe výsledkov pitvy bolo preukázané, že trpela ťažkou ischemickou chorobou srdca, čo potvrdila aj svedkyňa Š., že si chodila k nej predpisovať lieky a podstatou tejto choroby je nedostatočné zásobenie tkanív kyslíkom a z toho vyplývajúce ťažké obmedzenie pohybu, oni sa udýchajú. Tomuto stavu by zodpovedal aj ten ťažký nález na srdcových tepnách. Mohla sa pohybovať maximálne nejakou neistou, šuchtavou, minimálnou rýchlosťou. Tie výpočty ktoré tam sú v znaleckom posudku, sú nejakých 6-8 km/h, sú absolútne mimo reality. Človek s takýmto komplexným postihnutím mobility nie je schopný vyštartovať a utekať, navyše keď v jednej ruke mala tašku a v druhej barlu a tašku s nákupom. Ten pohyb možno charakterizovať ako opatrný, z kroka na krok.
Nechce zachádzať do dohadov, ale čo sa týka mozgovej príhody tak ani praktická lekárka k nej nič nevedela uviesť, o jej dôvodoch a pre to ju nechce hodnotiť. Pravdepodobne prebehla bez nejakých následkov. Treba vychádzať z toho čo je zadokumentované z pitvy a ostatných lekárskych správ. Obidve tieto diagnózy zásadným spôsobom ovplyvňovali mobilitu a celkovú výkonnosť poškodenej. * * * Na základe takto vykonaného dokazovania samosudca konštatuje že bolo preukázané nad všetky pochybnosti, že obžalovaný sa plne nevenoval vedeniu vozidla a plne nesledoval situáciu v cestnej premávke na priechode pre chodcov nedal prednosť poškodenej, ktorá utrpela zranenia, ktorým na mieste podľahla.
V prvom rade súd poukazuje na samotnú výpoveď obžalovaného, ktorý vypovedal, že poškodenú na priechode pre chodcov zaregistroval stáť pri stredovom deliacom ostrovčeku približne 100 až 150 m pred priechodom. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mal vedomosť, o tom, že na priechode pre chodcov sa nachádza poškodená a bol povinný riadne sledovať premávku, prispôsobiť svoju rýchlosť tak, aby v prípade že poškodená vojde do koridoru jeho vozidla, bude schopný vozidlo zastaviť a vyhnúť sa tak kolízii s poškodenou a hlavne dať chodkyni prednosť, keďže táto sa nachádzala na priechode pre chodcov (všeobecné povinnosti vodiča). Pri trestných činoch v doprave sú ťažiskovým dôkazným prostriedkom okrem výpovedí svedkov, najmä znalecké posudky z odboru cestnej dopravy, ktoré poskytujú alternatívu/ alternatívy priebehu nehodového deja tak ako to bolo aj v tomto prípade a v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi umožňujú súdu prijať alebo neprijať logické závery o priebehu nehodového deja a následnom právnom posúdení konania obžalovaného. Dôkazom v pôvodnom konaní neznámym je znalecký posudok znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, v ktorom znalci konštatovali, že poškodená pri prechádzaní cez vozovku nemohla utekať ani ísť rýchlou chôdzou, nakoľko to vylučoval jej zdravotný stav. Po dôkladnej analýze spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie poškodenej znalec konštatoval, že objektívny fyzický hendikep určite poškodenej dovoľoval pohyb aj bez opory barly alebo vychádzkovej palice, ale povedzme v prostredí, ktoré pozná a kde existuje dostatok oporných a záchytných bodov, ktoré môže použiť. Keďže na mieste dopravnej nehody sa našla francúzska barla, ktorá patrila poškodenej je táto otázka bezpredmetná, teda poškodená barlu v deň dopravnej nehody používala, bez logického rozporu to zapadá do rámca vytýčeného zdravotným stavom poškodenej a okolnostiam za ktorých sa pohybovala v exteriéri. Možnosť prebehnúť respektíve zrýchliť krok za daných podmienok s barlou a s nákupom na štvorprúdovej vlhkej ceste je z hľadiska biomechaniky chôdze človeka vyslovene nezmysel. Poškodená na základe výsledkov pitvy rovnako, tak trpela ťažkou ischemickou chorobou srdca, čo potvrdila aj svedkyňa Z., že chodila si k nej predpisovať lieky a podstatou tejto choroby je nedostatočné zásobenie tkanív kyslíkom a z toho vyplývajúce ťažké obmedzenie pohybu, ktorý spočíva v tom že takéto osoby sa udýchajú. Znalec sa rovnako tak vyjadroval aj k tomu, že počas pitvy bolo dokumentované, že poškodená mala skrátenú končatinu o 4 centimetre a ešte aj vyrotovanú navonok. Skutočnosť že skrátenie bolo 1,5 centimetra pred dopravnou nehodou a po nej bolo namerané 4cm, S tým súhlasí a uvádza že tento údaj je prakticky irelevantný, nakoľko takéto skrátenie či už 1,5 centimetra alebo aj 4centimetre vie telo vykompenzovať a človek by sa aj pri takomto skrátení dokázal pohybovať prakticky normálne, samozrejme za predpokladu, ak by sme sa bavili iba o tomto skrátení. Problémom u poškodenej je tá rotačná odchýlka, ktorá je výslovne typická pre tieto typy zlomenín hornej stehennej kosti, s čím sa organizmus nevie vyrovnať a pri takomto vytočení ona tou nohou zakopávala. K pohybu poškodenej uvádza, že táto sa mohla pohybovať maximálne nejakou neistou, šuchtavou, minimálnou rýchlosťou. Tie výpočty, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku nejakých 6 až 8 km za hodinu, sú absolútne mimo reality. Človek s takýmto komplexným postihnutím mobility nie je schopný vyštartovať a utekať, navyše keď v jednej ruke má tašku a v druhej barlu a tašku s nákupom. Tento pohyb možno charakterizovať
ako opatrný, z kroka na krok. Takýto záver podporuje aj výpoveď znalca M.. Š., ktorý vypovedal, že s ohľadom na vek a zdravotný stav poškodenej táto skôr kráčala ako bežala. Práve vyššie naznačený znalecký posudok je dôkazom svedčiacim tomu, že poškodená sa mohla cez prechod pre chodcov pohybovať len pomaly a podľa názoru súdu vylučuje tvrdenie obžalovaného o tom, že poškodená sa náhle rozbehla cez priechod pre chodcov a on už nedokázal na ňu včas zareagovať (alternatíva D, prípadne E znaleckého posudku z cestnej dopravy). Navyše ak obžalovaný vypovedal, že poškodenú evidoval na stredovom ostrovčeku na priechode pre chodcov vo vzdialenosti 100-150 metrov, je to dostatočne veľká vzdialenosť na to, aby predvídal a dbal zvýšenej opatrnosti pri prejazde daným úsekom. Vo vzťahu k predmetnému priechodu pre chodcov je potrebné uviesť, že aj znalec T.. K., na jednej strane hovorí, že cesta je smerovo rozdelená vyvýšeným ostrovčekom, no na strane druhej, ako je vidno aj z fotodokumentácie, vodorovná dopravná značka laicky „zebra“, prechádza súvisle z jednej strany vozovky na druhú, a v mieste, kde je ostrovček nie je táto vodorovná dopravná značka vynechaná a ani výškovo predelená (tak ako tomu býva v súčasnosti, poznámka samosudcu). Znalec uviedol tiež, že podľa jeho názoru je vodič povinný reagovať na chodca v strede vozovky, čo zodpovedá aj vykonanému dokazovaniu, kedy sám obžalovaný uviedol, že videl poškodenú stať pri stredovom ostrovčeku. Na základe vyššie uvedených dôkazov, v spojení so znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy, súd ustálil alternatívu A priebehu nehodového deja a správanie sa účastníkov dopravnej nehody ako preukázanú. Dokonca ak by súd aj uvažoval o rýchlejšom pohybe poškodenej, čo bolo znalecky vylúčené, ako je to pri alternatíve B a C, kedy znalec predpokladal, že by chodkyňa teda poškodená išla rýchlou chôdzou, bola vyhodnotená znalcom ako nesprávna technika v jazde obžalovaného. Súd tu najmä reagoval na obhajobné tvrdenia, že poškodená snáď mohla aj pobehnúť a mala byť podľa vyjadrení aj ošetrujúcej lekárky čiperná. Poslednú alternatívu D (a E) teda, že by poškodená utekala, súd vyhodnotil ako nemožnú práve s poukazom na vyššie spomínaný znalecký posudok znaleckej organizácie. Ako znalec T.. C. sám vypovedal, vzhľadom k tomu, že nebol žiadny údaj o pohybe chodkyne s výnimkou smeru jej pohybu a teda nie je určená rýchlosť pohybu chodca sa jednoznačne musí počítať so všetkými možnými alternatívami pohybu, aby bolo možné objektívne posúdiť všetky možnosti. K tomu akú možnosť, respektíve variantu súd v rámci dokazovania posúdi ako preukázanú vyplynulo z ďalšieho dokazovania, konkrétne znaleckého posudku znaleckej organizácie. Na záver súd považuje za potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní, nemá väčšiu alebo menšiu váhu ako ostatné vykonané, dôkazy a nemôže byť hodnotený izolovane (teda jednotlivo) bez vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ak znalec pri vypracovaní znaleckého posudku dôjde k záveru, že na základe dostupných informácií existuje viac ako jeden variant priebehu nehodového deja, potom je potrebné zamerať dokazovanie na preukázanie prípadne vyvrátenie ostatných variantov. Súd v danom prejednávanom prípade nemôže izolovane hodnotiť len jednu variantu, bez logického a nepodloženého vysvetlenia odmietnutia ostatných variantov, bez toho, aby ich podrobil overovaniu s ostatnými vykonanými dôkazmi. V naznačenom smere preto znalecké dokazovanie znalcom z odboru ortopédie (MED-PRO-ORTHO), bolo zásadným dôkazom svedčiacim v prospech variantu A priebehu nehodového deja. Preukázanie tejto skutočnosti samozrejme na jednej strane preukazovalo pohyb poškodenej cez priechod pre chodcov a nesprávnu techniku jazdy obžalovaného, ale súčasne sa k tomu pridružila aj tá skutočnosť, bližšie popísaná v ďalšej časti tohto rozsudku a tou je vedomosť obžalovaného o státí poškodenej na priechode pre chodcov, a porušení jeho povinností ako vodiča vo vzťahu ku chodcom nachádzajúcim sa na priechode pre chodcov. * * * K právnemu posúdeniu Na základe vyššie popísaného skutkového stavu veci, a ustálením v priebehu nehodového deja súd konštatuje, že obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním spočívajúcim v porušení dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona inému, teda poškodenej spôsobil smrť, čím naplnil všetky obligatórne pojmové znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Z vykonaného dokazovania bolo ustálené, že obžalovaný sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla, na poškodenú, ktorá predtým stála na úrovni ostrovčeka a následne prechádzala cez prechod pre chodcov, reagoval neskoro, v čoho dôsledku došlo k nárazu ľavou prednou časťou vozidla obžalovaného do poškodenej, a v tomto dôsledku táto utrpela zranenia ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla.
Konaním, teda porušením dôležitej povinnosti uloženej obžalovanému zákonom, súd videl v tom, že tým, že obžalovaný napriek tomu, že videl poškodenú na priechode pre chodcov, nedostatočne venoval
riadeniu vozidla a teda porušil povinnosti, ktoré sú mu uložené § 4 ods. 1 písm. c), e) a f), zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (účinnom v čase spáchania skutku) a to konkrétne, písm. c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, písm. e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám a písm. f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Oproti obžaloba súd zistil a ustálil aj porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. e), zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (účinnom v čase spáchania skutku), podľa ktorého je vodič povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám. Táto povinnosť vyplýva z toho, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená sa nachádza na priechode pre chodcov a bol povinný dbať zvýšenej opatrnosti. Následkom potom v tomto prípade bolo zranenia poškodenej, ktorým následne podľahla, teda viedli k jej smrti.
Pre trestné činy v doprave je veľmi dôležití príčinná súvislosť, ktoré spočíva v tom, že medzi konaním a následkom musí byť určitá (príčinná) súvislosť, kedy bez konania obžalovaného (jeho porušením povinností) by následok v podobe nárazu do tela poškodenej nenastal, alebo nastal inak ako nastal. Hlavnou príčinou následku bolo podľa názoru súdu nedostatočné venovanie pozornosti a nedanie prednosti chodkyni - poškodenej. Súd na základe vykonaného dokazovania už vylúčil možnosť, že by poškodená po priechode pre chodcov utekala a teda mal za preukázaní, že nemohla vytvoriť obžalovanému náhlu prekážku a teda nemohla mať na následku dopravnej nehody žiaden podiel. K trestnej zodpovednosti musí aj v prípade zistenia príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom pristúpiť zavinenie. Je nepochybné, že obžalovaný nemal v úmysle, zraziť poškodenú, ale na základe vykonaného dokazovania uzatvára, že pri nedbanlivosti si obžalovaný mal a mohol minimálne predstaviť, že sa takýto príčinný vzťah môže rozvinúť a teda konal vo forme vedomej nedbanlivosti, ktorá vyplýva z toho, že obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Súd tento záver prijal na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy bolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená sa na priechode pre chodcov nachádza, mal povinnosť jej dať prednosť pri prechádzaní no nevenoval sa riadne vedeniu vozidla, nesledoval jej správanie a teda sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k nehode nedôjde. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe nie akékoľvek porušenie dopravných predpisov je aj porušením dôležitej povinnosti [tak ako to predpokladá aj ustanovenie § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona], ktorá pre vodiča vyplýva zo zákona, ale len takej povinnosti, ktorej porušenie má spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 5/1962), porušením dôležitej povinnosti pri premávke na cestách je najmä také porušenie povinností vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a váhu motorových vozidiel môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu, a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne často máva (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 33/1972) a aby bolo možné uznať, že sa jedná o porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom, musí súd zistiť, že medzi porušením tejto povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 31/1966). Záverom súd dodáva, že v prjednávanom prípade sa jedná o prečin, pri ktorom sa súd zaoberal aj otázkou materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, kedy nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. S poukazom na najzávažnejší následok v podobe smrti poškodenej a porušenie predpisov na úseku cestnej dopravy, ktoré možne kvalifikovať ako závažné porušenie, súd nemohol prijať záver o nepatrnej závažnosti konania obžalovaného a použiť uvedené zákonné ustanovenie.
* * *
K otázke trestu
K osobe obžalovaného sa súd oboznámil s aktuálnym registrom trestov, registrom priestupkov, evidenčnou kartou vodiča so záverom, že v žiadnych s týchto registrov nemá obžalovaný žiaden záznam, dokonca je až po dnešný deň (12 rokov od skutku) držiteľom vodičského oprávnenia, riadne vedie vozidlo bez nehôd, priestupkov, a akýchkoľvek iných záznamov.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, posudzoval spôsob spáchania činu, kedy konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie vo vedomej nedbanlivosti, na strane druhej nezvratného následku v podobe smrti poškodenej, jeho dovtedajší (do spáchania skutku) aj doterajší (do súčasnosti) život a správanie ako bezúhonného občana, a hlavne dĺžku trestného konania, ktorá určite musela mať na obžalovaného ako doposiaľ netrestaného a riadneho občana krajiny negatívny dopad, spôsobený takmer 12 rokov trvajúcou neistotou ohľadom jeho postavenia v tomto trestnom konaní.
Súhrn vyššie uvedených faktorov a v súlade s judikatúrou ESĽP ohľadom dĺžky konania, súd dospel k záveru, že pre nápravu páchateľa, uvedomenia si následkov jeho správania v rámci tak indiviuálnej ako i generálnej prevencie bude u neho požné aplikovať pod dolnú hranicu znížený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov, bez povinnosti uloženia zákazu činnosti, ktorý trest súd vzhľadom na dĺžku konania ako i hlavne na doterajší život obžalovaného (vedenie motorového vozidla po dobu 12 rokov od spáchania skutku bez akéhokoľvek priestupku) považoval za neprimerane prísny. Už len samotná doba takmer 12 rokov prebiehajúceho súdneho konania je dostatočným prevýchovným pôsobením na obžalovaného. Súd sa pri rozhodovaní o treste v súvislosti s dĺžkou konania zaoberal aj možnosťou upustenia od potrestania, avšak táto možnosť, je zo zákona vylúčená pri trestných činoch, pri ktorých bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.
Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku s tým, že ho považuje za dostatočný, adekvátny a spravodlivý a ktorý splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. K výroku o náhrade škody Poškodený si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, avšak z dôvodu potreby rozsiahlejšieho dokazovania ohľadom jednotlivých čiastkových nárokov a ich opodstatnenosti ako napríklad letenky na pohreb a iné, by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje účely trestného stíhania a ešte aj tak dosť dlho trvajúce trestné konanie by predĺžilo, súd poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené zároveň tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného, môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencom, osvojiteľom, osvojencom, manželom alebo druhom. Odvolanie má odkladný účinok.