Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/16/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenému splnomocneným zástupcom: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanej: STAKE, s.r.o., so sídlom Werferova 6, 040 11 Košice, IČO: 54 997 399, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Žižkova 19, Košice, o náhradu škody na zdraví

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal priznania celoživotnej renty vo výške 1.200,- EUR mesačne od 5.6.2023 titulom celoživotnej ťažkej ujmy na zdraví v dôsledku závažného pracovného úrazu, ku ktorému došlo dňa 5.6.2023 v OC Optima Košice počas pracovnej doby žalobcu, zamestnaného v spoločnosti SERVIS s.r.o., pre ktorú dodávateľsky vykonávala údržbu exteriérovej zelene žalovaná. Jej zamestnanec E. F. kosil a od krovinorezu mu vyletel bližšie nezistený predmet a zasiahol žalobcu do tváre, čím došlo k jej zraneniu. Žalobu odôvodnil tým, že bude mať v budúcnosti ťažšie podmienky uplatniť sa na trhu práce.

2. Žalobca na výzvu súdu žalobu písomne doplnil tak, že následkom uvedenej nehody prišiel o ľavé oko a utrpel zlomeninu okostnice. Nebola dodržaná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Na preukázanie svojho nároku predložil protokol IP Košice zo 6.11.2023 a jeho Dodatok č. 1/2023 a lekárske správy.

3. Žalovaná k žalobe prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že neuznáva nárok žalobcu čo do výšky aj dôvodu. Zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa vlastne žalobca domáha, skutkové tvrdenia žalobcu znemožňujú vymedziť predmet sporu pod konkrétnu právnu normu. Základnými predpokladmi pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle cit. ustanovenia sú: 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. V tomto konaní nie sú kumulatívne naplnené uvedené podmienky, preto je nárok žalobcu je v celom rozsahu nepreukázaný a nedôvodný. V rámci procesnej obrany z opatrnosti žalovaná poukázala na to, že škoda na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi, mohla vzniknúť v dôsledku jeho pričinenia, resp. výlučne jeho zavinením.

4. Žalobca v replike uviedol, že Inšpektorát práce jednoznačne určil, že žalovaná nedodržala BOZP, zranenia mu spôsobil, človek, ktorý tam kosil. Súhlasil s rozhodnutím súdu bez pojednávania a žiadal, aby trovy konania v prípade nariadenia pojednávania hradila žalovaná. Ako svedkov označil G. D. a H. I..

5. Žalovaná v duplike vzniesla námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovaný nie je škodcom, od ktorého by si mal žalobca vymáhať svoje domnelý nárok. V prípade, ak by mal súd za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný, tak ďalej považuje žalobu za nedôvodnú z nasledujúcich dôvodov: Žalobca nezdôvodnil prečo sa domáha „celoživotnej renty“ vo výške 1.200,- EUR mesačne, keď nepreukázal, že taký zárobok dosahoval pred poškodením zdravia. Žalobca nepreukázal, že došlo k trvalému poškodeniu zdravia a zároveň, že v dôsledku úrazu prišiel o prácu. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku škody na zdraví nemôže vykonávať druhovo rovnakú prácu, ktorú vykonával pred poškodením zdravia a zároveň, že sa snažil si nájsť akúkoľvek prácu. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku poškodenia zdravia je bez príjmu, a v prípade ak má príjem, tak v akej výške a aký je rozdiel, o ktorý sa mu príjem znížil. Žalovaná poukázala i na to, že konanie vedené pred inšpektorátom práce nie je právoplatne skončené, teda nie je preukázané, že došlo k akémukoľvek pochybeniu žalovanej. Ak by aj konanie pred inšpektorátom práce bolo právoplatne skončené v neprospech žalovanej, nemalo by to vplyv na žalobou uplatnený nárok. Žalobca je dominus litis a zároveň ho aj zaťažuje povinnosť uniesť dôkazné bremeno, preto vzhľadom na úplnú nepreskúmateľnosť žaloby ako aj nepreukázanie kumulatívneho naplnenia podmienok na priznanie akéhokoľvek nároku na náhradu škody, kedy nejde o spor s ochranou slabšej strany (individuálny pracovnoprávny spor), žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami a vychádzajúc aj z nesporných tvrdení strán sporu zistil nasledujúci skutkový stav veci:

7. Podľa protokolu Inšpektorátu práce Košice č. IKO-50-08-2.2/P-J02-23, č. DMS: IPKE/IPKE-BOZP- IKO/KON/2023/2683, č. úrazu 003/23-IKO/Jc zo 6.11.2023 Poškodený – žalobca bol na základe pracovnej zmluvy z 30.12.2022 zamestnaný v SERVIS s.r.o. ako upratovač. Dňa 5.6.2023 o 14.20 utrpel pracovný úraz na mieste OC Optimas Košice na Moldavskej ceste 32 v Košiciach, zadná časť, od objektu XXXLutz prvý vstup servisný/obslužný a utrpel poranenia v tvárovej časti a zlomeninu kostí. Nebola odobratá krv na zistenie alkoholu alebo na výskyt omamných a psychotropných látok ani ohliadka miesta úrazu nebola vykonaná a miesto úrazu nebolo ponechané v pôvodnom stave, zamestnávateľ nepredpokladal, že sa bude jednať o závažný pracovný úraz. Uvedené skutočnosti v konaní ani neboli sporné. Ďalej z protokolu vyplýva, že žalobca podal IP informáciu, že vedúci J. H. mu povedal, že má ísť skontrolovať kosenie vonkajších priestorov, v akom štádiu sú práce vykonané a keď sa priblížil na cca 11m vzdialenosť, bližšie nezistený predmet vyletel od krovinorezu a spôsobil mu zranenie na tvári, v tom okamihu spadol na zem a nebol schopný komunikovať. Pán I. (svedok úrazu), ktorý šiel tým istým smerom, mu poskytol prvú pomoc a zavolal RPZ. E. F. - zamestnaný u žalovanej ako kosec - vyhlásil, že absolvoval školenie o bezpečnostných predpisoch a bol oboznámený s návodom na používanie krovinorezu dňa 2.6.2023, krovinorez dňa 5.6.2023 kontroloval pred aj po použití a bol v poriadku. V daný deň ráno na pokyn konateľky firmy vymenil strunovú hlavicu za reťazovú. Medzi SERVIS s.r.o. ako objednávateľom a STAKE s.r.o. ako poskytovateľom boli uzavreté zmluvy o poskytovaní zimnej údržby a letnej údržby a starostlivosti o zeleň, pričom za objednávateľa oprávnenou osobou, ktorá mala koordinovať práce mal byť J. H.. Podľa čl. V bodu 7. zmluvy, poskytovateľ zodpovedá za škodu na majetku alebo zdraví objednávateľa alebo tretej osoby, ktorá vznikla pri výkone plnenia podľa tejto zmluvy poskytovateľom alebo jeho subdodávateľmi. Inšpektorát práce v protokole konštatoval, že u žalobcu a jeho zamestnávateľa nezistil nedostatky, u žalovanej zistil porušenie , , keď v danom čase nezabezpečil, aby sa akékoľvek osoby nepohybovali vo vzdialenosti menej ako 15 m od kosenia.

8. Z lekárskej prepúšťacej správy súd zistil, že žalobca bol od 5.6.2023 do 12.6.2023 hospitalizovaný v UNLP Košice za účelom operácie pre zlomeninu dolného okraja očnice vľavo, rozsiahlu ranu pod ľavým okom a cudzie telesá v rane. Podľa lekárskej správy maxilofaciálneho chirurga K. I. L. z 15.6.2023 bola u žalobcu diagnostikovaná zlomenina jarmovej kosti a hornej čeľuste a otvorená rana iných častí hlavy. Podľa lekárskych správ oftalmologičky K. M. N. bol žalobca v dňoch 22.6.2023 a 19.7.2023 na očnom vyšetrení a boli mu predpísané lieky.

9. Národný inšpektorát rozhodnutím č. k. NIP/NIP-PO/BEZ/2024/2722, O-177/2024 z 20.9.2024 zrušil žalovanou napadnuté rozhodnutie IP č.k. 298/23/Or z 18.7.2024 a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím bola žalovanej uložená pokuta vo výške 20.000,- EUR za

porušenie povinnosti podľa dňa 5.6.2023 v súvislosti s predmetnou nehodou.

10. Národný inšpektorát rozhodnutím č. k. NIP/NIP-PO/BEZ/2024/3051, O-93/2054 zo 16.4.2025 zrušil žalovanou napadnuté rozhodnutie IP č.k. 298/23/Or-I z 24.1.2025 a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím bola žalovanej uložená pokuta vo výške 20.000,- EUR za porušenie povinnosti podľa dňa 5.6.2023 v súvislosti s predmetnou nehodou. V odôvodnení odvolací orgán uložil prvostupňovému orgánu zareagovať najmä na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie účastníka (žalovanej), nakoľko nemá postavenie zamestnávateľa vo vzťahu k poškodenému (ktorý je zamestnancom iného zamestnávateľa); na námietky ohľadne toho, že pred začiatkom prác a počas výkonu prác s krovinorezom boli účastníkom určené a zabezpečené príslušné ochranné opatrenia, že z pracovnej činnosti poškodeného je zrejmé, že kontrola kosca žiadnym spôsobom nesúvisí s výkonom jeho pracovnej činnosti, že sa poškodený neoprávnene zdržiaval v mieste výkonu práce p. E. F. a konal svojvoľne bez príkazu zamestnávateľa; ako i na námietky ohľadne toho, že nie je preukázané, že predmet, ktorý zasiahol poškodeného odletel od krovinorezu kosca a ani skutočnosť, že sa poškodený nachádzal 11 m od kosca a taktiež i na námietku ohľadne neurčitosti a nepreskúmateľnosti dôkazu „návratky“.

11. Na pojednávaní zástupca žalobcu súdu uviedol, že žalobca (po úraze) od Sociálnej poisťovne poberá invalidný dôchodok vo výške 290,- EUR, keďže bolo konštatované, že je invalidný na 35 %. Stále je zamestnaný v spoločnosti Servis s.r.o. a robí to isté, čo pred úrazom - upratovača, ale v inej firme možno budú pozerať na to, že má len jedno oko. 1.200,- EUR pýtajú preto, lebo životná úroveň sa zvyšuje. Žalobca má príjem zo zamestnania 460,- EUR mesačne, za 4 hodiny práce denne - na polovičný úväzok a rovnako mal aj pred úrazom. Nik sa zo strany žalovaného neospravedlnil, nezaujímal o zdravie žalobcu. Žalobca bol po úraze práceneschopný 3 a pol mesiaca a vtedy dostával 180,- EUR nemocenské. Na ďalšom pojednávaní žalobca predložil potvrdenia Sociálnej poisťovne a zamestnávateľa o vyplatenom nemocenskom za obdobie od 5.6.2023 do 8.9.2023, avšak nepredložil potvrdenie zamestnávateľa o priemernom zárobku, ktorý dosahoval pred vznikom škody.

12. Súd vec posúdil podľa nižšie uvedených zákonných ustanovení.

13. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

14. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

15. Podľa ods. 1, 2 písm. a) a 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

16. Podľa ust. , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

17. Podľa ust. , náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

18. Podľa , náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený

dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

19. Podľa obsahu žaloby a prednesov žalobcu súd posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného.

20. Osobitná povaha škôd spôsobených na zdraví vyžaduje osobitnú, od všeobecného ustanovenia upravujúceho náhradu skutočnej škody a ušlého zisku, odlišnú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody spočívajúcu, okrem iných, aj v úprave náhrady za stratu na zárobku ( a nasl. ), ktorú nemožno podriadiť pod pojem skutočnej škody alebo ušlého zisku. Podľa dôvodovej správy k (k a nasl.) je likvidácia náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví založená na zásade zabezpečiť občanom takto poškodeným postačujúce hmotné prostriedky pre ich ďalší život. Spoločnými predpokladmi pre priznanie straty na zárobku podľa je to, že došlo ku škode na zdraví, na strane poškodeného sa strata prejaví v jeho majetkovej sfére v podobe zmenšenia príjmu alebo v podobe zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu, príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví a zmenšením príjmu poškodeného alebo potrebou jeho zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu. Strata na zárobku sa síce uhradzuje peňažným dôchodkom, ale jednotlivé sumy z dôchodku, ktoré sa už stali zročnými, prizná súd úhrnnou sumou, ostatné plnenia, ktoré sa stanú zročnými až v budúcnosti, určí súd opakujúcim sa plnením (rentou).

21. Právna úprava straty na zárobku v alebo Zákone o sociálnom zabezpečení (úrazový príplatok, úrazová renta) sú špecifické právne úpravy, ktorých základ je nezávislý. Preto aj vznik nárokov ako takých podľa uvedených právnych úprav je nezávislý a podmienený iba právnou úpravou v tom-ktorom zákone. Nároky na náhradu škody, pokiaľ spĺňajú predpoklady tak zodpovednostnej skutkovej podstaty podľa , ako aj podľa , môže úspešne uplatniť poškodený voči tomu zodpovednému subjektu, ktorého si poškodený vyberie; zodpovednosť jedného subjektu nevylučuje zodpovednosť druhého subjektu.

22. Vykonaným dokazovaním sa súd za preukázané, že žalobcovi v súvislosti so škodou na zdraví v dôsledku jeho úrazu dňa 5.6.2023 nevznikol nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, nakoľko podľa jeho vlastných tvrdení naďalej vykonáva tú istú prácu a dosahuje rovnaký priemerný zárobok, aký dosahoval pred vznikom škody (pred úrazom), a navyše dostáva invalidný dôchodok vo výške 290,- EUR. Z toho je zrejmé, že žalobcovi nevznikla v majetkovej sfére žiadna strata (zmenšenie príjmu) ani potreba zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu, čo je jedným zo základných predpokladov pre priznanie uplatneného nároku, preto žaloba nie je dôvodná. Súd vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné ani účelné vykonávať ďalšie dokazovanie (výsluchmi navrhnutých svedkov).

23. Pokiaľ ide o nové tvrdenie žalobcu, že mal stratu na zárobku počas jeho pracovnej neschopnosti, kedy poberal iba nemocenské vo výške nižšej než bol jeho priemerný zárobok pred vznikom škody, súd uvádza, že išlo o zmenu žaloby, lebo takto si žalobca uplatnil iné právo (podľa ) a doplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Nakoľko mal súd za to, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, zmenu žaloby nepripustil. Pre úplnosť súd dodáva, že pre priznanie nároku na náhradu škodu v danom prípade by bolo potrebné preukázať aj priemerný zárobok žalobcu za 1-5/2023 a vzhľadom na obranu žalovaného v konaní by bolo potrebné skúmať, či škoda bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného resp. neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke žalovaného alebo vlastným konaním poškodeného. Žalobcovi nič nebráni uplatniť si tento nárok novou žalobou.

24. Na záver súd podotýka, že žalovaný nie je zamestnávateľom žalobcu, teda uplatnený nárok je potrebné odlišovať od úrazového príplatku a úrazovej renty, na ktoré vzniká nárok zamestnancovi pri škode vzniknutej z pracovného úrazu a o ktorých nárokoch má právomoc rozhodovať Sociálna poisťovňa podľa príslušných ustanovení o sociálnom poistení (, ). Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom je upravená v ust. až 209 . Taktiež je uplatnený nárok na opakujúcu sa rentu potrebné odlišovať od nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia (podľa ), ktoré sa odškodňuje jednorazovo a na základe bodového hodnotenia lekára (podľa ).

25. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. a v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

28. Podľa ust. , o (konkrétnej) výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v štyroch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. , môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).