Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Ek-909-2025.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Subarea
63Ek/909/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1 297,15 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.03.2025 domáhal od povinného vymoženia sumy 1 297,15 Eur, na základe exekučného titulu – Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/51/2009 zo dňa 27.05.2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.08.2010 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s prílohami zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 1 297,15 Eur a náhradu trov konania vo výške 85,50 Eur. V zmysle predloženého exekučného titulu mal povinný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 432,90 Eur a trovy konania vo výške 85,50 Eur z titulu Zmluvy o dodávke plynu pre odberné miesto v domácnosti a nesplatených vyúčtovaných faktúr č. 7410414184 zo dňa 11.06.2007 splatnou dňa 25.06.2007, č. 4900005010 zo dňa 03.05.2007 splatnou dňa 17.05.2007, uzatvorené medzi povinným a pôvodným veriteľom Slovenský plynárenský priemysel, a. s., ktorý danú pohľadávku postúpil na oprávneného Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2011.
3. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie okrem exekučného titulu predložil Splnomocnenie zo dňa 03.02.2025, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2011, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 4856/13 zo dňa 07.01.2021, Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo EX 4856/13 zo dňa 15.04.2021, ako aj Výzvu na splnenie záväzku pred začatím exekúcie zo dňa 31.03.2025.
4. Exekučný súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že daný návrh trpí nedostatkami, nakoľko oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že predmetný nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, avšak túto v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) nepredložil. Súd oprávneného výzvou zo dňa 08.04.2025 vyzval na opravu vád podaného návrhu, aby v stanovenej lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy doložil súdu spotrebiteľskú zmluvu, ako aj všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace
so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku.
5. Oprávnený podaním doručeným súdu dňa 07.05.2025 vadu podaného návrhu neopravil a súdu predložil Vyjadrenie zo dňa 06.05.2025, v ktorom uviedol: Oprávnený dáva súdu do pozornosti, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie alebo tzv. repodaj podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), sa podáva podľa ust. § 9 ZoUNEK. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoUNEK: „Ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.“ Ustanovenie § 9 ods. 1 ZoUNEK presne definuje, čo je potrebné priložiť k takémuto repodaju, pričom sa jedná a) o exekučný titul, b) upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo c) uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli. Predmetné ustanovenie teda žiadnym spôsobom neuvádza obligatórne predložiť aj spotrebiteľskú zmluvu. Ak je súd toho názoru, že opätovný návrh musí spĺňať (pokiaľ ide o predloženie listín) aj ust. § 48 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a dodatočne náležitosti uvedené v rámci ust. § 9 ZoUNEK, tak predmetný názor oprávnený považuje za nesprávny z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti možno v prvom rade poukázať na gramatický výklad zákonného znenia, kedy ust. § 9 ods.1 ZoUNEK ako prvú listinu na predložene k návrhu uvádza exekučný titul. Exekučný titul sa však spomína aj v rámci ust. § 48 ods. 4 písm. a) EP. Teda ak by mal zákonodarca za to, že ust. § 9 ods. ZoUNEK uvádza (len) dodatočné listiny (navyše), potom by exekučný titul predsa neuvádzal (duplicitne), ale uviedol by len listiny, ktoré nie sú taxatívne vymedzené Exekučným poriadkom. Ďalej je potrebné poukázať na znenie ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, podľa ktorého: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).“ Z logického i gramatického výkladu, je zrejmá tzv. subsidiarita právnych predpisov, slovne (štandardne) vyjadrená: „Ak tento zákon neustanovuje inak“ ZoUNEK však obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako Exekučnom poriadku, teda Exekučný poriadok je v tejto časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, nakoľko tento zákon (ZoUNEK) ustanovuje inak. V predmetnom právnom predpise nie je uvedený žiaden dualistický prístup vo veciach spotrebiteľských – napokon, ak by zákonodarca postup vyžiadaný súdom mienil zachytiť v ZoUNEK, podľa názoru oprávneného by to tam bolo presne zadefinované (normované). Ani ochrana spotrebiteľa neoprávňuje súd k nerešpektovaniu zákonných ustanovení, resp. k takým extenzívnym výkladom, ktoré nemajú oporu v prijatej právnej úprave a nemožno ju ani vyvodiť žiadnym z právom akceptovaných výkladov zákona. Oprávnený pripomína, že aj ust. § 54 ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, sa týkajú obsahu spotrebiteľských zmlúv, nie obsahu právnych noriem resp. zvolených právnych predpisov. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť základné právne zásady, ako je Lex specialis derogat legi generali (špeciálny/konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t. j. právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Záverom oprávnený poukazuje aj na praktickú rovinu bežného podnikateľského života, kedy je potrebné si uvedomiť aj základne súvislosti spojené s takouto požiadavkou súdu, ako je napr. archivačná doba. Exekúcie v režime ZoUNEK sú exekúciami starými (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), ktoré začali viac než pred dekádou, pričom samotné spotrebiteľské zmluvy sú ešte omnoho staršie a teda je viac než zrejmé, že takouto listinou už bežne veriteľ ani nemusí disponovať, či už z dôvodu uplynutia archivačnej doby alebo aj z dôvodu, že ako veriteľ sa oprávnene spoliehal na to, že keď sa už raz vedie exekúcia z pred obdobia 01.04.2017, na základe exekučného titulu s tým, že bolo riadne vydané upovedomenie začatí exekúcie. Veriteľ predsa nemohol dobre predpokladať, že v roku 2019 bude prijatý zákon (ZoUNEK) a veriteľ (ako už oprávnený z exekučného konania, právoplatne priznaného exekučného titulu) bude opätovne potrebovať v konkrétnych prípadoch aj 20 rokov starú spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru oprávneného je výklad právnych noriem zvolený súdom v rozpore s oprávnenými očakávaniami subjektov práv (legitímne očakávania veriteľa), čo podľa názoru oprávneného nemôže ísť na ťarchu veriteľa pohľadávky. Exekučný súd nemôže zasahovať do legitímne nadobudnutých práv veriteľa, ktorý legitímne očakával, že bude rešpektovaná právna norma a rovnako jeho judikované právo, ktoré už prešlo exekúciou v minulosti. Oprávnený ma za to, že zákonodarca s uvedeným scenárom rátal a preto od iných listín (ktoré teraz vyžaduje súd) v rámci povinných náležitostí podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK upustil (teda ich nevyžaduje, lebo v uvedených prípadoch to zväčša ani nie je dobre možné).
6. V spojitosti s odpoveďou oprávneného exekučný súd opätovne vyzval oprávneného výzvou zo dňa 15.05.2025 na doloženie spotrebiteľskej zmluvy, ako aj všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku. Pričom vo vzťahuje ku argumentom oprávneného v odpovedi, súd konštatoval, že spotrebiteľská zmluva síce nepredstavuje v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. ZoUNEK obligatórnu prílohu opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak stále sa jedná o obligatórnu náležitosť v zmysle ustanovení z. č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku. V platnom znení ZoUNEKu ako aj Exekučného poriadku sa nenachádza ustanovenie, ktoré by v prípade repodaju, t. j. opätovného návrhu vykonanie exekúcie, vylučovalo aplikovanie ustanovení Exekučného poriadku. V prípade, že oprávnený podáva opätovný návrh na vykonanie exekúcie je nutné postupovať v zmysle a súlade zákona ZoUNEK ako zákona lex specialis, ako aj v zmysle a v súlade Exekučného poriadku, ako zákona lex generalis, pričom uvedené neznamená automatické vylúčenie alebo zákaz aplikácie ustanovení Exekučného poriadku. Exekučný súd ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 378/2024 zo dňa 10.12.2024 podľa ktorého: Pri výklade § 9 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné začať tam, kde začala svoju úvahu aj sťažovateľka (avšak dospela k opačnému záveru ako exekučný a napokon aj ústavný súd). Podstatný je v tomto prípade účel tohto ustanovenia a úmysel zákonodarcu či mal v úmysle zúžiť rozsah povinných príloh oproti „novým“ návrhom podávaným podľa Exekučného poriadku (kedy by dával zmysel výklad sťažovateľky o vzťahu medzi všeobecným a špeciálnym právnym predpisom) alebo bolo úmyslom zákonodarcu, naopak, tento zoznam príloh „rozšíriť“ (kde dáva zmysel výklad exekučného súdu). V danom Náleze Ústavný súd ďalej vo vzťahu k výkladu k § 8. ods. 2 ZoUNEK uviedol, že: Sťažovateľke možno prisvedčiť, že toto ustanovenie skutočne neobsahuje slová ako „a iné podklady vyžadované osobitným predpisom“. Na druhej strane zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva ani to, že by malo ísť o prísne taxatívny výpočet, ktorý nemožno rozširovať. Vo výzve zo dňa 05.05.2024 súd poukázal aj ďalšie časti predmetného Nálezu Ústavného súdu SR, kde Ústavný súd sa vyjadril k námietke sťažovateľky, ohľadom povinnosti predkladať spotrebiteľskú zmluvu v prípade opätovného návrhu, keďže dané požadované dokumenty už predkladala v rámci skoršej exekúcie. Podľa názoru Ústavného súdu: Ustanovenia § 48 Exekučného poriadku okrem exekučného titulu obsahujú výpočet podkladov, ktorých predloženie je nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienok pre vedenie exekučného konania napríklad listinu, ktorá preukazuje právne nástupníctvo [§ 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku], listinu, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu [§ 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku], ale tiež listiny vyžadované podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). Ako správne poukázal exekučný súd v napadnutom uznesení, „... povinné prílohy nadväzujú na dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie upravené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučný súd skúma ex offo v štádiu pred vydaním poverenia. Inak povedané, zákonodarca určil povinnosť predložiť takéto povinné prílohy (aby súd nemusel vyzývať na ich predloženie), na podklade ktorých má exekučný súd posúdiť, či nie je daný niektorý z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie...“., pričom Ústavný súd zastáva názor, že uvedené: „...platí aj pre prílohy podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré vyžadoval od sťažovateľky exekučný súd. Zrejmým dôvodom na povinné predloženie týchto podkladov je totiž povinný prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách exekučným súdom [pozri § 53 ods. 3 písm. e) a f) Exekučného poriadku]. V rámci predmetnej výzvy videl Exekučný súd za nevyhnutné uviesť aj záver Ústavného súdu, podľa ktorého: „Teda platí, že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú povahu zmluvných podmienok a tento prieskum neodôvodní, ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená. Ak preto exekučný súd v priebehu súdneho konania zistí, že do daného momentu k takému prieskumu iný súd nepristúpil, tak má povinnosť taký prieskum vykonať, a to aj v prípade, ak už je vec v štádiu exekučného konania, a podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora aj v prípade, ak nešlo o skrátené konanie.....“, pričom „Bez ohľadu na to, či ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v ním posudzovanej veci preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný bezodkladne urobiť sám.“
7. Podaním zo dňa 29.05.2025 sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril, cit.: „Oprávnený uvádza, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2025. Oprávnený súdu navrhuje, aby pokračoval v exekučnom konaní, pričom oprávnený nie je povinný v zmysle cit. zákona požiadavke súdu vyhovieť.
8. Podľa § 45 ods. Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva.
11. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.
12. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
13. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
14. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
15. V súvislosti s podaným návrhom na vykonanie exekúcie, exekučný súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti predmetného návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdu dňa 25.03.2025 a nároku priznaného predloženým exekučným titulom. Nakoľko je súd povinný skúmať súlad návrhu § 48 exekučného poriadku ako aj posudzovať ho v zmysle § 53 exekučného poriadku, sa súd zaoberal otázkou či boli dodržané zákonné predpoklady ustanovené v uvedených ustanoveniach Exekučného poriadku. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, kde oprávnený, konkrétne v časti H) formulára, uviedol, že daný nárok, ktorý mu bol priznaný vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený však spotrebiteľskú zmluvu nepredložil a to ani po opakovaných výzvach zo strany súdu, pričom ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku jasne túto povinnosť ustanovuje. Z preskúmania samotného exekučného titulu mal súd za preukázané, že predmetná pohľadávka, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha vznikla titulu Zmluvy o dodávke plynu pre odberné miesto v domácnosti a nesplatených vyúčtovaných faktúr č. 7410414184 zo dňa 11.06.2007 splatnou dňa 25.06.2007, č. 4900005010 zo dňa 03.05.2007 splatnou dňa 17.05.2007, uzatvorené medzi povinným a pôvodným veriteľom Slovenský plynárenský priemysel, a. s., ktorý danú pohľadávku postúpil na oprávneného Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2011.
16. V zmysle § 48 ods. 4 písm. d) je potrebné, aby správne podaný návrh na vykonanie exekúcie obsahoval okrem iných príloh aj spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej daná pohľadávka vyplynula. Na základe uvedeného súd dňa 08.04.2025 vyzval oprávneného na opravu vád návrhu spočívajúcu v predložení spotrebiteľskej zmluvy, prípadne ďalších zmluvných dokumentov v zmysle § 48 ods. 4 psím. d) Exekučného poriadku. Uvedenú opravu návrhu mal oprávnený vykonať v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva na opravu vád zo dňa 08.04.2025 bola oprávnenému doručená dňa 14.04.2024, pričom lehota na odstraňovanie vád návrhu uplynula dňa 29.04.2025. Oprávnený na výzvu nereagoval, v čoho dôsledku súd opätovne zaslal oprávnenému výzvu zo dňa 30.04.2025, ktorá bola oprávnenému doručená dňa 06.05.2025. Oprávnený spotrebiteľskú zmluvu nepredložil, ale dňa 07.05.2025 podal odpoveď na výzvu, v ktorej primárne namietal, že predloženie spotrebiteľskej zmluvy nepredstavuje v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZoUNEK“) obligatórnu náležitosť. Okrem zrejmej skutočnosti, že oprava vád
návrhu nebola vykonaná, tak súd opakovane vyzval oprávneného na splnenie povinnosti danej § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, a to výzvou zo dňa 15.05.2025, ktorá bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 19.05.2025. Lehota na odstraňovanie vád návrhu uplynula dňa. 03.06.2025, pričom oprávnený znova spotrebiteľskú zmluvu nepredložil a vyjadrením zo dňa 29.05.2025 trval, že sa nejedná a obligatórnu náležitosť opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom sa opieral o logický ako aj gramatický výklad jednotlivých ustanovení ZoUNEKu, Exekučného poriadku ako aj subsidiaritu právnych predpisov. V tomto bode súd konštatuje, že nebolo sporné, či sa jedná o opätovný návrh v zmysle ZoUNEKu, ale či povinnosť predložiť spotrebiteľskú zmluvu, ak vymáhaná pohľadávka z nej vyplynula, sa vzťahuje aj na opätovný návrh podľa ZoUNEK.
17. Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného súd uvádza, že exekučný súd je viazaný Exekučným poriadkom, z ktorého jasne vyplýva obligatórna povinnosť ustanovená v§ 48 ods.4 písm. d) Exekučného poriadku, a to že v prípade, ak exekučný titul priznáva nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje. Keďže oprávnený danú zákonnú a obligatórnu náležitosť nesplnil tak, exekučný súd nemôže zákonne a objektívne pristúpiť k posudzovaniu návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 Exekučného poriadku. Súd nemôže zohľadniť argumentáciu oprávneného. že spotrebiteľskú zmluvu nepredloží lebo daná povinnosť nevyplýva zo ZoUNEKu. Oprávnený totižto opomína skutočnosť, že jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku sa aplikujú aj na tzv. repodaje, ktoré sa spravujú aj zákonom ZoUNEK. Exekučný súd vidí za nevytnuté opakovane odkázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 378/2024 zo dňa 10.12.2024 podľa ktorého, Ustanovenia § 48 Exekučného poriadku okrem exekučného titulu obsahujú výpočet podkladov, ktorých predloženie je nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienok pre vedenie exekučného konania napríklad listinu, ktorá preukazuje právne nástupníctvo [§ 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku], listinu, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu [§ 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku], ale tiež listiny vyžadované podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). Ako správne poukázal exekučný súd v napadnutom uznesení, „... povinné prílohy nadväzujú na dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie upravené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučný súd skúma ex offo v štádiu pred vydaním poverenia. Inak povedané, zákonodarca určil povinnosť predložiť takéto povinné prílohy (aby súd nemusel vyzývať na ich predloženie), na podklade ktorých má exekučný súd posúdiť, či nie je daný niektorý z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie...“., pričom Ústavný súd zastáva názor, že uvedené: „...platí aj pre prílohy podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré vyžadoval od sťažovateľky exekučný súd. Zrejmým dôvodom na povinné predloženie týchto podkladov je totiž povinný prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách exekučným súdom [pozri § 53 ods. 3 písm. e) a f) Exekučného poriadku], pričom tento názor je nevyhnutné vnímať aj v spojitosti so samotným záverom Ústavného súdu, platí, že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú povahu zmluvných podmienok a tento prieskum neodôvodní, ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená. Ak preto exekučný súd v priebehu súdneho konania zistí, že do daného momentu k takému prieskumu iný súd nepristúpil, tak má povinnosť taký prieskum vykonať, a to aj v prípade, ak už je vec v štádiu exekučného konania, a podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora aj v prípade, ak nešlo o skrátené konanie.....“, pričom „Bez ohľadu na to, či ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v ním posudzovanej veci preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný bezodkladne urobiť sám.“
18. Čo do samotnej námietky oprávneného, že ZoUNEK však obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako Exekučnom poriadku, teda Exekučný poriadok je v tejto časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, poukazuje na § 10 ods. 1 ZoUNEKu, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). Avšak v zmysle uvedeného Nálezu Ústavného súdu nemožno ustanovenie § 9 ZoUNEKu vykladať tak, že vylučuje aplikáciu Exekučného poriadku. ZoUNEK predstavuje osobitnú úpravu v prípade, že oprávnený podáva opätovný návrh, ergo jedná sa lex specialis, zatiaľ čo Exekučný poriadok ako lex generalis upravuje návrh na vykonanie exekúcie a všetky nevyhnutné prílohy. Inými slovami, opätovný návrh je stále návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý musí okrem náležitostí ZoUNEKu spĺňať aj všetky náležitosti v zmysle Exekučného poriadku.
19. Súd v tomto bode po opätovnom preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že oprávnený nevykonal opravu podľa opätovnej výzvy súdu, teda ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, a nepredložil požadované dokumenty, a preto súd dospel k právnemu záveru, že v tomto exekučnom konaní neboli zo strany oprávneného splnené procesné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 48 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku bol oprávnený povinný k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť spotrebiteľskú zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, avšak oprávnený tak nevykonal, súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol (I. výrok).
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
25. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 25 Eur. Nakoľko k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie došlo ešte v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kedy účastníkom konania je výlučne oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.