Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-24-2025.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/24/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Moniku Farkašovou v trestnej veci proti obž. A. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2025 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
A. B. C. D. E. F. , nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom H. I., J. XXXX/XXX
j e v i n n ý , ž e :
dňa 23.02.2024 o 18.05 hodine viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz s evidenčným číslom H. XXXXX po ulici Chrenovská v Nitre smerom ku kruhovému objazdu pod Zoborom v pravom jazdnom pruhu, pričom v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nedostatočne dbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, osobitne starým osobám, čím v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nedal prednosť chodkyni A. B. (1938), ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov z ľavej strany cesty na pravú v smere jazdy vozidla Meredes, oneskorene zareagoval na jej pohyb na priechode pre chodcov, následkom čoho prišlo k zrážke s chodkyňou, kde vozidlo Mercedes Benz svojou prednou časťou narazilo do pravej strany tela chodkyne a tým jej spôsobil viaceré zlomeniny kostí panvy a zlomeniny priečnych výbežkov driekových stavcov vľavo s pomliaždením a zakrvácaním v okolí, čo viedlo k náhlemu zlyhaniu činnosti chronicky chorého srdca ako komplikácie ťažkého úrazu – zrážka s osobným motorovým vozidlom pri je osobitnom zdravotnom stave a kej úmrtiu dňa XX.XX.XXXX v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor, n.o.
t e d a :
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
t ý m s p á ch a l :
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona účinného do 06.08.2025 (ďalej len Trestný zákon)
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/, k/, n/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať ) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava , IČO: 35937874 škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 3285, 70 eur.
- A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., A. XX/XX škodu z titulu nemajetkovej ujmy 15 000 eur.
- L. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., A. XXXX/XX škodu z titulu nemajetkovej ujmy 10 000 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pretože obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, odpovedal: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal vyhlásenie obžalovaného.
Na základe vyhlásenia obžalovaného obvineného o vine, ktoré korešponduje s dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, mal súd preukázanú vinu obžalovaného zo skutku, uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný svojím konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona účinného do 06.08.2025 (ďalej len Trestný zákon), tým že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa § 4 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/, písmeno f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nedostatočne dbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, osobitne starým osobám a nedal prednosť chodkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho nedbanlivostným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 149 Trestného zákona (ochrana ľudského života) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 33a a § 34 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Obžalovaný v odpise registra trestov nemá žiadny záznam. V evidencii priestupkov má deväť záznamov, z toho v šiestich prípadoch (20.05.2020, 07.01.2021, 23.03.2021, 22.06.2021, 08.06:2021, 31.01.2024) bol za prekročenie rýchlosti postihnutý blokovými pokutami od 30 eur do 300 eur zaplatenými na mieste, okrem blokovej pokuty nezaplatenej na mieste uloženej mu 22.06.2021. V troch prípadoch bol postihnutý taktiež blokovými pokutami zaplatenými na mieste za porušenie pravidiel v cestnej premávke 01.12.2020 – 50 eur, jazda bez dokladov, 29.2.2024 – 10 eur, a nezapnuté bezpečnostné pásy 17.02.2025 – 10 eur. Z miesta bydliska hodnotený nie je.
Podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča obžalovaný vodičské oprávnenie získal v roku 2002. V období od roku 2006 do 08.10.2021 mu bolo uložených 29 pokút za rôzne priestupky v cestnej premávke, posledný záznam o priestupku má z 31.01.2024, kedy prekročenie rýchlosti bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 30 eur. Sankciu zákazu činnosti nemal ani v jednom prípade uloženú.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona zistil okolnosť uvedenú pod písmenom l), keďže obžalovaný sa priznal k spáchanému skutku, tento úprimne oľutoval, ktorá ľútosť bola prejavená už v prípravnom konaní ako aj na súde, pod písmeno k/, keďže obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov, nahlásením poistnej udalosti, a poisťovňa časť škody uhradila, pod písmenom n/ keďže obžalovaný už v prípravnom konaní napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a vyhlásením o vine pred súdom, ktoré súd prijal, podstatne skrátil konanie pred súdom. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu okolnosť. Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 3:0, preto súd upravil trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 149 odsek 2 Trestného zákona, ktorá bola v rozpätí 2 až 5 rokov, v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona a rozhodoval v rozpätí trestnej sadzby 2 až 4 roky.
S prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne riešený, na to, že súdu nie sú známe žiadne negatívne správy o jeho vystupovaní a správaní, okrem jeho vyššie uvedených priestupkov resp. záznamov v evidenčnej karte vodiča, dospel súd k záveru, že sa jedná o bezúhonného občana a súčasne sa nejedná o bezohľadného vodiča porušujúceho sústavne pravidlá cestnej premávky (za posledné štyri roky jeden záznam o priestupku), a preto pri jeho prvom spáchaní dopravnej nehody i keď so smrteľnými následkami porušením dôležitej povinnosti v zmysle zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke, súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, t.j. na samej dolnej hranici, a jeho výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ktorý považoval za dostatočný a spravodlivý ako i primeraný jeho osobným pomerom, predchádzajúcemu spôsobu života, ako i uvedomenia si následkov spáchania trestného činu.
Podľa § 34 Trestného zákona účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, pričom táto ochrana sa realizuje formou trestnej represie, t.j. tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní trestnej činnosti (v tomto prípade uložením trestu zákazu činnosti) a individuálnej prevencie, t.j. tým, že sa vytvoria podmienky pre výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, a v neposlednej rade i generálnej prevencie, tým že sa iní odradia od páchania trestnej činnosti, čo je odrazené v tom, že za daný skutok bol potrestaný jednak podmienečným trestom odňatia slobody, zákazom činnosti uhradením škody ako i nemajetkovej ujmy. Súd takto rozhodol vychádzajúc zo zásady humanity plne dodržiavajúc princíp úmernosti represie, ktorá nemá prekročiť mieru nevyhnutnú na splnenie účelu trestu.
Súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, možnosť uspokojenia poškodených, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného.
S poukazom na porušenie pravidiel cestnej premávky, ktorých následkom bol nezvrátiteľný následok v podobe smrti nebohej A. B., súd mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke v trvaní 30 mesiacov, pričom súd pri výmere tohto trestu prihliadol na všetky vyššie zistené skutočnosti.
Čo sa týka výroku o náhrade škody, súd priznal poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., ktorá si uplatnila nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nebohej A. B., účastníčke dopravnej nehody, ktorú zdravotná poisťovňa uhradila vo výške 3285,70 eur, t.j. vo výške ako bola počas prípravného konania vyčíslená a zdokumentovaná rozpisom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000 eur dcére nebohej A. K. a vo výške 10.000 eur synovi nebohej L. A. B. za porušenie ich práv na súkromie a riadny rodinný život a na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka, keďže obžalovaný neoprávnene (protiprávne) zasiahol do ich osobnostných práv zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynula ich matka, ktorá svojim konaním nespolupôsobila predmetnú dopravnú nehodu. V danom prípade nesie obžalovaný tzv. objektívnu zodpovednosť za následok bez ohľadu na zavinenie, rovnako tak bez ohľadu na správanie sa obete. Správanie sa obete a jej prípadne spoluzavinenie dopravnej nehody je významné iba pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka), ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§13 odsek 3 Občianskeho zákonníka), ktorými okolnosťami sú nielen okolnosti na strane obžalovaného ale i nebohej, pričom v danom prípade nedošlo zo strany nebohej k žiadnemu spoluzavineniu dopravnej nehody, táto neniesla žiadny podiel viny za vznik dopravnej nehody. Súd má za to, že výška 15.000,-eur, ktorá bola priznaná A. K. a 10.000 eur, ktorá bola priznaná L. A. B. je adekvátna, nie je vysoká vzhľadom na to, že došlo k úmrtiu jedného z ich najbližších rodinných príslušníkov – matky, pričom výšku nemajetkovej ujmy súd diferencoval podľa miery interpersonálnych väzieb dcéry a syna k poškodenej nebohej. Nebohá A. B. s dcérou A. K. žila dlhodobo v spoločnej domácnosti, mali medzi sebou vytvorené silné citové vzťahy, pričom strata matky, resp. jedného z člena rodiny je neodčiniteľnou ujmou postihujúcou všetkých ostatných členov rodiny. So synom L. A. B., ktorý žije v Bratislave, bola nebohá v telefonickom kontakte a v osobnom kontakte v mesačných intervaloch ako aj pri slávnostných príležitostiach. Úmrtím matky bolo neoprávnene zasiahnuté do ich súkromia chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka ako i Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže súkromím je i rodinný život, ktorý zahŕňa vzťahy medzi príbuznými, pričom strata matky, resp. jedného z člena rodiny nepochybne je neodčiniteľnou ujmou postihujúcou všetkých ostatných členov rodiny. S poukazom na závažnosť spôsobnej ujmy do práv poškodených A. K. a L. A. B. a na to, že konanie nebohej nebolo protiprávne, že obžalovaný zavinil dopravnú nehodu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, došlo konaním obžalovaného k porušeniu práva na ochranu osobnosti poškodených. Súd dáva do pozornosti, že priznaná náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom pri stanovení výšky vzal súd do úvahy viac faktorov
- osobu obžalovaného, fakt, že zásah bol spôsobený nedbanlivostným konaním, že obžalovaný bol uznaný vinným a spravodlivo potrestaný, vek obete ako a rodinné vzťahy medzi obeťou a poškodenými. Avšak ani táto suma a ani iná by nebola dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu, aby nahradila život človeka.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a uplatnených nárokoch rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.