Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-534-2011.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Subarea
2Er/534/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX B. C., 2/ D. D., rod. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX A., proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX B. C., o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 12.11.2020 z r u š u j e .
II. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
III. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad Svit, so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit, trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny exekútor Mgr. Ján Jurašovský doručil tunajšiemu súdu dňa 3.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu zákonného zástupcu oprávnených na vykonanie exekúcie zo dňa 20.10.2011 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2011 a exekučného titulu - rozsudku č. k. 4P/342/2010-51 zo dňa 30.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.5.2011 a vykonateľnosť dňa 16.5.2011 vo výroku o bežnom výživnom a dňa 31.5.2011 vo výroku o dlžnom výživnom, vydanému Okresným súdom Stará Ľubovňa.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 18.11.2011 poverenie pod číslom 5710 023828 *.
3. Rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 43671/2016/152 zo 7. júna 2016 bol Mgr. Ján Jurašovský s účinnosťou od 01.07.2016 na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie súdneho exekútora, čím menovanému zanikol výkon funkcie exekútora a za jeho nástupcu Slovenská komora exekútorov ustanovila súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka, so sídlom Exekútorského úradu vo Svite, Okružná 17.
4. Dňa 27.5.2025 a opakovane dňa 29.5.2025 doručil súdny exekútor súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie, vydané dňa 12.11.2020 v zmysle § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK") podľa § 2 ods. 1 písm. b) cit. zákona, z dôvodu, že stará exekúcia sa zastavila, pretože dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť.
5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
6. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. V predmetnej exekučnej veci je predmetom vymáhania pohľadávka oprávnených na dlžnom a bežnom výživnom, ktorá podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK predstavuje absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, a ktorá sa podľa odseku 1 písm. a), t. j. uplynutím rozhodnej doby, nezastavuje. Exekúcie na vymoženie výživného preto nie je možné zastaviť podľa zákona č. 233/2019 Z. z. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby (§ 2 ods. 1 písm. a/). Dôvod zastavenia exekúcie v tomto prípade predstavuje úmrtie povinného, po ktorom dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, dôvod na zastavenie exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 vznikol pred účinnosťou ZoUNEK. Súčasne neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK, preto sa predmetná stará exekúcia zastavuje podľa ustanovení Exekučného poriadku. Keďže dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. b) ZoUNEK nevznikol za účinnosti ZoUNEK, na vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie v zmysle ZoUNEK teda neexistoval zákonný dôvod a exekúcia mala byť zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku. Takýto záver je v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov. Súdu zároveň nie je zrejmý dôvod jeho doručenia s odstupom 4 a pol roka od jeho vydania (upovedomenie zo dňa 12.11.2020, doručené dňa 27.5.2025, opakovane dňa 29.5.2025), navyše za situácie, keď súd nemal preukázané doručenie predmetného upovedomenia oprávneným, ktorí proti nemu môžu podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK podať u exekútora námietky. V prípade, že súdny exekútor zistil dôvod na zastavenie exekúcie, mal postupovať podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a vec predložiť súdu na rozhodnutie o jej zastavení, keďže predmetná exekúcia podlieha režimu Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvým výrokom tohto uznesenia Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 12.11.2020 vydané v rozpore so zákonom v celom rozsahu aj bez námietok zrušil.
13. Lustráciou v registri súdu mal súd preukázané, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie po nebohom povinnom bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 2D/44/2016. Okresný súd Stará Ľubovňa prostredníctvom poverenej notárky ako súdnej komisárky JUDr. Dariny Sčensnej uznesením
sp. zn. 2D/44/2016, Dnot 101/2016 zo dňa 27.5.2016 dedičské konanie zastavil, pretože poručiteľ (povinný) nezanechal žiaden majetok.
14. Keďže v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka na výživnom, táto smrťou povinného zaniká a smrťou povinného zanikla aj povinnosť platiť výživné.
15. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákona, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
16. Smrťou povinného rodiča vyživovacia povinnosť zaniká a platenie výživného neprechádza na jeho dedičov, pričom v predmetnom konaní sa vymáha pohľadávka na výživnom a ide o záväzok viazaný výhradne na osobu dlžníka. Smrťou povinného zároveň zanikla povinnosť platiť výživné. Na základe uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
17. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
18. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 21. V posudzovanom prípade mala za následok zastavenie konania smrť povinného. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán sporu, nakoľko zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani jednej zo strán sporu (výrok IV.). Ak by súd priznal nárok na náhradu trov konania oprávneným, bol by takýto výrok rozhodnutia nevykonateľný, pretože oprávnení by nemali svoj nárok voči komu uplatniť.
22. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
24. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
25. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že trovy exekúcie v zásade hradí povinný, ktorý však v priebehu exekúcie zomrel. Výnimkou z tohto pravidla sú prípady, ak k zastaveniu exekúcie dôjde v dôsledku procesného zavinenia oprávneného alebo ak súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade v priebehu exekúcie povinný zomrel, v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť sa neprípustnú a zastaviť ju. Dôvod, pre ktorý súd zastavil exekúciu oprávnený nemohol procesne zaviniť svojim konaním, keďže nemohol predvídať skutočnosť, že povinný zomrie a zanikne jeho právna subjektivita, teda spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, preto neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Na daný prípad zároveň nie je možné aplikovať § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, preto za tohto stavu neexistuje dôvod, pre ktorý by mal byť na úhradu trov exekúcie zaviazaný súd.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že k zastaveniu predmetnej exekúcie nedošlo zavinením oprávneného ani z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale pre jej neprípustnosť z dôvodu straty procesnej subjektivity povinné, ktorý v priebehu exekúcie zomrel, teda na strane povinného neexistuje subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal.
27. Súdnemu exekútorovi napokon podľa názoru súdu nemožno priznať nárok na náhradu trov exekúcie ani v zmysle ust. § 243j Exekučného poriadku, ktorý vymedzuje osobitý druh procesnej sankcie, ktorá dopadá na trovy súdneho exekútora v exekučných konaniach, ktoré prebiehajú v režime podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle tohto ustanovenia je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie pre prípad jej zastavenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré nepriznanie náhrady trov odôvodňujú. V tomto prípade súd takýto dôvod vzhliadol v postupe súdneho exekútora, ktorý podľa názoru súdu nepostupoval v súlade so zákonom, keď v zmysle jeho povinnosti uvedenej v § 57 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súdu od vzniku dôvodu na zastavenie exekúcie, t. j. od úmrtia povinného dňa XX.X.XXXX, vec nepredložil na rozhodnutie o jej zastavení podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
Poučenie:
Proti II., III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.