Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/12/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E. F., 2./ G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E. F., obaja právne zastúpení: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, o zaplatenie 23.045,27 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaným 1./ a 2./ sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na upomínací súd dňa 10. 08. 2023 (č. l. 101 spisu) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1./, 2./ zaplatiť mu sumu 23.045,27 eur vyčíslenú k 25. 10. 2022 spolu s príslušenstvom (úrok za úver, úrok z omeškania): istina 17.403,66 eur (istina vo výške 18.243,66 eur znížená o sumu vo výške 840 eur; nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (07. 07. 2021) vo výške 2.825,67 eur; nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 124 eur; 6,59 % p. a. úroku za úver od 08. 07. 2021 do 25. 10. 2022 vo výške 1.526,01 eur, 5 % p. a. úroku z omeškania od 08. 07. 2021 do 25. 10. 2022 vo výške 1.165,93 eur, 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 17.403,66 eur od 26. 10. 202 do zaplatenia, najviac do 15. 09. 2029 a 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 17.527,66 eur od 26. 10. 2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3143632 2 01 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o medziúvere č. 3143632 7 03 a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. 3143632 2 01 zo dňa 11. 06. 2012, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 25.000 eur. V zmysle čl. II. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej sadzby splatnou prvého každý mesiac a musia byť uhradené žalobcovi do 15. dňa mesiaca, ktorá bola v zmysle čl. II. zmluvy o úvere započítaná po dobu 12 mesiacov od schválenia úveru na dohodnuté 3,59 % p. a. úroky z medziúveru vo výške 74,80 eur, po uplynutí 12 mesiacov na dohodnuté 6,59 % p. a. úroky z medziúveru vo výške 137,30 eur. Žalovaní sa zároveň zaviazali platiť poplatok za poistenie vo výške 10 eur. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní sa zároveň zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 72,50 eur. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na

konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. II. zmluvy o úvere. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala len časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie. V súlade s čl. I., čl. II. a čl. III. zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 10 eur a prehlásili a svojim podpisom potvrdili prijatie do poistenia ako poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 02. 06. 2021 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 07. 07. 2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 29. 06. 2023 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 6.756,34 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 25.000 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 18.243,66 eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 21.193,33 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 18.243,66 eur a z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 25.000 eur do 07. 07. 2021 spolu vo výške 2.825,67 eur a z nezaplatených poplatkov spolu vo výške 124 eur. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 95 eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 07. 07. 2021 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (21.288,33 eur – 95 eur = 21.193,33 eur, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,59 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. VII. bod 8. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti žalobca si dovoľuje poukázať na rozhodnutie NS SR zo dňa 30. 07. 2019, sp. zn. , rozhodnutie NS SR zo dňa 16. 06. 2020, sp. zn. . Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca prijal vklady od žalovaných vo výške 840 eur.

2. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny 17.403,66 eur, nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (07. 07. 2021) vo výške 2 825,67 eur; nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (07. 07. 2021) vo výške 124,00 eur; 6,59 % p. a. úroku za úver od 08. 07. 2021 do 25. 10. 2022 vo výške 1.526,01 eur, 5 % p. a. úroku z omeškania od 08. 07. 2021 do 25. 10. 2022 vo výške 1.165,93 eur, spolu s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 17.403,66 eur od 26. 10. 2022 do zaplatenia, najviac do 3.063,56 eur, 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 17.527,66 eur od 26. 10. 2022 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca ďalej ohľadom skúmania bonity klienta uviedol, že v roku 2012 ešte neexistovali Opatrenia H., ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: a) Opatrenie H. 10/2016, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie (následne znenia 7/2018 a 10/2019), b) Opatrenie H. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver (následne znenia 6/2018 a 9/2019), ani Odporúčanie H. č. 1/2014 zo 07. 10. 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré stanovilo pravidlá a princípy pre posúdenie schopnosti klienta splácať úver, ktoré bolo neskôr prenesené do príslušných opatrení. PSS, a.s., v čase schválenia tohto úveru uplatňovala princípy obozretného podnikania, pričom schopnosť žalovaných splácať úver preverila porovnaním výšky splátky refinancovaných úverov s výškou splátky nového úveru. Nakoľko výška splátky nového úveru (209,80 eur) bola nižšia ako splátka refinancovaného úveru (216,63 eur), a zároveň žalovaní preukázali vyhovujúcu platobnú disciplínu v splácaní refinancovaných úverov, žalovaným vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaní boli z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverení dopytmi do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) – overenie, či za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia – dopytom bolo zistené, že žalovaní posledných 12 mesiacov mali vyhovujúcu platobnú disciplínu. Žalobca má za to, že na

základe vykonaných týchto dopytov ako aj skutočnosti, že sa žalovaným znížilo mesačné splátkové zaťaženie zo splátky 216,63 eur na splátku 209,80 eur, primerane preskúmal socioekonomickú situáciu žalovaného a postupoval s odbornou starostlivosťou k poskytnutiu úveru žalovanému. Zároveň so žiadosti o úver vyplýva, že žalovaní boli v čase podania žiadosti o úver v manželskom zväzku a nemali žiadne nezaopatrené deti.

3. Upomínací súd vydal vo veci dňa 25. 10. 2024 pod sp. zn. (č. l. 53 spisu) platobný rozkaz, voči ktorému podali žalovaní 1./, 2./ včas odpor s odôvodnením vo veci samej.

4. Žalovaní v podanom odpore (č. l. 56 spisu) uviedli, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú, o čom svedčí už aj skutočnosť, že samotný súd v rámci preskúmavania návrhu vyzval žalobcu na úpravu jeho návrhu, kde žalobca opravil svoj návrh tak, že požaduje už len zaplatenie istiny 17.403,66 eur spolu s príslušenstvom. Aj upravený návrh považujú v celom rozsahu za nedôvodný a neopodstatnený. Súčasne neuznávajú ani jeden z nárokov uplatňovaných žalobou. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o medziúvere č. 3143632 7 03 a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 3143632 2 01 zo dňa 11. 06. 2012, ktorou im bol poskytnutý medziúver vo výške 25.000 eur. Žalobca v návrhu tvrdí, že sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru a zároveň platiť poplatok za poistenie vo výške 10 eur a tiež sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 72,50 eur. Uvedený medziúver podľa svojich možností riadne splácali až do času, kým sa nedostali do ťaživej situácie a aj napriek tomu sa úver snažili splácať. Pri vybavovaní úveru ich nikto riadne neoboznámil, koľko budú musieť celkovo zaplatiť na uvedený úver, dokonca im neboli vysvetlené ani podmienky medziúveru. Daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva o úvere predstavuje taktiež formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech nich, ako spotrebiteľov. Majú za to, že zmluva o úvere v danom prípade nemá dodržanú zákonom ustanovenú písomnú formu, čo robí zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú. Ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti je aj skutočnosť, žalobca poplatok za medziúver zúčtoval pri prvej výplate medziúveru, čím celkovú výšku vyplateného medziúveru znížil o výšku týchto poplatkov, čo je v spotrebiteľských právnych vzťahoch neprípustné. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, ktoré v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sú vyžadované. Ďalej v zmluve o úvere absentujú náležitosti a teda absentuje označenie, kde spotrebiteľ môže podať sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, absentujú podmienky upravujúce čerpanie úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, odplata podľa osobitných predpisov, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ďalej výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, atď. Zmluva je písaná veľmi drobným písmom a nemá veľkosť písma ustanovenú zákonom. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v ich neprospech, žalobca v zmluve o úvere neuviedol všetky plnenia, ktoré pre nich ako spotrebiteľov vyplývajú z poskytnutia úveru alebo s ním súvisia, RPMN úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. V zmysle ust. § 11 ods. 2 vyššie citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje aj porušenie § 7 ods. 19 až 42. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou už pri samotnom posudzovaní schopnosti splácať úver, v zmysle zákona neurobil potrebné úkony a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a nemožno

jeho splatenie požadovať od nich jednorazovo a tiež nemožno požadovať ani žiadne úroky. V žiadosti o úver bez záložného práva bolo uvedené, že ich čistý mesačný príjem bol označený ako bez bonity, boli uvedené len ostatné záväzky a budúca splátka úveru u žalobcu. Pokiaľ žalobca predložil prílohu a to amortizačnú tabuľku pre medziúver, túto tabuľku nikdy nepodpisovali a ani neboli oboznámení s jej obsahom. Uvedený úver splácali riadne po cca 220 eur mesačne, ročne zaplatili na úver cca 2.640 eur, splácali ho riadne 10 rokov s tým, že rok mali odklad a za tých 9 rokov zaplatili spolu 23.760 eur a tiež boli ukladané finančné prostriedky na stavebné sporenie, kde bolo zhruba našetrených 6.750 eur, ktoré si žalobca ponechal a na uvedený úver tak zaplatili sumu cca vo výške 30.000 eur. Po zrušení účtu žalobcom následne od 07. 07. 2021 do 07. 07. 2022 posielali každý mesiac 50 eur + 10 eur, pričom zaplatili zhruba sumu 1.000 eur, ktoré nie sú nikde zohľadnené. Z uvedeného dôvodu namietajú žalobcom vyčíslenú istinu úveru, ktorej výška nemôže byť 23.045,27 eur a tiež namietajú žalobcom upravenú výšku istiny úveru vo výške 17.403,66 eur. Majú za to, že žalobca si nemohol účtovať úroky za úver a súčasne aj zvýšené úroky z omeškania, čím neprimerane navyšoval celkovú dlžnú sumu. Zastávajú názor, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, nešpecifikoval, z čoho ním uplatnená istina pozostáva. Žalobca síce preúčtoval konto sporenia na konto medziúveru, avšak následne urobil ďalšie preúčtovanie, pričom si posťahoval rôzne poplatky, na ktoré nemal nárok, čím sa znížila suma, ktorú skutočne nasporili a tak o nesprávnu sumu ponížil aj medziúverovú sumu. Pokiaľ ide o poistenie tvrdené žalobcom, tu treba uviesť, že toto bolo vo formulárovej podobe, bolo súčasťou zmluvy o úvere a jej obsah sme ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ak sme chceli úver dostať, museli sme súhlasiť s podmienkami, ako boli uvedené v zmluve. Uvedené poistenie nebolo predmetom individuálneho vyjednania. Prehliadnuť nemožno skutočnosť, že poistenými neboli obaja, a poistenie sa vôbec nevzťahovalo na žalovaného 2./ a žalobca si aj napriek tejto skutočnosti uplatňuje nárok za poistenie voči obom. Okrajovo uvádzajú, že pokiaľ ide o vyvolanie splatnosti dlhu, tu nepostupoval žalobca zákonným spôsobom. Nároky uplatňované žalobcom sú v celom rozsahu premlčané, preto týmto vznášajú námietku premlčania vo vzťahu k všetkým žalobcom uplatňovaným nárokom. Popierajú všetky tvrdenia žalobcu a uvádzajú, že takýto spôsob uplatňovania nárokov je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so spotrebiteľským právom a preukazuje nepoctivé a nekalé praktiky zo strany žalobcu. Žalobca poukazuje na rôzne rozhodnutia súdov, avšak tieto sa nevzťahujú na daný prípad a na dané okolnosti prípadu. Žalobca nesplnil povinnosti v zmysle výzvy upomínacieho súdu a nepreukázal, že posúdil ako veriteľ schopnosť spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver a preto mal byť návrh žalobcu odmietnutý. Nemôže obstáť obrana žalobcu, že v roku 2012 neexistovali opatrenia H., ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Povinnosťou žalobcu bolo konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca uvádza, že si overil dopytmi v registri bankových a nebankových informácií, aká bola ich platobná disciplína, čo však samo o sebe nemôže preukázať schopnosť spotrebiteľov úver splácať. Žalobca si bol plne vedomý už pri poskytnutí úveru, že nie sú bonitnými klientmi a sú blízko dôchodkového veku a v tej dobe už bolo zrejmé, že s dôchodkovým vekom sa zníži ich príjem, ako aj sa zníži schopnosť splácať vysoké splátky úveru.

5. Žalobca v podanej replike (č. l. 64 spisu) uviedol, že námietku žalovaných ohľadne toho, že zmluva je formulárová, a že nemohli obsah zmluvy ovplyvniť a preto obsahuje neprijateľné podmienky považuje za neopodstatnenú, nakoľko ich prípadná neprijateľnosť nie je podmienená spôsobom akým sú vytvorené a spotrebiteľovi predložené, ale ich obsahom, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa a právami a povinnosťami dodávateľov. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti pre takýto typ zmluvy a podmienky v nej vytvorené sú formulované jasne, zrozumiteľne a určito. V súvislosti s abstraktnou kontrolou zmluvy o úvere si dovoľujú poukázať na fakt, že v prípade, ak podľa názoru súdu zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tak v tom prípade, to nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ale iba tej časti zmluvy, ktorej sa neprijateľná zmluvná podmienka týka. Dôsledky neplatnosti neprijateľných podmienok je totiž potrebné posudzovať vždy v súlade s . V spotrebiteľskom práve sa uplatňuje koncepcia priemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory. Tvrdenia, že zmluva o úvere bola žalobcom vopred pripravená a pri jej podpise nemal možnosť predpísané podmienky ovplyvniť, zmluvné dojednania neboli jasné a zrozumiteľné, považujú výslovne za účelové, nakoľko v čase uzavretia zmluvy mali žalovaní 59, resp. 62 rokov a teda mali všetky predpoklady, od ktorých možno legitímne očakávať, že pred uzavretím zmluvy konali rozumne a zodpovedne, t. j. zmluvu si pred podpisom dôkladne prečítali, vyžiadali si všetky potrebné informácie a ich vlastnoručným podpisom potvrdzujú prejav ich slobodnej a vážnej vôle nielen nadobudnúť práva zo zmluvy, ale byť aj viazaní povinnosťami, ktoré zo zmluvy jednoznačne a nezameniteľne vyplývajú.

Amortizačná tabuľka, ktorú predložili je neoddeliteľnou ako jej príloha č. 1 a predpoklad na výpočet RPMN ako príloha č. 2. Všetko je jasne a zrozumiteľne napísané a existencia týchto príloh vyplýva už priamo z textu zmluvy o úvere v čl. I. bodu 1. Zmluvy o úvere, kde sa rovnako tak exaktne nachádza aj : Konečná splatnosť úveru: 30. 09. 2029; Doba trvania zmluvy v rokoch: 17,28; Úroková sadzba pre fázu medziúveru: 3,59 % 1 rok – 6,59 % 2-5 rok; Úroková sadzba pre fázu stavebného úveru: 4,70 %; Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 46.432,60 eur (priamo na prvej strane zmluvy). Zmluva obsahuje ustanovenie a to čl. VIII. bodu 4., kde môže dlžník podať sťažnosť a reklamáciu. Žalobca ďalej nesúhlasí s tvrdením o drobnom písme, nakoľko písmo dosahuje v zmysle predpisov výšku 1,90 mm. Žalobca má za to, že tieto tvrdenia sú iba účelové, predstavujúce snahu žalovaných vyhnúť sa plneniu v zmysle zmluvy o úvere. Žalobca ďalej popiera tvrdenia žalovaných, že si mal svojvoľne zúčtovať poplatok za poskytnutie úveru, čo malo za následok nesprávne uvedenie výšky poskytnutého úveru. Zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru vo výške 130 eur a žalovaným bola celkovo vyplatená suma 24.870 eur. V súlade s čl. II sa poplatok za spracovanie medziúveru stal splatný pri prvom poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Nárok veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia . Vyplatená suma bola znížená o sumu poplatku za spracovanie medziúveru, aby žalovaní neboli osobitne zaťažení povinnosťou uhradiť tento poplatok. Uvedený poplatok za poskytnutie úveru vstupuje do výpočtu RPMN ako jednorazový poplatok. Matematický prepočet RPMN počíta so sumou obratov k danému dátumu a dátum výplaty medziúveru a je rovnaký ako dátum účtovania poplatku. To znamená že, ak žalobca počíta s celou výškou vyplateného úveru a následne obrat zníži o poplatok, je to presne to isté, ako keby počítal s výškou vyplateného úveru zníženého o poplatok (vtedy sa už následne neznižuje obrat vstupujúci do prepočtu RPMN). Z hľadiska výpočtu RPMN je irelevantné, či sa bude výpočet odvíjať od celkovej sumy požičaných peňazí, alebo od sumy poníženej o poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom bude stále tá istá výška RPMN. Pre tento záver svedčí aj vyjadrenie H. známe z rozhodovacej činnosti súdov. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia zmluvy, môže byť zohľadnený pri výpočte RPMN dvomi spôsobmi: 1) na ľavej strane základnej rovnice je súčasná hodnota úveru dohodnutého v zmluve a na pravej strane je súčasná hodnota splátky poplatku za poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných splátok úveru, pričom splátka poplatku za poskytnutie úveru je nultou splátkou; 2) výška poplatku za poskytnutie úveru sa odpočíta od sumy úveru dohodnutej v zmluve a výsledná suma sa použije na ľavej strane základnej rovnice a na pravej strane rovnice je poplatok za poskytnutie úveru nulový. Pri obidvoch matematických zápisoch základnej rovnice na výpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty RPMN rovnaký. Pri výpočte RPMN je tak irelevantné, či sa použije plná výška úveru na jednej strane rovnice a následne na druhej strane rovnice v nultej splátke sa použije spracovateľský poplatok, alebo na jednej strane rovnice ako výška úveru sa použije suma úveru po odpočítaní spracovateľského poplatku a na druhej strane už nebude do nultej splátky vstupovať spracovateľský poplatok. Je tak zrejmé, že celková výška úveru je uvedená správne v zmysle ZoSÚ, ako aj hodnota RPMN. Žalobca tak s tvrdením žalovaných že uvedenie celkovej výšky úveru 15.300 eur v zmluve o úvere nie je správne, nesúhlasí a považuje tieto tvrdenia za nedôvodné, neopodstatnené a výrazne poškodzujúce veriteľa. Žalobca ďalej výslovne popiera tvrdenia, že by v zmluve o úvere bola priemerná hodnota RPMN uvedená nesprávne. Zmluva o úvere obsahuje údaj o RPMN, ktorá je v zmluve o úvere uvedená pre medziúver vo výške 7,08 % a pri stavebnom úvere vo výške 6,71 %. Priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v SR stanovená Ministerstvom financií SR platnú ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola 20,23 %. Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2012, ktorý je zverejnený na webovom portáli MF SR, bol vážený priemer priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov vo výške 20,23 %, tak ako je uvedené v zmluve o úvere. Žalobca poskytuje úvery na stavebné účely podľa zákona o stavebnom sporení, ktoré sa striktným dodržiavaním účelového použitia odlišujú od bežných spotrebiteľských úverov vstupujúcich do súhrnných informácií zverejňovaných MF SR. Tieto spotrebiteľské úvery vykazujú obrovské rozdiely vo výške RPMN v závislosti od výšky úveru, splatnosti a zabezpečenia. Stavebné úvery poskytované žalobcom majú minimálne rozdiely v úrokových sadzbách ako aj RPMN v závislosti od výšky úveru, splatnosti a zabezpečenia. V záujme vhodnejšieho informovania klienta o priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver zodpovedajúcej čo najviac charakteru stavebného úveru sa preto Žalobca rozhodol používať vážený priemer všetkých typov spotrebiteľských úverov, ktorého výška je stabilnejšia a lepšie zodpovedá porovnaniu s úvermi poskytovanými stavebnou sporiteľňou. Žalobca riadne, v súlade s

platnými právnymi predpismi preveril platobnú schopnosť žalovaných a za účelom preukázania splnenia si svojich povinností v zmysle o spotrebiteľských úveroch súdu predložil kompletný postup, akým skúmal ich bonitu v podaní zo dňa 05. 08. 2024. Žalovaní uvádzajú tvrdenia, ktoré sú v jasnom rozpore s preukázanými skutočnosťami a to konkrétne o nezohľadnení vkladov. Žalobca poukazuje na text žalobného návrhu, kde je jasne uvedené, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. po 07. 07. 2021 boli prijaté vklady vo výške 840 eur, ktoré boli započítané priamo na istinu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že by mal byť jeho nárok v akomkoľvek rozsahu premlčaný. Žalobca nerozumie, z čoho vyplýva toto nepodložené tvrdenie rovnako tak, ako tvrdenie o nezákonnom zosplatnení úveru. Žalobca obe tvrdenia výslovne popiera. Žalobca pripúšťa, že počas splácania úveru môžu nastať rôzne situácie a skutočnosti, ktoré obmedzia žalovaných pri plnení povinností zo zmluvy o úvere, to však neznamená, že finančné prostriedky, ktoré boli na základe zmluvy o úvere poskytnuté nie sú žalovaní povinní veriteľovi v zmysle platných právnych predpisov vrátiť, obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní čerpanie finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere nepopierajú. Žalobca už len záverom dodáva, v zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. aj „ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, nakoľko spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.“

6. Žalovaní v podanej duplike (č. l. 75 spisu) zotrvávali na svojich skutkových tvrdeniach. Popierali tvrdenia žalobcu, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti a jeho tvrdenie, že podmienky sú formulované jasne, zrozumiteľne a určito. Zmluva im nebola vysvetlená a jej dojednania neboli pre nich jasné a zrozumiteľné. V čase uzavretia zmluvy mali 59, resp. 62 rokov. Žalobca uvádza, že písmo má mať výšku 1,9 mm, čo v danom prípade dodržané nie je. Pretože stačí si pozrieť zmluvu o úvere a je zrejmé, že veľkosť malých písmen nedosahuje zákonom predpísanú výšku, tieto sú ťažko obtiažne čitateľné pre spotrebiteľa v mladom veku a nie vo veku 59, resp. 62 rokov. Samotný žalobca v iných zmluvách, ktoré uzatváral v posledných rokoch uvádza písmo vo väčšej veľkosti. Žalobca mal preukázané, že úver splácali a snažili sa ako sa len dalo napriek ťažkej životnej situácii, ktorá ich postihla. Nie sú spotrebitelia, ktorí by sa zámerne a účelovo vyhýbali plneniu povinností, avšak je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca požadoval od nich plnenie na ktoré nemá nárok a ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore so spotrebiteľskými predpismi žalobca poplatok zúčtoval a neposkytol úver vo výške, v ktorej sa zaviazal. Trvajú na tom, že nimi vykonané úhrady neboli zo strany žalobcu zohľadnené, preto trvajú na návrhu, aby súd vyžiadal od žalobcu všetky nevykonané úhrady na sporiaci ako aj medziúverový účet s presným prehľadom všetkých vykonaných transakcií za obdobie od vzniku zmluvného vzťahu až doposiaľ, ako aj s prehľadom všetkých poplatkov, ktoré žalobca účtoval.

7. Súd podľa konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu vysokej pracovnej vyťaženosti a súhlasil s po jednávaním v jeho neprítomnosti.

8. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, zotrvávala na bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vzhľadom na hrubé porušenie povinnosti zo strany veriteľa, ktorý úver poskytol bez toho, aby sa oboznámil s celkovou aktuálnou situáciou žalovaných o ich príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave a veku. Zo zmluvy nie je jednoznačné, či ku konečnej splatnosti v roku 2029 malo dôjsť ohľadom medziúveru alebo stavebného úveru. Ďalej poukázala na aktuálnu rozhodovaciu činnosť iných súdov. Uviedla že išlo o formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená. Žalovaní nemali možnosť zasiahnuť ani do otázky poistenia, ktoré im bolo vnútené. Rovnako je neplatnou zmluvnou podmienkou, ak poplatok za spracovanie mimoriadneho úveru bol splatný spolu s poskytnutím medziúveru. Má za to, že neboli splnené zákonné podmienky a lehoty na zosplatnenie úveru. Žalobca nekonkretizoval a nešpecifikoval splátku, pre ktorú došlo k vyvolaniu splatnosti dlhu. Žalobca neoprávnene účtoval žalovaným rôzne poplatky za upomienky, oni uhradili spolu 30.800 eur, čiže úver preplatili. Písmo nedosahuje zákonnom predpísanú veľkosť, majú za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, aby sa vyhli prípadnému ďalšiemu súdnemu sporu. Zo samotnej žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že išlo o klientov, ktorí sú bez bonity. Žalobca pri poskytovaní spotrebiteľského úveru nekonal obozretne a s odbornou starostlivosťou, pričom došlo k hrubému porušeniu jeho povinností.

9. Žalovaná 1./ na pojednávaní uviedla, že týmto úverom refinancovali úver, ktorý mali v D. D.. S myšlienkou refinancovať úver prišiel žalovaný 2./, ona bola v zmluve uvedená ako dlžník, lebo bola mladšia ako manžel, preto on bol uvedený ako spoludlžník. Tlačivo – žiadosť o úver bez záložného práva vypísala obchodná zástupkyňa žalobcu pani I. C., aj poznámku „bez bonity“. V čase uzatvárania zmluvy o stavebnom sporení bola starobná dôchodkyňa, v tom čase platili výdavky na bývanie: byt 147 eur, plyn 40 eur, elektriku 40 eur, vodu podľa spotreby 20 eur, dopláca na lieky, od autonehody v roku 1985 berie antidepresíva.

10. Žalovaný 2./ uviedol, že v čase uzavretia zmluvy bol predčasný starobný dôchodca a poberal po zvýšení dôchodok vo výške 293 eur. Žiadosť o úver vypísala obchodná zástupkyňa žalobcu, on určite nie.

11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to so Zmluvou o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 06. 2012 (č. l. 9 spisu), s Amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný úver (č. l. 14 spisu), s Upozornením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02. 06. 2021 (č. l. 19, 20 spisu), s Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07. 07. 2021 (č. l. 21, 23 spisu), s výpisom z účtu medziúveru (č. l. 25 a nasl. spisu), s Predžalobnou výzvou zo dňa 29. 06. 2023, s dokladmi o skúmaní bonity (č. l. 41 a nasl. spisu), so Žiadosťou o úver bez záložného práva (č. l. 48 spisu), so Zmluvou o splátkovom úvere uzavretou so D. D., J. (č. l. 49 spisu), so Súhrnnými informáciami o údajoch o novom poskytnutí spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2012 (č. l. 67 spisu) a s výpisom z účtu stavebného sporenia a z účtu medziúveru (č. l. 86 a nasl. spisu).

12. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

13. Súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 06. 06. 2012 Zmluvu o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej zmluvy o stavebnom sporení poskytne veriteľ – žalobca dlžníkovi – žalovanej 1./ medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod číslom 3143632 7 03 vo výške 25.000 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod číslom 3143632 2 01 vo výške cca 14.869,36 eur. Celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť, predstavuje 46.432,60 eur. Výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia predstavovala 72,50 eur. Výška úrokovej sadzby vkladov 2 % ročne, úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne a počet mesačných vkladov na účet stavebného sporenia bol dojednaný na 124. Úroková sadzba medziúveru fixná pre prvý rok na 3,59 %, úroková sadzba medziúveru fixná pre druhý až piaty rok na 6,59 %, RPMN bola dojednaná na 7,08 %, priemerná hodnota RPMN na 20,23 %, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia pre prvý rok 84,80 eur, výška mesačnej splátky úroku z medziúveru plus výška poplatku za prijatie od poistenia od druhého roku 137,30 eur plus 10 eur mesačne vždy k prvému dňu v mesiaci, počet splátok 124. Úroková sadzba stavebného úveru fixná na celú dobu trvania stavebného úveru bola dojednaná na celú dobu trvania stavebného úveru na 4,70 % ročne, RPMN na 6,71 %, priemerná RPMN na 20,23 %, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru a poplatku za prijatie do poistenia 219,80 eur splatná mesačne vždy k prvému dňu mesiaca, počet splátok 83, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru bola dojednaná do 30. 09. 2029. Z výpisu z účtu medziúveru mal súd preukázané, že výplata medziúveru vo výške 11.282,67 eur, vo výške 8.717,33 eur a vo výške 1.870 eur bola uskutočnená v dňoch 18. 06. 2012, 02. 07. 2012 a 18. 09. 2012. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaná 1./ si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a včas. Listom zo dňa 02. 06. 2021 žalobca upozornil dlžníčku a spoludlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámil, že dňa 15. 06. 2021 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladu na účet stavebného sporenia, resp. omeškanie splátok úrokov z medziúveru vrátane splátky za mesiac jún 2021 spolu vo výške 1.004,05 eur s tým, že ak do 15. 06. 2021 nedôjde k úhrade, bude zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslením celkovej dlžnej sumy cca 21.214,15 eur. Listom zo dňa 07. 07. 2021 veriteľ oznámil dlžníčke a spoludlžníkovi, že ku dňu 07. 07. 2021 nastáva mimoriadnu splatnosť celého úveru na základe

zmluvy o úvere a žiada vrátiť celú dlžnú sumu, vrátane príslušenstva, ktorá k 07. 07. 2021 predstavuje 21.288,33 eur.

14. Podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 11 ods. 1, 2 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

17. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Súd zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu, a to Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 06. 2012 vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia až 54 v znení účinnom do 30. 06. 2024, pretože žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia. Zároveň súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v zmysle o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Nebolo sporné, že úver bol poskytnutý na refinancovanie úveru žalovaných v D. D., J.. na základe Zmluvy o splátkovom úvere (č. l. 49 spisu), teda uvedený spotrebiteľský úver nie je vylúčený z pôsobnosti ZoSÚ v zmysle jeho ustanovenia .

18. Žalovaní 1./, 2./ v rámci prostriedkov procesnej obrany žiadali, aby súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že veriteľ hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda s odbornou starostlivosťou neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorá skutočnosť má v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ za následok, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru; v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať bonitu klienta, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Možno sa stotožniť s názorom žalobcu, že v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy neexistovali opatrenia H., ktorými by sa ustanovovali podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, uvedené však nezbavuje veriteľa (dodávateľa) nesplniť si svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ.

19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že časť zo sumy poskytnutého úveru bola určená na refinancovanie úveru, ktorý mali dlžníci u predchádzajúceho veriteľa – v D. D., J. na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0334851198. Predmetom tejto úverovej zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 12.000 eur pri dojednanom počte splátok 92 od 25. 04. 2011 do 25. 11. 2018, t. j. na obdobie necelých 8 rokov, ktorý úver sa žalovaní zaviazali splácať v 216,63 eur mesačných splátkach.

20. Tlačivo - Žiadosť o úver bez záložného práva dňa 25. 05. 2012 podľa vyjadrení žalovaných 1./, 2./, ktoré žalobca nerozporoval, keďže nevyužil svoje procesné oprávnenie a pojednávania sa

nezúčastnil, vypísala obchodná zástupkyňa žalobcu p. I. C. C.. Táto v uvedenej žiadosti uviedla len splátku úveru žalovaných v D. D. a pokiaľ sa týka bonity dlžníka a spoludlžníka, uviedla poznámku „bez bonity“. Už z uvedenej poznámky vyplýva, že veriteľ ani nemal v úmysle skúmať bonitu klienta a v podstate sa „uspokojil“ len so skúmaním bonity klienta predchádzajúcim veriteľom - D. D., J. na refinancovanie ktorého úveru slúžil medziúver a stavebný úver. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu predložil podklady, ktorými údajne skúmal bonitu klienta (č. l. 41 a nasl. spisu), avšak z uvedených dokladov vyplynulo, že tento len skúmal profil splácania refinancovaného úveru žalovanými ako dlžníkmi. Žalobca vôbec neskúmal výdavky dlžníka a spoludlžníka na bývanie, stravu, lieky, nezohľadnil vek žalovaných v čase uzatvorenia zmluvy – 59, resp. 62 rokov, vzhľadom na dobu, na akú mala mať zmluva uzavretá (do 30. 09. 2029). Práve naopak, ako už súd uviedol vyššie, z poznámky samotnej obchodnej zástupkyne žalobcu vyplýva, že veriteľ ani nemal úmysel skúmať bonitu klientov.

21. Súd preto dospel k záveru, že zo strany veriteľa nešlo o konanie s odbornou starostlivosťou, keďže si veriteľ rozhodujúce skutočnosti neoveril. Bez overenia príjmov a výdavkov žalovaných žalobca nemohol objektívne posúdiť celkovú sociálno-ekonomickú situáciu dlžníka, resp. spoludlžníka. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktorú sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaných zo strany žalobcu súd vyhodnotil ako formalistické, preto žalobca nemôže úspešne namietať, že konal s odbornou starostlivosťou (pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 25. 03. 2025). Postup žalobcu bol formálny, nezodpovedal odbornej starostlivosti, žalobca vôbec nezisťoval hodnovernými dokladmi príjmy a výdavky dlžníkov. Nezisťoval, či im po vynaložení výdavkov na živobytie zostáva dostatok finančných prostriedkov na splatenie úveru, vzhľadom na dĺžku času, na ktorý má byť zmluva uzatvorená. Vek žalovaných v čase uzatvorenia zmluvy bol 59, resp. 62 rokov. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalovanej 1./, že bola v zmluve uvedená ako dlžník, pretože bola od manžela – spoludlžníka mladšia. Refinancovaný úver mali žalovaní splácať necelých 8 rokov, medziúver a stavebný úver na dobu 17 rokov, preto veriteľ pri riadnom skúmaní bonity klienta s odbornou starostlivosťou nemohol vychádzať len z vyhovujúcej platobnej disciplíny žalovaných v splácaní refinancovaného úveru, ale sám si mal vyhodnotiť schopnosť dlžníkov splácať spotrebiteľský úver. Rovnako podľa názoru súdu nebola splnená podmienka ust. § 7 ods. 1 veta druhá ZoSÚ, kedy by sa povinnosť veriteľa považovala za splnenú, pretože úver bol v zmysle čl. III zmluvy zabezpečený len písomným súhlasom dlžníka s poistením typu A-poistenie zostatku dlhu, podľa ktorého je žalobca prijatý do poistenia ako poistená osoba v životnom rizikovom poistení pre prípad smrti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom náleze č. k. -39 zo dňa 12. 02. 2025 uviedol, že povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa je v našom právnom poriadku zakotvená v § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o transpozíciu čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“). Podľa tohto ustanovenia je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Zákonodarca zdôraznil, že dôkazné bremeno pri overení toho, či si veriteľ splnil túto zákonnú povinnosť, je na strane veriteľa [pozri § 7 ods. 16 písm. b) za bodkočiarkou zákona o spotrebiteľských úveroch]. Splnenie tejto povinnosti je však potrebné vnímať vo všetkých aspektoch súvisiacich s poskytovaním úveru. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu je pre spotrebiteľa nepochybne viac než podstatná, pretože chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti [pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) LCL Le Crédit Lyonnais SA proti Fesihovi Kalhanovi z 27. marca 2014, C-565/12, bod 42]. Súdny dvor citovanú smernicu vykladá tak, že ,,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 65, ako aj citovaná judikatúra)“ (rozsudok Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o. proti GK z 5. marca 2020, C-679/18, bod 22). Zjednodušene povedané, v mnohých prípadoch je dlžník len laik, ktorý má predstavu o tom, koľko si chce požičať, ale veriteľ je ten, kto má odborné skúsenosti a vedomosti, a vie preto vyhodnotiť aj to, koľko si klient požičať môže, aby to vedel splácať, a právny predpis k tomu v zásade normuje aj metodiku a nástroj na báze vstupných údajov pre konkrétny výpočet (§ 7 ods. 20 a 41

zákona o spotrebiteľských úveroch). Práve s ohľadom na dôležitosť tejto povinnosti sú prísne aj sankcie, ktoré postihujú veriteľa, ktorý túto svoju povinnosť zanedbá (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) – v prípade porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou nie je veriteľ oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa taký úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje aj porušenie § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa vynaložením odbornej starostlivosti rozumie, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale zrejmé, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu – teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho a odborného posúdenia by totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo – chrániť spotrebiteľa pred nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou. Napokon je tu tretí aspekt procesu poskytovania úveru, na ktorý je súd povinný prihliadať na účely posúdenia, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou, a to či na základe odborného posúdenia mal byť úver poskytnutý. Napriek prieskumu zo strany veriteľa sa môže stať (a je zrejmé, že sa aj stáva), že dlžník úver splácať nebude. V takom prípade je potrebné vyhodnotiť, či sa tejto situácii nedalo predísť jednoducho tým, že by veriteľ úver nebol poskytol. Ak totiž veriteľ klientovi úver neposkytne, klient síce finančné prostriedky nezíska, ale ani nič nestratí. V prípade omeškania so splátkami, naopak, nielenže musí poskytnuté prostriedky vrátiť, ale suma sa (častokrát výrazne) navyšuje o úroky, zmluvné pokuty a ďalšie poplatky, na ktoré má veriteľ nárok (ak ho má). Aj na platobnej neschopnosti dlžníkov teda môže veriteľ „zarobiť“, a preto je potrebné vyhodnocovať, či platobnú schopnosť dlžníka mohol už pri poskytovaní úveru racionálne predpokladať alebo nie – jednoducho povedané, či neposkytol úver napriek tomu, že bolo už na začiatku zrejmé, že ho dlžník nebude vedieť splácať. 23. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že sa zo strany veriteľa jedná o hrubé porušenie zákonnom stanovenej povinnosti a preto sa v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a zároveň v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ ho nie je možné predčasne zosplatniť. Súd nemohol žalobcovi priznať nárok na úhradu splátok splatných ku dňu rozhodnutia súdu, pretože žaloba a nárok uplatnený v žalobe nebol skutkovo vymedzený ako nárok na zaplatenie splatných splátok úveru, navyše žalovaní tvrdili, že úver preplatili, ktoré skutkové tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Ďalšími námietkami zo strany žalovaných sa súd nezaoberal, pretože by boli bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že priznal žalovaným 1./, 2./ ako úspešnej strane sporu voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá podľa súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.