Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-94-2023.pdf
PDF · 117.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/94/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom A. D. XXXX/XX, E. F., proti žalovaným v 1. rade G. F. , nar. XX. XX. XXXX a v 2. rade A. F., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom C. XXX, o určenie priebehu hraníc, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že hranica medzi pozemkom parcely registra KN-C č. 9, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie C., obec C., okres Liptovský Mikuláš, a pozemkom parcely registra KN-C č. 7/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C., obec C., H. I. A., je totožná s líniou bodov č. 1449-26, 1449-21, 1449-20, 1467-1, 1467-2, 1449-15 a 1467-3 tak, ako sú tieto body uvedené a zobrazené v Zázname podrobného merania zmien č. 1650 zo dňa 04. 11. 2024 vyhotoveného spoločnosťou GEOWORX s. r. o., zo sídlom Žuffova 1108/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 55 131 352, a úradne overeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom dňa 19. 11. 2024 pod č. G5-35/2024. II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou 12. 10. 2023 sa žalobca domáhal určenia, že hranica medzi jeho pozemkom zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie C. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2, parcela registra KN-C č. 9 a pozemkom žalovaných zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, parcela registra KN-C č. 7/2 je totožná s líniou lomových bodov č. 3, 1449-13, 1449-15, 2, 1, 1449-20, 1449-21 a 1449-26, tak ako sú tieto lomové body uvedené a zobrazené vo Vytyčovacom náčrte č. 1467 zo dňa 18. 02. 2020, ktorý vyhotovila J. G. K. a autorizačne overil J. A. K.. Nakoľko majú obidva pozemky podľa žalobcu nesprávne zameranú hranicu, požiadal o jej vytýčenie, pri ktorom boli prítomné strany sporu, avšak žalovaní odmietli svoju prítomnosť potvrdiť podpisom. Dňa 14. 06. 2019 bola zameraná medzi pozemkami hranica J. A. L., a to v rámci vyhotovenia geometrického plánu č. 36442500-239/2019. K tomuto zameraniu však nebol prizvaný žalobca a geodet zameral existujúce oplotenie. Takto určil predmetnú hranicu v súradniciach a vyhotovil geometrický plán, ktorým vznikol pozemok parcely registra KN-C č. 7/2. Žalobca uviedol, že existujúce oplotenie medzi pozemkami postavili žalovaní v minulosti svojvoľne a za neprítomnosti žalobcu, pričom tento plot nie je postavený na správnej hranici.
2. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Pozemky strán sporu sú oddelené štvorhranným pletivom umiestneným na kovových stĺpcoch, ktoré sú osadené v betónových pätkách vybudovaných v čase výstavby rodinného domu so súpisným číslom XXX po roku 1985, kedy pozemok nadobudli kúpnou zmluvou. V čase výstavby oplotenia bol vlastníkom susedného pozemku právny predchodca žalobcu. Žalovaní vyhoveli žiadosti právneho predchodcu žalobcu a neoplotili časť parcely registra KN-C č. 7/2 v prednej časti, nakoľko tým by mu značne sťažili prístup k jeho nehnuteľnosti z miestnej komunikácie. Po dokončení výstavby rodinného domu a oplotenia v roku 1987, sa už oplotenie neprerábalo. K vymeraniu hranice medzi pozemkami bol prizvaný geodet a zo zamerania oplotenia bol dňa 09. 08. 2019 vypracovaný geometrický plán, ktorý bol úradne overený 22. 08. 2019. Po upozornení žalobcom o nesprávnej trase oplotenia bola z ich strany dňa 25. 11. 2019 daná objednávka na vypracovanie znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že vytýčené lomové body hranice boli stabilizované červenou farbou na jestvujúcom oplotení, murive, stavbe a oceľovými roxormi. K predloženému vytyčovaciemu náčrtu uviedli, že z oznámenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru zo dňa 30. 04. 2020 vyplýva, že tento nie je evidovaný v dokumentácií a katastrálnemu odboru nebol vôbec doručený.
3. Potom ako žalobca nevyužil právo na podanie repliky, súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca vypovedal, že o nesprávnej hranici pozemkov vedel už jeho otec, ale nechcel sa so žalovanými škriepiť. Rovnako k tomu pristupoval aj žalobca a to až do doby pred Vianocami 2019, keď prišiel domov a na pozemku boli zabité kolíky. Žalovaný mu následne zúžil bránu tak, aby sa nemohol dostať autom do dvora. Pôvodne bolo namiesto existujúceho plotu pletivo. Potom, ako zomrela jeho stará mama v roku 1998, bol vybudovaný betónový múrik. Kým tam bolo pletivo, plot bol situovaný do oblúku, betónový múrik však išiel rovno. Už na pohľad teda bolo zrejmé, že nebola dodržaná pôvodná hranica. Žalovaní stavebným povolením na vybudovanie plota nedisponovali, získali ho dodatočne až v roku 2019. Pri zameraní hranice J. K. bol zo strany žalovaných umožnený vstup, avšak s vytyčovacími prácami musela skončiť asi v polovici, ako je na hranici zlom, kedy ju žalovaný z pozemku vyhodil. Spory vznikli potom, ako chcel žalobca prerobiť hospodársku budovu, v čom mu žalovaný prakticky desať rokov bránil. 4. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobcu nikdy v ničom neobmedzil. Betónový múrik vybudoval z dôvodu, aby sa mu na pozemok nepodhrabávali psi. Múrik sa urobil medzi existujúcimi stĺpikmi, na ktorých bolo spomínané pletivo a ktoré tam boli odvždy. Žalovaný sa na tom mieste narodil a prežil tam celý život, takže vie ako išla hranica pozemku. Pri zameraní hranice J. K. začali vznikať oblúky, žalovaný im na to predložil znalecký posudok a keď ho geodeti videli, sklopili uši aj oči a išli merať z druhej strany popri plote. Už pri tomto zameraní bolo zrejmé, že žalobca si pridal k svojmu pozemku časť pozemku vzadu aj pri potoku. Cieľom žaloby je to, aby si žalobca posunul svoj pozemok na úkor jeho pozemku o 30 cm. Žalovaný poprel, že by pôvodný plot išiel do oblúku. Plot bol vybudovaný skôr ako bolo otcom žalobcu postavené humno a pokiaľ by sa postavilo ďalej od plotu, žiadny problém by nevznikol. Sto rokov nebol žiadny spor, predmetné nehnuteľnosti užívali štyri pokolenia a problém nastal až keď prišiel žalobca a začal zaberať všetko naokolo.
5. Výpisom z listu vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie C. mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku na parcele registra KN-C č. 9, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2. Tento podľa snímky katastrálnej mapy susedí s pozemkom na parcele registra KN-C č. 7/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, ktorý je podľa listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných.
6. Potom ako žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie a zložil preddavok súd uznesením zo dňa 18. 07. 2024, sp. zn. 11C/94/2023 nariadil dokazovanie za účelom vypracovanie znaleckého posudku v podobe technického podkladu pre účely opravy chyby v katastrálnom operáte, ktorým dôjde k určeniu hranice medzi spornými pozemkami. Zo záznamu podrobného merania zmien č. 1650 zo dňa 04. 11. 2024 vyhotoveného GEOWORX s. r. o., zo sídlom Žuffova 1108/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 55 131 352, a úradne overeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom dňa 19. 11. 2024 pod č. G5-35/2024 vyplýva, že hranica medzi pozemkami je totožná s líniou bodov č. 1449-26, 1449-21, 1449-20, 1467-1, 1467-2, 1449-15 a 1467-3 zobrazených v zázname. Vyhotoviteľ záznamu konštatoval, že vzhľadom k tomu, že sa poľný náčrt č. 41 v katastrálnom území C. vyhotovený v roku 1934 – 1935 v štátnej dokumentácii Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, nenachádza, je najvhodnejším možným podkladom pre číselné určenie hranice zdigitalizovaný mapový list č. 19 reambulovanej katastrálnej mapy z roku 1936. Pokiaľ ide o Záznam podrobného merania zmien č. 1449, ktorý vyhotovila spoločnosť SYKO, s. r. o. dňa 09. 08. 2019, v jeho technickej správe sa nikdy neuvádza, na základe akého technického podkladu bol priebeh vlastníckej hranice stotožnený
so skutkovým oplotením. Následný vytyčovací náčrt č. 1462, ktorý vyhotovil konateľ spoločnosti SYKO, s. r. o., prevzal lomové body hranice z geometrického plánu č. 36442500-239/2019 a Záznamu podrobného merania zmien č. 1449, pričom vytýčenie hranice nebolo oznámené vlastníkom susedných nehnuteľností, z ktorého dôvodu sa ani nemohli vo Vytyčovacom protokole vyjadriť k vytyčovaným hraniciam a zúčastniť sa vytyčovacích prác. Zo súdom nariadeného Záznamu podrobného merania zmien zároveň vyplýva, že vyhotoviteľ Vytyčovacieho náčrtu č. 1467, J. G. K., vykonala nezávislé prešetrenie priebehu hranice a číselné určenie hranice možno považovať za totožné s mapou.
7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
8. Podľa § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Základnou podmienkou dôvodnosti a následne prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, je existencia, nielen samotné tvrdenie, o naliehavom právnom záujme žalobcu na požadovanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým .Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide v podstate o posúdenie, či podaná žaloba je správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či nevyvolá konanie, po ktorom bude musieť nasledovať iné súdne konanie. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že je nedovolená taká určovacia žaloba, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale len vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov a táto tak nevytvára pevný právny základ pre právny vzťah medzi stranami sporu. Spory o určenie hranice susediacich nehnuteľností tvoria samostatnú skupinu vlastníckych sporov. Ak žalobca tvrdí, že došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva, má ako vlastník právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj žalobou o určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim, pričom v takom prípade je predmetom sporu prakticky určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha, ide teda o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv. Podstatou takejto žaloby je tak vyriešenie otázky vlastníctva k spornej časti pozemku. V danom prípade žalobca tvrdil, že došlo k zásahu do jeho vlastníctva posunutím plotu pri jeho rekonštrukcii. Medzi stranami je sporná správnosť hranice medzi susednými pozemkami, čo vyvoláva stav neistoty, ktorý podľa žalobcu ohrozuje jeho právne postavenie. Nakoľko sa výrokom súdu o priebehu hranice docieli ustálenie priebehu hranice pozemkov, ako aj ustálenie vlastníckych pomerov strán k susediacim pozemkom, súd konštatuje, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
10. Vytýčením hranice susediacich pozemkov sa deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Hranica pozemkov sa určuje podľa lomových bodov, ktorých určenie predstavuje transformáciu údajov z katastra nehnuteľností do terénu autorizovanou osobou. Určením lomových bodov a teda určením hranice pozemkov sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom a preto vytýčenie hranice ani rozsudok nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že aktuálne vytýčenie spornej hranice v línii plotu vybudovaného žalovanými, nezodpovedá technických podkladom, ktoré sa nachádzajú v katastri nehnuteľností. Znalec sa pri určení lomových bodov priklonil k Vytyčovaciemu náčrtu č. 1467, ktorý vyhotovila J. G. K. a ktorý zodpovedá mapovému listu č. 19 reambulovanej katastrálnej mapy z roku 1936, ktorý je podľa znalca najvhodnejším možným podkladom pre číselné určenie hranice. Naproti tomu, žalovaní svoju obranu v spore postavili na znaleckom posudku č. 12/2019 zo dňa 03. 12. 2019, ktorý vyhotovil J. A. L., z ktorého samotného, ako ani z jeho príloh, nevyplýva, z akého technického podkladu pri určovaní lomových bodov vychádzal. V časti II. posudku znalec uviedol, že si zabezpečil všetky technické podklady potrebné k vytýčeniu obvodu hranice pozemku parcely registra KN-C č. 7/2 a to okrem iného geometrický plán č. 36442500-239/2019 na zameranie stavby na pozemku parcely registra KN-C č. 7/1 a 6 a na zameranie pozemkov na parcele registra KN-C č. 7/1, 7/2, 7/6 a 6 a jemu príslušný Záznam podrobného merania zmien č. 1449, čiže podklady, ktoré predtým vyhotovil ten istý znalec. Z odôvodnenia záznamu podrobného merania zmien súdom ustanoveným znalcom vyplýva, že v technickej správe Záznamu podrobného merania zmien č. 1449 sa neuvádza, na základe akého
technického podkladu bol priebeh vlastníckej hranice stotožnený so skutkovým oplotením. V protokole o vytýčení hranice pozemku zo dňa 03. 12. 2019 (č. l. 49) je len stroho konštatované, že „vytýčené lomové body boli v prírode označené: plot, murivo, roxory + červená farba“, čo korešponduje aj zo záverom súkromného znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval, že vytýčené lomové body boli stabilizované červenou farbou na jestvujúcom oplotení, murive stavby a oceľovými roxormi. Pokiaľ tak v znaleckom posudku, ktorý bol predložený žalovanými, absentuje zdôvodnenie, z akého mapového podkladu znalec vychádzal, tento dôkaz nespĺňa podmienku jasného a presvedčivého odôvodnenia. Naproti tomu, súd nemá žiadne pochybnosti o správnosti záznamu podrobného merania zmien, ktorý bol vyhotovený v súdnom konaní a ktorého závery sú riadne zdôvodnené a naviac sú v zhode aj s iným listinným dôkazom, konkrétne s vytyčovacím náčrtom predloženým žalobcami. K predmetnému záznamu sa vyjadril žalovaný v 1. rade v tom smere, že pokiaľ znalec konštatoval, že „sa jedná o prvý číselný výsledok merania, v ktorom bola hranica pôvodne určená. Tento náčrt však v dokumentácii chýba, je stratený, a preto nie je možné jeho prepočítanie a rekonštrukcia hranice.“, tak to preukazuje, že žalovaní sú v práve. Uvedené konštatovanie znalca však neznamená, že určil lomové body bez akéhokoľvek technického podkladu, naopak, v posudku odôvodnil z akého mapového listu vychádzal.
11. Určenie hranice pozemku je v prvom rade odbornou otázkou, ktorú vie zodpovedať len autorizovaná osoba – geodet. Vychádzajúc zo záverov súdom nariadeného znaleckého dokazovania, ktoré prakticky ani neboli zo strany žalovaných spochybnené, súd konštatuje preukázanie tvrdenia, že aktuálny užívací priebeh hranice medzi pozemkov žalobcu a pozemkom žalovaných nezodpovedá technickým podkladom dokumentácie katastra nehnuteľností, čím sa zasahuje do skutočného užívacieho stavu na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
12. Znalecké dokazovanie určilo priebeh hranice pozemkov totožne s tvrdením žalobcu, čo zakladá jeho plný úspech v spore a preto mu súd proti žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
1. Žalobou doručenou 12. 10. 2023 sa žalobca domáhal určenia, že hranica medzi jeho pozemkom zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie C. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2, parcela registra KN-C č. 9 a pozemkom žalovaných zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, parcela registra KN-C č. 7/2 je totožná s líniou lomových bodov č. 3, 1449-13, 1449-15, 2, 1, 1449-20, 1449-21 a 1449-26, tak ako sú tieto lomové body uvedené a zobrazené vo Vytyčovacom náčrte č. 1467 zo dňa 18. 02. 2020, ktorý vyhotovila J. G. K. a autorizačne overil J. A. K.. Nakoľko majú obidva pozemky podľa žalobcu nesprávne zameranú hranicu, požiadal o jej vytýčenie, pri ktorom boli prítomné strany sporu, avšak žalovaní odmietli svoju prítomnosť potvrdiť podpisom. Dňa 14. 06. 2019 bola zameraná medzi pozemkami hranica J. A. L., a to v rámci vyhotovenia geometrického plánu č. 36442500-239/2019. K tomuto zameraniu však nebol prizvaný žalobca a geodet zameral existujúce oplotenie. Takto určil predmetnú hranicu v súradniciach a vyhotovil geometrický plán, ktorým vznikol pozemok parcely registra KN-C č. 7/2. Žalobca uviedol, že existujúce oplotenie medzi pozemkami postavili žalovaní v minulosti svojvoľne a za neprítomnosti žalobcu, pričom tento plot nie je postavený na správnej hranici.
2. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Pozemky strán sporu sú oddelené štvorhranným pletivom umiestneným na kovových stĺpcoch, ktoré sú osadené v betónových pätkách vybudovaných v čase výstavby rodinného domu so súpisným číslom XXX po roku 1985, kedy pozemok nadobudli kúpnou zmluvou. V čase výstavby oplotenia bol vlastníkom susedného pozemku právny predchodca žalobcu. Žalovaní vyhoveli žiadosti právneho predchodcu žalobcu a neoplotili časť parcely registra KN-C č. 7/2 v prednej časti, nakoľko tým by mu značne sťažili prístup k jeho nehnuteľnosti z miestnej komunikácie. Po dokončení výstavby rodinného domu a oplotenia v roku 1987, sa už oplotenie neprerábalo. K vymeraniu hranice medzi pozemkami bol prizvaný geodet a zo zamerania oplotenia bol dňa 09. 08. 2019 vypracovaný geometrický plán, ktorý bol úradne overený 22. 08. 2019. Po upozornení žalobcom o nesprávnej trase oplotenia bola z ich strany dňa 25. 11. 2019 daná objednávka na vypracovanie znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že vytýčené lomové body hranice boli stabilizované červenou farbou na jestvujúcom oplotení, murive, stavbe a oceľovými roxormi. K predloženému vytyčovaciemu náčrtu uviedli, že z oznámenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru zo dňa 30. 04. 2020 vyplýva, že tento nie je evidovaný v dokumentácií a katastrálnemu odboru nebol vôbec doručený.
3. Potom ako žalobca nevyužil právo na podanie repliky, súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca vypovedal, že o nesprávnej hranici pozemkov vedel už jeho otec, ale nechcel sa so žalovanými škriepiť. Rovnako k tomu pristupoval aj žalobca a to až do doby pred Vianocami 2019, keď prišiel domov a na pozemku boli zabité kolíky. Žalovaný mu následne zúžil bránu tak, aby sa nemohol dostať autom do dvora. Pôvodne bolo namiesto existujúceho plotu pletivo. Potom, ako zomrela jeho stará mama v roku 1998, bol vybudovaný betónový múrik. Kým tam bolo pletivo, plot bol situovaný do oblúku, betónový múrik však išiel rovno. Už na pohľad teda bolo zrejmé, že nebola dodržaná pôvodná hranica. Žalovaní stavebným povolením na vybudovanie plota nedisponovali, získali ho dodatočne až v roku 2019. Pri zameraní hranice J. K. bol zo strany žalovaných umožnený vstup, avšak s vytyčovacími prácami musela skončiť asi v polovici, ako je na hranici zlom, kedy ju žalovaný z pozemku vyhodil. Spory vznikli potom, ako chcel žalobca prerobiť hospodársku budovu, v čom mu žalovaný prakticky desať rokov bránil. 4. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobcu nikdy v ničom neobmedzil. Betónový múrik vybudoval z dôvodu, aby sa mu na pozemok nepodhrabávali psi. Múrik sa urobil medzi existujúcimi stĺpikmi, na ktorých bolo spomínané pletivo a ktoré tam boli odvždy. Žalovaný sa na tom mieste narodil a prežil tam celý život, takže vie ako išla hranica pozemku. Pri zameraní hranice J. K. začali vznikať oblúky, žalovaný im na to predložil znalecký posudok a keď ho geodeti videli, sklopili uši aj oči a išli merať z druhej strany popri plote. Už pri tomto zameraní bolo zrejmé, že žalobca si pridal k svojmu pozemku časť pozemku vzadu aj pri potoku. Cieľom žaloby je to, aby si žalobca posunul svoj pozemok na úkor jeho pozemku o 30 cm. Žalovaný poprel, že by pôvodný plot išiel do oblúku. Plot bol vybudovaný skôr ako bolo otcom žalobcu postavené humno a pokiaľ by sa postavilo ďalej od plotu, žiadny problém by nevznikol. Sto rokov nebol žiadny spor, predmetné nehnuteľnosti užívali štyri pokolenia a problém nastal až keď prišiel žalobca a začal zaberať všetko naokolo.
5. Výpisom z listu vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie C. mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku na parcele registra KN-C č. 9, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2. Tento podľa snímky katastrálnej mapy susedí s pozemkom na parcele registra KN-C č. 7/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, ktorý je podľa listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných.
6. Potom ako žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie a zložil preddavok súd uznesením zo dňa 18. 07. 2024, sp. zn. 11C/94/2023 nariadil dokazovanie za účelom vypracovanie znaleckého posudku v podobe technického podkladu pre účely opravy chyby v katastrálnom operáte, ktorým dôjde k určeniu hranice medzi spornými pozemkami. Zo záznamu podrobného merania zmien č. 1650 zo dňa 04. 11. 2024 vyhotoveného GEOWORX s. r. o., zo sídlom Žuffova 1108/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 55 131 352, a úradne overeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom dňa 19. 11. 2024 pod č. G5-35/2024 vyplýva, že hranica medzi pozemkami je totožná s líniou bodov č. 1449-26, 1449-21, 1449-20, 1467-1, 1467-2, 1449-15 a 1467-3 zobrazených v zázname. Vyhotoviteľ záznamu konštatoval, že vzhľadom k tomu, že sa poľný náčrt č. 41 v katastrálnom území C. vyhotovený v roku 1934 – 1935 v štátnej dokumentácii Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, nenachádza, je najvhodnejším možným podkladom pre číselné určenie hranice zdigitalizovaný mapový list č. 19 reambulovanej katastrálnej mapy z roku 1936. Pokiaľ ide o Záznam podrobného merania zmien č. 1449, ktorý vyhotovila spoločnosť SYKO, s. r. o. dňa 09. 08. 2019, v jeho technickej správe sa nikdy neuvádza, na základe akého technického podkladu bol priebeh vlastníckej hranice stotožnený so skutkovým oplotením. Následný vytyčovací náčrt č. 1462, ktorý vyhotovil konateľ spoločnosti SYKO, s. r. o., prevzal lomové body hranice z geometrického plánu č. 36442500-239/2019 a Záznamu podrobného merania zmien č. 1449, pričom vytýčenie hranice nebolo oznámené vlastníkom susedných nehnuteľností, z ktorého dôvodu sa ani nemohli vo Vytyčovacom protokole vyjadriť k vytyčovaným hraniciam a zúčastniť sa vytyčovacích prác. Zo súdom nariadeného Záznamu podrobného merania zmien zároveň vyplýva, že vyhotoviteľ Vytyčovacieho náčrtu č. 1467, J. G. K., vykonala nezávislé prešetrenie priebehu hranice a číselné určenie hranice možno považovať za totožné s mapou.
7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
8. Podľa § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Základnou podmienkou dôvodnosti a následne prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, je existencia, nielen samotné tvrdenie, o naliehavom právnom záujme žalobcu na požadovanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým .Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide v podstate o posúdenie, či podaná žaloba je správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či nevyvolá konanie, po ktorom bude musieť nasledovať iné súdne konanie. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že je nedovolená taká určovacia žaloba, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale len vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov a táto tak nevytvára pevný právny základ pre právny vzťah medzi stranami sporu. Spory o určenie hranice susediacich nehnuteľností tvoria samostatnú skupinu vlastníckych sporov. Ak žalobca tvrdí, že došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva, má ako vlastník právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj žalobou o určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim, pričom v takom prípade je predmetom sporu prakticky určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha, ide teda o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv. Podstatou takejto žaloby je tak vyriešenie otázky vlastníctva k spornej časti pozemku. V danom prípade žalobca tvrdil, že došlo k zásahu do jeho vlastníctva posunutím plotu pri jeho rekonštrukcii. Medzi stranami je sporná správnosť hranice medzi susednými pozemkami, čo vyvoláva stav neistoty, ktorý podľa žalobcu ohrozuje jeho právne postavenie. Nakoľko sa výrokom súdu o priebehu hranice docieli ustálenie priebehu hranice pozemkov, ako aj ustálenie vlastníckych pomerov strán k susediacim pozemkom, súd konštatuje, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
10. Vytýčením hranice susediacich pozemkov sa deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Hranica pozemkov sa určuje podľa lomových bodov, ktorých určenie predstavuje transformáciu údajov z katastra nehnuteľností do terénu autorizovanou osobou. Určením lomových bodov a teda určením hranice pozemkov sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom a preto vytýčenie hranice ani rozsudok nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že aktuálne vytýčenie spornej hranice v línii plotu vybudovaného žalovanými, nezodpovedá technických podkladom, ktoré sa nachádzajú v katastri nehnuteľností. Znalec sa pri určení lomových bodov priklonil k Vytyčovaciemu náčrtu č. 1467, ktorý vyhotovila J. G. K. a ktorý zodpovedá mapovému listu č. 19 reambulovanej katastrálnej mapy z roku 1936, ktorý je podľa znalca najvhodnejším možným podkladom pre číselné určenie hranice. Naproti tomu, žalovaní svoju obranu v spore postavili na znaleckom posudku č. 12/2019 zo dňa 03. 12. 2019, ktorý vyhotovil J. A. L., z ktorého samotného, ako ani z jeho príloh, nevyplýva, z akého technického podkladu pri určovaní lomových bodov vychádzal. V časti II. posudku znalec uviedol, že si zabezpečil všetky technické podklady potrebné k vytýčeniu obvodu hranice pozemku parcely registra KN-C č. 7/2 a to okrem iného geometrický plán č. 36442500-239/2019 na zameranie stavby na pozemku parcely registra KN-C č. 7/1 a 6 a na zameranie pozemkov na parcele registra KN-C č. 7/1, 7/2, 7/6 a 6 a jemu príslušný Záznam podrobného merania zmien č. 1449, čiže podklady, ktoré predtým vyhotovil ten istý znalec. Z odôvodnenia záznamu podrobného merania zmien súdom ustanoveným znalcom vyplýva, že v technickej správe Záznamu podrobného merania zmien č. 1449 sa neuvádza, na základe akého technického podkladu bol priebeh vlastníckej hranice stotožnený so skutkovým oplotením. V protokole o vytýčení hranice pozemku zo dňa 03. 12. 2019 (č. l. 49) je len stroho konštatované, že „vytýčené lomové body boli v prírode označené: plot, murivo, roxory + červená farba“, čo korešponduje aj zo záverom súkromného znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval, že vytýčené lomové body boli stabilizované červenou farbou na jestvujúcom oplotení, murive stavby a oceľovými roxormi. Pokiaľ tak v znaleckom posudku, ktorý bol predložený žalovanými, absentuje zdôvodnenie, z akého mapového podkladu znalec vychádzal, tento dôkaz nespĺňa podmienku jasného a presvedčivého odôvodnenia. Naproti tomu, súd nemá žiadne pochybnosti o správnosti záznamu podrobného merania zmien, ktorý bol vyhotovený v súdnom konaní a ktorého závery sú riadne zdôvodnené a naviac sú v zhode aj s iným listinným dôkazom, konkrétne s vytyčovacím náčrtom predloženým žalobcami. K predmetnému záznamu sa vyjadril žalovaný v 1. rade v tom smere, že pokiaľ znalec konštatoval, že „sa jedná o prvý číselný výsledok merania, v ktorom bola hranica pôvodne určená. Tento náčrt však v dokumentácii chýba, je stratený, a preto nie je možné jeho prepočítanie a rekonštrukcia hranice.“, tak to preukazuje, že žalovaní sú v práve. Uvedené konštatovanie znalca však neznamená, že určil lomové body bez akéhokoľvek technického podkladu, naopak, v posudku odôvodnil z akého mapového listu vychádzal.
11. Určenie hranice pozemku je v prvom rade odbornou otázkou, ktorú vie zodpovedať len autorizovaná osoba – geodet. Vychádzajúc zo záverov súdom nariadeného znaleckého dokazovania, ktoré prakticky ani neboli zo strany žalovaných spochybnené, súd konštatuje preukázanie tvrdenia, že aktuálny užívací priebeh hranice medzi pozemkov žalobcu a pozemkom žalovaných nezodpovedá technickým podkladom dokumentácie katastra nehnuteľností, čím sa zasahuje do skutočného užívacieho stavu na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
12. Znalecké dokazovanie určilo priebeh hranice pozemkov totožne s tvrdením žalobcu, čo zakladá jeho plný úspech v spore a preto mu súd proti žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.