Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-38-2018.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcov: X. G. C., H..: XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX S., B. X. Z. K., H..: XX.X.XXXX, C. O. XXXX/XX, C., obaja zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 17, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 327 646, zastúpené JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, X. P.. B. C., H..: X.XX.XXXX, C. Ď. X, XXX XX S., X. S. C., H..: XX.X.XXXX, C. F. XX, XXX XX S., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
U r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, teda jednej štvrtiny k celku z parcely E.-L. Č.. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 402 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie K., a to namiesto žalovaného v 1. rade evidovaného ako podielového spoluvlastníka v podiele 1.
Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k voči žalovanému v 1. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v 2. a v 3. rade náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.8.2018 sa žalobcovia domáhali, aby súd rozhodol o určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 (jednej štvrtiny) k celku v parcele špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to namiesto v súčasnosti evidovaného podielového spoluvlastníka v jednej polovici - žalovaného v 1. rade, a o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť im náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že ich starý otec B. C., naposledy bytom S.X.-K., S. XX, T. M. X.X.XXXX, bol výlučným vlastníkom pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 9514 m2, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X E.. Ú. S.- K.. Ďalej uviedli, že rozhodnutím odboru výstavby býv. Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 21.11.1964, č. Výst.XXXX/XX, bola z pôvodnej parcely mpč XXXX vyvlastnená časť o výmere 5175 m2 pre účely individuálnej bytovej výstavby K.. Po smrti B. C. zdedili nevyvlastnenú časť pôvodnej parcely mpč XXXX o výmere 4339 m2 jeho deti B. C. B. B. C., Q.. C. (ich matka), každý v jednej polovici. Ich matka - B.C. C. zomrela a jej podiel zdedili oni, žalobcovia v 1.a 2.rade, každý v jednej polovici, t.j. po 1 k celku. Dodali, že podľa dedičského rozhodnutia bola nevyvlastnená časť parcely mpč XXXX v čase dedenia zapísaná na LV č. XXXX ako orná pôda o výmere 3953 m2, v súčasnosti je parcela E.- G. Č.. XXXX zapísaná už na liste vlastníctva č.XXXX ako orná pôda o výmere 3665 m2 v podielovom
spoluvlastníctve ich žalobcov, každý v podiele po jednej štvrtine k celku a žalovaných v 2. a 3.rade, tiež každý v podiele po jednej štvrtine k celku. Žalobcovia tvrdili, že pri vyhotovovaní registra obnovenej evidencie pozemkov zistili, že Mesto Prešov bolo zapísané ako výlučný vlastník parcely registra L. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 746 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX E.. Ú.. K., a že táto parcela, resp. jej podstatná časť, bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXXX a nikdy nebola predmetom vyvlastnenia, a nemajú vedomosť akým spôsobom ju mohol nadobudnúť žalovaný. Poukázali k tomu aj na plán na identifikáciu úbytku plôch z pôvodnej parcely č. XXXX, vyhotovený P.. B. U., O., A. XX, XXX XX S., P.Č.: XXXXXXXX, Č.. S. P.-XXXXXXXX zo dňa 18.08.2011. Uviedli tiež, že ohľadom tejto parcely sa domáhali určenia vlastníckeho práva právni nástupcovia po B. C. (bratovi ich matky) vo vzťahu k im patriacemu spoluvlastníckemu podielu s tým, že konanie bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/270/2011, a v tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade si na základe notárskej zápisnice sp.zn. H. XX/XXXX, H. XX/XXXX K. X.X.XXXX V. H. A.. Z. S. nechal osvedčiť vlastníctvo okrem iných parciel v k.ú. K. B. E. S. E. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 746 m2 a bola zapísaná na F. Č.. XXXX E..Ú.. K.. Podľa žalobcov v priebehu uvedeného konania bolo preukázané, že táto parcela bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč XXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X, a následne Okresný súd Prešov v tomto konaní rozsudkom zo dňa 11.1.2018, č.k. 16C 270/2011-143, určil, že právni nástupcovia po B. C. (C. P. Z.) P.. B. C. B. S. C. (v aktuálnom konaní žalovaní v 2. a 3. rade) sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele jednej štvrtiny tej časti parcely E.-L. Č.. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Z., T. H. F. Č.. XXXX E..Ú.. K., ktorej podľa geometrického plánu P.. A. C., znalca v odbore geodézia a kartografia, Ž. XX, XXXXX S., P.: XXXXXXXX, Č.. XX/XXXX zo dňa 9.10.2017, zodpovedá novovytvorená parcela E.-L. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 402 m2. Žalobcovia uzavreli, že v súčasnosti je parcela E.-L. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 402 m2 evidovaná v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX a ako jej spoluvlastníci sú zapísaní žalovaný v 1. rade - so spoluvlastníckym podielom jednej polovice a žalovaní v 2. a 3. rade ako ďalší podieloví spoluvlastníci so spoluvlastníckym podielom po jednej štvrtine k celku, avšak majú za to, že oni, žalobcovia v 1. a 2. rade sú ako právni nástupcovia po B. C., ich matke, podielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu namiesto v súčasnosti evidovaného spoluvlastníka žalovaného v 1. rade.
3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril neurčito, pričom poukázal vlastne iba na rozdiely ohľadom skutkových okolností týkajúcich sa evidovanej výmery predmetnej parcely. Uviedol, že žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo na základe osvedčenia o dedičstve po neb. B. C., Q.. C., T.. XX.XX.XXXX zo dňa 16.11.2010 sp. zn. 26 D 1466/2010, z ktorého vyplýva, že predmetom dedenia, v rámci nehnuteľností zapísaných na F. Č.. XXXX, E.. Ú.. K., C. S. Z.. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele 1-ici k celku, z ktorej každý zo žalobcov zdedil z uvedeného podielu jednu polovicu, a že žalobcovia sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1-iny k parcele G. Č.. XXXX X.Á. S. X. N. XXXX Z. T. H. F. Č.. XXXX, E.. Ú.. K. s tým, že zo žaloby podľa neho nie je zrejmé na základe akého právneho dôvodu sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva medzi výmerou, ktorou zdedili, t.j. 3953 m2 a výmerou, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva, t.j. XXXX Z. + 402 m2, teda k celkovej výmere 4067 m2, pričom ostáva neobjasnená výmera 114 m2, ako aj právny titul nadobudnutia tejto výmery (pozn. súdu: Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný v 1. rade nespochybňoval to, že žalobcovia podiel na spornej nehnuteľnosti zdedili, a poukazoval len na nezrovnalosti vo výmere zdedenej a žalovanej časti. Už na tomto mieste však treba poukázať na to, že parcela, ako vymedzená časť zemského povrchu, je určovaná geodeticky polohovým určením, pričom výmera parcely v starých operátoch (pri parcelách registra „E“) bola v minulosti určovaná iba približne, a pri parcelách registra „E“ tak ich evidovaná výmera pri ich identifikácii určujúca - záväzným údajom katastra - nie je). Žalovaný v 1. rade následne k tomu dodal už len to, že všetky podstatné skutkové a právne skutočnosti vyplývajú z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16 C 270/2011, a navrhol oboznámiť z uvedeného súdneho spisu znalecký posudok znalca P.. A.. C. Č.. X/XXXX K. M. Č.. XX/XXXX.
4. Na pojednávaní žalovaný v 1. rade uviedol, že v zásade nie je sporná identifikácia parciel, k čomu práve navrhoval oboznámiť znalecký posudok z konania vedeného pod sp. zn. 16C/270/2011, a žiadal už len aby sa strana žalobcov reagovala na skutočnosti ohľadom možného vydržania - v súvislosti s prípadným nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním na základe osvedčenia žalovaného (pozn. súdu: pričom žalovaný v 1. rade predtým vydržanie nijako konkrétne netvrdil a nenamietal). Po reakcii žalobcov na pojednávaní (že ak si žalovaný v 1. rade nechal osvedčiť vlastnícke právo odvodzujúc ho od svojho údajného právneho predchodcu, ktorým mala byť Slovenská republika, tak že táto nikdy
vlastníkom sporného pozemku nebola) však napokon žalovaný v 1. rade na pojednávaní pripustil, že nevie preukázať, že by Československá republika tento pozemok predtým kedykoľvek vlastnila. V záverečnom zhrnutí vyjadril, že pochybnosti uvedené v jeho vyjadrení boli na pojednávaní odstránené a nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by súd v súčasnosti žalobe vyhovieť nemohol. Navrhol však, aby súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
5. Žalovaní v 2. a 3. rade so žalobou súhlasili.
6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, súd vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil podstatný skutkový stav tak (v rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojej žalobe a prednesoch uviedli žalobcovia, keďže nimi prednesené skutkové tvrdenia nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), a sporný nebol.
7. Súd tak vychádzal z toho, že žalobcovia zdedili po svojej matke, B.C. C., Q.. C., podobne ako predtým žalovaný v 2. a 3. rade po svojom otcovi B. C. (E. C. C. B. C., Q.. C.) spoluvlastnícky podiel 1 z (celej) nevyvlastnenej časti pôvodnej parcely mpč. XXXX, E.. Ú.. K., každý v rozsahu 1 z celku.
8. Zo záveru písomného doplnku č. XX/XXXX k znaleckému posudku č. X/XXXX vypracovaného a predloženého znalcom P.. A. C. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/270/2011 (na ktorý poukazovali obe strany sporu) pritom vyplýva, že tento znalec v uvedenom konaní identifikoval a následne geometrickým plánom na oddelenie aj graficky určil časť parcely registra L. E. Č.. XXXX/ XX v kat. úz. K. o výmere 402 m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely Z.. XXXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 2, ktorá nebola vyvlastnená. Ako vyplýva zo žalobcami predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, E.. Ú.. K., táto časť je v súčasnosti (na podklade rozsudku 16C 270/2011 a uvedeného geometrického plánu č. O. - XXXX/XXXX) zapísaná v katastri nehnuteľností ako S. Č.. XXXX/XX o výmere 402 m2, a to v rozsahu podielu 1 v prospech žalovaného v 1. rade, a v rozsahu podielu po 1 v prospech žalovaných v 2. a 3. rade.
9. Znalec pritom v uvedenom doplnku konštatoval, že z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX o výmere 9514 m2 bolo vyvlastnených 5175 m2, 3665 m2 je zapísaných na F. Č.. XXXX a zostávajúca časť o výmere 402 m2 sa nachádzala v parcele registra L. E. Č.. XXXX/XX zapísanej na F. Č.. XXXX v kat. úz. K.. Znalec pritom dodal, že plocha o výmere 272 m2, ktorá chýba do celkovej výmery XXXX m2 parcely mpč. XXXX, predstavuje prirodzenú chybu vo výmere v rámci dovolených odchýlok a vznikla nepresnou technológiou pri spracovaní prvotných údajov pozemkovej knihy s tým, že výmera pozemkov sa nemerala v teréne, ale mechanickou pomôckou získavala z mapy.
10. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
11. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
12. V danom prípade ide nepochybne o tzv. určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, a vzhľadom na určovací charakter žaloby sa preto súd najprv prioritne zaoberal otázkou naliehavého záujmu na žiadanom určení. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je totiž naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a potreba tohto určenia je zároveň naliehavá, čo súvisí aj s otázkou vhodnosti a správnosti žalobcom zvoleného petitu, t.j. či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch, resp. či požadované určenie je spôsobilé riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov
(ktorých spornosť možno odstrániť či napraviť inak), alebo sporov bez praktického (konečného) významu pre ich účastníkov.
13. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade je v tomto prípade zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi by však podľa žaloby namiesto neho mali byť žalobcovia, údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sa podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) považujú za hodnoverné a záväzné dokiaľ sa nepreukáže opak, účastníkmi konania sú všetky dotknuté osoby, pre ktoré bude rozsudok záväzný, a rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva tak môže byť podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností, naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení považoval súd za daný.
14. Žalobcovia sa pritom domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely, a to namiesto žalovaného v 1. rade, každý v podiele 1 z celku. Svoje vlastnícke právo odvodzovali z osvedčenia o dedičstve po ich právnej predchodkyni neb. B. C., Q.. C., T.. XX.XX.XXXX zo dňa 16.11.2010 sp. zn. 26 D 1466/2010, podľa ktorého po nej zdedili jej spoluvlastnícky podiel 1 z celku z nevyvlastnenej (zostávajúcej) časti parcely Z.. XXXX N. E.. Ú.. K.. V konaní pritom nebolo sporné, že ich právni predchodcovia boli vlastníkmi zostávajúcej časti parcely z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 2, ktorá nebola vyvlastnená, a ktorú žalobcovia, každý v podiele 1 po svojej matke zdedili, a keďže podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku predloženého v konaní 16C/270/2011, na ktorý obe strany sporu odkazovali, sporná parcela je časťou tejto nehnuteľnosti (keď bola predtým v konaní 16C/270/2011 vymedzená ako časť parcely registra L. E. Č.. XXXX/XX N. E.. Ú.. K. vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č X, ktorá nebola vyvlastnená), ku ktorej si žalovaný v 1. rade (na základe osvedčenia o vyhlásení svojho vlastníckeho práva v rámci parcely registra C KN č. XXXX/XX v kat. úz. K.) nechal zapísať vlastnícke právo bez právneho titulu, súd určil, že im táto nehnuteľnosť, spolu so žalovanými v 2. a 3. rade, spoluvlastnícky patrí tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto im súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému v 1. rade, vzhľadom na jeho celkový postoj (keďže neurobil žiadne kroky k náprave zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností), plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Voči žalovaným v 2. a 3. rade si žalobcovia náhradu trov konania neuplatnili, pričom títo so žalobou aj súhlasili a za žalovaných boli označení zrejme len z dôvodu úplného okruhu účastníkov, pričom v súvislosti s nimi tak ani žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a preto vo vzťahu medzi nimi súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.