Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47T-50-2024.pdf
PDF · 95.52 KB
No categories available
47T/50/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Petry Pavlisovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júna 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 06.03.2025 sp. zn. 47T/50/2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 06. marca 2025 sp. zn. 47T/50/2024 podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 4 Pv 201/19/8803 zo dňa 25.07.2024, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať tak, že
dňa 19.01.2019 v čase medzi 03,00 hod. a 04,00 hod. na vysokoškolských internátoch na ulici Bratří Žůrků 5 v Brne, v izbe č. A 604 využil bezbrannosť poškodenej E. F., nar. XX.XX.XXXX tak, že keď bola v hlbokom spánku a nebola preto schopná prejaviť svoju vôľu, si k nej na jej posteľ zozadu priľahol, jednou rukou ju začal chytať po zadnej strane tela a prsty druhej ruky jej zasúval do vagíny, pričom poškodenej šepkal, aby sa uvoľnila a od tohto konania upustil až vtedy, keď sa poškodená prebudila, skopla ho z postele a následne ho vyhodila z izby, pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, prokurátor podal odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné.
Súd dospel k nesprávnym právnym záverom, keď obžalovaného A. B. oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku za skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa názoru súdu sa vykonanými dôkazmi nepodarilo vyvrátiť dôvodné pochybnosti že skutkový dej uvedený v obžalobe sa stal presne popísaným spôsobom, respektíve že obžalovaný konal dňa 19.01.2019 tak, že jeho konaním boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej i subjektívnej.
Konštatovaný právny záver súdu považuje za nesprávny, prameniaci z nedôsledného posúdenia všetkých dôkazov a skutkového stavu veci.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu orgánu štátu pri rozhodovaní. Výsledok rozhodovacieho procesu musí byť založený na logickom úsudku, vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov, získaných a vykonaných zákonným spôsobom.
V zmysle ustálenej judikatúry pri hodnotení výpovede svedka musí súd skúmať, či je jeho výpoveď logická. Musí pritom vychádzať z celej výpovede svedka, v rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z jeho vysvetlení, prečo k týmto rozdielom došlo. Aby súd mohol taký dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy a posúdiť prípadné rozdiely medzi nimi.
Má za to, že vykonaným dokazovaním tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento spáchal obžalovaný, čo vyplýva najmä z výpovede svedkyne - poškodenej E. F., ktorá podrobne popísala priebeh skutku tak, ako je popísaný v obžalobnom návrhu, nepriamo aj z výpovede svedkyne G. H., za ktorou poškodená šla bezprostredne po čine a ktorej povedala, čo sa stalo, pričom táto svedkyňa potvrdila, že poškodená bola v značnom citovom rozrušení, čo potvrdil aj svedok I. J., ktorý okrem iného uviedol, že sa zobudil okolo 09.30 hod. ráno na izbe č. A 604 (kedy v inkriminovanom období spal na izbe spoločne s obžalovaným a poškodenou), kde po chvíli prišla poškodená Rebeka, ktorá plakala. Poškodená mu okrem iného povedala, že v noci ju obžalovaný obchytkával medzi nohami a strkal jej prsti do vagíny kým spala, a keď sa zobudila na obžalovaného kričala a vyhodila ho z izby. V ten deň sa stretol s obžalovaným, ktorého sa na to pýtal, pričom obžalovaný sa mu ospravedlňoval. E. sa z toho dosť ťažko dostávala, vie že sa kvôli tomu trápila, bola smutná, bolo na nej vidieť, že ju niečo trápi.
Taktiež zabezpečený kamerový záznam potvrdil, že obžalovaný o 3.56 hod. dňa 19.01.2019 opustil dotknutý internát.
Znaleckým dokazovaním z odboru psychológia vypracovaného na poškodenú ako ja dopočutím znalca na hlavnom pojednávaní bolo okrem iného zistené, že poškodená nemá sklon ku skresľovaniu, zľahčovaniu, zveličovaniu či zamlčiavaniu, ani k fabulácii, jej všeobecná, aj špecifická psychologická vierohodnosť (vo vzťahu k predmetnej trestnej veci) sú zachované. Taktiež u nej bola zistená pretiahnutá akútna stresová reakcia.
Vzhľadom na vyššie uvedené hodnotí výpovede poškodenej za hodnoverné a použiteľné v trestnom konaní.
Zároveň v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní bola poškodená rozrušená a plakala.
Sám obžalovaný vo svojich výpovediach uviedol, že si k poškodenej ľahol na posteľ, pričom nevedel hodnoverne vysvetliť, prečo tak urobil.
V tejto súvislosti uvádza, že množstvo alkoholu znesiteľného konkrétnou osobou je individuálne. Poškodená pritom tvrdí, že okrem vína požívala menej tvrdý alkohol. Aj možná opitosť poškodenej však neznamená, že ku skutku nedošlo tak, ako ho popísala.
Ohľadne rôznosti časových údajov uvádza, že tieto sú svedkami uvádzané odhadom a k akceptovateľným rozdielom mohlo dôjsť aj vzhľadom na okolnosti, keď účastníci oslavy požívali alkohol, pričom bola noc. Jednotlivé rozdiely však nepredstavujú prekážku ucelenia skutkového deja. Kamerový záznam pritom jednoznačne dokazuje, že obžalovaný o 3.56 hod. už opustil internát, čím došlo k časovému ohraničeniu skutku. Časový úsek medzi polnocou a 2.00 hod. podľa výpovede poškodenej trávili účastníci na rôznych internátnych izbách, resp. presúvaním sa medzi nimi. Tento časový úsek nie je pre samotný priebeh skutku relevantný, pričom obžalovaný sám neuvádza inú verziu jeho strávenia.
Vo vzťahu ku skutočnosti, či obžalovaný po skutku opustil internátnu bunku polovyzlečený sa jednoznačne nevyjadruje ani on (vo svojej výpovedi uvádza, že ho poškodená z izby vyhodila, on si zbalil veci a odišiel), ani poškodená (tá podľa svojej výpovede obvineného vysácala z bunky potom,
ako si pozbieral oblečenie). Poškodená však tvrdí, že ešte medzi nimi prebehla konverzácia, keďže obžalovaný nemal kam ísť.
Ďalej bol skutkový stav preukázaný aj listinnými dôkazmi, a to: trestným oznámením prevzatým z Českej republiky, protokolom o ohliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie, úradným záznamom Polície České republiky vrátane fotodokumentácie a CD nosič.
V tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní vypovedala poškodená E. F. a vyššie uvedení svedkovia menej detailne ako v prípravnom konaní (čo je pochopiteľné vzhľadom na dlhší časový odstup, nakoľko skutok sa stal dňa 19.1.2019), avšak s uvedením všetkých podstatných okolností, nevyhnutných na rozhodnutie o vine u obžalovaného za spáchanie žalovaného konania.
V rozpore s názorom súdu zastáva stanovisko, že dôkazy, vykonané v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom tvoria logickú, ničím nerušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, ale usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného a zároveň vylučujú možnosť akéhokoľvek iného skutkového a právneho záveru.
Ako súd viac než kriticky pristupoval k hodnoteniu výpovedí poškodenej a vyššie spomenutých svedkov ako aj ďalších vykonaných dôkazov, tak nekriticky hodnotil výpovede obžalovaného, ktorý na svoju obhajobu na hlavnom pojednávaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti.
Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu sexuálneho násilia dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť.
Za stav bezbrannosti v zmysle ustálenej súdnej praxe pri trestnom čine podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona možno považovať okrem iného aj hlboký spánok.
Obžalovaný teda svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej tým, že konaním bližšie špecifikovaným v obžalobnom návrhu donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť, keď poškodená spala.
Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.
S poukazom na vyššie konštatované skutočnosti odvolaciemu súdu navrhuje odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a vrátiť vec Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.
K dôvodom odvolania prokurátora zaslal písomné vyjadrenie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde uvádza nasledovné.
Obžalovaný má za to, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je naopak vecne správny a odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné v celom rozsahu.
Obžalovaný sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu o tom, že výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní nepostačujú na uznanie jeho viny, nakoľko jeho konanie kladené mu za vinu nenaplnilo všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia. V danom prípade bezbrannosť poškodenej mala spočívať v tom, že mala byť v hlbokom spánku, čo však v konaní nebolo preukázané. Nakoľko ide o základný znak skutkovej podstaty trestného činu je nevyhnutné jeho existenciu bezpochyby preukázať. Podľa súdu sa nepodarilo jednoznačne ustáliť čas, kedy sa obidvaja ocitli najprv na samostatnom lôžku a ani kedy si obžalovaný priľahol k poškodenej na jej lôžko, a teda nie je zrejmé, či časový rozdiel bol taký, že by postačoval na to, aby sa poškodená dostala do stavu hlbokého spánku. Pokiaľ by tomu tak aj bolo (napr. urýchlené zaspatie v dôsledku požitia alkoholu, prípadne aj marihuany), nič nenasvedčuje tomu, že stav poškodenej obžalovaný aj takto vyhodnotil.
Nebolo teda preukázané ani naplnenie subjektívnej stránky. Verzii poškodeného, že si nebol vedomý hlbokého spánku poškodenej nasvedčuje aj to, že poškodená vnímala, ako jej mal obžalovaný potichu šepkať do ucha, aby sa uvoľnila.
Zo spáchania skutku mala obžalovaného podľa názoru prokurátora usvedčiť priamo výpoveď poškodenej a nepriamo výpoveď vyššie uvedených svedkov, ako aj závery znaleckého posudku. V danej trestnej veci proti sebe stoja iba dva priame dôkazy, a to výpoveď poškodenej a výpoveď obžalovaného. Hoci je výpoveď poškodenej sčasti podporená nepriamymi dôkazmi svedkov, tieto výpovede vychádzajú len z toho, čo svedkom povedala samotná poškodená, ktorá bola navyše preukázateľne pod vplyvom alkoholu, nakoľko to sama potvrdila. Hoci je podľa výpovedí obžalovaného a svedka I. J. zrejmé, že pred spáchaním skutku partia mladých okrem požívania alkoholu požila zrejme aj marihuanu, poškodená potvrdila „iba“ požitie 2 pohárov vína a asi 4 pohárikov tvrdého. Je teda podľa názoru obžalovaného pochybnosť aj v tom, či si udalosti v čase spáchania skutku pamätala poškodená presne tak, ako sa udiali. Zo znaleckého posudku vyplynulo jedine to, že poškodená nemá sklon k skresľovaniu, zľahčovaniu, zveličovaniu a pod. Avšak, pokiaľ bola poškodená pod vplyvom alkoholu, nemožno uvedený záver znaleckého posudku vnímať absolútne za každej situácie, teda nie je jasné, či poškodená hoci nemá sklon k skresľovaniu vypovedala o skutku tak, ako sa stal, keďže bola v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, prípadne omamných látok. Poškodená vypovedala, že erekciu obžalovaného nepocítila, teda obžalovaný sa nesprával ako akýsi predátor a hoci ako súd správne poznamenal, zrejme prekročil isté hranice morálky, nešlo o úmyselné konanie napĺňajúce znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia.
V prejednávanej veci nebolo preukázané žiadne násilie, ani hrozba bezprostredného násilia. Malo teda ísť o tretí prípad sexuálneho násilia, kedy páchateľ na vykonanie činu iných sexuálnych praktík zneužije niečiu bezbrannosť. Keďže nešlo na prvý pohľad o násilný trestný čin, o to dôkladnejšie aj vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu bolo potrebné vykonať dokazovanie tak, aby sa bez pochybností preukázala existencia bezbrannosti a úkon vykonania sexuálneho násilia využijúc zistenú bezbrannosť, v danom prípade hlboký spánok poškodenej. Prvostupňový súd správne zhodnotil vykonané dokazovanie, keď po posúdení jednotlivých dôkazov a aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že nebolo bez pochybností preukázané naplnenie znaku bezbrannosti, taktiež nebol v konaní preukázaný obžalovaného úmysel dopustiť sa skutku, ako ani nebola jednoznačne a bez pochybností preukázaná objektívna stránka v podobe vloženia prstov do vagíny poškodenej. Jediným priamym dôkazom mala byť výpoveď poškodenej, ktorá bola čase spáchania skutku navyše minimálne pod vplyvom alkoholu, čo sama potvrdila. Konajúci súd teda v danom prípade ani nemohol s poukazom na základné zásady trestného konania (in dubio pro reo, prezumpcia neviny, ultima ratio) obžalovaného odsúdiť. Pokiaľ prokurátor namietol, že obžalovaný sa dostatočne neobhajoval, uvedené nemôže byť taktiež na ujmu obžalovaného, nakoľko tvrdiť a preukázať vinu je vecou obžaloby. Obžalovaný tvrdí, že sa skutok tak, ako mu je kladený za vinu nestal, a teda neexistenciu určitej skutočnosti preukázať nevie.
Z uvedených dôvodov považuje obžalovaný podané odvolanie prokurátora za nedôvodné a má za to, že súd rozhodol správne, ak aplikoval zásadu „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok prvostupňového súdu 47T/50/2024 zo dňa 06.03.2025 potvrdil ako vecne správny.
Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o záveroch mestského súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver mestského súdu.
Preskúmaním jednotlivých odvolacích námietok prokurátora považuje aj krajský súd za potrebné uviesť, že v tejto trestnej veci stoja proti sebe dva priame dôkazy, a to výpoveď obžalovaného a výpoveď poškodenej, ktorá je podporená nepriamymi dôkazmi, a to výpoveďami svedkov G. H. a I. J..
Rovnako, ako to už v rozsudku uviedol mestský súd, aj krajský súd má za to, že jednoznačne je v konaní preukázané, že v kritický večer dovolila poškodená obžalovanému a jeho kamarátovi prespať u nej v internátnej izbe, každý na svojej posteli. Predtým sa poškodená s obžalovaným nepoznala. Počas večera, noci všetci požívali alkohol, podľa obžalovaného sa fajčila aj marihuana, ktorú mala požívať aj poškodená. Predtým ako si ľahli, sa nikto nevyzliekol. Svedok I. J. bol značne pod vplyvom alkoholu a hneď tvrdo zaspal.
Obžalovaný po celý čas konania popiera spáchanie skutku. Potvrdil, že si ku poškodenej ľahol, bola mu sympatická a myslel si, že sympatie sú vzájomné. Chcel sa s ňou rozprávať. Nikdy by si k nej nič také nedovolil. V tom čase nemal ani žiadne sexuálne skúsenosti. Poškodená však začala na neho kričať, že ju obchytkával, zhodila ho z postele a vyhodila ho z izby.
Poškodená tiež potvrdila, že sa s ňou obžalovaný chcel rozprávať, ale ho vyzvala, aby bol ticho, že chce spať. Uviedla, že si dala vankúš na hlavu, otočila sa k stene a zaspala. Precitla, keď cítila prsty vo vagíne a ako jej šepkal, aby sa uvoľnila. Tiež potvrdila, že začala na neho kričať, zhodila ho z postele a vyhodila ho z izby. O skutku povedala G. H. a I. J., teda títo poznali verziu poškodenej a k tejto vypovedali.
Znalec vyhodnotil špecifickú psychologickú vierohodnosť výpovede poškodenej ako zachovanú. Poškodená prechodne vykazovala akútnu stresovú reakciu, teda náhly, prechodný psychický diskomfort, ktorý po niekoľkých dňoch postupne odznel.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že aj možná opitosť poškodenej neznamená, že ku skutku nedošlo tak, ako ho popísala. Podľa názoru krajského súdu, množstvo alkoholu, v kombinácii víno a tvrdý alkohol, ktorý mala vypiť poškodená, navyše podľa obžalovaného sa fajčila aj marihuana, je potrebné dať za pravdu obhajobe, že uvedené mohlo mať vplyv na jej vnímanie situácie, hoci podľa znaleckého posudku nemá sklony k zveličovaniu a fabulovaniu.
Čo sa týka času skutku, tak tento aj podľa názoru krajského súdu je ohraničený časom 3.56 hod., kedy podľa kamerového záznamu obžalovaný opustil internát. Teda je zjavné, že ku skutku malo dôjsť pred touto hodinou. Je však potrebné uviesť, že čas spáchania skutku, má vplyv aj na skutočnosť, či sa poškodená mohla v danom čase dostať do hlbokého spánku. Uvedené nebolo ničím preukázané, že poškodená skutočne bola v hlbokom spánku a ak by aj bola, či to takto obžalovaný aj vyhodnotil.
Obžalovanému sa kladie za vinu, že zneužil bezbrannosť poškodenej na vykonanie iných sexuálnych praktík.
Zneužitie bezbrannosti je prípad, keď sa obeť nachádza v takom fyzickom a psychickom rozpoložení, že nemôže navonok demonštrovať svoju alebo klásť odpor a páchateľ takýto stav zneužije. Je potrebné uviesť, že tento stav poškodenej nebol jednoznačne preukázaný. Bezbrannosť poškodenej mala spočívať v hlbokom spánku.
Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný jednoznačný čas, kedy sa obžalovaný s poškodenou ocitli na jednej posteli, čas, kedy sa ešte rozprávali, pretože sa obžalovaný poškodenej prihováral, chcel s ňou komunikovať a napokon jej aj šepkal do ucha, aby sa uvoľnila a teda nie je preukázané, aby mal týmto konaním zneužiť jej bezbrannosť. Tiež je potrebné uviesť, že obžalovaný sa nesprával násilnícky, nebol agresívny, čo vyplynulo aj z výpovede samotnej poškodenej. Rovnako poškodená vypovedala, že necítila u obžalovaného pripravenosť k intímnemu kontaktu a obžalovaný uviedol, že v tom čase bol bez sexuálnych skúseností.
Preto aj krajský súd má za to, že neboli naplnené objektívne znaky trestného činu a už vôbec nebol preukázaný úmysel obžalovaného správať sa spôsobom, ktorý sa mu kladie za vinu, teda nebola naplnená ani subjektívna stránka trestného činu.
Naopak krajský súd uvádza, že v hlbokom spánku sa javí, že bol svedok I. J., ktorý bol s obžalovaným a poškodenou v jednej izbe, avšak tento sa vôbec nezobudil, nakoľko bol značne pod vplyvom alkoholu.
Súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., tzn. že tieto hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a spravil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia.
Odôvodnenie výroku o vine musí byť výrazom úplne jednoznačného, žiadne dôvodné pochybnosti nevzbudzujúceho záveru, že sa skutok stal, že sa ho dopustil obžalovaný tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a že tento skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu.
Po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov krajský súd zhodne so závermi mestského súdu konštatuje pochybnosti o vine obžalovaného, keďže výsledky dokazovania nepostačujú na uznanie viny. Konanie obžalovaného nenaplnilo všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.