Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-1-2025.pdf
PDF · 109.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, právne zastúpenej JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom so sídlom Vajanského 26, Prešov, proti žalovanému IFIS investiční fond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, Brno, Česká republika, IČO: 24 316 717, právne zastúpenému Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.10.2024 č.k. 32Csp 41/2023 - 87, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.05.2021 uzatvorenej na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere zo dňa 25.05.2021 a vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.06.2021 uzatvorenej na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 24.06.2021. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.05.2021 a zo dňa 24.06.2021 sú zmluvami spotrebiteľskými. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemal možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
3. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom civilného práva, pričom ide o zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, uzavretý medzi dlžníkom a veriteľom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí označovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku dohodnutých zrážok a podľa § 5a ods. 1 o ochrane spotrebiteľa je prípustné zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, pričom spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
4. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku, ktorá vznikla z poskytnutého spotrebiteľského úveru, je akcesorickej povahy k hlavnému záväzku, ktorý je spotrebiteľský. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreté zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými, že žalobkyni boli poskytnuté z titulu úveru peňažné prostriedky, a že došlo aj k uzavretiu dohôd o zrážkach zo mzdy. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, by po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť (pozri rozsudok NS zo dňa 19. 12. 2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).
5. Je teda nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácii ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku plynúcu z úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa. Rovnako boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia národného práva implementujúce napríklad Smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu Smerníc (ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa Smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné chrániť postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami a povinnosťami zmluvným strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa, je nutné vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak povinnosťou súdu reflektovať na obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalujúca strana sa domáhala ochrany svojich ústavných práv.
6. Žalovaný napriek výzve nepreukázal, či a akým spôsobom overoval schopnosť žalobkyne splácať poskytnuté úvery, pričom z vykonaného dokazovania plynie, že tomu tak nebolo. Žalobkyni bol poskytnutý dňa 25.05.2021 úver v sume 6.500 eur a následne dňa 24.06.2021 ďalší úver vo výške 3.500 eur, pričom žalobkyňa bola zaťažená predchádzajúcimi úvermi v B. Z., a.s., a v B. Z., a.s. Žalovaný tak zjavne nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úverov žalobkyni.
7. Zmyslom ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal do úvahy existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, ktorá bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečil sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získaval z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorým je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne nezistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom (domácom) rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný (domáci) rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
8. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepreukázal náležité skúmanie bonity žalobkyne, poskytnuté úvery mali byť považované za bezúročné a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. V tomto kontexte možno konštatovať, že predložené dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.05.2021 a z 24.06.2021 obchádzajú súdnu kontrolu vymáhanej pohľadávky a nemožno im priznať ochranu s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,2 C.s.p.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo znenia rozsudku absolútne nevyplýva ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentami o tom, že žalobkyňa ani nepreukázala, aby vôbec došlo k úhradám aspoň základnej istiny úverov, pričom žalobkyňa je tak momentálne v omeškaní s ich splácaním. Jediným cieľom šikanóznej a účelovej žaloby žalobkyne je oddialiť povinnosť plniť splátky úverov. Žalobkyňa spláca úvery výlučne prostredníctvom zrážok zo mzdy a neosvedčila ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka ani zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neustanovuje, že v prípade, ak veriteľ požaduje výkon zrážok zo mzdy, je potrebný na takýto výkon predchádzajúci súhlas súdu.
11. V danom prípade sa nejedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy žalovanej na základe platnej dohody so žalobkyňou minimálne do okamihu, kedy nastane splatenie poskytnutých úverov v plnej výške a to aj vtedy, ak sa prvoinštančnému súdu javí, že žalovaný v konaní nepreukázal náležité skúmanie bonity žalobkyne. Predložené dohody o zrážkach zo mzdy neobchádzajú súdnu kontrolu vymáhanej pohľadávky a možno im priznať ochranu minimálne do okamihu, kedy nastane splatenie poskytnutých úverov v plnej výške.
12. Aj keď mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný v konaní nepreukázal náležité skúmanie bonity žalobkyne, následkom čoho poskytnuté úvery by mali byť považované za bezúročné a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nemal priznať žalobkyni takú mieru ochrany, keď žalovanému zakázal absolútne vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne, čím zamedzil tomu, že žalovanému budú uhradené minimálne výšky poskytnutých úverov žalobkyni.
13. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
16. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie s týmito nie je možné sa stotožniť.
17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
18. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.
19. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.
20. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
21. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
23. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.
24. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
27. Pokiaľ ide o záver o porušení povinnosti veriteľa vyplývajúci z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tento je správny. Podľa tohto ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
28. Podaním zo dňa 21.02.2024 (č. l. 52 spisu) prvoinštančný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby v lehote 15 dní uviedol a zároveň preukázal, akým spôsobom žalovaný skúmal pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver a najmä akým spôsobom skúmal príjem žalobkyne a predložil o tom dôkazy, jej výdavky na živobytie, iné záväzky žalobkyne, osobné pomery žalobkyne a ako výsledky zistenia vyhodnotil s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytoval spotrebiteľský úver, na výšku spotrebiteľského úveru, prípadne na jeho účel. Právny zástupca žalovaného výzvu prevzal dňa 06.03.2024 avšak na ňu žiadnym spôsobom nereagoval. Za takejto situácie možno uzavrieť, že žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver, čo nemožno vyhodnotiť inak ako hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to
jednak vo forme zániku oprávnenia od spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak vo forme bezúročnosti a bezporuchovosti úveru.
29. Napriek zákonnej sankcií spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov, žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dve dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.05.2021 a zo dňa 24.06.2021, ktorými si zabezpečil svoju peňažnú pohľadávku v plnej výške spolu s príslušenstvom, teda nielen do sumy poskytnutej istiny úverov, t.j. do sumy 6.500 eur poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.05.2021 a do sumy 3.500 eur poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.06.2021. Dohodami o zrážkach zo mzdy si tak žalovaný zabezpečil i plnenie, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Takéto bezdôvodné zabezpečenie peňažného nároku v plnej výške nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. O to viac to platí ak žalovaný tieto dohody o zrážkach zo mzdy žalovanej použil a na ich základe zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k príslušenstvu istín úverov. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi pritom priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024. Akýkoľvek právny úkon priečiaci sa dobrým mravom je pritom postihnutý absolútnou neplatnosťou v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Čo sa týka samotných dohôd o zrážkach zo mzdy, v týchto nie je uvedený platiteľ mzdy žalobkyne.
31. Náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov sú upravené v ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
32. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzatvára veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zároveň veriteľovi proti tretiemu subjektu, a to platiteľovi mzdy vzniká právo na výplatu zrážok momentom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. K predloženiu takejto dohody môže dôjsť len vtedy, ak je platiteľ mzdy v dohode riadne identifikovaný. Z hľadiska obsahových náležitostí tak dohoda o zrážkach zo mzdy, okrem označenia veriteľa a dlžníka, musí obsahovať i označenie platiteľa mzdy. Ak v dohodách o zrážkach zo mzdy absentuje označenie tejto podstatnej zložky, tieto právne úkony sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
33. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
34. Zároveň úspešnej žalobkyni majúcej v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).