Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/50/2023

Potvrdené rozhodnutím 7Cob/107/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: ORASS - Invest, s.r.o., so sídlom Chočská 1526/6, Dolný Kubín, IČO: 51 282 003,právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., so sídlom Búdkova cesta 3, Bratislava, IČO: 50 577 239, právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024 potvrdzuje. II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: ORASS - Invest, s.r.o., Chočská 1526/6, Dolný Kubín, IČO: 51 282 003, zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., Búdkova cesta 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 50 577 239, zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, SAK 1700, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025 zamieta v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025, doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 12.05.2025 sa žalobca domáhal, aby súd zriadil sudcovské záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcej sa v okrese Bratislava I, v obci: Bratislava - Staré mesto,H., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vo vlastníctve žalovaného, zapísanej na liste vlastníctva číslo: X-C,, súpisné XXX,X/X, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXG, k celku; nebytový priestor č. X, druh nebytového priestoru: Garáž, D. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12 k celku, k nebytovému priestoru prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žalobca navrhol priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Žalobou o zaplatenie sumy 338.307 EUR s príslušenstvom sa žalobca v tomto konaní domáha voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej faktúry zo dňa 28.02.2023, vo výške 338.307 EUR s príslušenstvom. 3. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalobca sa už v predmetnom konaní domáhal návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.02.2024, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nakoľko žalobca mal za to, že je to jediný relevantný majetok žalovaného, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. 4. Uznesením zo dňa 20.03.2024 súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. 5. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025 uviedol, že za obdobie od rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III zo dňa 20.03.2024 doposiaľ došlo k predaju nehnuteľností - takmer všetkých bytov v bytovom dome D. 9, pôvodne vo vlastníctve žalovaného na tretie osoby. Napriek získaniu vysokej sumy z predaja bytov v objekte D. 9, súčasný majetkový stav žalovaného v zmysle účtovných podkladov, ktoré žalobca priložil v prílohe je taký, že záväzky prevyšujú majetok žalovaného. Žalobca upriamil pozornosť na to, že napriek tomu, že žalovaný za posledné

obdobie zjavne získal určité nemalé finančné prostriedky z predaja nehnuteľností, pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani z časti. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2025 vyplynulo že záväzky prevyšujú majetok žalovaného. Vzhľadom na správanie sa žalovaného, kedy napriek preukázateľnému disponovaniu s finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľností neuhradil žalobcovi ani časť jeho pohľadávky existuje reálna obava žalobcu, že v prípade predaja posledného relevantného majetku žalobcu na tretiu osobu, dôjde s nakladaním s prostriedkami získanými z predaja nehnuteľnosti žalovaným takým spôsobom, že nebude možné v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu. Vzhľadom na to, že žalovaný má v zmysle účtovnej závierky spoločnosti Gaštanova s.r.o. za rok 2024 záväzky vo výške 1.255.682,- EUR (pričom z toho dlhodobý bankový úver vo výške 803.590 EUR a krátkodobé záväzky vo výške 452.092,- EUR), pričom majetok má vo výške 685.989,- EUR. Žalobca má vážnu obavu, že prípadné vymoženie jeho pohľadávky vo výške 338.307 EUR s príslušenstvom je značne ohrozené, nakoľko žalobca očakáva, že prostriedky z predaja poslednej nehnuteľnosti v objekte Gaštanová budú využité (ako doposiaľ) na bezodkladné pokrytie záväzku voči banke. Iný hodnotný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, žalovaný nemá, nakoľko značná časť majetku žalovaného je tvorená bytom X.C v objekte Gaštanová, ktorý je ponúkaný v súčasnosti na predaj v hodnote 479.100,- EUR. 6. K preukázaniu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že k predaju nehnuteľnosti - bytu X.C môže dôjsť v krátkej dobe, a teda aj k následnému využitiu takto získaných prostriedkom žalovaným, žalobca sa obával, že v čase keď bude o jeho pohľadávke súdom právoplatne rozhodnuté, žalovaný už nebude disponovať absolútne žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má jediný prostriedok ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, a to domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči žalovanému v súdnom konaní (čo aktívne robí prostredníctvom aktívneho súdneho konania, v ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté), avšak žalobca musí pomýšľať aj na ochranu možnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky po jej možnom právoplatnom priznaní, k čomu môže dôjsť až o niekoľko rokov (vzhľadom na reálnu dĺžku trvania súdneho konania a možného konania na súde vyššej inštancie, atď.), kedy už žalovaný nemusí mať absolútne žiaden majetok (teda pohľadávka žalobcu by bola nevymožiteľná), a tou ochranou je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na v tomto podaní označenú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Žalobca preto žiadal súd, aby sa oboznámil s predloženými dôkazmi a popísaným skutkovým stavom a nariadil zabezpečovacie opatrenie, nakoľko obava z možnej exekúcie pohľadávky je skutočne v predmetnom prípade daná, pričom sú splnené všetky podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom. 7. Vo vzťahu k postaveniu žalovaného žalobca uviedol, že vzhľadom na jediný relevantný majetok žalovaného, ktorým je označený byt XX.C v objekte Gaštanova, ktorú má žalovaný bezpochyby v úmysle predať v krátkej dobe - resp. previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, ako aj s ohľadom na záväzky žalovaného voči záložnému veriteľovi - banke a iným veriteľom žalovaného možno dôvodne predpokladať, že žalovaný prevedie vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretie osoby aj pod cenu (resp. maximálne za takú cenu, aby pokryla výlučne úver v banke zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam), len aby sa zbavil jediného relevantného majetku, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Tým, že je pohľadávka žalobcu vysoká a žalovaný nedisponuje žiadnym ďalším majetkom, z ktorého by bolo možné v budúcnosti pohľadávku žalobcu uspokojiť, je potreba zabezpečenia tejto pohľadávky daná. 8. K primeranosti žalobcovho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného žalobca uviedol, že zabezpečovacie oparenie a zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný plniť, čo mu bude ukladať právoplatné súdne rozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaného - neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým by bolo zriadené sudcovské záložné právo. 9. Podľa v platnom znení (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 17. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 19. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená ( ). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon. 22. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 23. Z podaného návrhu súd zistil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. 24. Súd k splneniu podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konštatuje, že návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného, zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu nie je možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj jednotlivých bytov, ktorých predaj žalovaný aktuálne inzeruje, keďže v danom segmente podnikania, ide o štandardný postup, ktorým dochádza k transformácii majetku. Argument žalobcu o tom, že na vybudované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo banky, nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko financovanie výstavby developerského projektu prostredníctvom bankového úveru je úplne štandardným postupom. Ak by mali súdy Slovenskej republiky postupovať voči všetkým objednávateľom stavebných prác (developerom) tak, že voči ich majetku budú zriaďovať zabezpečovacie opatrenia len na základe toho, že vybudované nehnuteľnosti ďalej prevádzajú na tretie osoby za riadnu odplatu (s dosiahnutím zisku), dal by sa takýto postup považovať za šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon podnikateľskej činnosti.

25. Žalobca ďalej nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých bytov sám o sebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získa finančnú protihodnotu. Súd sa stotožnil sa s názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v uznesení sp. zn. , kde považoval navrhnuté predbežné opatrenie za majúce neprimeraný negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného, pretože práve predajom stavby, teda jednotlivých bytových jednotiek získaval finančné prostriedky jednak pre potreby spoločnosti, ako aj na splácanie svojich záväzkov. Nad rámec uvedeného súd tiež podporne uvádza uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.10.2022: K skutočnosti či existuje obava z ohrozenie exekúcie ( ), teda že žalovaný ako developer predal/predáva nehnuteľnosti tretím osobám súd konštatuje, že ak by každý podnikateľský subjekt navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie voči inému podnikateľskému subjektu, voči ktorému má pohľadávku len z dôvodu, že tento jeho dlžník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť riadne a tak získava, za predmety ktoré predáva ekvivalentnú náhradu, dochádzalo by činnosťou súdov k obmedzeniu slobody podnikania v právnom štáte, keďže samoúčelné obmedzenie základného práva je z ústavného hľadiska neprípustné. 26. Súd teda uzatvára, že konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu majetku žalovaného, nakoľko ide o výkon jeho podnikateľskej činnosti a práve predajom jednotlivých bytov žalovaný získava finančné prostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich záväzkov a zriadenie predmetného záložného práva by mohlo mať práve naopak negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného. Z vyjadrení žalobcu súd teda konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku a snahu žalovaného účelovo sa zbavovať majetku predajom daných bytových a nebytových priestorov. Naopak, z návrhu žalobcu vyplynulo, že žalovaný vykonáva len svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom jeho podnikania, čím zároveň plní svoje záväzky k tretím osobám, ako aj vytvára zisk potrebný na uspokojenie svojich veriteľov vrátane žalobcu. Súd musí (bez akéhokoľvek dôkazu predloženého žalobcom) predpokladať, že žalovaný odpredáva nehnuteľnosti za zmluvne dohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností v projekte prevádza za zmluvne dohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností nahrádza vlastníctvom finančných prostriedkov. Pri žalovanom žalobca nepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej exekúcie. Žalobca pri nehnuteľnom majetku nepreukázal žiadne konanie žalovaného (ani úmysel konať), na základe ktorého by súd mohol konštatovať snahu žalovaného zbaviť sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí s úmyslom zabrániť žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní uspokojiť sa v rozsahu priznanej náhrady z majetku žalovaného. Na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 27. Súd navyše poukazuje aj na to, že od vydania posledného rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd návrh zamietol, nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnosť ponúkanú žalovaným na predaj. Súdu z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov má žalobca za to, že žalovaný nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery práve predajom bytov na Gaštanovej ulici, pričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že posledné dva byty v projekte Gaštanová žalovaný predáva za 339.000 EUR (2+kk) a 479.100 EUR (3+kk), čo žalobca nepreukázal ako predaj „pod cenu“, či konanie bezprostredne smerujúce k zmareniu alebo ohrozeniu exekúcie. 28. Súd konštatuje, že za predpokladu dôvodnosti tvrdení žalobcu o zlej finančnej situácii žalovaného vyplývajúcej z účtovníctva napriek pokračujúcemu odpredaju bytov a nebytových priestorov by nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení došlo k nedôvodnému zvýhodneniu žalobcu ako veriteľa žalovaného oproti ostatným subdodávateľom. 29. Medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. ), čo v danom prípade žalobcom preukázané nebolo. 30. Súd nad rámec uvedeného zároveň konštatuje, že žalovaný ako developer, ktorého predmetom je výstavba a následný predaj nehnuteľností, by bol takto nariadeným zabezpečovacím opatrením dotknutý na svojich právach neprimerane, pričom v prípade nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho

opatrenia by bola výrazným spôsobom porušená zásada primeranosti a proporcionality a žalobca by sa svojim návrhom domohol výrazného obmedzenia výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a tým by mu zjavne zamedzil vytvorenie zisku z podnikateľskej činnosti. Je zrejmé, že predaj danej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného by zriadením ďalšieho záložného práva v prospech žalobcu bol značne komplikovaný, pričom je možné logicky predpokladať znížený dopyt potencionálnych záujemcov o kúpu bytu a tým fakticky aj znížený zisk a následné uspokojenie veriteľov žalovaného. 31. Keďže neboli splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia ani, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená. Preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd upriamuje pozornosť žalobcu aj na to, že aj v prípade, ak by boli splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. 32. Súdu sa preto javí nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný. 33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné jeho doručením podľa .