Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-5-2024.pdf
PDF · 93.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobkyňa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, Námestie SNP 87/8, Zvolen, proti žalovanému: XXL FACTOR, s.r.o., so sídlom Strojárska 215/21, Podtureň, IČO: 45 365 504, o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že žalovaný j e z o d p o v e d n ý za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 30.12.2023, v plnom rozsahu 100 %.
II. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2024 domáhala, aby súd určil, že miera zavinenia žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 30.12.2023 v mieste výkonu práce, ktorú žalobkyňa vykonávala pre žalovaného je 0 % a miera zavinenia žalovaného na pracovnom úraze je 100 %. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 13.12.2023 v spojení s dohodou o hmotnej zodpovednosti vykonávala pre žalovaného predaj pyrotechnických výrobkov v počte 100 kartónov bez ohľadu na rôzne druhy tovarových položiek v stánku s pyrotechnikou v obchodnom dome TESCO v Krupine. Dňa 30.12.2023 bola žalobkyňa na pracovisku, keď zákazník požiadal o tovar, ktorý sa nachádzal na vrchnej poličke, na ktorú nedočiahla a kontaktovala telefonicky žalovaného, ktorý jej dal pokyn, aby si vzala stoličku, postavila sa na stoličku a tovar z vrchnej poličky zložila. Postavila sa na plastovú stoličku a počas skladania tovaru zo stoličky, ktorá bola labilná, spadla a udrela si pravé koleno. Výsledkom uvedeného incidentu nakoniec bolo pretrvávajúce bolesti pravého kolena s výrazne obmedzenou pohyblivosťou a po ošetrení v chirurgickej ambulancii bola diagnóza zlomenina jabĺčka a následne práceneschopnosť u žalobkyne, ktorá skončila dňa 20.04.2024. Listom zo dňa 16.02.2024 bola žalobkyňa listom Sociálnej poisťovne informovaná, že dňa 12.02.2024 doručil žalovaný doklad – zápis o posúdení úrazu, podľa ktorého žalovaný stanovil zavinenie žalobkyne 30 % z dôvodu, že pri plnení pracovných povinností – vyťahovaní predajného tovaru z police a zvýšení svojej pozície postavením sa na labilný predmet, t.j. na stoličku, porušila ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP a prílohu vyhl. č. 147/2013, ktorou sa upravujú podrobnosti na zaistenie BOZP, čím svojím konaním porušila právne predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobkyňa ako zamestnanec bezodkladne oznámila zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu a záznam o registrovanom pracovnom úraze bol zamestnávateľ povinný odovzdať v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa o vzniku závažného pracovného úrazu dozvedel. Žalovaný pracovný úraz zaregistroval a oznámil na príslušných inštitúciách po uplynutí uvedených lehôt. Za príčinu vzniku pracovného úrazu žalobkyňa považuje nielen nedostatočné pracovné podmienky na pracovisku, keď pracovné miesto nebolo vybavené bezpečným zariadením umožňujúcim manipuláciu s tovarom v horných policiach (rebrík alebo pevná stolička), ale aj skutočnosť, že žalovaný
nezabezpečil posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami a nedbal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami. V danom prípade spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom na základe zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podriadiť pod ust. § 137 písm. c), preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení. S poukazom na uvedené žiadala určiť mieru zavinenia žalovaného na pracovnom úraze v rozsahu 100 %.
2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, doručenie žaloby mal riadne vykázané a v konaní zostal nečinný.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania (v neprítomnosti žalovaného, ktorý predvolanie na pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania) výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením sa listinných dôkazov produkovaných žalobkyňou, a to dohodou o vykonaní práce zo dňa 13.12.2023, hlásením úrazu zo dňa 31.01.2024, lekárskymi správami, listom Sociálnej poisťovne zo dňa 16.02.2024 mal preukázané, že skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe sú doložené listinnými dôkazmi a vyplýva z nich nesporný nárok žalobkyne voči žalovanému.
4. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanom návrhu a domáhal sa určenia miery zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla pracovným úrazom, ku ktorej došlo dňa 30.12.2023 pri plnení pracovných úloh. Zo strany žalovaného neboli preukázané také dôvody, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sa zbavil tejto zodpovednosti za pracovný úraz či už celkom alebo sčasti a v konaní nie je preukázané, že by žalobkyňa svojím konaním porušila právne predpisy alebo predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Má zato, že je na mieste žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
5. Dňa 13.12.2023 strany sporu uzavreli dohodu o vykonaní práce spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy a dohodou o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej zamestnanec (žalobkyňa) sa zaviazal vykonávať pracovnú úlohu, a to predaj pyrotechnických výrobkov v počte 100 kartónov bez ohľadu na rôzne druhy tovarových položiek a pracovnú úlohu vykonať v období od 13.12.2023 do 10.01.2024, dňom nástupu do práce 13.12.2023, miesto výkonu práce dohodnutý predajný stánok Pyrotechnik v Krupine v HMT. Zároveň bola dohodnutá odmena za vykonanie pracovnej úlohy. Podľa § 226 Zákonníka práce, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov (odsek 1 veta prvá a druhá). Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy (odsek 2). Dohoda o vykonaní práce je jednou z troch foriem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z predložených lekárskych správ o ošetrení žalobkyne dňa 10.01.2024, 29.01.2024 a 19.04.2024 (č. l. 11-14) vyplýva ošetrenie žalobkyne ako pacienta, ktorý mal pracovný úraz dňa 30.12.2023 pri páde zo stoličky a stanovená diagnóza S 82.0 zlomenina jabĺčka a pri kontrolných vyšetreniach – diagnóza pomliaždenie kolena. Z obsahu tlačiva - Hlásenie úrazu zo dňa 31.01.2024, ktoré tlačivo predkladá Sociálnej poisťovni poistenec, ak sa stal práceneschopným z dôvodu úrazu vyplýva, že od 10.01.2024 je žalobkyňa dočasne pracovne neschopná z dôvodu úrazu zo dňa 30.12.2023, ktorý utrpela pri plnení pracovných úloh u zamestnávateľa (žalovaný).
6. Listom zo dňa 16.02.2024 Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš adresovým žalobkyni - vo veci úrazového príplatku pre pracovný úraz oboznámila poškodeného s priebehom konania o dávke úrazového poistenia s odôvodnením, že bola doručená žiadosť o priznanie úrazového príplatku pre pracovný úraz zo dňa 30.12.2023, kedy zamestnávateľ XXL FACTOR, s.r.o. oznámil vznik poistnej udalosti, t. j. pracovný úraz zo dňa 30.12.2023 a dňa 12.02.2024 doručil doklad – zápis o posúdení úrazu zamestnanca, prostredníctvom ktorého stanovil 30 % zavinenie, spoluvinu na vzniku škody na
zdraví a z dokladov zamestnávateľa popisu úrazového deja a prešetrenia úrazu vyplýva, že k úrazu došlo preto, že žalobkyňa pri plnení pracovných povinností, pri vyťahovaní predajného tovaru z police a zvýšení svojej pozície postavením sa na labilný predmet, t. j. stoličku, porušila ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a so stanoviskom zamestnávateľa zo dňa 30.01.2024 žalobkyňa bola oboznámená a svojím podpisom na zázname o registrovanom pracovnom úraze vyjadrila súhlas so 70 % rozsahom zodpovednosti zamestnávateľa na vzniku pracovného úrazu zo dňa 30.12.2023. Zároveň žalobkyňa bola vyzvaná lehote 8 dní na vyjadrenie k stanovisku zamestnávateľa a v prípade nesúhlasu s 30 % mierou jej zavinenia na vzniku pracovného úrazu určenou zamestnávateľom môže podať žalobu na súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť.
7. Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
8. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
9. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
10. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
11. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
12. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
13. Podľa § 218 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa § 196.
14. Za pracovný úraz zamestnanca nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Zamestnávateľ zodpovedá aj za vzniknutú škodu a to aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na vznik zodpovednosti zamestnávateľa za škodu musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: vznik ujmy (škody), škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, ide o zamestnanca v pracovnom alebo inom právnom vzťahu, k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zákonník práce vychádza z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa, čo v zásade znamená, že ten zodpovedá za každý pracovný úraz, ktorý spĺňa určené znaky a ktorým došlo k poškodeniu zdravia jeho zamestnanca. Zamestnávateľ sa však môže zbaviť zodpovednosti celkom (úplná liberácia)
alebo sčasti (čiastočná liberácia) za presne daných podmienok, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach § 196 Zákonníka práce. Z formulácie „zbavenie sa zodpovednosti“, je zrejmé, že ide o liberáciu spod inak objektívnej zodpovednosti, teda ide o okolnosti, ktoré môže na svoju obranu uplatniť sám zamestnávateľ. Ak sa zamestnávateľ tejto zodpovednosti nezbaví, nie je povinnosťou zamestnanca
- poškodeného domáhať sa a dokazovať, že zamestnávateľ za poškodenie zdravia zodpovedá. Je vecou zamestnávateľa liberovať sa a tým vylúčiť vznik tohto nároku. Touto liberáciou však nemôže byť len samotný prejav vyhlásenia zamestnávateľa a musí preukázať zákonné podmienky takejto liberácie, pretože tie sú pre pracovnoprávne vzťahy upravené práve v Zákonníku práce a o samotnej liberácii je oprávnený rozhodovať súd v zmysle § 14 Zákonníka práce. V danom prípade poškodený zamestnanec uplatnil v civilnom sporovom konaní žalobu o určenie, že zamestnávateľ za jeho pracovný úraz zodpovedá v plnom rozsahu 100%
15. V konaní žalovaný žiadnym spôsobom nevyužil prostriedky procesnej obrany, žalobu ani listinné dôkazy doložené do konania žalobkyňou nijako nerozporoval, súd má za to, že žalobkyňa prostriedkami procesného útoku preukázala dôvodnosť podanej žaloby. K pracovnému úrazu došlo tak, ako uviedla žalobkyňa a zo strany žalobkyne neboli zistené nedostatky a v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom boli nedostatky na strane žalovaného – zamestnávateľa Úrazom sa všeobecne rozumie porucha zdravia vyvolaná pôsobením vonkajšej príčiny, ktorou môže byť napr. pôsobenie mechanických javov. Pracovným úrazom je taký úraz, v dôsledku ktorého došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi k poškodeniu na zdraví zamestnanca. Predmetnom konania bolo posúdenie rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobkyne, preto ide o spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu. Podľa názoru súdu žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že dňa 30.12.2023 počas výkonu práce u zamestnávateľa utrpela pracovný úraz, vznik ujmy a tvrdenia uvedené v žalobe sú doložené listinnými dôkazmi a vyplýva z nich nesporný nárok voči žalovanému. Žalovaný počas celého konania zostal nečinný a v konaní nepreukázal ani jeden z predpokladov (liberačných dôvodov) na zbavenie sa svojej zodpovednosti úplne a ani jeden z troch predpokladov na zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa sčasti a za podmienok ustanovených v § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
16. S poukazom na vyššie uvedené nesporné skutkové zistenia a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení Zákonníka práce súd žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú, a určil, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 30.12.2023 v plnom rozsahu 100 %. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Žalobkyňa v danej veci mala plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. 19. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).