Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-25-2025.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s použitím § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona, o odvolaniach prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany a poškodenej C. D., proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.03.2025 sp. zn. TO-1T/38/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
I.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
II.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej C. D. z a m i e t a, ako podané neoprávnenou osobou.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej aj ako „obžalovaný“) oslobodený podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 28. 05. 2021, sp. zn. Pv 391/19/4406 pre skutok v nej kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že: dňa XX. XX. XXXX, približne o XX.XX hodine v E. F. G. H. B. I. XXXX/XX, v budove spoločnosti B. E. J., J., v jej administratívnych priestoroch najskôr vulgárne nadával poškodenej C. D. a následne ju v kuchynke fyzicky napadol tak, že ju rukami udieral do ramena a chrbta a potiahol ju za vlasy, v dôsledku čoho poškodená C. D., narodená XX. XX. XXXX v E., trvale bytom F., I. XXX/XX, síce neutrpela fyzické zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, avšak v dôsledku verbálneho a fyzického útoku obžalovaného vznikla u poškodenej psychická ujma - adaptačná porucha, ktorá si vyžadovala práceneschopnosť v trvaní od 30. 05. 2019 do 19. 09. 2019, pričom v dôsledku uvedenej psychickej ujmy bola poškodená v období od 30. 05. 2019 do 24. 09. 2019 závažným spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života tým, že trpela úzkostným ladením s intrapsychickou tenziou, poruchou spánku s nočnými morami, sociálnym stiahnutím, nadmernými úľakovými reakciami a vyhýbavým správaním, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodené: J. K., so sídlom G. XX. L. X L. XX, XXX XX M. a C. zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom N. XX, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, s ich nárokmi na náhradu škody odkázané na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o vine a proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, a to v neprospech obžalovaného.
Súčasne proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie poškodená C. D. prostredníctvom svojho splnomocnenca.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa, vychádzajúc z toho, že skutok sa odohral za zatvorenými dverami iba medzi obžalovaným a poškodenou bez priamych svedkov, pričom poškodená ihneď vec oznámila svojej sestre, na polícii a nasledujúci deň vyhľadala lekársku pomoc u obvodnej lekárky ako i na psychiatrickej ambulancii, pričom výpoveď poškodenej je nepriamo podporená tiež znaleckým dokazovaním H. O. J., ktorá potvrdila u poškodenej v súvislosti so skutkom vznik adaptačnej poruchy s obmedzením na bežnom živote do 19. 09. 2019. Naproti tomu výpovede svedkýň K., H., I. a P. podľa neho treba vyhodnotiť aj s ohľadom na fakt, že ide iba o nepriame výpovede svedkýň, ktoré sú zamestnankyne spoločnosti syna obžalovaného. Poukázal aj na chybné konanie súdu I. stupňa, ktorý vykonal hlavné pojednávania v neprítomnosti obžalovaného potom, ako neakceptoval vyjadrenie ošetrujúceho lekára a závery znaleckého posudku H. H. M. ohľadne zdravotného stavu obžalovaného, ktorý mu znemožňoval jeho účasť na hlavných pojednávaniach, čo považuje za nezákonný postup. V závere podaného odvolania navrhol, aby odvolací zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a aby vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný, ktorý uvádzal, že rozsudok považuje za zákonný a správny, keď dôkazy produkované v tomto konaní v jeho neprospech sa zakladali na tvrdení poškodenej, ktorá menila svoje výpovede. Pokiaľ ide o následky domnelého útoku na jej psychickom zdraví, má za to, že nebolo bez pochybností preukázané, že poškodená trpí práve po udalosti z 29. 05. 2019, naopak svedkovia z práce vypovedali o jej správaní pretrvávajúcom už dva roky predtým a zdôraznil výpoveď znalkyne, ktorá vychádzala iba zo subjektívneho postoja poškodenej. Pokiaľ ide o vykonanie hlavných pojednávaní v jeho neprítomnosti, z ktorých sa ospravedlňoval z dôvodu zdravotného stavu, poukázal na zmätočný postoj prokurátora, ktorý nemal voči postupu súd počas pojednávaní námietky a súhlasil s ním. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodné.
Poškodená C. D. v písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom splnomocnenca uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný pre nesprávne skutkové zistenia (s poukazom na konzistentnú výpoveď poškodenej podporenú znaleckým posudkom a lekárskymi správami H. M. J. a H. H. J.), nedostatočne vyhodnoteného znaleckého dokazovania H. O. J. a jej záverov a nesprávnou aplikáciou trestného práva, najmä § 2 ods. 4 Tr. por., keď súd vyhodnocoval dôkazy iba v prospech obžalovaného. Na základe toho navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové konanie súdu I. stupňa, alternatívne, aby krajský súd sám rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril aj k odvolaniu poškodenej a uviedol, že rozsudok považuje za zákonný a vecne správny, nakoľko sa súd pri svojom rozhodovaní zaoberal aj okolnosťami na jeho strane a v jeho prospech a neprospech môže rozsudok napadnúť odvolaním iba prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V tomto konaní si poškodená zákonným spôsobom neuplatnila nárok na náhradu škody, teda nie je oprávnená podávať odvolanie čo do povinnosti na náhradu škody a už vôbec nie čo do uznania viny a výšky trestu. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie poškodenej zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Na verejnom zasadnutí zástupca krajského prokurátora zotrval na podanom odvolaní okresnej prokurátorky Topoľčany a na písomných dôvodoch v ňom uvedených. Nepovažoval za potrebné písomné odôvodnenie zo dňa 04. 04. 2025 doplniť a navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.
Splnomocnenec poškodenej C. D. na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania a navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, ako navrhol krajský prokurátor, ku ktorému návrhu sa pripojil.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré podal vo vzťahu k odvolaniu prokurátora ako i splnomocnenca. Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. a odvolanie poškodenej navrhol zamietnuť podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako podané neoprávnenou osobou.
Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou (prokurátorom) Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po dôslednom preskúmaní veci krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a je nutné ho v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietnuť.
Obžalovaný bol v prejednávanej veci súdom I. stupňa oslobodený spod skutku uvedeného v obžalobe podľa § 285 písm. a/ Tr. por. z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Ako vyplýva z obsahu spisu a výsledkov vykonaného dokazovania, súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu a dôkazy správne právne vyhodnotil.
Krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne rozhodol, keď obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví – poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Obžalovaný už v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní spáchanie prejednávaného skutku poprel, pričom však uviedol, že už keď prišiel do kancelárie poškodenej s p. Q. H. a oslovil poškodenú s úlohou, čo potreboval, správala sa ako nepríčetná, vyhodila ich von a on sa za jej správanie pred Q. H. hanbil. Uvedené nepovažoval za konflikt, keďže žiadny nebol, len poškodená po oboch vrieskala, k žiadnemu fyzickému ani slovnému útoku z jeho strany nedošlo. Keď za ňou bol v kuchynke, tiež tam kričala a rozbehla sa von (pričom pri utekaní okolo neho ho udrela rukou po nose a ako sa jej chcel vyhnúť, pošmykol sa a spadol na zem), ušla a odvtedy ju vo firme nevideli. Odmieta akýkoľvek fyzický a psychický útok z jeho strany, jej tvrdenia sú obyčajné výmysly, nikdy s ňou do žiadneho konfliktu neprišiel. Poukázal aj na výpoveď svedkyne I. a H..
Naproti tomu boli v konaní produkované dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného a to výpoveď poškodenej, ktorá uvádzala, že obžalovaný prišiel za ňou do kuchynky, zatvoril dvere a ako chcela odísť, tak ju udrel zozadu do pravého ramena a začal jej ťahať vlasy, snažila sa ho odsotiť, no znova ju buchol do ramena, ona ho odsotila ku stene a vtedy prišli kolegyne, ktorého pritlačili obžalovaného o stenu a ona utiekla z kuchyne do svojho vozidla. Taktiež uviedla, že obžalovaný sa jej nevyhrážal zabitím, ani ju fyzicky nenapadol takým spôsobom, že by utrpela zranenia, mala akurát vyšklbané vlasy a vulgárne jej nadával. Konaním obžalovaného utrpela psychickú ujmu a musela navštevovať lekára psychiatra.
V tomto smere krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okrem výpovede samotnej poškodenej, neexistujú žiadne iné priame dôkazy, vrátane svedkov, ktorí by boli priamymi svedkami „incidentu“ medzi obžalovaným a poškodenou a vedeli by sa ku skutku relevantne vyjadriť.
Krajský súd upriamuje pozornosť na vyhodnotenie danej dôkaznej situácie súdom I. stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, kde správne poukázal na jednotlivé výpovede či už obžalovaného, poškodenej alebo vo veci vypočutých svedkov, ako aj na rozdiely vo výpovediach. Zároveň poukazuje na rozpor medzi výpoveďami poškodenej a výpoveďami svedkýň K. a Q. H., ktoré mali podľa výpovede poškodenej prísť do kuchynky a pritlačiť obžalovaného o stenu, na čo poškodená z kuchynky utiekla do svojho vozidla. Z výpovedí uvedených svedkýň však na rozdiel od výpovede
poškodenej takáto skutočnosť nevyplýva, naopak, z ich výpovedí vyplynulo, že potom, ako počuli krik z kuchynky (počuli hlas poškodenej, išli pozrieť, s kým sa poškodená háda), svedkyňa Q. H. otvorila dvere na kuchynke, boli tam obžalovaný a poškodená, ktorá hneď vybehla a viac ju nevideli, to znamená, že nezaznamenali žiaden útok medzi poškodenou a obžalovaným a ani ich nemuseli rozbraňovať.
Ani svedkyňa I., počas prítomnosti v kuchynke, keď tam boli poškodená aj obžalovaný, nepočula nič, ani keď z kuchynky odchádzala, nepočula žiadnu hádku ani krik zo žiadnej inej miestnosti a nikdy nebola svedkom konfliktu medzi poškodenou a obžalovaným, avšak uviedla, že poškodená sa večne hádala s kolegom R., čo uvedený svedok potvrdil, vrátane celkového správania sa poškodenej voči nemu počas posledných dvoch rokov, ako poškodená pracovala v tejto spoločnosti.
Svedkyňa H. S. – sestra poškodenej sa o udalosti dozvedela od poškodenej, čiže vo svojej výpovedi reprodukovala to, čo jej telefonicky uviedla poškodená.
Z odborného vyjadrenia H. M. J., ako i zo záverov znaleckého posudku H. J. i nadriadenému súdu vyplynulo, že poškodená v danom čase trpela adaptačnou poruchou, ktorej vznik sa vždy viaže na určitý stres v živote človeka, pričom častejšie ňou trpia jedinci, ktorí na to majú predispozíciu, avšak ani toto konštatovanie nie je dostačujúcim dôkazom preukazujúcim konanie obžalovaného voči poškodenej, resp. že by konaním obžalovaného došlo ku konštatovanej poruche u poškodenej. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že aj znalkyňa posudzovala zdravotný stav iba na základe subjektívneho názoru poškodenej a že závery znalkyne nie sú podporené inými dôkazmi, resp. sú v rozpore s výpoveďou tak obžalovaného, ako aj ostatných svedkov.
Súčasne krajský súd poukazuje aj na lekársku správu o ošetrení poškodenej deň nasledujúci po incidente, z ktorej nevyplýva, že by mala mať vytrhané vlasy, ako poškodená neskôr uvádzala vo svojej výpovedi, naopak, v lekárskej správe bolo uvedené len, že poškodená je ošetrená na základe akútnej stresovej reakcie bez príznakov fyzického poškodenia.
Súd I. stupňa preto správne konštatoval, že pre uznanie viny musí mať bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný. Keďže vina obžalovaného musí byť jednoznačne preukázaná nevyvrátiteľnými dôkazmi a pri existencii jediného usvedčujúceho dôkazu musí byť tento presný, zrozumiteľný, spoľahlivý a dostatočne objektívny preukázať vinu, čo v danom prípade nemožno konštatovať vzhľadom na jednak rozpory vo výpovedi poškodenej z prípravného konania a hlavného pojednávania, ako i vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy, nie je možné bez dôvodných pochybností ustáliť vinu obžalovaného, z ktorého dôvodu aj krajský súd je toho názoru, že prokurátor v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno.
K námietke prokurátora ohľadne vykonania hlavných pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že znalec H. M. posudzujúci zdravotný stav obžalovaného, nevylúčil účasť menovaného na hlavných pojednávaniach, vychádzal však zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného, pričom rešpektoval závery ošetrujúceho lekára, avšak s ohľadom na vek obžalovaného a prirodzený priebeh ochorení, ktorými trpí, nebolo možné predpokladať signifikantné zlepšenie zdravotného stavu obžalovaného. Znalec H. C. M. aj v doplnku s svojmu znaleckému posudku konštatoval, že obžalovaný síce trpí závažnými ochoreniami, avšak aktuálny zdravotný stav obžalovaného bol stabilizovaný a bezprostredne na živote ohrozený nebol. U obžalovaného bude vždy prítomné vyššie riziko zhoršenia niektorého z ochorení, ktorými trpí, avšak uvedené závery samy o sebe nevylučujú účasť menovaného na úkonoch súdneho konania (č. l. 529). Krajský súd zároveň poznamenáva, že k postupu súdu I. stupňa sa prítomný okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní na dotaz súdu (12. 09. 2024, 07. 11. 2024 a 11. 03. 2025) nevyjadril, respektíve nemal žiadne námietky voči vykonaniu hlavných pojednávaní. Krajský súd je toho názoru, že na podklade dostupnej zdravotnej dokumentácie znaleckého posudku H. C. M. vrátane jeho doplnku, bolo možné vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Na podklade všetkých vyššie uvedených skutočnosti správne postupoval súd I. stupňa vychádzajúc z pravidla „in dubio pro reo“, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, čo znamená, že ak sú v otázke viny obžalovaného pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť inými dôkazmi, obžalovaného nemožno odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech a spod obžaloby ho oslobodiť. Uvedená zásada úzko súvisí s pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Podľa názoru krajského súdu,
súd I. stupňa v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a bez zjavných logických protirečení vysvetlil svoj skutkový a tomu zodpovedajúci právny záver, s čím sa krajský súd stotožňuje a nezistil, že by súd I. stupňa vyhodnocoval dôkazy jednostranne iba v prospech obžalovaného. Samotná skutočnosť, že si súd I. stupňa neosvojil interpretáciu výsledkov dokazovania a ich právne posúdenie z pohľadu prokurátora, nemôže viesť k záveru o nesprávnom a nezákonnom rozhodnutí súdu I. stupňa.
Pokiaľ ide o výrok o škode napadnutého rozsudku, ktorým boli poškodené J. K. M. a C. T. K., L., M. odkázané s ich nárokmi na civilný proces, tieto výroky sú taktiež správne s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby. Preto ich odkázanie s nárokmi na náhradu škody na civilný proces bolo vykonané obligatórne v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por.
Čo sa týka odvolania poškodenej, podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ale len ak sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 46 ods. 1 a ods. 3 Tr. por. Výrokom o náhrade škody, proti ktorému môže poškodený podať odvolanie, je výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu, ako aj výrok o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodený nie je oprávnený podať odvolanie proti iným výrokom, než je výrok o náhrade škody alebo že taký výrok nebol urobený, prípadne proti konaniu, v ktorom sa vyskytli nedostatky, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Poškodený nemôže podať odvolanie proti oslobodzujúcemu rozsudku (viď R 43/1967).
Na podklade vyššie uvedeného preto krajský súd postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej zamietol ako podané neoprávnenou osobou, pretože oslobodenie obžalovaného spod obžaloby má v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. vždy za následok odkázanie poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, pokiaľ si ho riadne a včas uplatnil. Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 12. 09. 2024 (č. l. 592), súd I. stupňa poškodenú s nárokom na náhradu škody – nemajetkovej ujmy do trestného konania ani nepripustil, keďže uvedený nárok (uplatnený poškodenou vo výške 10 000 eur) nebol vyčíslený do skončenia vyšetrovania, resp. prípravného konania v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. Na základe toho v podstate súd I. stupňa správne poškodenú C. D. ani nepojal do výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku.
Krajský súd konštatuje, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, že správne súd I. stupňa rozhodol, keď obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch z dôvodu, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a svoj rozsudok aj adekvátne odôvodnil.
Na základe uvedeného, krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné a odvolanie poškodenej C. D. podané prostredníctvom jej splnomocnenca podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako podané neoprávnenou osobou.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.