Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_54Pc-60-2024.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Area
Subarea
54Pc/60/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, vo veci návrhu osoby oprávnenej na výživné (navrhovateľka, manželka): A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Žilina, t.č. bytom C. D. X, E., a osoby podľa návrhu povinnej platiť výživné (manžel): F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX/X, E., o určenie manželského výživného, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.11.2024 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by rozhodol o povinnosti povinného prispievať jej na výživu mesačne sumou 100 Sk od 04.11.2024. V návrhu uviedla, že s manželom manželstvo uzatvorili 01.08.2015, majú 2 deti F. - 12 rokov a H. - 8 rokov. Mesačné výdavky na bývanie uviedla 100 eur, na lieky 50 eur, školské potreby 25 eur, obedy 25 eur s tým, že je v rozvodovom konaní, stará sa o maloleté deti a nepracuje.
2. Manžel sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
3. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila navrhovateľka ani manžel. Navrhovateľka mala doručenie predvolania vykázané v súlade s ustanovením § 106 ods. 3 CSP. Manžel ako osoba povinná platiť výživné mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané. Navrhovateľka a manžel svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti navrhovateľky a manžela.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pripojeným spisom 21P/123/2022 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 01.08.2015, z ktorého manželstva pochádzajú 2 maloleté deti H., narodená XX.XX.XXXX a F., narodená XX.XX.XXXX.
6. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 21P/123/2022 súd zistil, že na návrh manželky je vedené konanie o rozvod manželstva, ktoré konanie nie je právoplatne skončené. Manželka v odôvodnení návrhu uvádzala agresivitu zo strany manžela, neveru zo strany manžela, čo postupne viedlo k ochladeniu vzájomných citových väzieb.
7. V uvedenom konaní uznesením č. k. 21P/123/2022 - 177 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti F. a H. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každú z nich sumou 50 eur mesačne.
8. Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti MUVER s.r.o. Banská Bystrica súd zistil, že navrhovateľka je evidovaná ako jediná spoločníčka uvedenej spoločnosti a zároveň jediná konateľka spoločnosti.
9. Podľa správy zamestnávateľa PROPLUSCO Services s.r.o. matka na základe dohody o vykonaní práce pracovala v spoločnosti od 19.10.2023 do 18.10.2024 pričom jediný príjem mala v mesiaci 11/2023 v čistom vo výške 12,24 eur. Menovaná mala záujem o brigádu v pekárni PEZA a.s. v Žiline. Na prvú smenu v mesiaci 10/2023 pre chorobu neprišla a ďalšie následne odhlásila. Dostala šancu o nápravu mesiaci 11/2023, no na nočnej zmene po pár hodinách bez uvedenia dôvodu odišla.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 07.11.2024 súd zistil, že matka je poberateľkou prídavkov na deti vo výške 120 eur mesačne a náhradného výživného v období 3/2023 - 2/2024 a v období od 7/2024 - 11/2024 vo výške 50 eur mesačne pre oprávnenú osobu B. F. a vo výške 50 eur mesačne pre oprávnenú osobu B. H.. Podľa ďalšej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 05.05.2025 matka naďalej poberá náhradné výživné na maloletú H., F., prídavok na dieťa vo výške 120 eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi vo výške 109 eur v mesiacoch 11, 12/2024, vo výške 113 eur v mesiacoch 1, 2, 3/2025 a v mesiaci 4/2024 vo výške 26 eur
11. Sociálna poisťovňa pobočka Žilina dňa 11.11.2024 a dňa 05.05.2025 súdu oznámila, že navrhovateľka a manžel v období od 01.11.2023 do podania správy a od 01.11.2024 do podania správy nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
12. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 27.09.2024 a 26.11.2024, ktoré uvedený orgán podal ako kolízny opatrovník do konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd zistil, že navrhovateľka býva na adrese C. D. X E., ide o mestský nájomný byt evidovaný na sestru navrhovateľky. Otec býva v unimobunke, v ktorej sa nachádza kuchyňa a 1 izba s príslušenstvom, kúpeľňa so sociálnym zariadením. Maloletá H. býva s otcom, nechce bývať s mamou. Otec uvádzal nepravidelný príjem z brigád 650 - 700 eur.
13. Podľa § 18 vety prvej zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
14. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
16. Podľa § 75 ods. 1 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí buď smrťou niektorého z manželov, prípadne zaniká právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, prípadne o neplatnosti manželstva. Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, je
odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve.
19. Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa 01.08.2015. Manželstvo trvá, avšak je podaný návrh navrhovateľky na rozvod manželstva. Toto konanie nie je právoplatne skončené. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti – maloletá F. a maloletá H.. Maloleté deti nie sú v celodennej starostlivosti matky, prípadne druhého rodiča - otca, navštevujú základnú školu. Maloletá F. býva s matkou a maloletá H. býva s otcom
20. Súd skúmal, či existuje rozpor priznania výživného v danej veci s dobrými mravmi. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky v demokratickej spoločnosti. V konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali takému správaniu navrhovateľky, ktoré by bolo dôvodné hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi.
21. Príjmy navrhovateľky sú tvorené náhradným výživným, prídavkami na deti a od novembra 2024 dávkou v hmotnej núdzi. Matka v Sociálnej poisťovni nemá evidovaného žiadneho zamestnávateľa. Je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti MUVER s.r.o. Banská Bystrica, pričom uvedená spoločnosť v registri účtovných závierok má uloženú poslednú účtovnú závierku za rok 2014. Príjmy z tohto podnikania, respektíve či obchodná spoločnosť vykonávať činnosť sa nepodarilo zistiť. Zároveň nebolo zistené, že by spôsobilosť matky vykonávať prácu bola obmedzená jej zdravotným stavom a teda, že by bola Sociálnou poisťovňou uznaná invalidnou. Matka v súčasnosti býva v nájomnom byte, ktorý nájom je vedený na jej sestru. Navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú F..
22. U osoby povinnej na výživné neboli zistené žiadne štátne sociálne dávky, ktoré by poberal. Manžel uvádzal príjem z brigádnickej činnosti 650 až 700 eur, pričom spolu s príbuznými býva v unimobunke, kde zabezpečuje starostlivosť aj maloletej H., ktorá s ním býva.
23. Z vykonaného dokazovania mal sú preukázané, že navrhovateľka a osoba povinná na výživné ako manželia nežijú v jednej domácnosti. Napriek tomu, že maloleté deti boli neodkladným opatrením dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, osobnú starostlivosť o maloletú H. zabezpečuje otec, teda manžel. Pri porovnaní príjmov účastníkov konania bolo zistené, že manžel má z brigádnickej činnosti vyšší príjem ako manželka, ktorá má príjem iba zo štátnych dávok (rodinné prídavky 120 eur, náhradné výživné 100 eur, dávky v hmotnej núdzi). Zároveň však je potrebné konštatovať, že u navrhovateľky neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by jej bránili vykonávať prácu a mať z práce príjem. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je v rozvodovom konaní, stará sa o maloleté deti a nepracuje, uvádzala bežné výdavky. Maloleté deti sú vo veku F. necelých 13 rokov a H. necelých 9 rokov. Nejde o deti útleho, prípadne predškolského veku, ktoré by vyžadovali celodennú starostlivosť navrhovateľky, pričom súd opätovne poukazuje na to, že maloletá H. býva s otcom.
24. Z ustanovenia § 18 zákona o rodine vyplýva, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Obaja majú povinnosť starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Aj keď ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o rodine viaže túto povinnosť na uspokojovanie potrieb rodiny, je nepochybné, že medzi potreby rodiny patria aj potreby každého z manželov. Rovnosť v právach a povinnostiach zabezpečuje tak právo navrhovateľky na manželské výživné voči manželovi ako aj právo manžela na manželské výživné voči navrhovateľke. V kontexte ustanovenia § 18 a 19 zákona o rodine v nadväznosti na § 71 zákona o rodine súd zisťoval, či existujú dôvody, pre ktoré vznikla odkázanosť navrhovateľky na výživu manžela, aká je životná úroveň oboch manželov a starostlivosť o domácnosť. Neboli v konaní zistené také skutočnosti, ktoré by obmedzovali možnosti manželky dosahovať príjem aspoň vo výške čistej minimálnej mzdy, ktorá je roku 2024 vo výške 615,50 eur a v roku 2025 vo výške 663,50 eur, teda v porovnateľnej výške, ako má manžel príjem z brigád. Tak u navrhovateľky ako i u manžela neboli zistené žiadne nie bežné výdavky. Pokiaľ sa týka bývania, manžel býva v unimobunke, manželka v byte, teda úroveň zabezpečenia bytových potrieb je u navrhovateľky vyššia. Kritérium starostlivosti o domácnosť je u oboch účastníkov rovnaké, nakoľko každý z nich zabezpečuje osobnú starostlivosť o jedno maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva a tým teda aj starostlivosť o domácnosť, kde žijú.
25. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
26. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 - § 56 CMP, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.