Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/63/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpená: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová, advokátka so sídlom Holíč, Sibírska 2 a C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., B. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát so sídlom Skalica, Pod hájkom 1436/35, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta návrh otca na zverenie maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

II. Súd upravuje styk otca s maloletou A. B., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený sa s ňou stretávať nasledovne:

- každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod.

- každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod.

Otec je povinný maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v mieste bydliska maloletého dieťaťa odovzdať otcovi a otec je povinný maloleté dieťa na tom istom mieste matke riadne a včas odovzdať.

III. Súd tým mení rozsudok Okresného sudu Skalica č. k. -73 zo dňa 24.9.2019 v časti

úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 28.6.2024 domáha, aby súd zveril maloleté dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Svoj návrh odôvodnil tým, že na strane maloletého dieťaťa prišlo k zmene pomerov a je nevyhnutné, aby bol udržiavaný pravidelný a rovnocenný osobný styk aj s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom a má zákonné právo na zachovanie vzťahu k otcovi i matke. Rozšírenie styku otca s maloletou je v jej najlepšom záujme a budú tak lepšie naplnené jej záujmy a potreby.

2. Z vyjadrenia matky pred súdom na pojednávaní dňa 20.11.2024 (č.l. 62) vyplýva, že s návrhom nesúhlasí. Kolízny opatrovník navrhol rozšírenie styku otca s maloletou od štvrtka do nedele každý druhý týždeň (č.l. 114).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zistením názoru maloletého dieťaťa, rodným listom, správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sociálnej poisťovne, obce a mesta, oznámeniami zamestnávateľa, potvrdeniami o príjme, prehľadom výdavkov, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, trestným rozkazom, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -73 zo dňa 24.9.2019 mal súd preukázané, že súd zveril maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu sumou 200,- eur mesačne s účinnosťou od 20.6.2019 splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, nedoplatok na zročnom výživnom povolil otcovi splácať v splátkach po 16,- eur mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletou nasledovne - s účinnosťou od prvého dňa po právoplatnosti tohto rozsudku do posledného dňa tretieho mesiaca po právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 18.30 hod., každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.30 hod., každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť. S účinnosťou od prvého dňa štvrtého mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod., každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

5. Z trestného rozkazu Okresného súdu Skalica č. k. -71 zo dňa 9.5.2019 súd zistil, že otec bol uznaný za vinného a odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa s poukazom na na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.

6. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 15.8.2024 (č.l. 38) a zo dňa 12.3.2025 (č.l. 90) vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 60,- eur mesačne, pričom otec nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi ani žiadne štátne sociálne dávky. 7. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 24.3.2025 (č.l. 97) súd zistil, že matka poberala za posledných 12 mesiacov ošetrovné v celkovej sume 1.057,50 eura a otec takisto za posledných 12 mesiacov nemocenské a ošetrovné v celkovej sume 2.884,- eur.

8. Z potvrdenia zamestnávateľa matky súd zistil, od 15.2.2021 pracuje u zamestnávateľa B. B. B.. B. F. so sídlom v B. s priemerným čistým mesačným príjmom za posledných 12 mesiacov 1.074,76 eura (viď č.l. 101). Otec od 14.2.2011 pracuje takisto u zamestnávateľa B. B. B.. B. F. so sídlom v B., kde za obdobie posledných 12 mesiacov dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.031,75 eura (č.l. 94).

9. Zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 4.9.2024 (č.l. 44) a zo dňa 18.3.2025 (č.l. 91) súd zistil osobné, bytové a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Maloletá navštevuje 3. ročník Základnej školy G., učí sa dobre, výchovné problémy nemá. V rámci pohovoru bez prítomnosti rodičov uviedla, že chce bývať u mamky a k tatkovi chodiť každý druhý víkend a keď má mamka odpoludňajšiu zmenu, pričom odmietla možnosť striedavej osobnej starostlivosti, celý týždeň bez mamky by jej bolo smutno. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú.

10. Otec na pojednávaní pred súdom uviedol, že na návrhu trvá z dôvodu, že má väčšiu možnosť starať sa o maloletú než matka. Vyjadril sa k aktuálnemu priebehu a rozsahu stretávania sa s maloletou. Ďalej uviedol svoje príjmy a výdavky a vyjadril sa k svojim celkovým majetkovým pomerom. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní, pričom prispieva aj nad rámec výživného (mesačne na telefón 10,- eur, oblečenie 50,- eur až 100,- eur, strava 100,- eur).

11. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Od otca odišla z domu z dôvodu, že jej fyzicky aj psychicky ubližoval. V súčasnosti s otcom komunikujú len ohľadom najnutnejších vecí týkajúcich sa maloletej. Vyjadrila sa tiež k svojim pracovným podmienkam. Uviedla, že nemá problém rozšíriť styk otca s maloletou, otec sa s ňou reálne stretáva viacej oproti pôvodnému rozhodnutiu. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k svojim celkovým majetkovým pomerom. Dodala, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní, nad rámec výživného však neprispieva.

12. Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh otca je nedôvodný. Otec navrhol zverenie maloletej A. so striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez určenia vyživovacej povinnosti. V konaní súd skúmal, či došlo k podstatnej zmene pomerov a či je navrhovaná zmena v najlepšom záujme maloletej. Vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil sa so správami kolízneho opatrovníka a zohľadnil aj vyjadrenie samotnej maloletej. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania má súd za to, že nie je v záujme maloletej jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd mal objektívne preukázané, že maloletá bola predchádzajúcim rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá o ňu primárne zabezpečuje starostlivosť, má u nej vytvorené stabilné rodinné zázemie. Taktiež bolo zistené, že obaja rodičia majú primerané rodičovské kompetencie a približne rovnaké predpoklady na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti. V starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky (viď správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, č.l. 44).

22. Matka v konaní zotrvala na stanovisku, že nesúhlasí so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (viď napríklad zápisnicu o pojednávaní zo dňa 12.2.2025, č.l. 79 a nasl.). Podstatou inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine je zabezpečovanie osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa striedavo každým z rodičov v určitom pravidelnom intervale. Základné hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú nasledujúce: obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v najlepšom záujme dieťaťa a budú tak lepšie zaistené potreby dieťaťa. Možno uzavrieť, že je naplnená podmienka, že obaja rodičia majú záujem o zabezpečovanie osobnej starostlivosti. V konaní bolo tiež preukázané (resp. nebol preukázaný opak), že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, keď obaja rodičia sa podieľajú na výchove a starostlivosti o maloletú, pričom v ich starostlivosti neboli zistené nedostatky. Na tomto mieste je však potrebné poukázať na skutočnosti prezentované maloletou, ktorá v rámci zisťovania jej názoru či už prostredníctvom kolízneho opatrovníka ako aj súdu uviedla, že by striedavú osobnú starostlivosť nechcela, ale chcela by bývať u matky s odôvodnením, že celý týždeň bez nej by jej bolo smutno, pričom s otcom by sa chcela stretávať každý druhý týždeň od štvrtka do nedele.

23. V prejednávanom prípade starostlivosť o maloletú zabezpečuje primárne matka, s otcom sa však pravidelne stretáva, a to aj nad rámec úpravy styku (podľa vyjadrenia otca minimálne posledné štyri roky). So starostlivosťou o maloletú otcovi pomáhajú jeho rodičia, u ktorých sa maloletá zdržiava počas pracovného týždňa od pondelka do piatka v dôsledku plnenia si pracovných povinností rodičov, t.j. napríklad ak má otec poobednú zmenu alebo matka nočnú a podobne (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 12.2.2025, č.l. 79 a nasl.). Súd vychádzal z výkladu ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine („ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa ktorého možno pristúpiť k zisťovaniu záujmu dieťaťa so zverením do striedavej osobnej starostlivosti až vtedy, ak aspoň jeden z rodičov vyjadril súhlas. 24. Vychádzajúc z uvedených záverov súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko nie je v jej záujme a neboli by ani lepšie zabezpečené jej potreby. Súd preto osobitne nevyhodnocoval dôvod nesúhlasu matky so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Vzťah maloletej s obidvomi rodičmi možno hodnotiť ako dobrý, rozumie si s nimi a rešpektuje ich. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že komunikácia rodičov je minimálna (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 12.2.2025, č.l. 80), nemožno však vyhodnotiť, že by bola značne narušená, výrazne nepriateľská alebo že by vôbec žiadna neprebiehala. Možno uzavrieť, že rodičia sa vedia dohodnúť na styku s maloletou počas pracovného týždňa, najmä v súvislosti s plnením si svojich pracovných povinností.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na názor maloletej a odporúčanie kolízneho opatrovníka súd zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, pričom zároveň rozšíril styk otca s maloletou takým spôsobom, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod., a každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., pričom odovzdávanie a preberanie maloletej určil v mieste bydliska maloletej. Vyhodnotil, že od poslednej úpravy pomerov účastníkov konania v roku 2019 došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná zo strany oboch rodičov najmä z dôvodu plnenia si pracovných povinností rodičov. Nie každá zmena pomerov je dôvodom na zmenu právoplatného rozsudku, musí sa jednať o zásadnú (podstatnú) zmenu pomerov, pričom sa porovnáva stav v čase vyhlásenia ostatného rozsudku a súčasný stav. Súd musí pritom vždy prihliadať na záujem dieťaťa. Vychádzajúc zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru o potrebe rozšíriť styk otca s maloletou. Oproti predchádzajúcej úprave styku otca s maloletou sa jedná o rozšírenie dĺžky styku o jedno prespanie a tým v podstate o jeden celý deň (od štvrtka od 15.00 hod. do piatka do 15.00 hod. každý nepárny kalendárny týždeň), čo možno považovať za adekvátny rozsah úpravy styku zohľadňujúci špecifiká daného prípadu. Zároveň podľa názoru súdu bude uvedená úprava styku praktickejšia, nakoľko eliminuje počet odovzdávaní a preberaní maloletej na štyri v priebehu dvoch týždňov (namiesto doterajších osem odovzdávaní a preberaní), čo možno jednoznačne vyhodnotiť ako v záujme maloletej.

26. Súd vychádzal zo základného princípu v konaniach starostlivosti o maloletých, ktorým je zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Najlepším záujmom dieťaťa je vyrastať v stabilnom rodinnom prostredí, kde sa cíti bezpečne a kde má vytvorené primerané podmienky na zdravý vývoj a vývin. Súd má za to, že pre zdravý vývoj osobnosti maloletého dieťaťa je potrebné zo strany rodičov sa v každom momente snažiť vytvoriť vhodné podmienky zabezpečujúce základné potreby či už po fyzickej ale aj po psychickej stránke. Súd pristúpil k čiastočnému rozšíreniu doterajšej úpravy styku otca s maloletou, nakoľko to považoval v jej záujme za potrebné (článok 5 písm. b/, g/, h/ zákona o rodine), prihliadal tak na záujem maloletej tráviť s otcom viacej času. Súd vyhodnotil ako opodstatnené a v záujme maloletej, aby sa upravil styk s otcom, a to tak, aby sa rozvíjala pravidelná a stabilná väzba medzi dieťaťom a otcom. Uvedený režim styku súd považuje za vyvážený, rešpektujúci vek maloletej, potrebu zotrvať v stabilnom prostredí, ako aj význam zachovania kontaktu s druhým rodičom (v danom prípade s otcom). Zároveň podľa názoru súdu rešpektuje právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, ako aj na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vychádzal z aktuálneho stavu (potvrdeného výsluchmi rodičov, správami kolízneho opatrovníka a zistením názoru maloletej), keď otec sa na starostlivosti podieľa vo väčšom rozsahu, ako bolo určené súdom, pričom zohľadnil vyšší vek maloletej.

27. Súd má za to, že uvedenou úpravou rodičovských práv a povinností bude tiež lepšie rešpektované právo maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov a bude zároveň zachovaná stabilita výchovného prostredia maloletej. Podľa názoru súdu bude tiež rešpektovaný názor maloletej, ktorá prezentovala svoju túžbu zostať bývať s matkou. Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť skúmať, či je striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Zároveň je povinný prihliadať na participačné práva dieťaťa, t.j. je jeho úlohou zisťovať a prihliadnuť na jeho názor za predpokladu, že je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé. Nie je však možné postoj dieťaťa bez ďalšieho prevziať a založiť rozhodnutie iba na jeho názore (prianí), ale je potrebné starostlivo a komplexne posudzovať jeho záujmy. Názor dieťaťa je treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne odhadnúť dopad svojho postoja (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). Pri rozhodovaní súd musí teda vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a prihliadať na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

28. Súd skúmal, či je prezentovaný názor maloletej ohľadom formy starostlivosti v jej záujme. Maloletá sa pred súdom vyjadrila, že k otcovi by chcela chodiť od štvrtka každý druhý týždeň, pričom by si nevedela predstaviť byť u otca rovnako ako u matky. Súd konštatuje, že maloletá je na svoj vek (9 rokov) primerane psychicky vyspelá a je schopná samostatne vyjadriť svoj názor. V zmysle ustálenej judikatúry si je však vedomý, že názor dieťaťa nemôže byť jediným kritériom na rozhodnutie o jeho zverení do starostlivosti rodičov, pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletej preto posudzoval všetky na prejednávanú vec vzťahujúce sa relevantné faktory (vzťah medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť rodičov starať sa o dieťa, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a pod.), pričom usúdil, že je možné v celom rozsahu prihliadnuť na názor maloletej ohľadom jej zverenia do osobnej starostlivosti. Súd

konštatuje, že rozšírenie styku je v najlepšom záujme maloletej, keď bude v maximálnom možnom rozsahu zachované jej právo na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a inými blízkymi osobami a bude zároveň rešpektované jej právo na bezpečie ako aj stabilitu prostredia, v ktorom sa aktuálne zdržiava.

29. Otec v konaní poukazoval na pracovné povinnosti matky a ako jeden z dôvodov na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti označil pracovnú dobu matky, ktorá bola nútená starostlivosť o maloletú počas svojej poobednej a nočnej pracovnej zmeny zabezpečovať prostredníctvom starých rodičov, resp. otca. V priebehu konania zamestnávateľ matky doručil súdu stanovisko, v zmysle ktorého matka pracuje v dvojzmennej prevádzke v opakujúcom sa cykle ranná zmena, ranná zmena, poobedňajšia zmena (viď č.l. 109). Otec v tomto smere nenamietol skutočnosť, že počas poobedňajšej zmeny matky o maloletú zabezpečuje starostlivosť stará matka zo strany matky (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 11.6.2025, č.l. 113), pričom súd uvedený spôsob zabezpečovania starostlivosti považuje za primeraný a adekvátny, nakoľko maloletá sa v danom časovom úseku (t.j. počas poobedňajšej zmeny) zdržiava v domácom prostredí, t.j. v mieste bydliska matky. Otec pôvodne síce nevylúčil rozšírenie úpravy styku každý tretí týždeň od pondelka do soboty navrhnuté matkou (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24.3.2025, č.l. 95), v neskoršom priebehu konania došlo k zmene v tom smere, že počas uvedenej poobedňajšej zmeny matky o maloletú zabezpečuje starostlivosť stará matka zo strany matky, na ktorú skutočnosť otec zareagoval až prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči, keď alternatívne navrhol rozšírenie úpravy styku každý tretí týždeň počas poobedňajšej zmeny matky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (najmä s ohľadom na najlepší záujem maloletej) súd alternatívnemu návrhu otca nevyhovel, nakoľko ďalšie rozšírenie úpravy styku by bolo v rozpore s postojom maloletej (viď bod 28. odôvodnenia). Je na rodičoch, aby si svoje osobné a pracovné povinnosti zariadili takým spôsobom, aby mohol byť styk realizovaný. Súd dodáva, že nerozhodoval o úprave osobitného styku otca s maloletou, a to s poukazom na stanoviská rodičov, ktorí sa na ňom vedia dohodnúť (viď zhodné tvrdenia právnych zástupcov na pojednávaní dňa 11.6.2025, č.l. 113).

30. Súd na záver uvádza, že pre rozhodnutie vo veci nemalo podstatný vplyv odsúdenie otca v trestnom konaní, nakoľko sa jednalo o skutok spáchaný voči matke maloletej, pričom v konaní nebolo preukázané, že by sa nevhodne či agresívne správal aj voči maloletej. Na druhej strane však v žiadnom prípade súd uvedenú skutočnosť (t.j. odsúdenie v trestnom konaní za skutok spáchaný na matke maloletej ako poškodenej) nebagatelizuje, pričom je zodpovednosťou otca pristupovať k plneniu si svojich rodičovských povinností okrem iného aj udržiavaním slušnej komunikácie a vzťahu s matkou ohľadom starostlivosti o maloletú.

31. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách, pričom sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Súd v konaní zisťoval pomery účastníkov konania, najmä či došlo oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu k ich zmene, a to pre prípad vyhovenia návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Aj napriek tomu, že súd daný návrh otca zamietol, s poukazom na zásadu oficiality, podľa ktorej je pri maloletom dieťati možná zmena aj v konaní začatom bez návrhu, vyhodnocoval, či došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by bola dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom.

32. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

33. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletá A. je v aktuálnom školskom roku 2024/2025 žiačkou tretieho ročníka základnej školy. Matka uviedla pravidelné mesačné výdavky na maloleté dieťa nasledovne – strava a ŠKD 225,- eur, telefón 15,- eur, oblečenie a obuv 75,- eur, školské pomôcky 30,- eur, hygienické potreby 35,- eur, lieky a vitamíny 25,- eur, kultúra 20,- eur, okrem toho má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť (je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii), a to priemerne v sume 30,- eur mesačne, t.j. súhrnne v sume 455,- eur (č.l. 77). Otec uviedol pravidelné mesačné výdavky na maloletú nasledovne – strava 100,- eur, oblečenie a obuv 50,- eur až 100,- eur, telefón 10,- eur, t.j. súhrnne v sume 210,- eur (č.l. 80). 34. Rodičia neuznali výdavky druhého rodiča na maloletú v celom rozsahu - otec uznal výdavky matky na oblečenie v sume 50,- eur, na obuv v sume 12,50 eur, na školské pomôcky v sume 20,- eur, pričom neuznal výdavky matky na telefón (15,- eur). Matka spochybnila výdavky otca na oblečenie a obuv, pričom ich uznala v sume 40,- eur. Súd konštatuje, že výdavky oboch rodičov na podstatné záležitosti maloletej (t.j. najmä na stravu) sú približne v rovnakej výške (u matky 200,- eur a u otca 100,- eur, zohľadniac počet dní, ktoré maloletá trávi v domácnosti otca), pričom vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku možno uzavrieť, že sa jedná o primerané výdavky rodičov na maloletú. Takisto možno uzavrieť, že u oboch rodičov sa jedná o bežné výdavky na maloletú na oblečenie, obuv či školské potreby.

35. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjem matky v súčasnosti pozostáva zo mzdy od zamestnávateľa B. B. B.. B. F. so sídlom v B. vo výške cca. 1.074,76 eura mesačne spolu s daňovým bonusom (č.l. 101). Okrem toho poberá na maloleté dieťa rodinné prídavky v sume 60,- eur mesačne (č.l. 90). Otec pracuje u toho istého zamestnávateľa, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 1.300,- eur (č.l. 33, č.l. 94). V období od 03/2024 do 02/2025 bol práceneschopný a poberal tiež ošetrovné, okrem príjmu mu boli v danom období vyplatené dávky sociálneho poistenia v celkovej výške 2.884,- eur (č.l. 97). Po ich započítaní tak jeho príjem v danom období predstavuje sumu 1.295,- eur. Mesačné výdavky matky sú strava vo výške 300,- eur, nájom 336,- eur, internet, TV a telefón 58,- eur, cestovné 120,- eur, hygiena a oblečenie 100,- eur (viď č.l. 44, č.l. 81). Mesačné výdavky otca sú strava vo výške 300,- eur, elektrina 54,- eur, voda 38,- eur, telefón 50,- eur, internet a TV 20,- eur, pohonné hmoty 150,- eur, poistenie 80,- eur, hypotéka 500,- eur, plyn 130,- eur, hygiena a ošatenie 50,- eur, výdavky na maloletú D. celkovo 150,- eur (viď č.l. 44, č.l. 80). Celkové pravidelné mesačné výdavky matky sú tak vo výške 914,- eur a otca vo výške 1.522,- eur. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec má vyživovaciu povinnosť ešte k maloletej D., nar. XXXX.

36. S poukazom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že aj napriek zmene pomerov na strane účastníkov konania je potrebné výšku výživného otca na maloletú ponechať v doterajšej výške, t.j. v sume 200,- eur, ktoré výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v jeho veku (deväť rokov). Poukazuje pri tom najmä na skutočnosť, že hoci na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu, keď pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti dosahoval príjem 974,95 eura, na druhej strane mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Čo sa týka odôvodnených výdavkov na maloletú, tieto sa takisto zvýšili, a to zo sumy 400,- eur mesačne (podľa prehľadu výdavkov predložených matkou v spise sp. zn. ) na sumu 455,- eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom maloletá navštevovala materskú školu, v súčasnosti je žiačkou tretieho ročníka základnej školy. Aj napriek uvedenému (t.j. zvýšeniu výdavkov na maloletú a prechod na vyšší stupeň štúdia) má súd za to, že výživné v sume 200,- eur je primerané tak odôvodneným potrebám maloletej ako aj schopnostiam, možnostiam a celkovým majetkovým pomerom otca. Po zohľadnení sumy prídavku na dieťa vo výške 60,- eur sa matka musí podieľať na finančnom zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletej sumou vo výške 395,- eur, určená suma výživného tak presahuje (hoci len minimálne) polovicu odôvodnených výdavkov matky na maloletú. Súd však za podstatné pri posudzovaní miery zmeny pomerov účastníkov konania považuje skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V tejto súvislosti vychádzajúc z odporúčacej tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR (pre maloleté dieťa vo veku 6 až 9 rokov, ak povinný rodič má dve vyživovacie povinnosti - 14 % z čistej mzdy), predstavuje rozsah vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu sumu 182,- eur (vychádzajúc z preukázaného príjmu otca 1.300,- eur). Doterajšie výživné v sume 200,- eur tak predstavuje rozsah vyživovacej povinnosť vo vzťahu k jeho príjmu cca. 15 %, ktorý je podľa názoru súdu adekvátny a primeraný, s poukazom na vyššie uvedené špecifiká daného prípadu. Súd s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine uvádza, že dieťa má znášať životnú úroveň

svojich rodičov. Z uvedených dôvodov má za to, že každý z rodičov sa podieľa na zabezpečovaní nevyhnutných odôvodnených potrieb maloletej a teda plní si voči nej vyživovaciu povinnosť.

37. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -73 zo dňa 24.9.2019 naposledy upravujúci rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo matky a kolízneho opatrovníka, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle .

Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( Exekučného poriadku).