Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-61-2021.pdf
PDF · 141.05 KB
Case nature
Subarea
10Co/61/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci navrhovateľa: J. U., nar. X.X.XXXX, bytom U., R. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bratislava, Bajkalská 13, proti odporkyni: P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Y., Q. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Voloch, so sídlom Senica, Hollého 745/34, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/11/2021-46 zo dňa 29. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie: Odporkyňa j e p o v i n n á dočasne sa zdržať všetkých právnych úkonov smerujúcich k scudzeniu, najmä k predaju, darovaniu, alebo akémukoľvek inému prevodu ako aj k zaťaženiu v prospech inej osoby nehnuteľností: bytu č. X nachádzajúceho sa na W. p., vchod č. X bytového domu súp. č. XX, stojaceho na pozemku parc. č. 34/5 a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 7949/111930 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 7949/111930 na pozemku parc. č. 34/5 a na pozemku parc. č. 34/2, nachádzajúcich sa v kat. území D. Y., obec D. Y., okres Dunajská Streda, zapísaných na LV č. XXX vedených Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom.
II. Navrhovateľovi u k l a d á podať proti odporkyni žalobu vo veci samej o neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi N. T. ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, ktorej predmetom je darovanie nehnuteľností definovaných vo výroku I., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.8.2020 pod V 5842/20, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Navrhovateľovi p r i z n á v a voči odporkyni nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, II. výrokom odporkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd vychádzal z obsahu návrhu a k nemu pripojených listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ dňa 6.11.2019 uzavrel s N. T. (manželom odporkyne) zmluvu o pôžičke číslo VR0611201901, na základe ktorej navrhovateľ (ako veriteľ) spoločne dočasne s veriteľom S. F. poskytli pôžičku 110.000,- Eur a N. T. sa zaviazal pôžičku vrátiť veriteľom spoločne a nerozdielne na bankový účet veriteľa J. U. najneskôr do 10.11.2020. V ten istý deň za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zmluvné strany uzavreli aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku, na základe ktorej bol aj povolený vklad záložného práva aj v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa (aj v prospech S. F.). Po zavkladovaní záložného práva N. T. požiadal navrhovateľa
aj S. F. o jeho výmaz s tým, že založený byt predá a zo získanej kúpnej ceny vráti poskytnutú pôžičku. Z tohto dôvodu dňa 11.5.2020 podpísal navrhovateľ a S. F. vzdanie sa záložného práva. Následne ale N. T. v rozpore s dohodou previedol predmetnú nehnuteľnosť - byt č. X na svoju manželku (odporkyňu). Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa spolu s jej manželom zrealizovali prevod bytu v úmysle jednak nevrátiť záložné právo v prospech navrhovateľa ako aj v úmysle ukrátiť uspokojenie vymáhateľnosť pohľadávky navrhovateľa. Z doterajšieho správania sa manžela odporkyne ako aj samotnej odporkyne sa podľa navrhovateľa dá očakávať, že odporkyňa prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu v snahe znemožniť podanie odporovacej žaloby, čím by sa sťažilo, ak nie znemožnilo budúce uspokojenie pohľadávky navrhovateľa voči manželovi odporkyne. Navrhovateľ uviedol, že v konaní vo veci samej sa bude žalobou domáhať jednak neúčinnosti právneho úkonu spočívajúceho v prevode predmetného bytu na základe darovacej zmluvy, ako aj neplatnosti právneho úkonu vzdania sa záložného práva a určenia, že k predmetnému bytu je zriadené záložné právo v prospech navrhovateľa.
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
4. Po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a celého obsahu spisového materiálu súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil a nepreukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, keďže z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva záver, že by mala odporkyňa záujem predmetnú nehnuteľnosť predať, resp. že realizuje jej prevod akýmkoľvek spôsobom alebo istým spôsobom s ňou nakladá, z čoho je zrejmé, že odporkyňa nemá v súčasnosti záujem scudziť, resp. iným spôsobom previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ani s ňou iným spôsobom nakladať. Poukázal na § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku s tým, že nemá dochádzať k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru a treba mať na zreteli, že vlastnícke právo, t. j. najmä právo vec držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, je najvýznamnejším vecným právom, pričom oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva má ústavný základ. Záverom uzavrel, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, avšak náhradu trov konania jej nepriznal, keďže jej žiadne v konaní nevznikli.
6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne preukázal, že poskytol manželovi odporkyne N. T. 100.000,- Eur ako pôžičku, ktorá bola zabezpečená záložným právom k bytu č. X. Preukázal, že sa dohodol s N. T., že sa vzdá záložného práva s tým, že po uplynutí 3 mesiacov obnovia pôvodný stav ohľadne záložného práva, t. j., že ho opätovne zriadia. K obnoveniu záložného práva nedošlo, nakoľko manžel odporkyne, tento byt prepísal darovacou zmluvou na odporkyňu. Poukázal na konania N. T. ako jeho manželky, z ktorého je jednoznačné, že prevodom bytu na odporkyňu mali obaja úmysel poškodiť navrhovateľa ako veriteľa. V konaní vo veci samej sa navrhovateľ bude domáhať odporovacou žalobou, že právny úkon, teda darovacia zmluva, ktorú uzatvoril ako dlžník manžel odporkyne s odporkyňou, je voči navrhovateľovi neúčinný. V tejto súvislosti odkázal na ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ešte uviedol, že okrem spomínanej pôžičky, pánovi T. poskytol aj iné pôžičky, a to pôžičku 400.000,- Eur, ktorá bola pôvodne zabezpečená záložným právom k pozemkom v D. Y. (zapísaných na LV č. XXXX). Pozemky prepísal darovacou zmluvou tiež na odporkyňu. Okrem bytu v X. odporkyňa získala od svojho manžela darovacími zmluvami aj ďalšie nehnuteľnosti, a to byt č. XXX v bytovom dome so súp. č. XXXX v D. Y., pozemky vo výmere 4.398 m2 v D. Y.. Prevody týchto nehnuteľností taktiež budú napadnuté súdnymi žalobami. Ako dôkaz k podaniu navrhovateľ pripojil dohodu o vzdaní sa záložného práva zo dňa 11.5.2020 a výpis LV č. XXXX a č. XXXX. Odvolateľ uviedol, že tým jednoznačne preukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu. Odporkyňa a jej manžel spoločne a koordinovane prepísali majetky veľkej hodnoty z dlžníka N. T. na odporkyňu v snahe ukrátiť navrhovateľa, ako veriteľa. Možnosť podať úspešnú odporovaciu žalobu podľa ustálenej judikatúry v prípade, ak odporkyňa uvedenú nehnuteľnosť prevedie na ďalšiu osobu zanikne, nakoľko ďalší prevod nehnuteľností nie je úkonom dlžníka. Ďalej uviedol, že dôkazmi jednoznačne preukázal naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov, kedy sa dá od odporkyne reálne očakávať, že bude mať opätovne záujem zmariť vymoženie pohľadávky navrhovateľa,
ako to v minulosti už viackrát urobila, keď nadobudla viaceré nehnuteľnosti darovacími zmluvami od svojho manžela. Práve okolnosti nadobudnutia nehnuteľností odporkyňou a skutočnosť, že žije v jednej domácnosti s dlžníkom, jednoznačne preukazujú úmysel oboch manželov vyhnúť sa vráteniu pôžičky. Vzhľadom na výšku pohľadávky, nariadením neodkladného opatrenia nemôže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva odporkyne k bytu, nedochádza k zániku vlastníckeho práva, len sa obmedzí jej nakladanie s bytom, aby nemohla opätovne so svojím manželom vykonať úkon, ktorým by spoločne zmarili reálnu vymožiteľnosť pohľadávky zo zmluvy o pôžičke.
7. Odporkyňa odvolanie nepodala, k podanému odvolaniu, ktoré jej odvolací súd doručil (vrátane návrhu, uznesenia) sa písomne vyjadrila a uviedla, že napadnuté uznesenie navrhuje vecne správne potvrdil a zároveň jej priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Argumentovala tým, že sa v plnom rozsahu stotožnila s dôvodmi súdu prvej inštancie na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu č. X na LV č. XXX bol povolený v jej prospech dňa 17.8.2020 (teda viac ako pred rokom) a od tej doby neuskutočnila žiaden úkon, ktorý by smeroval k zmene vlastníctva alebo k zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti. Ani z aktuálneho LV nevyplýva, že by sa s uvedenými nehnuteľnosťami momentálne nakladalo, na LV nie je vyznačená žiadna plomba, tento skutkový stav sa tak od vydania rozhodnutia prvoinštančného súdu nezmenil, nie je tak ani dôvod na zmenu tohto rozhodnutia a nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní. Ak by mala úmysel predmetné nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť, mala na to viac ako dosť príležitostí počas celého uplynulého roka a nemusela čakať, kým žalobca podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ tak doteraz neurobila, tak je zrejmé, že nikdy nemala, ani nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť, nakoľko ich chce užívať pre seba. K uvedenému odporkyňa pripojila ako dôkaz LV č. XXX. V ďalšom poukázala aj na skutočnosť, že podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku nemá dochádzať k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru a treba mať na zreteli, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, pričom oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva má ústavný základ. Hoci bol predmetný byt pôvodne vo vlastníctve manžela odporkyne, bola to odporkyňa, ktorá do jeho rekonštrukcie a rozsiahlej stavebnej úpravy vložila vlastné finančné prostriedky, ktoré jej navyše sčasti poskytli aj jej rodinní príslušníci. Z tohto dôvodu nie je namieste spochybňovať dobromyseľnosť odporkyne pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko ona ju nadobudla práve s vedomím tejto skutočnosti, o prípadných vzťahoch navrhovateľa a jej manžela nič nevie, nakoľko pri tom nebola prítomná. Nie je tak žiaden dôvod obmedzovať takto nadobudnuté vlastnícke právo odporkyne neodkladným opatrením podľa návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ v odvolaní v podstate iba opakuje argumentáciu, ktorú uviedol už vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorou sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza nové skutočnosti, tak na tieto novoty v odvolacom konaní by sa v súlade s koncentračnou zásadou nemalo prihliadať, nakoľko žalobca ich mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. S odkazom na znenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku uviedla, že jej nie je zrejmé o akej exekúcii, ktorej ohrozením navrhovateľ odôvodňuje svoj návrh, navrhovateľ hovorí, nakoľko jej nie je známe, že by navrhovateľ doteraz podal na súd žalobu o neplatnosť vzdania sa záložného práva zo dňa 26.3.2020, alebo akúkoľvek inú žalobu. Bez podania návrhu vo veci samej pritom nemá samotné nariadenie neodkladného opatrenia žiaden význam, nakoľko z jeho povahy vyplýva, že nemôže trvať neobmedzene dlho, ale len do rozhodnutia vo veci samej. Ak nemá nastať žiadna exekúcia, ktorá by mala byť ohrozená, nemá nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má tomu zabrániť, žiadne opodstatnenie, iba by svojvoľne neodôvodnene a naveky obmedzovalo vlastnícke právo odporkyne. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ sa sám vzdal záložného práva, išlo tak o jeho vlastný vedomý právny úkon, necítil zrejme potrebu naďalej mať svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, nie je tak ani žiaden dôvod, aby teraz odvolací súd, vlastne proti pôvodnej vôli navrhovateľa, zabezpečoval jeho pohľadávku neodkladným opatrením. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na ďalšie darovacie zmluvy v prospech odporkyne, odporkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí minimálne v jednom ďalšom prípade navrhovateľ podal obdobný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý však okresný súd uznesením č. k. 7C/11/2021 zo dňa 28.4.2021 zamietol. Voči tomuto uzneseniu navrhovateľ tiež podal odvolanie, pričom vec je vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 26Co/47/2021. Okresný súd zamietol aj ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č. k. 14C/11/2021, o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave pod sp. zn. 25Co/33/2021. Z pripojeného čiastočného výpisu z LV č. XXX zo dňa 1.7.2021 vyplýva, že na LV je zapísaná iba poznámka „začatie súdneho konania na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5C/11/2021 podaného dňa 31.3.2021... (byt č. X/III.)“.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 388 CSP zmenil.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty navrhovateľa predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Odvolací súd sa oboznámil obsahom spisu, ktorým bolo osvedčené, že manžel odporkyne N. T. a navrhovateľ (spolu s S. F. dňa 6.11.2019 uzavreli pripojenú zmluvu o pôžičke č. VR0611201901, na základe ktorej navrhovateľ (aj S. F.) poskytli manželovi odporkyne pôžičku v sume 100.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 10.11.2020, na základe ktorej N. T., ako záložca, zriadil záložné právo v prospech veriteľov (aj navrhovateľa), ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach - predmetnom byte uvedenom vo výroku, včítane spoločných častí a spoločných zariadení a príslušenstva predmetného bytového domu. Následne na základe Dohody o vzdaní sa zo dňa 11.5.2020 sa záložný veriteľa (teda aj navrhovateľ), vzdali záložného práva zriadeného na základe predmetnej záložnej zmluvy zo dňa 6.11.2019 v celom rozsahu a navrhli výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností. Z pripojeného LV č. XXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu včítane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku sa na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 11.8.2020 stala odporkyňa. Listinnými dôkazmi pripojenými k odvolaniu navrhovateľa bolo tiež osvedčené, že navrhovateľ, ako záložný veriteľ, sa vo vzťahu k N. T., ako záložcovi, dňa 11.5.2020 vzdal záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX v kat. úz. D. Y., obec D. Y., a to pozemky parc. č. 2826/380, 2826/370, 2826/514, 2826/537 a 2826/538 s tým, že záložný veriteľ a záložca v predmetných dohodách vyhlásili, že po uplynutí troch kalendárnych mesiacov od uzavretia dohody o vzdaní sa záložného práva, obnovia pôvodný stav ohľadne záložného práva. Na základe LV č. XXXX výlučnou vlastníčkou predmetných vymenovaných parciel sa na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 11.8.2020, stala odporkyňa.
11. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania spôsobom navrhovaným v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožňuje.
12. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. V zmysle § 42a ods. 1 veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
13. V zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
14. Pre aplikáciu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je podstatným subjektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu a tým je existencia dlžníkovho právneho úkonu, ktorým dochádza k ukráteniu veriteľa pri uspokojení vymáhateľnej pohľadávky. Vo všeobecnosti odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen bezodplatný, ale aj odplatný právny úkon, respektíve akýkoľvek iný právny úkon, ak ním objektívne dochádza k ukráteniu veriteľa. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je súd povinný zaoberať sa dôvodnosťou nároku vo veci samej, ale je postačujúce, ak navrhovateľ na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčí existenciu nároku vo veci samej (nevyžaduje sa preukázanie jeho opodstatnenosti).
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
20. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv navrhovateľov a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostrednej ujmy.
22. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené
so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.
23. Cieľom neodkladných opatrení aj v civilnom sporovom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, nepredikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovaní charakter. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá osvedčenie danosti, existenciu určitého práva, resp. že toto právo je porušené alebo ohrozené a aby neboli pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
24. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami a právami v zmysle cit. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovaní prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci) ba dokonca aj faktických činov (zničenie veci).
25. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že sú na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej je potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.
26. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
27. Preukázanie opodstatnenosti návrhu osvedčením nároku a nevyhnutnosti intervencie súdu je jedným zo základných pojmových znakov neodkladného opatrenia. Splnenie tohto atribútu je výslovnou povinnosťou žalobcu neodkladného opatrenia, mimo rámca povinností súdu vyzývať ho na osvedčenie tvrdených skutočností, či už listinnými alebo inými dôkaznými prostriedkami, čo súčasná právna úprava explicitne zakotvuje v ods. 2 ust. § 326 CSP. Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu bez ich preukázania, nemôže byť vyvodzované a nahradzované súdom len z jeho hypotetických úvah o možnom nakladaní s nehnuteľnosťami, hoc aj vyvodenom z ustanovení zákona, poskytujúcom oprávnenej osobe manipulačný priestor na nakladanie s „nehnuteľnosťami.“ Takáto obava by musela vychádzať z ich konkrétneho konania, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťami, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej
ujmy a túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi. V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv žalovaného zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, aký zákonodarca stranám sporu v prípade výnimočnosti situácie poskytol cez inštitút neodkladného opatrenia.
28. Potreba bezprostrednej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný, teda nemusí preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
29. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch uvedených už v odseku 21, pričom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
30. V tomto prípade podľa informácii dostupných súdu, neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, aj preto, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade odporkyňa nie je dlžníkom navrhovateľa.
31. Podľa § 513 Občianskeho zákonníka ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
32. V prípade aktívnej solidarity vystupuje na veriteľskej strane viacej subjektov, ktoré súd na základe zákona, súdneho rozhodnutia alebo zmluvy navzájom oprávnené a zaviazané spoločne a nerozdielne. Z takéhoto záväzku vyplýva pre dlžníka povinnosť plniť ktorémukoľvek zo solidárnych veriteľov, ktorý ho o plnenie požiada. Ak dôjde k tomuto požiadaniu (tzv. právo predstihu), dlžník je oprávnený plniť len tomuto jedinému veriteľovi, nie inému veriteľovi.
33. S poukazom na obsah spisu, zmluvy o pôžičke č. VR0611201901 ako aj vyjadrenia odporkyne k odvolaniu navrhovateľa, nateraz nie je sporné poskytnutie pôžičky 100.000,- Eur veriteľmi spoločne dlžníkovi N. T. ako aj dohoda dlžníka o vrátení pôžičky veriteľom (S. F. a J. U.) spoločne a nerozdielne najneskôr do 10.11.2011. Teda navrhovateľ v danej veci je jedným z veriteľov (§ 513 Občianskeho zákonníka) dlžníka N. T., ktorý pôžičku v zmysle zmluvy o pôžičke nevrátil.
34. Navrhovateľ tvrdí, že právny úkon, ktorým predmetný byt č. X previedol (aj) jeho dlžník N. T. na svoju manželku - odporkyňu, je odporovateľným právnym úkonom.
35. Odvolací súd má za to, že doposiaľ osvedčené nasvedčuje tomu (bez prejudikovania výsledku sporu vo veci samej), že predmetný právny úkon, ktorým dlžník navrhovateľa N. T. previedol darovacou zmluvou na svoju manželku - odporkyňu predmetný byt spolu s podielmi na súvisiacich nehnuteľnostiach, v posledných troch rokoch, predbežne sa javiac v úmysle ukrátiť navrhovateľa, ktorým bol navrhovateľ ukrátený, pričom odporkyňa ako blízka osoba (spolužijúca manželka) vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa zrejme pri náležitej starostlivosti mohla poznať, môže byť odporovateľným právnym úkonom.
36. V kontexte uvedeného v odseku 35 odvolací súd konštatuje, že mu je známa nejednotnosť súdnej praxe ohľadne výkladu pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ použitého v § 42a Občianskeho zákonníka, keď podľa jednej skupiny názorov vymáhateľná pohľadávka je taká, ktorá bola veriteľovi už priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom podľa ktorého možno nariadiť exekúciu (napr. NS SR sp. zn. 6Cdo/237/2017), ale podľa publikovaného judikátu R 44/2001 (a napr. aj NS SR 4Cdo/197/2010) vymáhateľnú pohľadávku možno charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, teda pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde, čomu predmetná pohľadávka zodpovedá.
37. S poukazom na uvedené v odsekoch 35 a 36 možno uzavrieť, že prvý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to záver o pravdepodobnosti nároku navrhovateľa je predbežne, pre potreby neodkladného opatrenia, splnený.
38. Pokiaľ ide o druhú zo základných podmienok a to potrebu osvedčenia, že je dané reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy práva navrhovateľa tým, že by odporkyňa dotknutú nehnuteľnosť scudzila, prípadne zaťažila v prospech tretích osôb, a tým ohrozila budúcu exekúciu, odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, ktorý dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení tejto druhej podmienky. Obavu, že prípadný budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený nemusia nevyhnutne založiť výlučne faktické úkony vlastníka smerujúce k prevodu vlastníctva, či k zaťaženiu nehnuteľnosti. Obavu, že exekúcia bude ohrozená, môžu založiť aj iné okolnosti prípadu. Už len s poukazom na osvedčenú skutočnosť, predmetný právny úkon - darovacia zmluva, ktorou dotknuté nehnuteľnosti previedol dlžník (aj navrhovateľa) na odporkyňu, čo mala za následok zmenšenie majetku dlžníka, je odporovateľným právnym úkonom, je dôvodné predpokladať, že v snahe vyhnúť sa prípadnej budúcej exekúcii môže dôjsť k ďalšiemu prevodu resp. zaťaženiu dotknutých nehnuteľností v prospech tretích osôb. Dôvodnosť tejto obavy je osvedčená aj tým, že obdobným spôsobom došlo k prevodu aj ďalších nehnuteľností z dlžníka navrhovateľa takisto na odporkyňu, po predchádzajúcom dočasnom zrušení záložného práva zriadeného v prospech (aj) navrhovateľa. Po celkom posúdení osvedčeného konania odporkyne a jej manžela vo vzťahu k záväzkom manžela odporkyne voči (aj) navrhovateľovi vo vysokých sumách (tu 100.000,- Eur), vyvstáva dôvodná obava bezprostredne hroziacej ujmy právam navrhovateľa tým, že môže dôjsť k ďalšiemu scudzeniu dotknutých nehnuteľností, čím by mohol byť budúci výkon rozhodnutia smerujúci k uspokojeniu nároku navrhovateľa voči dlžníkovi ohrozený. Skutočnosť, že odporkyňa nehnuteľnosti dosiaľ nescudzila (na čo poukazuje vo svojom vyjadrení), túto obavu neodstraňuje. Odvolací súd tak má za to, že bol naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to danosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam navrhovateľa. Zároveň bol naplnený aj princíp efektívnosti, keďže obmedzením práv odporkyne možno dosiahnuť ochranu dotknutých práv navrhovateľa, zároveň neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný stav (ak dlžník uspokojí alebo inak zabezpečí pohľadávku veriteľa, súd na návrh vlastníčky bytu neodkladné opatrenie zruší), keďže účinky uloženého obmedzenia sú len dočasné, účinky neodkladného opatrenia zároveň neobmedzujú povinnú odporkyňu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže ju obmedzujú iba v nakladaní s nehnuteľnosťami a nie v ostatných vlastníckych oprávneniach (vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky), čím bol zachovaný aj princíp proporcionality a sledovaný účel v danom prípade podľa osvedčeného nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čím bol zachovaný aj princíp subsidiarity, pričom už v minulosti predmetné nehnuteľnosti v tom istom rozsahu zabezpečovali tú istú pohľadávku navrhovateľa a účastníci zmluvy považovali takého zabezpečenie za primerané.
39. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmenil a návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
40. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa ods. 3 súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa nasledujúceho ods. 4, ak žaloba bola odmietnutá, zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ust. § 335 primerane.
41. Odvolací súd nariadil navrhované neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a zároveň (II. výrok). uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej proti odporkyni o neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu - predmetnej darovacej zmluvy, na základe ktorej odporkyňa nadobudla dotknuté nehnuteľnosti, v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle cit. § 336 ods. 3 CSP pritom platí, že nariadené uznesenie o neodkladnom opatrení bude zrušené, ak žaloba v stanovenej lehote nebude podaná.
42. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vzhľadom na špecifický procesný postup pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, je na jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli (§ 340 ods. 1 CSP). Ide o zákonnú zodpovednosť a to jednak z toho dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva. Navrhovateľ v konečnom dôsledku zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel; respektíve jeho zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol. Na vznik takejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Ak súd považuje dôvodnosť nároku vo veci samej za hodnoverne osvedčenú a neodkladné opatrenie nariadi, pričom následne nebude chránený nárok priznaný meritórnym rozhodnutím, vzniká určitá miera procesnej diskontinuity v neprospech osoby, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť. Túto špecifickú procesnú situáciu zákon kompenzuje práve osobitným záväzkom navrhovateľa na náhradu škody a inej ujmy.
43. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
44. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. V tomto konaní, ktoré sa týmto rozhodnutím končí, keďže podľa informácie odvolacieho súdu ešte nebol podaný návrh vo veci samej, bol napokon plne úspešný navrhovateľ a preto podľa citovaných ustanovení v odseku 43 a 44 navrhovateľovi vzniklo právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnej odporkyni. Odvolací súd preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči odporkyni v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).