Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74Cb-138-2024.pdf
PDF · 112.02 KB
Case nature
Area
Subarea
74Cb/138/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: COMEXTRANS, s.r.o., Ľ. Štúra 384/28, Ilava, IČO: 31 617 191, zastúpeného JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom, Centrum I 52/132, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému v 1. rade: GERARDINE s. r. o., Račianska 88 B, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 275 985, zastúpeného JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, Nejedlého 29, Bratislava a žalovanému v 2. rade: A. M., nar. XX. XX. XXXX, G. D. XXA, N. - F., o zaplatenie 33 174,82 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 33 174,82 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne takto:
- zo sumy 11 149,93 eura od 15. 09. 2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 14 183,42 eura od 30. 09. 2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 7 841,47 eura od 15. 10. 2023 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných plniť.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 120,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných plniť.
III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných plniť, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06. 05. 2024 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 33 174,82 eura s príslušenstvom z dôvodu, že na základe Rámcovej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zo dňa 04. 10. 2022 (12. 10. 2022) dodal žalobca žalovanému v 1. rade minerálne oleje. Množstvo odobratých olejov žalobca žalovanému v 1. rade vyúčtoval faktúrami dvakrát mesačne, a to faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31. 08. 2023, splatnou dňa 14. 09. 2023 na sumu 11 149,93 eura, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 15. 09. 2023, splatnou dňa 29. 09. 2023 na sumu 14 183,42 eura a faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2023, splatnou dňa 14. 10. 2023 na sumu 7 841,47 eura. Žalovaný v 1. rade v lehote splatnosti vyššie uvedené faktúry nezaplatil, a to ani čiastočne. Žalobca uzatvoril zároveň so žalovaným v 2. rade Zmluvu o ručení zo dňa 25. 10. 2023. V čl. III. Zmluvy o ručení sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že v prípade, že žalovaný v 1. rade v lehote do 30. 11. 2023 záväzok uhradiť vyššie uvedené faktúry v celkovej výške 33 174,82 eura nesplní, uhradí žalovaný v 2. rade tieto záväzky
aj s príslušenstvom za žalovaného v 1. rade. Výzvu k úhrade zaslal žalobca žalovanému v 2. rade dňa 26. 02. 2024, ale ani žalovaný v 2. rade ako ručiteľ svoj záväzok uhradiť dlh za žalovaného v 1. rade nesplnil.
2. Súd vydal dňa 03. 07. 2024 pod č.k. 34Up/1036/2024 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v 1. rade odpor s odôvodnením, že odber motorovej nafty nebol realizovaný žalovaným v l. rade, ale inou osobou, a to žalovaným v 2. rade, ktorý ukradol čip žalovaného v 1. rade a bez jeho vedomia alebo súhlasu ho na odber nafty zneužil. Preto žalovaný v 1. rade podal trestné oznámenie na žalovaného v 2. rade na miestne a vecne príslušnom oddelení PZ SR. Vychádzajúc z uvedeného došlo ku krádeži motorovej nafty uvedenou osobou, pričom ak žalobca disponuje videozáznamom z čerpacej stanice, je možné preveriť tieto skutočnosti.
3. Žalovaný v 2. rade odpor proti tomuto platobnému rozkazu nepodal.
4. Žalobca sa v konaní vyjadril ešte tak, že tankovanie pohonných hmôt u žalobcu mohla vykonávať len osoba disponujúca elektronickým čipom a znalosťou PIN kódu. Je irelevantné, koho poveril žalovaný v 1. rade tankovaním pohonných hmôt a zároveň mu zveril elektronický čip a PIN kód. V prípade krádeže, resp. iného zneužitia týchto vecí mal žalovaný v 1. rade okamžite oznámiť túto skutočnosť žalobcovi, ktorý by neoprávnenému tankovaniu zabránil. Žalobca si plnil svoje povinnosti z rámcovej kúpnej zmluvy, pohonné hmoty žalovanému v 1. rade dodával a tiež v súlade s rámcovou zmluvou pravidelne fakturoval. Skutočnosti uvádzané žalovaným v 1. rade sú pre predmet sporu irelevantné. Pokiaľ by sa aj v trestnom konaní potvrdili, zakladalo by to zodpovednosť žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade.
5. Žalovaný v 1. rade sa v konaní vyjadril ešte tak, že popieral nárok žalobcu, tento mal jednak za nepreukázaný doloženými dôkazmi a zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade neoprávnene disponoval (pravdepodobne pre krádež) čipom a PIN kódom na tankovanie, pričom je možné, že takúto škodu spôsobil práve žalovaný v 2. rade.
6. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že odkázal na svoje vyjadrenie k odporu žalovaného v 1. rade, pričom poukázal na skutočnosť, že k odberu dodaného tovaru prišlo použitím elektronického čipu a príslušného PIN kódu, ktorý musel žalovaný v 1. rade oznámiť tomu, kto takéto odbery tovaru realizoval. V ostatnom sa pridržal svojich dovtedajších vyjadrení.
7. Na pojednávaní dňa 14. 05. 2025 súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného v 1. rade podľa ust. § 180 C.s.p., nakoľko tento ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní, avšak súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd na tomto pojednávaní rovnako pojednával v žalovaného v 2. rade podľa ust. § 180 C.s.p., nakoľko tento neospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní. Súd na tomto pojednávaní po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. a po záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyhlásil v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 11. 06. 2025, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Rámcovou zmluvou zo dňa 12. 10. 2022, Zmluvou o ručení zo dňa 25. 10. 2023, faktúrami žalobcu č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, výzvou žalobcu na úhradu zo dňa 21. 02. 2024 a výpisom z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného v 1. rade, pričom zistil nižšie uvedený skutkový stav.
9. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
12. Podľa ust. § 15 ods. 1 Obch. Z. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
13. Podľa ust. § 15 ods. 2 Obch. Z. ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
14. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
16. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
17. Podľa ust. § 293 Obch. Z. ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
18. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
19. Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. Z. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
20. Podľa ust. § 411 Obch. Z. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
21. Podľa ust. § 412 ods. 3 Obch. Z. v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.
22. Podľa ust. § 414 ods. 1 písm. a) Obch. Z. predávajúci je povinný dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve.
23. Podľa ust. § 443 ods. 1 Obch. Z. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
24. Podľa ust. § 445 Obch. Z. strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.
25. Podľa ust. § 447 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
26. Podľa ust. § 448 ods. 1 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
27. Podľa ust. § 450 ods. 1 veta prvá Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
28. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
29. Podľa ust. § 303 Obch. Z. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
30. Podľa ust. § 304 ods. 1 Obch. Z. ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
31. Podľa ust. § 306 ods. 1 Obch. Z. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
32. Podľa ust. § 306 ods. 2 Obch. Z. ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
33. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
34. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
35. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
36. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
37. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
38. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
39. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
40. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
41. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
42. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
43. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
44. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
45. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
46. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
47. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
48. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
49. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
50. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.
51. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného v 1. rade a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že
v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy medzi nimi boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti kúpnej zmluvy, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Na záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného v 2. rade súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko išlo o ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade vo vzťahu k prípadnej pohľadávke žalovaného v 1. rade voči žalobcovi.
52. Žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli medzi sebou Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 12. 10. 2022 podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca bol predávajúcim a žalovaný v 1. rade kupujúcim. Žalobca na základe tejto zmluvy dodal žalovanému v 1. rade minerálne oleje, ktoré mu vyúčtoval faktúrami dvakrát mesačne, a to faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31. 08. 2023, splatnou dňa 14. 09. 2023 na sumu 11 149,93 eura, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 15. 09. 2023, splatnou dňa 29. 09. 2023 na sumu 14 183,42 eura a faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2023, splatnou dňa 14. 10. 2023 na sumu 7 841,47 eura. Dodanie takto fakturovaného tovaru žalobcom vyplývalo nepriamo z príloh k vyššie uvedeným faktúram a najmä zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade (rovnako ako žalovaný v 2. rade) výslovne nerozporovali tvrdenie žalobcu o tom, že dodával fakturovaný tovar, dokonca žalovaný v 1. rade v rámci svojej obrany iba uviedol, že on tento tovar neprevzal, ale jeho dodanie žalobcom nespochybnil. Na základe uvedeného a s odkazom na ust. § 151 C.s.p. mal súd za to, že dodanie tovaru žalobcom mal súd preukázané zo zhodných tvrdení strán sporu, a preto dodanie tovaru, ktoré si žalobca fakturoval vyššie uvedenými faktúrami súd považoval za nesporné.
53. Rovnako za nesporné na základe predloženej písomnej zmluvy o ručení a so zhodných tvrdení strán sporu, kde žalovaný v 1. a 2. rade nerozporovali túto skutočnosť s odkazom na ust. § 151 C.s.p. mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným v 2. rade uzatvoril zmluvu o ručení zo dňa 25. 10. 2023, v ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že v prípade, že žalovaný v 1. rade v lehote do 30. 11. 2023 záväzok uhradiť vyššie uvedené faktúry v celkovej výške 33 174,82 eura nesplní, uhradí žalovaný v 2. rade tieto záväzky aj s príslušenstvom za žalovaného v 1. rade.
54. Súd mal rovnako z výzvy žalobcu k úhrade žalovanému v 2. rade dňa 26. 02. 2024 preukázané, že žalobca ňou vyzýval žalovaného v 2. rade, aby ručiteľ svoj záväzok uhradiť dlh vo výške 33 174,82 eura za žalovaného v 1. rade splnil, k čomu však neprišlo.
55. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 1. rade bolo v konaní sporné, komu žalobca vyššie uvedenými faktúrami fakturovaný tovar dodal, pretože žalovaný v 1. rade tvrdil, že odber motorovej nafty nebol realizovaný žalovaným v l. rade, ale žalovaným v 2. rade, ktorý ukradol čip žalovaného v 1. rade a bez jeho vedomia alebo súhlasu ho na odber dodanej nafty zneužil, na základe čoho žalovaný v 1. rade podal trestné oznámenie na žalovaného v 2. rade.
56. Súd pri riešení tejto spornej otázky konštatuje, že žalovaný v 1. rade nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že žalovaný v 2. rade odcudzil čip a bez vedomia žalovaného v 2. rade a prevzal od žalobcu dodávaný tovar, fakturovaný vyššie uvedenými faktúrami. Žalovaný v 1. rade nepredložil súdu trestné oznámenie, ktoré mal podávať na žalovaného v 2. rade, rovnako nenavrhol súdu vykonať prehratie videozáznamov z príslušnej čerpacej stanice, na ktorej sa uvedená činnosť žalovaného v 2. rade mala udiať. Súd však mal za to, že aj keby žalovaný v 1. rade preukázal, že mu žalovaný v 2. rade odcudzil predmetný čip a vykonal odber fakturovaného tovaru, za takúto nezákonnú činnosť žalovaného v 2. rade zodpovedal v zmysle ust. § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka žalovaný v 1. rade, pretože ak žalovaný v 2. rade prekročil rozsah svojho poverenia ako zamestnanec žalovaného v 1. rade podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, aj toto konanie žalovaného v 2. rade zaväzovalo a zaväzuje žalovaného v 1. rade, nakoľko žalobca ako tretia osoba o takomto prekročení rozsahu poverenia žalovaného v 2. rade nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti ani vedieť nemohol. Žalovaný v 1.
rade žalobcovi neoznámil, že prišlo k odcudzeniu predmetného čipu a jeho používanie bude v rozpore s vôľou žalovaného v 1. rade, čím bude prichádzať k jeho zneužívaniu, ani nevyzval žalobcu aby neumožnil dodávanie a preberanie tovaru, teda odber predmetných hmôt prostredníctvom predmetného čipu a ani žalobcu nepožiadal, aby predmetný čip zablokoval, pričom takáto povinnosť vyplývala žalovanému v 1. rade z ods. 4. článku IV. Zodpovednosť za vady tovaru a reklamácie predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 12. 10. 2022, pričom žalovaný v 1. rade súdu nepreukázal, že by si takúto oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil.
57. Na základe vyššie uvedeného mal teda súd za to, že za odber tovaru dodaného žalobcom žalovaným v 2. rade bez ohľadu na to, či sa tak stalo pri plnení pracovných povinností žalovaného v 2. rade alebo porušením jeho právnych povinnosti zodpovedal žalovaný v 1. rade zmysle ust. § 15 Obchodného zákonníka, na základe čoho ako kupujúci bol povinný v zmysle ust. § 409 a nasl Obchodného zákonníka zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar, uplatnený vyššie uvedenými faktúrami. Týmto nebol vzťah žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade dotknutý, teda žalovaný v 1. rade si môže voči žalovanému v 2. rade uplatniť všetky nároky, vyplývajúce z ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka v prípade, ak žalovaný v 2. rade vyššie uvedeným odberom tovaru od žalobcu spôsobil žalovanému v 1. rade škodu.
58. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok žalobcu za plne dôvodný a dostatočne odôvodnený, mal za to, že žalobca ako predávajúci dodal žalovanému v 1. rade tovar v potrebnej kvalite a množstve, a teda žalobcovi ako predávajúcemu vznikol nárok v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka na zaplatenie kúpnej ceny od žalovaného v 1. rade ako kupujúceho.
59. Nakoľko písomnou zmluvou o ručení zo dňa 25. 10. 2023 vyhlásil žalovaný v 2. rade, že v prípade, že žalovaný v 1. rade v lehote do 30. 11. 2023 záväzok uhradiť vyššie uvedené faktúry v celkovej výške 33 174,82 eura nesplní, uhradí žalovaný v 2. rade tieto záväzky aj s príslušenstvom za žalovaného v 1. rade, súd mal za to, že týmto sa žalovaný stal ručiteľom žalovaného v 1. rade podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v prípade, ak žalovaný predmetný záväzok žalobcovi nesplatí, čo žalovaný v 1. rade neurobil.
60. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok žalobcu za plne dôvodný a dostatočne odôvodnený, mal za to, že žalovaný v 2. rade ako ručiteľ je povinný uhradiť záväzok žalovaného v 1. rade v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
61. Nakoľko sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že ak nesplní žalovaný v 1. rade svoje povinnosti, vyplývajúce mu z kúpnej zmluvy zo dňa 12. 10. 2022, tieto povinnosti za neho splní on zmysle s ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, čím sa stal pri nesplnení zmluvných povinností žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar, pričom žalobca žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, čomu súd vyhovel s odvolaním sa na ust. § 293 Obchodného zákonníka.
62. Nezaplatením vystavených faktúr žalobcovi sa žalovaní v 1. a 2. rade dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie sumy za vopred dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 0,03 % denne z jednotlivých súm z predmetných faktúr za obdobie od 15. 09. 2023 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXX ako prvej z predmetných vystavených faktúr až do zaplatenia jednotlivých fakturovaných súm). Nakoľko mali žalobca a žalovaný v 1. rade výšku úroku z omeškania dohodnutú (ods. 4. článku IV. predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 12. 10. 2022), súd priznal žalobcovi dohodnutú výšku úroku z omeškania a priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm.
63. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 120,- eura podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
64. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci samej, teda istiny, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.