Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-61-2025.pdf
PDF · 125.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/61/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka; zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Novomeského 4, 036 01 Martin, dieťa rodičov matka: C. D., E. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. F. XXX/X, XXX XX G., t. č. bytom G. X, XXX XX A., zastúpenej zástupcom AK JUDr. Repáň a partneri s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776 a otec: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka, so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO: 44 376 685, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a v konaní o protinávrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/59/2023-436 zo dňa 30. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku IV. v časti určenej lehoty na plnenie zameškaného výživného a určenej výške splátok v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že
- výrokom I. návrh matky C. D., nar. XX.X.XXXX na zmenu úpravy styku otca A. B., nar. XX.X.XXXX s maloletým A. B., nar. XX.X.XXXX naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 11P/97/2022 z 13.10.2022 zamietol;
- výrokom II. protinávrh otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX zo dňa 26.9.2023 žurnalizovaný na čl. 81 až 85 spisu zamietol;
- výrokom III. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého A. v sume 320,- Eur splatné vždy k 20-temu dňu v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom 26.7.2024;
- výrokom IV. zameškané výživné za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025 v sume 1.222,88 Eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným;
- výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017 z 29.9.2017 vo výroku o bežnom výživnom s tým, že tvorba úspor v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017 zostáva nedotknutá;
- výrokom VI. uložil rodičom maloletého A. podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny H. v rozsahu 30 hodín za účelom
- dôsledného oboznámenia sa s diagnózou maloletého z hľadiska nielen prejavov, ale i toho, akým spôsobom takéto deti vnímajú zmeny, ako prežívajú jednotlivé situácie a okolnosti a akým spôsobom sa vyrovnávajú s frustráciou,
- naučiť sa medzi sebou komunikovať o okolnostiach starostlivosti a výchovy o maloleté dieťa;
- výrokom VII. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh matky doručený okresnému súdu dňa 16.8.2023 a jeho rozšírenie v podaní doručenom okresnému súdu dňa 26.7.2024, jeho odôvodnenie, na obsah písomného vyjadrenia otca k návrhu a jeho protinávrh.
3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie na nariadených pojednávaniach, a to výsluchom matky, otca, stanoviskami ich právnych zástupcov, Znaleckým posudkom č. 2/2024 vypracovaným H. I. H., znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, Lekárskou správou zo dňa 08.07.2023, predloženou zdravotnou dokumentáciou k zdravotnému stavu maloletého, Správu z pedopsychiatrickej ambulancie zo dňa 16.03.2023, Psychologickou správou zo dňa 23.01.2023, Správou z psychologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice E. zo dňa 13.12.2022, rozsiahlou SMS komunikáciou medzi rodičmi maloletého, Správou zo Súkromného centra poradenstva a prevencie C. J. K. zo dňa 20.03.2023, Oznámením riaditeľa Základnej školy s materskou školou L. zo dňa 17.04.2023, Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 01.08.2023, Správou zo sociálneho šetrenia zo dňa 07.11.2023 vypracovanou ÚPSVaR Martin, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
4. Z rodičmi predložených dokladov preukazujúcich ich príjmy a výdavky a rovnako nákladov spojených s maloletým, okresný súd zistil, že matka má príjem cca 370,- Eur a v minulom roku poberala daňový bonus vo výške 75,- Eur. Je vlastníčkou pozemkov a dvoch rodinných domov, chaty, a tiež motorového vozidla Audi Q7. Čo sa týka nákladov, platí 150,- Eur za elektrinu a spláca úver. V súvislosti s maloletým platí členské 180,- Eur na hokej za tri mesiace + 40,- Eur mesačne, strava v škole v priemere 14,40 Eur, školský klub detí 17,- Eur, jednorazový poplatok za školský rok v súkromnej základnej škole je 200,- Eur. Otec má príjem 1.822,- Eur, vodné, stočné platí 25,- Eur, televízia, internet a telefón 115,- Eur, elektrina 125,- Eur a daň z nehnuteľnosti 120,87,- Eur. Vlastní rodinný dom, v ktorom býva a ešte rozostavaný rodinný dom. Otec platí výživné na maloletého 150,- Eur + 30,- Eur na tvorbu úspor, a tiež maloletému platí sporenie 30,- Eur. Obaja rodičia podľa vyjadrenia partnerov, sa o náklady na bývanie delia.
5. Vo vzťahu k matke okresný súd zisťoval, vzhľadom na pomerne nízky príjem, jej vzdelanie. Uviedla, že je vyučená čašníčka a aktuálne pracuje u otca ako predavačka. Nízky plat má, pretože je zamestnaná u otca, rodičia jej finančne pomáhajú a otec vie prispôsobiť pracovný čas podľa potrieb jej a maloletého A.. K potencionalite príjmu matky okresný súd zistil, že v rámci Žilinského kraja, ako vyplýva z internetového portálu Profesia.sk, je možné dosiahnuť príjem na pozícii predavačka od 900,- Eur do 1.400,- Eur v hrubom a na pozícii čašníčka od 1.350,- Eur do 1.700,- Eur.
6. Na základe zisteného skutkového stavu a za aplikácie ust. § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 7, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine okresný súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.
7. Okresný súd uviedol, že návrhom doručeným mu dňa 16.08.2023 matka žiadala, aby súd obmedzil stretávanie sa otca s maloletým A. tak, že styk bude prebiehať každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod., pričom argumentovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 11P/97/2022 zo dňa 13.10.2022 bol upravený styk otca s maloletým aj s prespávaním každý nepárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:30 hod. a to do 31.12.2023 a od nasledujúceho roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:30 hod. s tým, že bolo rozhodnuté aj o osobitnej úprave styku počas jarných prázdnin a letných prázdnin a Veľkonočných sviatkov, ktorá úprava styku sa negatívne prejavila na správaní a zdraví maloletého, s argumentáciou, že takýto rozsah sa negatívne prejavuje na zdraví maloletého, pričom argumentovala diagnostikovanou vývinovou poruchou, a to Aspergerov syndróm. Návrh matka rozšírila podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.7.2024 a žiadala aj zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. na sumu 380,- Eur mesačne.
8. Otec protinávrhom žiadal zveriť maloletého A. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a matke upraviť styk s maloletým, čo odôvodnil tým, že matka stretnutie otca so synom zámerne marí, maloletého
na stretnutia s otcom nepripravuje, nerešpektuje úlohu druhého rodiča pri výchove maloletého, neopodstatnene na otca podáva trestné oznámenia, domnieva sa, že matka vývinovú poruchu syna hrubo zneužila vo svoj vlastný prospech a uviedol, že sám maloletý vyriekol prianie, že by chcel zostať s otcom.
9. Vo vzťahu k obmedzeniu stretávania sa otca s maloletým a na druhej strane vo vzťahu k požiadavke otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, vzhľadom na vykonané dokazovanie, okresný súd poukázal na tzv. rodičovskú kontrolu prístupu, keď rodičovské postoje a správanie majú potenciál ovplyvniť kvalitu druhého rodiča s dieťaťom a mieru jeho zapojenia do života dieťaťa, pričom prax ukazuje, že aktívne bránenie druhému rodičovi v prístupe k dieťaťu býva väčšinou v snahe chrániť dieťa. Podľa okresného súdu tak je to aj v danom prípade, keď maloletý má diagnostikovaný Aspergerov syndróm a ADHD a matka má potrebu dieťa chrániť. Takúto protektívnu kontrolu prístupu je potrebné však vnímať veľmi citlivo a vždy je potrebné mať na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa. Z psychologických správ, ako aj zo správy pedopsychiatra bolo zrejmé, že maloletému bola diagnostikovaná pervazívna vývinová porucha Aspergerov syndróm, a tiež ADHD, že maloletý má odpor k zmenám prostredia i činností a reaguje úzkostným prežívaním, resp. afektom vzdoru. Zo správy z pedopsychiatrickej ambulancie tiež vyplývalo, že u maloletého je sťažená adaptabilita s agresívnymi prejavmi pri oslabenom sociálnom chápaní. Na druhej strane z uvedených správ, napr. z Psychologickej správy zo dňa 23.1.2023 bolo zrejmé, že maloletý má vytvorený citový vzťah s otcom a tento vzťah vníma pozitívne. Rovnaký záver vyplýval aj zo záznamu z psychologického vyšetrenia v Ústrednej vojenskej nemocnici E.. Vzhľadom na uvedené závery okresný súd nevidel dôvod obmedziť styk otca s maloletým, keď maloletý má k otcovi vytvorený citový vzťah, ktorý vníma pozitívne a otec je osoba, ktorá sa dokáže o maloletého postarať. Udržiavať vzťah aj s druhým rodičom, je vo vývoji každého dieťaťa nesmierne dôležité. Jednou z dôležitých požiadaviek naplnenia najlepšieho záujmu dieťaťa je, aby dieťa bolo vychovávané zásadne obidvomi rodičmi. Udržanie kontaktu otca so synom, aj umožnenie styku s prespávaním u otca tak, ako to bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, tiež napomôže posilňovaniu samostatnosti maloletého dieťaťa. Preto okresný súd nevidel dôvod obmedziť styk otca s maloletým. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že vzájomný vzťah a citovú väzbu medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom možno hodnotiť ako kladnú, v interakcii s otcom počas krátkeho odlúčenia od matky intenzívnu, maloletý má svojho otca rád a prechováva k nemu pozitívne emócie.
10. Pre rozhodovanie okresného súdu bol najrelevantnejší dôkaz, z ktorého vychádzal znalecký posudok v spojení s ostatnými odbornými závermi a zdravotnými správami maloletého, v zmysle ktorého aj podľa znalca aktuálne sa javí najvhodnejší rozsah starostlivosti otca k maloletému dieťaťu taký, aby zohľadňoval aktuálne potreby maloletého, to znamená najmä jeho potrebu stability a predvídateľnosti, čo najmenšieho počtu zmien. Je vhodné, aby sa u maloletého aj naďalej pozitívne rozvíjal vzťah s otcom, to znamená, aby bol v budúcnosti schopný zotrvať v prítomnosti otca rovnako dlhý čas ako u matky bez toho, aby sa táto zmena prejavila negatívne na jeho prežívaní a správaní. Je tak vhodné, aby sa pokračovalo v doteraz nastavenom trende a do budúcnosti sa stykom s otcom, po vzájomnej dohode rodičov a ich pozitívnej stimulácii maloletého voči danému zámeru, umožnilo prejsť na striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov.
11. Vzhľadom na závery znalca, že je vhodné, aby sa pokračovalo v doterajšom nastavenom trende, okresný súd oba návrhy rodičov zamietol a ponechal v platnosti pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, a to rozsudok sp.zn. 11P/97/2022 zo dňa 13.10.2022 vo vzťahu k upravenému styku otca s maloletým.
12. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vzťah medzi rodičmi navzájom je narušený. Podľa znaleckého posudku je vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa aktuálne disfunkčný a je umocnený tiež i aktívnym zapájaním orgánov štátnej moci do sporových situácii, ako zo strany matky, tak zo strany otca. Dokazovaním bolo preukázané, že matka podávala na otca trestné oznámenie, oznámenie o priestupku, ktorá skutočnosť vyplývala aj z psychologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice E., podľa ktorého maloletý bol svedkom, keď otec mal asistenciu policajtov pri preberaní dieťaťa. Zo správy bolo tiež zrejmé, že vzhľadom na aktuálny zdravotný stav maloletého sa odporúča jednotný výchovný prístup oboch rodičov. Zo znaleckého posudku vyplývalo, že maloleté dieťa intenzívne a najmä negatívne vníma vzťahy medzi jeho matkou a otcom, a tiež, že vzájomný súboj rodičov je často komunikovaný v prítomnosti maloletého dieťaťa, ktoré je tak následne vystavované konfliktu lojality. Najvhodnejším podľa znalca by bolo, aby sa rodičia maloletého dieťaťa oboznámili
s diagnózou maloletého dieťaťa z hľadiska nielen jeho prejavov, ale i toho, akým spôsobom takéto deti vnímajú zmeny a ako prežívajú jednotlivé situácie a okolnosti a akým spôsobom sa vyrovnávajú s frustráciou, tiež je vhodné, aby komunikovali o okolnostiach výchovy a vzdelávania, otázky o forme starostlivosti nevynímajúc, a to v prítomnosti tretej, nezávislej osobnosti autority. Okresný súd dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby došlo k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a k úprave výchovného prístupu rodičov k maloletému dieťaťu, a preto, podľa intencií a záverov znaleckého posudku, uložil rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Martin v rozsahu 30 hodín, ktorý účel výchovného opatrenia špecifikoval vo výrokovej časti rozsudku a táto kopíruje závery znaleckého posudku str. 46, odpoveď na otázku č. 19.
13. Ďalšou otázkou, ktorú okresný súd vo vzťahu k maloletému dieťaťu riešil, bola otázka vyživovacej povinnosti, kde matka žiadala výživné 380,- Eur.
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017 zo dňa 29.9.2017 tak, že bolo stanovené výživné vo výške 150,- Eur mesačne a 30,- Eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého.
15. Okresný súd považoval za zjavné, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo viac, než 7 rokov, kde je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že za takéto dlhé obdobie došlo k vývoju životných nákladov smerom nahor a k tejto situácii musí súd vždy prihliadnuť (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine ). Meniť súdne rozhodnutia o výživnom je možné, len ak dôjde k zmene pomerov na strane rodičov, či maloletého dieťaťa. Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté, keď maloletý A. mal rok a pol, aktuálne je žiakom I. stupňa ZŠ. Táto situácia sama o sebe spôsobuje väčšie požiadavky na finančné prostriedky, jednak v súvislosti so zabezpečením školských pomôcok, rovnako sa absolvujú školské výlety, exkurzie, plavecké a lyžiarske výcviky, s čím sú spojené jednorazové zvýšené náklady, ktoré je potrebné premietnuť do bežného výživného. Tiež na strane maloletého došlo k zmene, a to v súvislosti s tým, že sa aktívne venuje hokeju, kde sa platí členské, je potrebné zakupovať hokejovú výstroj a pod. Rovnako k zvýšeniu nákladov dochádza aj v súvislosti s diagnózami maloletého, keď je potrebné navštevovať rôzne odborné ambulancie, kde vznikajú náklady na pohonné hmoty, tiež je doporučená vitaminózna liečba, s ktorou sú spojené tiež zvýšené náklady.
16. Okresný súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov aj na strane matky, keď v čase pôvodného rozhodnutia poberala rodičovský príspevok vo výške 213,- Eur a rodinné prídavky vo výške 23,- Eur, čo vyplývalo z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017. V tom čase matka pracovala u svojich rodičov v obchode na dohodu s príjmom 50,- Eur. Aktuálne matka pracuje u svojich rodičov s príjmom cca 370,- Eur a poberala v minulom roku daňový bonus vo výške 75,- Eur, teda jej celkový príjem predstavuje 445,- Eur. Okresný súd zisťoval aj potencionalitu príjmu, ktorý by mohla matka dosiahnuť, keby sa v odbore, v ktorom je vyučená, zamestnala a nepracovala za výrazne nižší príjem u svojich rodičov a zistil, že by mohla dosiahnuť príjem v rozmedzí od 900,- Eur až do 1.700,- Eur v hrubom. Aj za zohľadnenia skutočnosti, že maloletý je chorý a matka nemôže pracovať na plný úväzok, tak je nepochybné, že by mohla pri polovičnom pracovnom úväzku zarobiť minimálne 600,- Eur v čistom. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v čase pôvodného rozhodnutia dosahoval príjem v čistom cca 1.000,- Eur, čo vyplývalo z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017, pričom aktuálny jeho príjem je 1.822,- Eur.
17. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému okresný súd zohľadnil, že o maloletého sa osobne stará matka, teda väčšia miera starostlivosti je na jej pleciach, zohľadnil ostatné majetkové pomery na strane oboch rodičov, keď matka vlastní niekoľko nehnuteľností, a to dva rodinné domy, chatu a pozemky, pričom tiež vlastní motorové vozidlo Audi Q7. Rovnako na strane otca zohľadnil, že vlastní rodinný dom, v ktorom býva a ešte rozostavaný rodinný dom. Za vzatia do úvahy všetkých uvedených skutočností, podľa okresného súdu, je v možnostiach a schopnostiach otca a bude zodpovedať aj potrebám maloletého výživné v sume 320,- Eur mesačne, ktoré bude otec platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred s tým, že v danom prípade okresný súd rozhodol o bežnom výživnom s tým, že tvorbu úspor, v zmysle pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017 ponechal zachovanú.
18. Okresný súd poukázal na to, že matka uplatnila zvýšené výživné od podania návrhu, teda od 26.7.2024 s tým, že v čase rozhodovania už bolo splatné aj výživné za mesiac február 2025, teda zameškané výživné vzniklo za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025. Podľa pôvodného rozsudku otec pravidelne platil bežné výživné 150,- Eur, čo pri novostanovenom výživnom 320,- Eur predstavuje každý mesiac rozdiel o – 170,- Eur. Zameškané výživné za 6 dní mesiaca júl a sedem mesiacov (august 2024 až február 2025) predstavuje rozdiel 7 mesiacov x 170,- Eur t.j. 1.190,- Eur a po prepočte rozdielu na jeden deň v mesiaci júl, čo predstavuje sumu 5,48 Eur pri šiestich dňoch za mesiac júl predstavuje dlh na výživnom 32,88 Eur. Potom spolu dlh na výživnom za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025 predstavuje celkom sumu 1.222,88 Eur, ktoré dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur, splatných spolu s bežným výživným.
19. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
20. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 17P/59/2023 - 466 zo dňa 30.4.2025 okresný súd výrokom I. Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov konania štátu voči matke a otcovi v celkovej výške 230,43Eur. Podľa výroku II. matka je povinná zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania štátu vo výške 115,21 Eur na účet Okresného súdu Martin v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku podľa pripojeného príkazu na úhradu. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania štátu vo výške 115,22 Eur na účet Okresného súdu Martin v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku podľa pripojeného príkazu na úhradu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2025.
21. Proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/59/2023-436 zo dňa 30. januára 2025 v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Uviedla, že okresný súd nedoplatok na zvýšenom výživnom síce správne ustálil na sumu 1.222,88 Eur, vo vzťahu ku ktorému dlhu povolil splácanie v splátkach po 10,-Eur/ mesiac. Zameškané výživné by však v danej výške splátky 10 Eur/mesiac znamenalo, že otec splatí zameškané výživné za 122 mesiacov, čo je viac ako 10 rokov. Poukázala na to, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zabezpečil pravidelný príjem, z ktorého bude schopný plniť vyživovaciu povinnosť. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývalo, že subjektívne má otec ako povinný vytvorené a aj skutočne dosahované príjmy vo výške cca 1.822 Eur/mesačne. Pokiaľ aj otec poukazoval na jeho vysoké výdavky, pre ktoré nemôže platiť zvýšené výživné, čo chcel zhojiť prikázaním maloletého do jeho výlučnej starostlivosti, zostalo to len v rovine tvrdenia. Splátky zameškaného výživného nie sú splátkami, ktoré patria matke maloletého dieťaťa, aj táto časť finančných prostriedkov patrí na uspokojenie potrieb maloletého, čo však vo výške stanovenej okresným súdom 10 Eur/mesiac predstavuje sumu, ktorá je nedostatočná a uspokojenie a zaplatenie zameškaného výživného by znamenalo uplynutie doby dlhšej, ako by maloletý dosiahol plnoletosť. Nie je namieste takéto rozhodnutie okresného súdu, najmä s prihliadnutím na príjem a majetkové pomery otca, kedy je nepochybné, že by bolo v jeho schopnostiach splatiť zameškané výživné v splátkach v priebehu jedného roka. Maloletý aj s prihliadnutím na zdravotný stav a nutnosť špeciálneho prístupu má náklady, ktoré musí naďalej uhrádzať matka, a práve súd by mal prihliadať na skutočnosti, či je opodstatnené, aby otec splnil povinnosť v takejto výške. Stanovené splátky 10 Eur/mesačne sú neštandardné. Poukázala aj na to, že otec osobitne nežiadal povoliť mu splácať nedoplatok na zročnom výživnom a okresný súd tak postupoval svojvoľne. Ani v prípade, ak by otec splnil povinnosť požiadať o splácanie, nepreukázal dôvodnosť takéhoto návrhu. Poukázala na odporúčania metodiky a navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. zrušiť, alternatívne zmeniť.
22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 25.03.2025, bolo odvolanie matky doručené otcovi prostredníctvom zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť kolízny opatrovník nevyužil.
23. Otec prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa s napadnutým výrokom IV. rozsudku okresného súdu plne stotožňuje, ako aj s jeho odôvodnením. Otcovu dobromyseľnosť, ako aj riadne plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému preukazuje skutočnosť, že napriek pomerne vysoko určenej sume výživného nevyužil podanie opravného prostriedku. Ohradil sa proti lživým a účelovým vyjadreniam matky. Poukázal na to, že matka podala návrh na zúženie styku otca
s maloletým dieťaťom dňa 16.08.2023, následne otec podal protinávrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa dňa 26.09.2023 a matka až následne dňa 26.07.2024 podala návrh na zvýšenie výživného. Zdôraznil, že k podaniu návrhu matkou na zvýšenie výživného došlo po tom, ako Okresný súd Martin uznesením č.k. 17Em/1/2024-126 zo dňa 04.07.2024 (zrejme chybou v písaní nesprávne uvedený rok 2025, pozn. krajského súdu) na základe návrhu otca nariadil súdny výkon rozhodnutia pre opakované a bezdôvodné nerešpektovanie vykonateľného súdneho rozhodnutia matkou, ktorého následkom bolo úmyselné bránenie v styku otca a maloletého dieťaťa. Podľa otca sa okresný súd podrobne zaoberal otázkou výživného a ustálením schopností, možností a majetkových pomerov otca, prihliadajúc na jeho odôvodnené mesačné výdavky a súčasne zohľadňujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, správne určil aj povinnosť úhrady zameškaného výživného v splátkach. Poukázal na to, že súdne rozhodnutie nemôže byť pre rodiča ohrozujúce jeho platobnú schopnosť, aby sa ním bez vlastnej viny dostal do situácie, ktorá by pre neho predstavovala riziko. V danom prípade by vyššia suma splátky predstavovala vážne ohrozenie schopnosti otca úhrady jeho nevyhnutných mesačných výdavkov, ktoré boli preukázané. Zdôraznil, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vždy riadne plnil a plní a okrem úhrady súdom určeného výživného sa podieľa tiež osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa v rámci realizácie styku, a tiež inými vecnými plneniami. Ak by bola otcovi uložená povinnosť úhrady splátok vo vyššej miere, než súčasných 10,- Eur, malo by to negatívny dopad primárne na maloletého, nakoľko by nebolo v možnostiach otca podnikať s ním aktivity vyžadujúce si finančné prostriedky. K argumentu matky o zdravotnom stave a nutnosti špeciálneho prístupu k maloletému zdôraznil, že všetky nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, do ktorých boli zahrnuté aj výdavky na jeho zdravotný stav, boli predmetom vykonaného dokazovania a premietnuté do určenej výšky výživného, teda k ohrozeniu životnej úrovne maloletého dieťaťa určením splátok zameškaného výživného v sume 10,- Eur nedochádza. Zdôraznil, že mu bola ponechaná povinnosť tvorby úspor. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správny.
24. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 22.04.2025, bolo zástupcovi matky a kolíznemu opatrovníkovi doručené vyjadrenie otca s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť nevyužili.
25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom (ďalej len „rozsudok“) v napadnutom výroku IV. v časti lehoty na plnenie a určenej výške splátok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP pre jeho nepreskúmateľnosť v spojení so závislým výrokom VII. o trovách konania a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
26. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa proti výroku IV. rozsudku okresného súdu.
27. Odvolaním podaným matkou maloletého dieťaťa (a nepodaním opravného prostriedku otcom) neboli napadnuté výroky I., II., III., V. a VI. rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým, o zamietnutí protinávrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému, o určenom zvýšenom výživnom, o zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017 z 29.9.2017 vo výroku o bežnom výživnom, o uložení výchovného opatrenia, a preto tieto zostali nedotknuté a krajský súd ani nezistil ich vecnú nesprávnosť.
28. Odvolaním účastníkov nebol napadnutý ani dopĺňací rozsudok č.k. 17P/59/2023-466 zo dňa 30.4.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.5.2025, a preto sa ani nestal predmetom preskúmavania.
29. Podstatou odvolania matky bol nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu s výrokom IV. o zameškanom výživnom, a to v časti určenej lehoty na plnenie a určenej výšky splátky 10,- Eur mesačne, pretože k splateniu zameškaného výživného, ktorého výška bola správne ustálená, by došlo za obdobie 10 rokov a súčasne, že na strane otca neboli preukázané výdavky odôvodňujúce nutnosť splácania zameškaného výživného v splátkach.
30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku IV. v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených matkou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že povolil otcovi zameškané výživné za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025 v sume 1.222,88 Eur plniť v splátkach, a to v pravidelných splátkach po 10,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným.
31. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania ( ďalej len ,,účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
34. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
35. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
36. Z vyššie citovaného ustanovenia § 232 ods. 3 a 4 CSP vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenie, ale súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery účastníkov, možnosť oprávneného domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, a tiež skutočnosť, či by prípadné plnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre povinného príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.
37. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, a to z odseku 34. viažúcemu sa k výroku IV., vyplýva ustálenie výšky zameškaného výživného za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025 celkom v sume 1 222,88 Eur, ktoré obdobie a výšku odvolateľka a ani otec vo vyjadrení nespochybnili, sporné neboli a ani odvolací súd nezistil nesprávnosť tohto ustálenia. Podstatným však bolo to, že okresný súd vôbec nevyjadril aké
dôkazy a v akej miere sa podieľali na jeho úvahe pri určovaní dlhšej než paričnej lehoty na plnenie zameškaného výživného a ani, ako dospel k záveru o primeranosti výšky uložených mesačných splátok.
38. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd musel napadnuté rozhodnutie vo výroku IV. v časti určenej lehoty na plnenie a určenej výške splátok z dôvodu nedostatočného odôvodnenia vyhodnotiť ako nepreskúmateľné. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, a to neodôvodnením rozhodnutia v tejto časti v súlade so zákonnými požiadavkami k znemožneniu matke realizovať jej procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku IV. v časti určenej lehoty na plnenie a určenej výške splátok v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
39. V novom konaní súd prvej inštancie na základe zisteného skutočného stavu opätovne rozhodne o lehote splatnosti zameškaného výživného, pričom dôsledne pristúpi k posúdeniu, či je preukázaná dôvodnosť plnenia v splátkach, a ak áno, v akej výške, so zohľadnením nielen schopností a možností otca maloletého dieťaťa, ale i zákonného nároku maloletého dieťaťa na výživné, ktoré je už v danom prípade zameškané. Okresný súd svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní.
40. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
41. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.