Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/133/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Školský poľnohospodársky podnik, n. o., so sídlom Hlavná 339/94, 076 64 Zemplínska Teplica, IČO: 31 256 481, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU- KE-OOP3-2020/022088 zo dňa 7. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP3-2020/022088 zo dňa 7. apríla 2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TV-OSZP-2020/000767-009 zo dňa 29. januára 2020 zrušuje a vec vracia Okresnému úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/022088 zo 7.4.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TV-OSZP-2020/000767-009 z 29.1.2020 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) o súhlase na výrub drevín podľa a o ochrane prírody a krajiny v účinnom znení (ďalej aj „“). Súhlas bol udelený Školskému poľnohospodárskemu podniku, n. o. (ďalší účastník konania) na výrub 11 ks drevín, a to:

- 3ks dreviny druh breza previsnutá (Betula pendula) s obvodmi kmeňa 120 cm, 142 cm, 103 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich na parcele A. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. B. C., vo vlastníctve žiadateľa;

- 1 ks dreviny druh hruška planá (Pyrus pyraster) s obvodom kmeňa 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastúca na parcele A. č. 754, zastavaná plocha a nádvorie k. ú. B. C., vo vlastníctve žiadateľa;

- 2 ks dreviny druh borovica čierna (Pinus nigra) s obvodmi kmeňa 93 cm, 106 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich na parcele KN-C 723/18, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. B. C., vo vlastníctve žiadateľa;

- 5 ks dreviny druh vŕba biela (Salix alba) s obvodmi kmeňa 275 cm, 173 cm, 150 cm, 124 cm, 251 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich na parcele A. č. 756/2, záhrada, k. ú. B. C., vo vlastníctve žiadateľa.

2. V súlade s ust. prvostupňový správny orgán určil bližšie podmienky vykonania výrubu a podľa citovaného zákona uložil žiadateľovi uskutočnenie náhradnej výsadby rozsahu 33 ks ovocných drevín po obvode parcely A. č. 723/1, k. ú. B. C. v termíne do 31.12.2022, zdravým a kvalitným sadbovým materiálom s minimálnou výškou 100 cm a zároveň mu uložil povinnosť zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu troch rokov odo dňa jej uskutočnenia a v prípade vyhynutia rastlinného materiálu aj povinnosť zrealizovať dosadbu.

3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Vo vzťahu k podanému odvolaniu najmä dodal, že námietka k absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí je neopodstatnená a zo strany žalobcu ide o účelový výklad . Uviedol, že v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby je určovanie spoločenskej hodnoty dreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou výsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny na základe výsledku správneho konania. Určenie spoločenskej hodnoty drevín sa uplatňuje len v prípade, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu alebo ak orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu. Zároveň dodal, že žiadosť o povolenie výrubu drevín obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a ostatných platných predpisov. Žalovaný ďalej dodal, že žiadosť o výrub je opodstatnená, bola zohľadnená skutočnosť, že dreviny rastú ako náletové dreviny, bolo prihliadané na druh, umiestnenie na pozemku, mieru poškodenia a perspektivity drevín na pozemku. Vzhľadom na to, že predmetné dreviny rastú v zábere plánovanej stavby, prevládajú u nich degeneratívne procesy nad rastovými, nemajú dostatočný priestor pre rast, sú navzájom prerastené a predstavujú prekážku pri jej výstavbe. Tiež uviedol, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie a preto nebol dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa o správnom konaní (Správny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „“).

II.

Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/022088 zo 7.4.2020 správnu žalobu podľa a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny súd.

5. V správnej žalobe najmä uviedol, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrub sa jedná. Ide o najmä tie podklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to sú najmä: Analýza súčasného výskytu a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež požiadal o objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín.

6. Prvostupňový správny orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu. Zároveň neuvedením minimálneho obvodu stromov

náhradnej výsadby nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. jej stanovenie je nepreskúmateľné.

7. Žalobca tiež namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutiach. Spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

8. Podľa žalobcu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nezákonné a nepreskúmateľné, pretože v nich absentuje zdôvodnenie zásahu do ochrany drevín.

9. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: I./ sp. zn. zo dňa 21.6.2011, kde upozornil na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu názorov účastníkov konania, ktorí ho reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub drevín, ako aj na potrebu plurality názorov a podkladov pre konanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 47 ods. 3 správneho poriadku a tam zmienenú povinnosť správneho orgánu uviesť v rozhodnutí, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom; a II./ sp. zn. k povinnosti správnych orgánov dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia.

B. Vyjadrenie žalovaného, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred správnym súdom 10. Žalovaný navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný zrekapituloval argumentáciu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na jeho vykonanie bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub.

11. Uviedol, že v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby je určovanie spoločenskej hodnoty dreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou výsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny na základe výsledku správneho konania. Určenie spoločenskej hodnoty drevín sa uplatňuje len v prípade, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu alebo ak orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu. Zároveň dodal, že žiadosť o povolenie výrubu drevín obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a ostatných platných predpisov. Tiež uviedol, že určenia spoločenskej hodnoty drevín je v mnohých prípadoch neúčelné, nelogické a tiež nehumánne. K tomu poukázal na tú skutočnosť, že výsadba drevín bola v minulosti realizovaná za iných spoločenských a politických podmienok, častokrát živelným a neodborným spôsobom.

12. V konaní bol podľa žalovaného preukázaný zákonný dôvod na vydanie súhlasu na výrub drevín. Záujmová oblasť je územím s prvým stupňom ochrany podľa , na ktorom sa nenachádza žiadne maloplošné ani veľkoplošné chránené územie z národnej sústavy osobitne chránených častí prírody a nie je súčasťou siete území európskeho významu. V dotknutom území nie sú biotopy európskeho a národného významu a nebol v ňom zaznamenaný žiadny rastlinný druh európskeho ani národného významu. Bola posúdená celková situácia v lokalite, ekologické a estetické funkcie drevín, pričom posudzované dreviny nepredstavujú taký ekologický potenciál, aby ich odstránenie viedlo k nenávratnému poškodeniu ekologickej stability dotknutého územia. Predmetné dreviny sú prevažne náletové, neudržiavané a navzájom poprerastené.

13. Žalovaný poukázal na rozpor v žalobe kde síce žalobca žiada preskúmať napadnuté rozhodnutie a toto žiada aj zrušiť, avšak v časti III. žaloby ako napadnuté rozhodnutie označuje úplne iné rozhodnutie. Záverom žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nadmieru zaťažuje odvolaniami a žalobami žalovaného pričom v jednotlivých konaniach sa nezúčastňuje miestnych ohliadok, mimoriadne zaťažuje prvostupňové správne orgány, komplikuje a predlžuje priebeh aj jednoduchých správnych konaní a zároveň na podporu svojich tvrdení nikdy neuvádzal žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že navrhované výruby sú v rozpore so . V tejto súvislosti navrhol, aby správny súd zvážil možnosť aplikácie ustanovení a S.s.p.

14. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

15. Ďalší účastník konania nezaujal k predmetu konania ani k argumentácii žalobcu a žalovaného žiadne stanovisko.

16. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25.4.2024, na ktoré sa ani jeden z účastníkov konania nedostavil. Za daných okolností správny súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 114 S.s.p.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

17. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

18. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

19. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

21. Podľa , na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

22. Podľa , orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( ). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [ druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.

23. Podľa , spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich

biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov.

24. Podľa , spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky.

25. Podľa , spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa .

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

26. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

27. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal najmä nedostatočné odôvodnenie, a s tým spojenú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vzťahu k dôvodnosti výrubu v spojení s prevahou verejného záujmu nad súkromným záujmom, absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín o ktorých výrub ide a vysporiadania sa s pripomienkami a návrhmi žalobcu, ktoré vzniesol v administratívnom konaní. V súvislosti s výpočtom spoločenskej hodnoty tiež namietal aj absenciu tohto podkladu a rovnako tak aj ostatných podkladov, ktorých doplnenie navrhol v rámci administratívneho konania.

28. V zmysle ust. na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v I. odôvodnených prípadoch vydať II. len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a III. so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a IV. po vyznačení výrubu dreviny.

29. Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom ochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok. Pre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže súhlas na výrub drevín môže, ale tiež nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie súhlasu právny nárok. Plánovaná výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch kde rastú dreviny nie je automaticky a relevantným dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich výrub predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom rôznych právnych predpisov prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodzovaniu životného prostredia [D., E., E. E., F. F. a D. A.. [Ochrana, ošetrovanie a výrub drevín]. In: D., E., E. E., F. F. a D. A.. a krajiny - komentár [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2024-2-6]. ASPI_ID KO543_2002SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.].

30. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žiadosť o výrub stromov na pozemkoch uvedených v bode 1 tohto rozsudku, bola podaná za účelom zamýšľanej poľnohospodárskej stavby – skladovacej haly.

31. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, záujmová oblasť predstavuje územie s prvým stupňom ochrany podľa a na predmetnom území sa nenachádza žiadne maloplošné ani veľkoplošné chránené územie z národnej sústavy osobitne chránených častí prírody a

ani územia NATURA 2000. Pri miestnej obhliadke bolo pritom zistené, že dreviny sa nachádzajú medzi hospodárskymi budovami, sú prevažne náletové, dlhšiu dobu neudržiavané a navzájom poprerastané. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že posúdil odôvodnenosť výrubu každej jednej dreviny po zohľadnení jej ekologických a estetických funkcií. Zdôraznil že na predmetnom území má žiadateľ úmysel postaviť skladovaciu halu. Ďalej konštatoval, že posudzované dreviny nepredstavujú taký ekologický potenciál, aby ich odstránenie viedlo k nenávratnému poškodeniu ekologickej stability danej plochy, ktorú by nenahradila ani stanovená náhradná výsadba drevín. Zároveň poukázal na súhlasné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa chránenej krajinnej oblasti Latorica zo dňa 18.10.2019. Z uvedenej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zreteľne vyplýva, z akého dôvodu prvostupňový orgán pristúpil k možnosti, ktorou je rozhodnutie o výrube drevín. Vykonanie opatrení za účelom ozdravenia týchto drevín by sa nesporne míňalo účinku, pretože týmito by pravdepodobne nebolo objektívne umožnené realizovať žiadateľom zamýšľanú stavbu.

32. Preto pokiaľ ide o výrub drevín rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú preskúmateľnú úvahu o tom, ako sa vysporiadali so splnením v stanovených podmienok pre udelenie súhlasu.

33. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa v prvostupňovom rozhodnutí, bola žiadateľovi uložená povinnosť náhradnej výsadby 33 ovocných drevín, pričom prvostupňový správny orgán špecifikoval presný počet a druh drevín, umiestnenie a ich minimálnu výšku. Z obsahu rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného pritom nevyplýva žiadna úvaha, na základe ktorej dospel k vyššie uvedenému stanoveniu náhradnej výsadby (čo do počtu, druhu a kvality drevín, ako ani ich umiestnenia), preto v tejto časti považoval správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy za neprekúmateľné podľa S.s.p.

34. v ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby žiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste, na náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( ). Ďalej v tomto ustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v pod písm. a) až g) . Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho uváženia orgánu verejnej správy, pričom v zmysle má pri tomto uvážení správny orgán vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny.

35. Žalobca zároveň namietal, že to, či náhradná výsadba bola alebo nebola určená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné a v tejto súvislosti namietal absentujúce stanovenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín a jej neuvedenie v rozhodnutí.

36. Z ustanovení nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť minimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa stromu, ktorý sa má vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

37. Správny súd ďalej zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, a tiež že sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom spise.

38. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. z 12.2.2020 bod 16: „Podľa tretej vety , ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle sa spoločenská hodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa < Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení

ani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má aplikovať resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť chápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú hodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj pre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota, treba vnímať aj s prihliadnutím na znenie prvej vety , kedy má orgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín. Je zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým objektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto možno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu stránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však postačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí byť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“

39. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov verejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej hodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa v spojení s v zmysle vyššie citovaných záverov nespočíva len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady ale rovnako je podkladom nevyhnutným pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

40. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprieť rozhodnutie správneho orgánu, je podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, v zmysle ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.

41. Pokiaľ si orgány verejnej správy na účely konania o povolenie výrubu drevín nezaobstarali vyššie uvedený podklad postupovali v rozpore s ust. . Preto možno konštatovať, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (namietnutie dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa S.s.p. možno vyvodiť z obsahu správnej žaloby, kde žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže si nezaobstarali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín).

42. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobca v rámci administratívneho konania dňa 21.9.2019 písomne vzniesol svoje pripomienky a návrhy na doplnenie dokazovania, s ktorými sa prvostupňový správny orgán (s výnimkou otázky vyčíslenia spoločenskej hodnoty drevín) vysporiadal.

43. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vo všeobecnosti nie je bez ďalšieho povinný zabezpečovať ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci podľa uváženia žalobcu ak už má všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Vzhľadom na vyššie konštatovanú absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín tomu tak v tomto prípade nebolo, pričom jedným z podkladov, ktorých doplnenie žalobca navrhoval bol aj výpočet podľa .

44. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej, tomuto správny súd nevyhovel. Z obsahu správnej žaloby aj napriek chybe v písaní bolo zrejmé o prieskum ktorého rozhodnutia žalobca žiada a zároveň, z tohto pochybenia pri koncipovaní správnej žaloby ďalej nemožno odvodzovať jej šikanózny charakter alebo že by ňou bolo sledované zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Charakter aktuálne posudzovanej žaloby nemožno vyhodnocovať ani na základe správania sa žalobcu v iných konaniach, ale v prvom rade s prihliadnutím na okolnosti tu prejednávanej právnej veci, ktoré možnosti aplikácie ust. § 5 ods. 12 a § 28 S.s.p. nenasvedčujú.

V.

Záver

45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e) a d) S.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad rozhodnutia a v súvislosti so skutočnosťami z neho vyplývajúcimi odôvodniť primeranosť náhradnej výsadby.

46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 169 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi ako aj ďalším účastníkom konania priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

47. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.