Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-23-2025.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Subarea
13Co/23/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore navrhovateľky: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX F., toho času Q. X, XXX XX F., právne zastúpená: Mgr. Jana Sadloňová, advokátka so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, proti odporcovi: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 18C/15/2025-26 zo dňa 30. apríla 2025, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch II., III. a IV.
II. Navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a odporcovi sa ich náhrada nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
Žalovaný j e p o v i n n ý nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami s výnimkou SMS správ v súvislosti so stykom žalovaného s maloletým dieťaťom, a to v rozsahu či bude styk realizovaný, kedy dôjde k vyzdvihnutiu a odovzdaniu maloletého dieťaťa a na akom mieste a videohovorov za účelom realizácie nepriameho styku s maloletým dieťaťom po predchádzajúcej dohode s matkou.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
IV. Súd v zmysle ust. § 337 ods. 2 CSP p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu o navrátenie do pôvodného stavu, prípadne náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 odsek 1, § 325 odsek 2 písm. f), g), h), § 336 odsek 1, § 337 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. Vychádzal zo zistenia, že v súdenej veci navrhovateľka primárne žiadala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi ňou a odporcom dôvodiac, že odporca kontaktuje navrhovateľku so správami s vulgárnym obsahom a má obavu, že slovné útoky odporcu budú pokračovať a aby nedošlo z jeho strany k fyzickému útoku, keďže nedávno jej odporca búchal do predného skla. Súd prvej inštancie mal predloženými hlasovými správami za osvedčené, že odporca sa dopúšťa voči navrhovateľke obťažovania formou hlasových správ, v rámci ktorých ju uráža, ponižuje
s použitím vulgarizmov a invektív. Z vyššie uvedenej skutočnosti (hlasových správ) považoval v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa odporcu pri komunikácii by mohlo ohroziť duševnú i telesnú integritu navrhovateľky. Na základe uvedeného preto návrhu v časti o uloženie povinnosti odporcovi nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami vyhovel (§ 325 odsek 2 písm. g) C.s.p.). Rovnako súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné vzhľadom k tomu, že z obsahu hlasových správ plynie, že styk otca s dcérou sa realizuje aj formou nepriameho styku, t.j. prostredníctvom elektronickej komunikácie - videohovorov, aby uvedená forma zostala zachovaná sledujúc najlepší záujem dcéry, avšak videohovory s navrhovateľkou súd umožnil iba za účelom realizácie nepriameho styku s maloletým dieťaťom po predchádzajúcej dohode s matkou. Súdu sa rovnako javilo z obsahu hlasových správ, že v súdenej veci je situácia vyhrotená z dôvodu neprijatia zo strany odporcu, že došlo k rozpadu rodiny v spojení s obvinením odporcu z nadmerného užívania alkoholu. Uvedené je však riešiteľné za odbornej pomoci, prípade je možné obrátiť sa na kolízneho opatrovníka, ktorý vie rodičov nasmerovať správnym smerom, aby v konečnom dôsledku maloleté dieťa netrpelo stavom v rodine, resp. prípadne škody na zdravom vývine maloletého dieťaťa sa minimalizovali. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala uloženia zákazu priblížiť sa k nej a zákaz vstupu do bytu súd prvej inštancie nemal z predložených dôkazov osvedčené skutočnosti, ktoré by nateraz tento okamžitý zásah súdu odôvodňovali. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Uvedený zásah súdu preto nemôže byť osvedčený podaným oznámením o priestupku dňa XX.XX.XXXX, či XX.XX.XXXX (t.j. 8 mesiacov pred podaním návrhu). Žiadne iné skutočnosti vo vzťahu k navrhovateľke súd prvej inštancie nemal za osvedčené, a to ani búchanie odporcu o predné sklo auta. Z obsahu hlasových správ je zrejmé, že agresívna komunikácia odporcu je odôvodnená neprijatím faktu, že v rodine navrhovateľky a ich dcéry už nie je dennodennou súčasťou a rodina ako taká sa rozpadla a navrhovateľka má nový vzťah, no ani tieto hlasové správy nateraz neosvedčujú obavu z fyzického útoku. V tomto smere skutkové tvrdenia navrhovateľky absentujú, pritom ako plynie z hlasových správ, tieto vulgarizmy sú datovaná v roku XXXX a navrhovateľka nepoukázala na žiaden incident, ktorý by mal znaky fyzického útoku voči jej osobe. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nepribližovaniu sa k navrhovateľke a zákaz vstupu do bytu nie je dôvodný. V tomto smere navrhovateľka svoje tvrdenia vo forme ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity neosvedčila žiadnymi dôkazmi.
4. Proti zamietavej časti rozhodnutia podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti vyhovie, zakáže odporcovi vstupovať do bytu, v ktorom navrhovateľka býva a úmyselne sa približovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s tým, že zákaz sa nebude vzťahovať na dobu odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 27 odôvodnenia, v zmysle ktorého žalobkyňa svoje tvrdenia (za účelom nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu nepribližovania sa a zákaz vstupu do bytu) vo forme ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity neosvedčila je v rozpore s bodom 17, kde súd uviedol, že považuje v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie žalovaného pri komunikácii by mohlo ohroziť duševnú i telesnú integritu žalobkyne. Navrhovateľka má za to, že jej obava z fyzického napadnutia zo strany odporcu je opodstatnená. Z hlasových správ vyplýva hrozba ohrozenia telesnej integrity navrhovateľky pri stretnutí. Navrhovateľka nemá obavu len o seba, ale aj o svojich blízkych, že im odporca ublíži. Za nesprávny považuje aj výrok IV. Uloženie povinnosti, ktorou súd chráni ohrozenú duševnú integritu navrhovateľky nemôže spôsobiť odporcovi škodu alebo ujmu. Navrátenie do pôvodného stavu, v ktorom odporca navrhovateľku hrubo osočoval, urážal, nadával jej a ubližoval, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
5. Odporca sa k vydanému neodkladnému opatreniu a ani k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa odseku 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa ustanovenia § 329 odsek 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa ustanovenia § 330 odsek 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa ustanovenia § 337 odsek 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa odseku 2, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
12. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva, spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).
13. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na navrhovateľke, aby osvedčila, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca je bývalý partner navrhovateľky. Spoločne sú rodičmi maloletej O. S., nar. XX.XX.XXXX. Z tvrdenia navrhovateľky uvedeného v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia ako aj z pripojených dôkazov (výpisy z elektronickej komunikácie) vyplýva, že odporca navrhovateľku pravidelne kontaktoval a to bez ohľadu na hodinu, pričom v tejto komunikácii navrhovateľku urážal, ponižoval a to používaním rôznych vulgarizmov a invektív.
15. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 odsek 2 písm. f) až h) C.s.p. vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana (porov. Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1231 - 1246).
16. V prípadoch predpokladaných ustanovením § 325 odsek 2 písm. f) a h) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
17. Ak ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
18. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nepribližovaniu sa a zákazu vstupu do bytu, navrhovateľka svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s pripojenými dôkazmi neosvedčila ohrozenie telesnej integrity.
19. Z potvrdenia OR PZ v F. zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX nevyplýva, akého priestupku proti občianskeho spolunažívaniu sa mal odporca dopustiť a či sa dané priestupky mali týkať ohrozenia telesnej, či duševnej integrity navrhovateľky. Z dôkazov predložených navrhovateľkou rovnako nevyplýva, akým spôsobom dané priestupkové konania skončili. Súd prvej inštancie rovnako správne poukázal na skutočnosť, že k daným oznámeniam zo strany navrhovateľky došlo v máji, resp. auguste XXXX. Z uvedeného teda nie je zrejmé, aký vplyv by vyššie uvedená skutočnosť mala na toto prebiehajúce konanie.
20. Z elektronických a hlasových správ a predložených navrhovateľkou vyplýva, že odporca používa voči navrhovateľke vulgarizmy a rôzne invektívy. Uvedené bolo aj dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 odsek 2 písm. g) C.s.p.. Z uvedených dôkazov však nevyplýva konanie odporcu, ktorým by ohrozoval duševnú a telesnú integritu navrhovateľky na účely vydania neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 odsek 2 písm. f) a h) C.s.p.. Predložená komunikácia tiež nie je úplná, nakoľko v nej došlo k nezaznamenaniu, resp. odstráneniu písomných a hlasových správ navrhovateľky adresovaných odporcovi.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd nemal za osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa odporcovi uložila povinnosť nevstupovať do bytu kde býva navrhovateľka, či povinnosť aby sa odporca na určitú vzdialenosť nepribližoval k navrhovateľke.
22. Čo sa týka námietky navrhovateľky voči IV. výroku napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že daný výrok sa týka koncepčnej zmeny, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a upúšťa sa od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ súd pred začatím konania nariadi neodkladné opatrenie a neuloží povinnosť navrhovateľovi podať v určitej dobe žalobu, poučí stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá nejakú povinnosť, že táto strana - ak nie je spokojná s
úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú - môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevidí dôvod na zmenu alebo zrušenie daného výroku uznesenia.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj správne rozhodnutie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a navrhovateľke ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).