Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/3/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov : 1.) A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX/X, D. - E., a 2.) F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom G. H. XXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Kerestešová & Švarná JUDr. Adriana Pukaj Kerestešová, advokátka, Coboriho 2, Nitra proti žalovanej : I. J., A. B., neznámej vlastníčke, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, IČO : 17335345, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k pozemku registra „E“ parc. č. 468/501, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 508 m2, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. G., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš, a toto podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že uvedený pozemok p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade, pričom žalobca v 1. rade je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva žalobcovi v 2. rade sumu 333,38 eur a žalovanej sumu 333,38 eur.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade n e m a j ú voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 16. 1. 2025, doručenou na tunajší súd 16. 1. 2025 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaný k pozemku registra „E“, parc. č. 468/501, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 508 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. G., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš a jeho vyporiadanie tak, že tento pozemok v celom rozsahu sa prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade s tým, že žalobca v 1. rade bude povinný titulom finančného vyrovnania povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 271,88 eur a žalovanej sumu 271,88 eur, v obidvoch prípadoch do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že si výslovne nárok na náhradu trov konania voči žalovanej neuplatní. Tento žalobný návrh žalobcovia v 1. a 2. rade odôvodnili nasledovne žalobcovia v 1. a 2. rade ako aj žalovaná sú spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, a to žalobca v 1. rade so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 15/16, žalobca v 2. rade so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/32 a žalovaná so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/32. Žalobcovia v 1. a 2. rade nemali záujem byť naďalej v tomto spoluvlastníctve a s poukazom, že nikto nemôže byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve proti svojej vôli sa domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania s poukazom na to, že k dohode medzi žalobcami na jednej strane a žalovanou na strane druhej nedošlo. Čo sa týka v prípade prvého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálneho rozdelenia dotknutého pozemku, tak žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že v predmetnej veci neprichádza do úvahy jeho reálna deľba, pretože tento pozemok nie je dobre možné rozdeliť a to s ohľadom na jeho celkovú výmeru ako aj s ohľadom na budúce funkčné využitie dotknutého pozemku po jeho rozdelení. Dotknutý pozemok sa nachádza v zastavanom území v obciach, v katastri nehnuteľností je klasifikovaný ako zastavaná plocha a nádvorie a jeho funkčné využitie ako stavebného

pozemku je teda na výstavbu rodinných domov, pozemok je úzky, meria len 9,7 m, prevládajúci rozmer je dĺžka 52 m, pričom v prípade jeho rozdelenia medzi troch podielových spoluvlastníkov by vznikli podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov 3 pozemky, a to jeden o výmere 476,25 m2 pripadajúci na podiel žalobcu v 1. rade a dva pozemky pre žalobcu v 2. rade a žalovanú každý vo výmere 15,88 m2, čím by následne takéto výmery nemohli ďalej slúžiť svojmu účelnému využitiu ako stavebné pozemky. Uvedený pozemok je v súčasnosti zastavaný rodinným domom súp. č. XXX a vedľajšími stavbami – skladom a hospodárskou budovou v dezolátnom stave, ktoré nehnuteľnosti nie sú v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností, pričom ich stavebníkom a výlučným vlastníkom je žalobca v 2. rade, ktorý po zrušení a vyporiadaní vlastníckeho práva k dotknutému pozemku má záujem previesť tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade. Pokiaľ ide o druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva za povinnosti vyplatiť primeranú náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom, tak s prihliadnutím najmä na väčšinový spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade k tejto nehnuteľnosti a tiež so zreteľom na účelné a funkčné využitie pozemku o údržbu ktorého sa dlhodobo stará výlučne žalobca v 1. rade navrhli žalobcovia, aby bol tento pozemok prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade. Pokiaľ ide o výšku poskytnutej primeranej náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalobcovia v tomto smere poukázali na znalecký posudok č. 91/2024 z 19. 11. 2024, ktorý vypracoval znalec F. K. J., z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, na základe ktorého však sa hodnota dotknutého pozemku predstavuje sumu 8 700 eur, z ktorej sumy by potom na spoluvlastnícke podiely žalobcu v 2. rade a žalovanej každý vo veľkosti 1/32 pripadala na každého z nich suma vo výške 271,88 eur.

2. Z vyjadrenia zákonného zástupcu žalovanej k žalobe zo 17. 3. 2025, doručeného na tunajší súd 25. 3. 2025 vyplynulo, že vzhľadom na to, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť k tomu, aby zotrval na spoluvlastníckom vzťahu súhlasí žalovaná so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku a pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu, tak keďže nepovažuje žalovaná rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné súhlasila s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu v 1. rade za primeranú náhradu, avšak pokiaľ ide o výšku tejto primeranej náhrady žalovaná nesúhlasila so sumou určenou na základe znaleckého posudku č. 91/2024, kde bola určená cena vo výške 17,18 eur/m2 poukázala totiž na to, že v rámci internej činnosti zákonného zástupcu žalovanej, ktorej predmetom bol obdobný pozemok nachádzajúci sa v blízkosti sporom dotknutého pozemku, kde bola dohodnutá primeraná náhrada vo výške 24 eur/m2, navrhujú primeranú náhradu za odstupujúci podiel nezisteného vlastníka vo výške 21 eur/m2.

3. V replike žalobcov v 1. a 2. rade z 24. 4. 2025, doručenej na tunajší súd 24. 4. 2025 títo zhodne vyhlásili, že akceptujú návrh žalovanej na zaplatenie sumy 21 eur / m2 a následne skonštatovali, že týmto bola odstránená posledná sporná skutková okolnosť v tomto konaní a v tejto súvislosti teda upravili pôvodný žalobný petit v tom zmysle, že navrhli, aby titulom finančného vyporiadania bola žalobcovi v 2. rade zo strany žalobcu v 1. rade vyplatená suma 333,38 eur a rovnaká suma, aby bola žalobcom v 1. rade vyplatená aj žalovanej. V obidvoch prípadoch v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v ostatnom rozsahu bol žalobný petit rovnaký ako v žalobe.

4. Žalovaná napriek písomnej výzve súdu právo dupliky nevyužila.

5. Súd vzhľadom na výslovný súhlas oboch strán sporu s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa nenariadil na prejednanie tejto veci pojednávanie. Súd podľa 29. 5. 2025 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený 12. 6. 2025.

6. Súd mal za nesporné (pre účinné nepopretie skutkových tvrdení podľa , resp. aj pre výslovnú zhodnosť skutkových tvrdení strán sporu podľa ) nasledovné (relevantné) skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré v zmysle zásady hospodárnosti konania ( základných princípov ) nemuseli byť predmetom dokazovania, a ktoré si súd osvojil ako zistený skutkový stav.

7. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo (na dôvode pritom nezáleží.) Predmet spoluvlastníctva - vyššie uvedený pozemok je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. L., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš a nachádza sa v zastavanom území obce, pričom

je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade s podielom 15/16, žalobcu v 2. rade s podielom 1/32 a žalovanej s podielom 1/32. Predmetný pozemok má výmeru 508 m2, pričom ide tvarom o úzky pozemok v šírke 9,7 m, a prevládajúci rozmer je dĺžka 52 m. Ide o pozemok určený na výstavbu rodinných domov (zastavaná plocha a nádvorie.) Záujem nadobudnúť tento pozemok do výlučného vlastníctva má len žalobca v 1. rade. Všeobecná hodnota 1 m2 tohto pozemku predstavuje 21 eur / m2. O údržbu tohto pozemku sa dlhodobo stará výlučne žalobca v 1. rade. Vlastníkom troch stavieb (rodinného domu súp. č. XXX a dvoch vedľajších stavieb - skladu a hospodárskej budovy), ktoré sú v dezolátnom stave, a ktoré nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, je žalobca v 2. rade, ktorý však po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku má záujem previesť tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade.

8. Zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenie.

9. Podľa (z. č. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami.

11. Vzhľadom na to, že k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému spoločnému pozemku nedošlo (na dôvodoch pritom nezáleží), obrátili sa žalobcovia v 1. a 2. rade legitímne (v súlade s ) na tunajší súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tomuto spoločnému pozemku. Súd v rámci tohto typu konania (o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu, v tomto prípade z ) je viazaný návrhom, avšak nie aj čo do spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, a to dokonca ani vtedy, ak by išlo o zhodný návrh strán sporu (takýto zhodný návrh by sa mohol záväzným spôsobom pretaviť do súdneho rozhodnutia len vo forme schválenia súdneho zmieru.) Súd je pri autoritatívnom rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (rozsudkom) povinný rešpektovať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa .

12. Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplývajúci z (reálna deľba spoločného pozemku medzi jeho spoluvlastníkov na reálne časti, ktoré zodpovedajú rozsahu ich podielov), tak súd vo vzťahu k tomuto pozemku dospel k záveru, že takáto reálna deľba tu nie je dobre možná, a to najmä vzhľadom na jeho výmeru (508 m2) v spojení s tvarom tohto pozemku (obdĺžnikový tvar so šírkou 9,7 ma a dĺžkou 52 m2), ako aj v spojení s charakterom tohto pozemku, keď ide o pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, teda určený na výstavbu, ako aj v spojení s okolnosťou veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcu v 2. rade a žalovanej, na ktorých by pri takejto reálnej deľbe pripadali reálne časti v rozsahu výmery po 15,88 m2, pri ktorých výmerách bolo možné dospieť k záveru ú neúčelnosti ich využitia.

13. Navyše, žiadna zo strán sporu ani nenavrhla vykonať dokazovanie geometrickým plánom alebo znaleckým posudkom, ktoré jediné dôkazy by takúto reálnu deľbu mohli dostatočne preukazovať, a súd pritom podľa nemôže v civilnom procese vykonávať takéto dôkazy ex offo (aj bez návrhu strán), a to ani v tomto osobitnom type konania.

14. Vzhľadom na uvedenú nemožnosť aplikácie v poradí prvého zákonného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd pristúpil k zvažovaniu podmienok v poradí druhé zákonného spôsobu vyporiadania (prikázania veci za primeranú náhradu), pričom dospel k záveru, že keďže výlučne žalobca v 1. rade prejavil vôľu nadobudnúť celý pozemok do svojho výlučného vlastníctva, a teda že žalobca v 2. rade a ani žalovaná takúto vôľu neprejavili (a pritom vôľa je nevyhnutnou podmienkou pre možnosť prikázania celej spoločnej veci niektorému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva), ako aj vzhľadom na kritérium veľkosti podielov, ktoré výrazne svedčilo v prospech žalobcu v 1. rade, a tiež na okolnosť

účelnejšieho využitia pozemku z jeho strany, keďže výlučne on sa doteraz staral o tento pozemok, súd podľa prikázal tento pozemok do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade, s tým, že ho súčasne zaviazal zaplatiť žalobcovi v 2. rade a aj žalovanej primeranú peňažnú náhradu z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva.

15. Pri zvažovaní výšky tejto peňažnej náhrady, ktorú bude žalobca v 1. rade povinný vyplatiť žalobcovi v 2. rade a žalovanej, súd vychádzal jednak z rozsahu ich spoluvlastníckych podielov na spoločnom pozemku, ako aj z výmery tohto pozemku a (nespornej) všeobecnej hodnoty pozemku (na základe zhodného skutkového tvrdenia strán sporu v zmysle ) vo výške 21 eur / m2, na základe čoho potom súd dospel k sume peňažnej náhrady pre žalobcu v 2. rade, ako aj pre žalovanú, vo výške po 333,38 eur.

16. Len na okraj súd poznamenáva, že z obsahu (ostatného textu) žaloby, napriek formálnemu (doslovnému) označeniu žalovaného ako neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu ostatného vlastníka menom I. J., A. B., súd (v súlade s ) dospel k záveru, že žalovanou má v skutočnosti byť táto I. J., A. B. (ako neznáma vlastníčka), ku ktorej síce dátum narodenia a ostatné identifikačné údaje nie sú uvedené, ale pri ktorej vzhľadom na obsah listu vlastníctva, kde sa uvádza nadobúdací titul z roku 1959 nemožno vylúčiť, že táto osoba je stále nažive, a teda že nebolo správne označovať za žalovaného nezistených právnych nástupcov tejto osoby, ktoré označenie by bolo namieste iba vtedy, ak by bolo zjavné, že táto osoba už (vzhľadom na odstup času) nemôže byť nažive alebo v prípade, ak by bolo jednoznačne preukázané, že táto osoba už nežije. Ako vyplýva z vyjadrenia k žalobe, rovnako pochopil obsah žaloby (pokiaľ ide o označenie žalovaného) aj zákonný zástupca žalovanej.

17. Porovnajúc žalobou uplatnený petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v tomto spore boli žalobcovia v 1. a 2. rade, a preto by im súd podľa v spojení s mal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, avšak vzhľadom na to, že títo sa výslovne tohto nároku vzdali, súd podľa rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.