Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/64/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 2) B. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Mariom Hollerom, advokátom, Krmanova 16, 040 01 Košice, o zľavu z kúpnej ceny, o odvolaní žalobkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -104 zo dňa 13.06.2023 takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: ,,I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2022 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 14.150,- eur, titulom zľavy z kúpnej ceny. Konštatoval, že v danom prípade nebolo sporné, že žalovaný neupozornil žalobcov na ním realizované zatrubenie B. potoka prechádzajúceho cez parc. H. č. XXXX/X, v k.ú. D., bez povolenia príslušných orgánov, čo možno považovať za faktickú, skrytú vadu veci. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predpokladom uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady na súde je ich uplatnenie u predávajúceho. Práva zo zodpovednosti za vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho „bez zbytočného odkladu“. Najneskoršie je možné vadu vytknúť v rámci záručnej doby v trvaní 24 mesiacov. Tá sa počíta od prevzatia veci kupujúcim. V prípade nehnuteľnosti táto lehota začína plynúť dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Márne uplynutie tejto lehoty znamená, že príslušné právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci si nebude môcť uplatniť toto právo na súde, pretože toto právo zanikne tzv. preklúziou. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade došlo k zavkladovaniu predmetnej kúpnej zmluvy dňa 9.5.2017. Žalobcovia si preukázateľne uplatnili u žalovaného vady predmetu kúpy až listom zo dňa 14.8.2020, teda po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. Súd prvej inštancie dodal, že žalobcovia síce žiadali preplatenie nákladov spojených s legalizáciou zatrubenia, no neurčito, t.j. bez uvedenia konkrétnej výšky. Súd prvej inštancie rozlišoval medzi inštitútom zodpovednosti za škodu a inštitútom zodpovednosti za vady, najmä pokiaľ ide o predpoklady ich vzniku. Náhradou škody sa sleduje náhrada ujmy vzniknutej následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej skutočnosti uznanej právom. Zodpovednosť predávajúceho za škodu nastupuje vtedy, ak predávajúci poruší svojím zavinením niektorú zo svojich zmluvných povinností a v dôsledku toho vznikne kupujúcemu škoda. Žalovaný v tomto prípade porušil svoju povinnosť upozorniť žalobcov na zatrubenie potoka. Podľa súdu prvej inštancie aj keď nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci a nárok na náhradu škody obstoja vedľa seba

a každý z nich možno uplatňovať nezávisle od druhého, zásadne platí, že nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady sa nemožno úspešne domáhať z titulu náhrady škody, a že náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád predmetu kúpnej zmluvy sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody. V danom prípade si žalobcovia uplatnili nárok vyplývajúci z vád predmetu kúpy a nie titulom náhrady škody. Zároveň súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že z konania nevyplynulo, žeby žalobcom vznikla majetková ujma v podobe vynaloženia finančných prostriedkov na preložku B. potoka, okrem nákladov na vypracovanie projektovej dokumentácie vyhotovenej I. B. J. K.. Z vyjadrení žalobcov vyplýva, že sa o zatrubení potoka dozvedeli už po vyhotovení základovej dosky. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by bolo možné tento nárok považovať za premlčaný. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s (ďalej ako ,P“).

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v 2. rade. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s právnou kvalifikáciou skutku, pokiaľ ju žalobcovia uviedli nesprávne. Skutkový stav je daný. Ak žalobcovia nesprávne právne kvalifikovali tvrdený skutkový stav, mal sa touto skutočnosťou vysporiadať súd a použiť správnu právnu kvalifikáciu. Žalobcovia požadujú od žalovaného zaplatenie 14.150,- eur, pričom právne kvalifikovali požadovanú sumu ako zľavu z kúpnej ceny. Žalobkyňa v 2. rade poukázala na to, že pri kúpe pozemku od žalovaného bola žalobcom zamlčaná skutočnosť, že na pozemku urobil čiernu stavbu a to zatrúbenie. O tejto skutočnosti vedela sestra pána A., pani L., ale ich žalobcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich o tom nikto neinformoval. A keďže to bola čierna stavba, nebola ani nikde zapísaná ani v evidencii nehnuteľností. Kúpu pozemku ako aj samotnú stavbu domu žalobcovia financovali cez hypotekárny úver (a tam je postupné čerpanie, po splnení podmienok, ktoré si určuje banka a taktiež podľa posudzovania príjmov žalobcov), takže stavali postupne podľa financií a prefinancovaní úveru. Po tom čo žalobcovia začali stavať a položili základovú dosku domu, boli udaní (p. L. - sestrou žalovaného), že sa „vybudovali" na potoku, ktorý načierno zatrúbil predchádzajúci majiteľ p. A. ako žalovaný. Pričom zatrúbenie bolo žalovaným urobené s nepostačujúcim priemerom rúr a do budúcna bude treba oficiálnou cestou upraviť s vyšším priemerom rúr, nakoľko p. L. pri silných dažďoch vytápalo. Túto skutočnosť žalobcovia pri kúpe pozemku nemohli vedieť a ani vidieť, pokiaľ žalobcovia nezačali reálne stavať. Žalovaný však si bol vedomý a vedel, že potok zatrúbil protiprávne a bez potrebnej dokumentácie a na toto žalobcov neupozornil, čo malo za následok, že sme začali stavať dom na pozemku, ktorý vlastne na stavbu domu nebol ani vhodný. Od samého začiatku vzniku kúpnopredajného vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným žalovaný podľa nej konal úmyselne a podlo so zámerom predať pozemok čo najrýchlejšie a najvýhodnejšie pre neho. Dokonca ten pozemok ponúkal žalovaný aj v realitnej kancelárii a ani tam nebolo uvedené, že potok, ktorý preteká cez pozemok, žalovaný protiprávne zatrúbil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobkyne v 2. rade sa žalovaný nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. Podľa (ďalej aj ako ,,OZ“), ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

8. Podľa , ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

9. Podľa a , vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade o zaplatenie sumy 14.150,- eur uplatnenej titulom zľavy z kúpnej ceny za pozemok, ktorý žalobcovia kúpili od žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.2017. Súd prvej inštancie dospel k záveru o uplynutí zákonnej prekluzívnej doby 24 mesiacov podľa v čase uplatnenia vady predmetu kúpy u žalovaného dňa 14.8.2020, ktorú súd počítal od momentu prevzatia veci v podobe zavkladovania kupovaného pozemku na katastri nehnuteľnosti dňa 9.5.2017.

11. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 01.03.2017 kúpnu zmluvu (č.l. 11 až 13 spisu), predmetom ktorej bola parcela H. č. XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere 626 m2 (ďalej texte aj ako ,,nehnuteľnosť“) za kúpnu cenu vo výške 45.000,- eur. Vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 9.5.2017 pod M. XXXX/XXXX (rub č.l. 102 spisu).

12. Ďalej z dokazovania vyplýva, že žalobca v 1. rade v liste zo dňa 14.08.2020 (nedatovaná a nepodpísaná verzia na č.l. 48 spisu, originál predložený na pojednávaní a vrátený žalobcom na č.l. 100 spisu) označenom ako „Výzva na uhradenie poplatkov spojených so zlegalizovaním zatrubenia, prípadne vybudovaním koryta na časti toku B. potoka“ vyzvali žalovaného, aby kontaktoval oboch žalobcov a by sa zmluvne zaviazal na preplatenie všetkých nákladov spojených so zlegalizovaní sa trúbenia, prípadne vybudovaním koryta, ako aj nákladov spojených s vypracovaním projektovej dokumentácie.

13. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaný neupozornil žalobcov v 1. a 2. rade na ním realizované zatrubenie B. potoka prechádzajúceho cez parcelu H. č. XXXX/X, bez povolenia príslušných organov.

14. Na účely právneho posúdenia veci podľa a sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že zatrubenie B. potoka vyšlo dodatočne najavo ako skrytá faktická vada, na ktorú predávajúci – žalovaný, kupujúcich – žalobcov v 1. a 2. rade neupozornil. Ide teda o situáciu, keď vada nebola zjavná pri uzavieraní zmluvy o prevode vlastníckeho práva (tzv. skrytá vada).

15. Vadou, ktorá vyjde najavo až dodatočne, je vada, ktorá bola pri predaji nepoznateľná (tzv. skrytá vada). Ide teda o vadu alebo vady veci, ktoré vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov ustanovenia („Ak dodatočne vyjde najavo vada...“) vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť (R9/2003), teda predávajúci zodpovedá za vady predávanej veci aj vtedy, ak ide o vadu, ktorá nie je zjavnou vadou a nie je teda možné ju zistiť pri predaji, hoci predávaná vec túto vadu už mohla mať v dobe odovzdania veci a kupujúcemu sa nepodarí preukázať, že predávaná vec túto vadu v dobe prevzatia nemala (napr. porovnaj podobne Rozsudok NS ČR z 22.1.2003, sp.zn. ).

16. Primárnym predpokladom uplatnenia práv z vadného plnenia je ich uplatnenie u predávajúceho. Zákon nepredpisuje formu, v akej majú byť tieto práva uplatnené, do úvahy preto prichádza akákoľvek vhodná forma. Súčasne platí, že vadu je nutné vytknúť najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Táto lehota nemôže byť predĺžená a začiatok jej plynutia nemôže nastať inak ako od prevzatia veci. Po márnom uplynutí tejto lehoty právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci si už nebude môcť uplatniť toto právo na súde.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a predčasnému právnemu záveru, pokiaľ považoval za začiatok plynutia prekluzívnej lehoty moment

zavkladovania nehnuteľnosti ku dňu 9.5.2017. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že žalovaný ako predávajúci neupozornil žalobcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich na skrytú faktickú vadu v podobe zatrúbenia potoku na nehnuteľnosti, ktorú kúpili od žalovaného, a ktorá existovala v čase jej kúpy. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 13.6.2023 (rub č.l. 100 spisu), o vade veci sa mali žalobcovia v 1. a 2. rade dozvedieť až v čase, kedy bola spravená základová doska rodinného domu na kúpenej nehnuteľnosti, a to od susedky, sestry žalovaného B. L.. Následné podľa výpovede žalobcu v 1. rade oslovili žalovaného, ktorý mal reagovať tak, že si vyžiadal od nich poklady potrebné pre predkladku a teda výšku tejto preložky.

18. Vo vzťahu k preklúzii práva odvolací súd poukazuje na anotáciu rozsudku ze dne 17. září 2013 ve věci č. 59601/09 – Eşim proti Turecku. V září 1990 vypuknul konflikt mezi bezpečnostními silami, jichž byl stěžovatel příslušníkem, a skupinou teroristů, při němž byl stěžovatel těžce zraněn. V dubnu 1992 byl pro trvalé následky propuštěn z armády a obdržel invalidní důchod. V následujících letech trpěl bolestmi hlavy a nespavostí. V roce 2004 byl ve stěžovatelově hlavě objeven kovový předmět. V roce 2007 bylo zjištěno, že v hlavě stěžovatele je střela, jejíž vynětí by však podle doktorů mohlo ohrozit stěžovatelův život. V září 2007 stěžovatel požádal ministerstvo obrany o náhradu za nově zjištěné poškození a tvrdil, že v důsledku lékařského zanedbání utrpěl finanční újmu, neboť k nově zjištěné skutečnosti nemohlo být při stanovení jeho invalidního důchodu přihlédnuto. Jelikož jeho žádost o poskytnutí náhrady byla odmítnuta, podal k Nejvyššímu vojenskému správnímu soudu samostatné žaloby o náhradu majetkové škody a o náhradu nemajetkové újmy. V lednu a únoru 2009 Nejvyšší vojenský správní soud obě žaloby odmítl jako podané opožděně. K důvodům uvedl, že bez ohledu na skutečnost, že až do roku 2007 o střele ve své hlavě stěžovatel nevěděl, své nároky měl dle příslušné právní úpravy uplatnit ve lhůtě pěti let od incidentu. Stěžovatel namítal, že odmítnutím žaloby jako opožděně podané byl zbaven práva na spravedlivý proces a účinný přístup k soudu. Tvrdil, že ustanovení o pětileté lhůtě k uplatnění nároku bylo Nejvyšším vojenským správním soudem aplikováno ůsobem, který ho zbavil práva podat žalobu dříve, než se dozvěděl o skutečnostech významných pro její podání. Soud připomněl, že právo na spravedlivý proces garantované čl. 6 odst. 1 Úmluvy musí být vykládáno ve světle zásady právního státu, který vyžaduje existenci účinného právního nástroje k prosazení civilních nároků (viz Běleš a ostatní proti České republice, č. 47273, rozsudek ze dne 12. listopadu 2002, ). V tomto smyslu citovaný článek Úmluvy zaručuje „právo na soud“, jehož jedním z aspektů je právo na přístup k soudu, tj. právo zahájit řízení před soudy v civilních věcech [viz Golder proti Spojenému království, č. 4451/70, rozsudek ze dne 21. února 1975, , a Princ Hans-Adam II Lichtenštejnský (Prince Hans-Adam II of Lichtenstein) proti Německu, č. 42527/98, rozsudek velkého senátu ze dne 12. června 2001, ]. Právo na soud není absolutní a již ze své podstaty je předmětem omezení a regulace státem, který má jistou míru uvážení, zejména pokud jde o podmínky přípustnosti (viz García Manibardo proti Španělsku, č. 38695/97, rozsudek ze dne 15. 2. 2000, ). Taková omezení nicméně nesmí ztížit přístup osoby do takové míry, že je dotčena samotná podstata tohoto práva. Omezení nebudou slučitelná s čl. 6 odst. 1 Úmluvy, nebudou-li sledovat legitimní cíl nebo nebude-li existovat rozumný vztah proporcionality mezi použitými prostředky a sledovaným cílem (viz Guérin proti Francii, č. 25201/94, rozsudek velkého senátu ze dne 29. července 1998). Soud poznamenal, že jádrem projednávaného případu bylo odůvodnění rozhodnutí vnitrostátního soudu, dle něhož pětiletá lhůta byla počítána již od data, kdy byl stěžovatel zraněn, přičemž bylo mezi stranami nesporné, že střela ve stěžovatelově hlavě v době jeho zranění nebyla zjištěna a byla objevena až později, kdy začal trpět bolestmi hlavy. Soud byl toho názoru, že od stěžovatele nebylo možné rozumně očekávat, že podá žalobu ve lhůtě pěti let od zranění, neboť bylo nesporné, že v září 1995 o střele ve své hlavě nevěděl.

19. V danom prípade striktným výkladom momentu začiatku plynutia prekluzívnej lehoty (ku dňu zavkladovania nehnuteľnosti) pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady by došlo k zabráneniu meritórneho posúdenia veci a na žalobcov v 1. a 2. rade by bolo uvalené neprimerané bremeno, čím by došlo k zásahu do samotnej podstaty ich práva na prístup k súdu a tým by došlo k porušeniu ich práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok ESĽP zo dňa 17. septembra 2013 vo veci č. 59601/09 – Eşim proti Turecku). Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou úlohou súdneho konania je nastolenie spravodlivej rovnováhy vzťahov. A uvedený spor nie je výnimkou.

20. Odvolaciemu súdu nedá nepoukázať na nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie v poslednej vete bodu 10. odôvodenia rozsudku, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by bolo možné nárok žalobcov považovať za premlčaný.“ Je pravdou, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2022 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcov (rub č.l. 70 spisu), avšak pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že okrem uplynutia prekluzívnej doby podľa , došlo aj k uplynutiu premlčacej doby nároku žalobcov, mal svoj záver podložiť uvedením dôvodov, že uplynutí akej premlčacej doby došlo k premlčaniu, kedy začala plynúť premlčacia doba a kedy skončila. Odvolací však takéto dôvody v odôvodnení tohto rozhodnutia nenachádza. So zreteľom na povahu veci a povahu skrytej vady (nehnuteľnosť a zatrubenie potoka) je neakceptovateľné považovať za rozhodný moment – incepto momentum rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

21. So zreteľom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len kasačným vybavením veci zrušiť rozsudok a postupom podľa a a podľa , s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcov tak, že musí prednostne opätovne vyriešiť otázku momentu začatia plynutia prekluzívnej lehoty podľa vo vyššie uvedených intenciách a tomto smere vykonať dokazovanie, v rámci ktorého umožni žalobcom v 1. a 2. rade predniesť tvrdenia a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, o momente kedy sa skutočne dozvedeli, že ich kupovaná nehnuteľnosť má vadu. V prípade, ak dospeje k záveru, že nárok žalobcov na uplatnenie zodpovednosti za vady nezanikol v prekluzívnej dobe podľa , posúdi námietku premlčania vnesenú žalovaným, a v prípade jej nedôvodnosti posúdi samotné splnenie zákonných podmienok nároku žalobcov na zľavu z kúpnej ceny podľa . Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení . Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )