Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/74/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, právne zastúpená: JUDr. Anna Kohajdová, advokátka, so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. -132, zo dňa 27. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi počas nepárnych kalendárnych týždňov m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v stredu od 15:45 hod. do 19:00 hod., vo zvyšku odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou A. a B. na každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. (výrok I.), uložil matke povinnosť maloleté deti na tento styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska otcovi odovzdať (výrok II.), otca oprávnil maloleté deti v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku mu uložil povinnosť v určenom čase maloleté deti matke v mieste jej bydliska odovzdať (výrok III.), návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol (výrok IV.) a vyslovil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení , , a (ďalej len ), , a (ďalej len ). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka podala návrh vo veci samej a zároveň aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala dočasne zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej A. vo výške 405 eur a maloletej B. vo výške 347 eur a zároveň upraviť styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti H. I., nar. XX.XX.XXXX a jej syna C. každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod., do 19:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že odovzdávanie na styk a preberanie zo styku bude prebiehať pred bydliskom matky. V návrhu dôvodila, že dňa 30.12.2024 sa jej manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti do bytu v J., kde má bývať spolu so svojou aktuálnou priateľkou a jej mal. synom, presnú adresu neoznámil. Toho istého dňa matke uviedol, že si príde pre deti a bude ich mat' do nedele 05.01.2025, neakceptoval matkin nesúhlas, celý deň ju atakoval SMS správami, telefonátmi a s odkazom na svoju právničku domáhal sa prevzatia mal. detí s tým, že má nárok na striedavú starostlivosť,

matka ale so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Poukázala na to, že otec jej so starostlivosťou o domácnosť a maloleté deti takmer vôbec nepomáhal, udržiaval mimomanželské vzťahy, pravidelne chodieval bez rodiny na výlety a venoval sa svojim záľubám. Tiež poukázala na vývinovú poruchu maloletej A. intímneho charakteru, pre ktorú nie je pre ňu vhodná striedavá starostlivosť v prostredí otca, jeho priateľky a jej 15-ročného syna, navyše deti boli vychovávané v kresťanskom duchu a správanie otca (s poukazom na jeho spolužitie v mimomanželskom partnerskom vzťahu) sa vymyká hodnotám, ktoré im doteraz vštepovali. Maloletá A. odmieta prítomnosť aktuálnej priateľky otca, ktorej ani nerozumie, nakoľko sa jedná o osobu ukrajinského pôvodu, navyše otcova aktuálna priateľka sa môže kedykoľvek vrátiť na Ukrajinu a preto matka žiada upraviť styk otca s maloletými deťmi v neprítomnosti jeho aktuálnej priateľky ako aj jej syna. Matka tiež žiadala určiť výživné v zmysle metodiky pre výpočet výživného a § 75 zákona o rodine, poukazujúc na svoj príjem z rodičovského príspevku vo výške 593,30 eur mesačne a podstatne vyššie príjmy otca.

3. Aj otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy jeho styku s maloletými deťmi a to každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. dôvodiac tým, že odkedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti mu matka maloletých detí bráni v styku s deťmi, nevidel ich od 30.12.2024. Keď jej navrhol, aby boli deti u neho od 30.12.2024 do 05.01.2025, matka odpovedala, že deti môže vidieť len v jej prítomnosti a keď navrhol, že príde za deťmi domov v sobotu, tak mu krátko pred dohodnutým termínom napísala, že deti sú u starej matky. Matka mu zamedzuje aj komunikáciu s deťmi, nevie sa im dovolať. Otec uviedol, že má s deťmi dobrý vzťah, vždy sa o ne vedel riadne postarať, zaopatriť ich, deti nemajú problém ani s prespávaním bez matky, staršia bežne prespáva u starých rodičov a aj mladšia už neraz prespala bez matky. Nakoľko doma mali oddelené spálne, dcéry zvykli prespať v jeho izbe. Vzniknutú situáciu otec považuje za neakceptovateľnú, nakoľko môže mať negatívne následky na budovanie jeho vzťahu s deťmi.

4. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z výsledkov skráteného dokazovania a z účelu neodkladného opatrenia, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi. Uviedol, že v podstate obidvaja rodičia potvrdili, že otec sa s deťmi pravidelne nestretáva, ich predstavy sa v tomto smere rozchádzajú a doteraz sa nedokázali dohodnúť na forme a frekvenciách styku. Je nepochybné, že právom každého rodiča je stretávať sa so svojim maloletým dieťaťom a je jedným zo základných práv rodiča. Bolo preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti ako aj to, že do rozchodu rodičov žil s maloletými deťmi v jednej domácnosti, deti ho teda dobre poznajú. Skutočnosť, že sa rodičia rozišli, resp. že otec má priateľku, nemôže byť dôvodom na pretrhnutie jeho väzieb s maloletými deťmi. Práve naopak, otec by za danej situácie mal možnosť vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti jedine formou pravidelných stretnutí, ktoré sa nerealizujú. Tvrdenie o tom, že maloletá A. otca odmieta, sú len jednostranným vyjadrením matky. Súd nevzhliadol dôvod na úpravu styku bez prespatia u otca a v neprítomnosti jeho priateľky a jej syna, pretože nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy v tomto smere. Nič nenasvedčuje tomu, že by tieto osoby mali predstavovať pre deti nejakú hrozbu, resp. že by maloleté deti tieto osoby odmietali. Z uvedeného dôvodu súd upravil styk otca s maloletými deťmi, pretože je v ich záujme, aby mali kontakt aj s otcom a stretávali sa s ním, takto bude zabezpečené upevňovanie a rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti (v časti zverenia, výživného na mal. deti, úpravy styku v neprítomnosti otcovej priateľky a jej syna) považoval za neopodstatnený a tento zamietol, keď ani zo správy kolízneho opatrovníka nevyplýva, že by o deti nebolo postarané, starostlivosť o deti a ich výživu je zabezpečená u matky, otec matke v starostlivosti o deti nebráni a dodnes ich vykonáva matka. Výživa maloletých detí je tiež zabezpečená u matky, ktorá poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti (celkový mesačný príjem udáva vo výške 593 eur) a otec jej od ich rozchodu tiež prispieva, v decembri sumou 400 eur, ktorú matka môže použiť na výživu maloletých detí. Z návrhu matky nevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré by preukazovali naliehavosť a akútnosť dočasnej úpravy pomerov v zmysle jej zvyšného návrhu, neodkladné opatrenie nie je inštitút na dosiahnutie skoršieho rozhodnutia vo veci. Zároveň súd rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. . V uvedenom konaní súd vykoná dokazovanie, pričom bude skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadom citových väzieb maloletých detí k rodičom, preskúma aj príjmové a majetkové pomery rodičov a rozhodne v najlepšom záujme maloletých.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka. Vytkla súdu, že akceptoval len ničím nepodložené tvrdenia otca a na tvrdenia matky podporené i listinnými dokladmi nielenže neprihliadol, ani sa s nimi nevysporiadal a rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. V časti zverenia maloletých detí je matka toho názoru, že nakoľko rodičia spolu vôbec nekomunikujú, bolo potrebné upraviť faktický stav výchovy aj po právnej stránke, aby mohla matka riadne zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti vo všetkých smeroch, hlavne vo vzťahu k ich školskej dochádzke a tiež pravidelného zabezpečovania ich lekárskej starostlivosti, uvedená potreba úpravy vyplýva i z neistého psychického stavu otca. Matka opakovane poukazuje na to, že otcovi v styku s deťmi nebránila a ani nebráni, nesúhlasí len so striedavou starostlivosťou a s tým, aby deti boli vychovávané aktuálnou priateľkou otca. Matka má rovnaké práva na výchovu detí ako otec, avšak partnerka otca ich nemá a napriek tomu (a napriek aj možnej hrozbe, ktorú opisuje matka v návrhu a na ktorej trvá) bol rozsah styku upravený tak, že maloleté deti s ňou majú zdieľať spoločnú domácnosť a sú aj pod jej výchovným vplyvom. Súd týmto povýšil práva otca nad práva detí aj práva matky, ktoré sú garantované SR a porušil i psychológmi odporúčané postupy, akými majú byť deti zapájané do novej rodiny jedného rodiča, ktorý si našiel nového partnera. Navyše pomery na strane otca neboli riadne prešetrené, súd nemal preukázanú stabilitu vytvoreného prostredia, ako ani tvrdenie otca, že deti majú s osobami zdieľajúcimi spoločnú domácnosť dobrý vzťah. Rovnako sa súd nevysporiadal ani s vývojovou vadou maloletej A. a s tým, aký dopad na jej zdraví, psychický vývoj môže byť jeho riešenie cudzou osobou. Súd neprihliadol ani na psychický stav otca, ktorý sám poukazoval na to, že trpel depresiami. Napadnutým uznesením boli porušené práva matky vyplývajúce z SR a súd nechráni manželstvo rodičov maloletých, ale nepriamo podporil faktický zväzok otca s partnerkou „na divoko“ na úkor manželského spolužitia s matkou detí, zároveň bola matka ukrátená o svoje práva rodiča na výchovu, ktoré na jej úkor vykonáva aktuálna partnerka otca. Otec sa stále dožaduje len svojho, chce dosiahnuť striedavú starostlivosť bez ohľadu na najlepší záujem detí a bez ohľadu na to, že sám nevie deťom starostlivosť zabezpečiť, čo sa ukázalo aj po príchode detí z prvého víkendového pobytu u otca, kedy otec pri komunikácii so sestrou uvádzal, že deti u neho boli spokojné, avšak matka z rozprávania maloletej A. zistila okrem iného, že maloletá B. veľmi plakala, že sa dožadovala matkinej prítomnosti intenzívne pri zaspávaní, a že ocko bol vtedy nahnevaný. Pri uspávaní maloletej B. musela byť nápomocná A., čo matka už v návrhu predpokladala, keďže otec nikdy nezabezpečoval starostlivosť o maloleté deti, čo aj jeho rodina potvrdila. Jeho starostlivosť spočívala iba vtom, že ich zobral na výlet, mal. B. bola s otcom len vtedy, ak bola prítomná aj matka. Napriek tomu otec v návrhu uvádza, že deti nemajú problém s prespávaním bez matky, čo sa ale nezakladá na pravde a súd sa s jeho tvrdením stotožnil. Po vrátení z víkendu sa deti s matkou radostne zvítali, otec matke tiež vrátil medikamentóznu liečbu, ktorú mal podávať deťom a to aj liek pre maloletú B. pre jej problémy s vyprázdňovaním, ktorú otec počas celého pobytu u neho nechal bez vyprázdnenia, čo následne matka musela sanovať po konzultácii s lekármi. Súd neprihliadol na to, že otec nie je schopný sám zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, neprihliadal na čestné prehlásenia podpísané matkou a sestrou otca a vychádzal výlučne z otcových tvrdení, že vie zabezpečiť deťom starostlivosť, čo však nie je pravda. Matka nevie, ako má preukázať tieto skutočnosti, pokiaľ na čestné prehlásenia najbližšieho okolia nie je absolútne prihliadnuté. Tiež poukazuje na to, že ani kolízny opatrovník nenavrhol úpravu styku otca s maloletými aj s prespávaním v jeho domácnosti, i keď poukázal na potrebu úpravy styku. Súdom nastavená úprava styku nerešpektuje najlepší záujem maloletých, pričom matka dáva do pozornosti i názor psychologičky G. K., ktorá zdôrazňuje potrebu nechať časový odstup medzi ukončením vzťahu rodičov a tým, kedy dieťa začne zažívať rodičov v ďalšom vzťahu. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s týmito základnými psychologickými postupmi. Súd tiež pochybil keď nevenoval žiadnu pozornosť priznaniu otca pred kolíznym opatrovníkom, že trpel depresiami, pričom matka poukazuje na hrozby vyplývajúce z neliečeného psychického ochorenia v kontexte vyhrážok otca, ktorými sa súd absolútne nezaoberal. Sám kolízny opatrovník pri rozhovore s otcom pozoroval v jeho správaní veľké rozrušenie, pričom práve nepokoj a nervozita patrí medzi hlavné prejavy depresie. Podľa názoru matky jediný spôsobom ako preukázať psychický stav otca je jeho klinické vyšetrenie a preto matka navrhuje do času, kým nebude riadne prešetrený zdravotný stav otca znaleckým dokazovaním, upraviť jeho styk s deťmi len v prítomnosti a v domácnosti matky.

6. Matka v neskoršom doplnení odvolania zaslala súdu prepis nahrávky rozhovoru rodičov obsahujúceho opakované vyhrážky otca aj o tom, že podpáli dom, čím chce preukázať agresívne a výhražné správanie otca a tiež skutočnosť, že si plánoval znížiť príjem kvôli výživnému (nahrávku má k dispozícii). Matka tiež predkladá ďalšie doklady preukazujúce, že starostlivosť o deti zabezpečovala a zabezpečuje výlučne ona (potvrdenie od pediatričky detí, potvrdenie od triednej učiteľky maloletej A.). Matka zopakovala, že počas víkendu otec ani raz nezabezpečil vyprázdňovanie maloletej B., čím dochádza k zhoršeniu

už i tak závažného zdravotného problému a matka je nútená navštevovať gastroenterológa (zasiela lekársku správu). Otec po odchode zo spoločnej domácnosti nemá záujem o informácie týkajúce sa zdravotného stavu detí, nezaujíma sa o školské výsledky maloletej A. ani ju nepripravuje na vyučovanie, tiež nepodporuje u A. hru na klavír, o takéto aktivity sa nezaujíma (potvrdenie učiteľa hudobnej výchovy). Po víkendovom pobyte u otca sa maloletá B. opakovane vrátila v rovnakom spodnom prádle ako odišla, naposledy prišla domov dokonca bez spodných nohavičiek, iba s pančuškami a obe deti prišli domov hladné. Otec tiež neberie ohľad na deti, ktoré sa musia dívať na to, ako si prejavuje so svojou aktuálnou partnerkou v ich prítomnosti náklonnosť, čo maloletá A. vníma negatívne, táto tiež bez príčiny začala zatínať päste a s plačom sa vyjadruje, že nechce spať u ocka, len nech mu to povie niekto iný, lebo ona sa bojí mu to povedať. Matka tiež uviedla tiež, že žiada o určenie povinnosti otca prísť si prevziať deti v nepárny týždeň v stredu už o 15:45 hod., nakoľko maloletej A. zmenili hudobnú teóriu z pondelka na stredu, takže takto by maloletá mohla byť na krúžku so začiatkom o 16:15 hod., keďže predmet má v susednej obci.

7. Matka nesúhlasí s rozhodnutím ani v časti neurčenia výživného. Ak súd vychádzal z príspevku otca z 13.01.2025, ku ktorému poslal aj správu, že sa jedná o výživné na deti v sume 400 eur, otázkou zostáva, či na základe tejto jedinej úhrady bolo možné prijať záver, že si otec svoju vyživovaciu povinnosť plní. Tieto finančné prostriedky ani neboli poukázané na účet matky, ale na spoločný účet, na ktorom sú nastavené všetky trvalé príkazy. Pokiaľ túto platbu síce identifikoval ako výživné, ale bola spotrebovaná na spoločné záväzky vyplývajú z manželstva, potom si svoju vyživovaciu povinnosť otec nesplnil. Matka poukazuje na rozdiely v príjmoch, keď jej príjem bol v roku 2024 len v sume 473,30 eur a otec deklaruje príjem 1.780 eur, takže výdavky rodiny je povinný plniť prevažne on. Matka je v dôsledku vydaného uznesenia ponechaná na svojvôľu otca vo vzťahu k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti voči deťom a s úhradou výdavkov jej musí pomáhať rodina. V doplnení odvolania poukázala na to, že z výpisu zo spoločného účtu rodičov je zrejmé, že pri vklade zo dňa 17.02.2025 v sume 573 eur otec uviedol poznámku výživné na deti, ale v skutočnosti tieto prostriedky na výživu detí vôbec neslúžili, pretože ich previedol na účet až dňa 17.02.2025 teda tak, aby uvedená suma bola okamžite spotrebovaná na úhradu nastavených trvalých príkazov, keďže väčšina trvalých príkazov má splatnosť práve k 17. dňu, a teda z nej bolo uhradené inkaso splátky 40,49 eur, inkaso splátky 187,77 eur, hypotekárny úver 295,26 eur, otcova životná poistka 46,69 eur. Spolu záväzky predstavujú 570,21 eur, čiže s výnimkou sumy 2,79 eur bola suma spotrebovaná na spoločné aj výlučné otcove záväzky. Zároveň súdu oznámila, že bola nútená po ukončení rodičovskej dovolenky vrátiť sa do zamestnania na trojzmennú prevádzku, v dôsledku čoho ani nie je možné realizovať styk otca v odvolaní navrhovaným spôsobom aj v utorok, keďže vtedy bude matka v práci.

8. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, určiť otcovi oprávnenie stretávať sa s nimi len v prítomnosti matky a v jej bydlisku a to každý párny víkend v sobotu od 12:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 17:00 hod. a ak odvolací súd nevzhliadne dôvod na matkou navrhovanou úpravou styku za jej prítomnosti, žiadala styk detí upraviť s otcom bez prespania a bez prítomnosti aktuálnej priateľky otca a jej syna. Zároveň navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 405 eur a maloletej B. sumou 347 eur mesačne k rukám matky.

9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu s argumentáciou matky nesúhlasil a rozhodnutie považuje za vecne správne. Dôkazom potreby bezodkladnej úpravy pomerov je i skutočnosť, že až do nariadenia neodkladného opatrenia so svojimi dcérami nemal možnosť sa stretnúť, pretože matka mu styk neumožnila. V skutočnosti sa otec stretáva s dcérami až od jeho nariadenia a presne v jeho rozsahu, matka mu neumožnila žiadne stretnutie navyše. Z odvolania matky je zrejmé, že vôbec nesúhlasí s tým, aby otec strávil čas s deťmi, spochybňuje jeho schopnosť postarať sa o deti, jeho osobnosť ako takú a nepáči sa jej partnerka otca. Už tento postoj matky osvedčuje, že bez existencie nariadeného neodkladného opatrenia by otec do dnešného dňa nemal prístup k dcéram. Pokiaľ ide o najlepší záujem maloletých, tento bez pochyby korešponduje s právom na to, aby mali deti možnosť vybudovať si vzťah s oboma rodičmi. Neodkladným opatrením bol upravený styk pre otca len v základnom rozsahu, nejedná sa o striedavú starostlivosť, ale opatrenie, ktoré zabraňuje tomu, aby nedošlo k pretrhnutiu väzieb medzi otcom a maloletými. V súčasnosti stretnutia otca s deťmi prebiehajú bez problémov, deti sa k nemu tešia a nie je pravda, že by mali problém so zaspávaním u otca, resp., že by sa dožadovali matky. Práve naopak, vyslovene sa na čas s otcom tešia, naposledy dokonca plakali, keď museli ísť naspäť k matke. O probléme maloletej B. s vyprázdňovaním otec samozrejme vie, avšak keď bola dcéra u neho všetko bolo v poriadku a preto jej preháňadlo otec nedal. Maloletá sa u neho nesťažuje na bolesti brucha,

jediný raz sa stalo, že by za 2 dni u otca nebola na potrebe, čo matka vie. Matka prezentuje v odvolaní nespočetné množstvo výhrad voči otcovi, avšak otec sa domnieva, že sa jedná skôr o problém na strane matky, ktorá odmieta akceptovať, že otec sa rozhodol manželstvo ukončiť a deti sa s ním napriek tomu cítia dobre. Matka odmieta situáciu riešiť, vyhýba sa aj stretnutiu u kolízneho opatrovníka, kde sa už druhýkrát nedostavila a teda vzájomná komunikácia sa nikam neposunula. Pokiaľ ide o výživné, otec ho platí v sume 400 eur mesačne od odchodu zo spoločnej domácnosti každý mesiac. Aktuálne ho matka požiadala, aby neplatil na spoločný účet, ale na iný účet, ktorý si založila, takže otec počnúc mesiacom marec bude uhrádzať výživné na tento účet. Navyše na spoločný účet posiela aj sumu 150 eur na splátku hypotéky, ktorú majú rodičia zatiaľ spoločnú. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie potvrdil.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na rozporuplnosť matkinho odvolania, keď matka tvrdí, že nemá záujem otcovi brániť v stretávaní sa s deťmi ale žiada skresať stretávanie na 13 hodín do mesiaca v jej prítomnosti, hoci deti u otca strávia z jedného mesiaca 4 noci a 2 poobedia. Poukázal na to, že otec je rovnako zákonným zástupom maloletých a v jeho rodičovských kompetenciách je styk realizovať s prihliadnutím na najlepší záujem detí. Deti majú právo poznať svojich rodičov a majú právo na ich výchovu a starostlivosť, čomu recipročne zodpovedá aj právo oboch rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti. V záujme maloletých detí tiež je, aby rodičia rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinností rovnocenní a aby dokázali vzájomne komunikovať aspoň v zásadných otázkach, avšak doposiaľ ku komunikácii medzi rodičmi neprišlo. Kolízny opatrovník naďalej nepozná názor maloletých k podanému návrhu, pri prvom pokuse o vykonanie pohovoru sa matka ospravedlnila zo zdravotných dôvodov s tým, že uviedla, že po zlepšení zdravotného stavu bude kolízneho opatrovníka kontaktovať, čo však neurobila. Následne boli rodičia s deťmi opäť predvolaní na 18.02.2025, kam sa opäť dostavil iba otec, kolízny opatrovník matku telefonicky kontaktoval 4 razy, až napokon telefonát prijala a uviedla, že si termín pomýlila a myslela si, že majú prísť 21.02.2025, na čo jej bolo vysvetlené, že už druhý raz deti nepriviedla a otec čaká na chodbe, pričom si nevie v práci zobrať ďalšie voľno, lebo je v skúšobnej dobe. Z jeho pohľadu je správanie matky čisto účelové. Matka na následné telefonické hovory nereagovala a keď sa kolíznemu opatrovníkovi ozvala, uviedla, že telefonovala s právničkou a bez jej prítomnosti sa na pohovor nedostaví. Matke bolo vysvetlené, že kolízny opatrovník realizuje pohovor bez prítomnosti právnych zástupcov. Kolízny opatrovník je toho názoru, že v danej veci je potrebné poznať vyjadrenia maloletých za účelom zaujatia objektívneho stanoviska.

11. Otec v reakcii na doplnenie odvolania matky uviedol, že matka s cieľom vykresliť ho ako agresívneho a duševne chorého človeka, ktorý sa nezaujíma o svoje deti, neprispieva na ne finančne a podobne, uvádza súdu nepravdivé, neúplné a zavádzajúce informácie. Pokiaľ ide o prepis matkou doloženej nahrávky, otec v prvom rade uvádza, že jej nikdy nedal súhlas, aby ich rozhovory nahrávala, ide o nedovolený zásah do jeho súkromia. Skutočnosť, že sa k takémuto konaniu matka uchýlila je skôr dôkazom toho, že jej hlavným cieľom je zdiskreditovať ho, hoci cieľom konania by malo byť dospieť k takej úprave práv a povinností k maloletým deťom, ktorá bude pre ne čo najmenej zaťažujúca a prihliadať na ich najlepší záujem. Obsah rozhovoru, ktorý matka vo svojom vyjadrení uviedla, je výsledkom pretrvávajúceho sporu a frustrácie na strane otca, kde niektoré jeho vyjadrenia môžu byť zveličené, avšak i z tohto rozhovoru v konečnom dôsledku vyplýva, že otec akcentuje predovšetkým to, aby bolo deťom dobre. Zverejňovanie takýchto súkromných rozhovorov však podľa názoru otca nemá žiaden prínos v konaní, jedná sa o nezákonnú nahrávku a otec navrhuje na takýto dôkaz neprihliadať. Pokiaľ ide o problém maloletej B. s vyprázdňovaním, ako už uviedol, takýto problém bol počas návštevy u neho len raz a o situácii matku informoval, pri ďalších návštevách tento problém nebol, navyše z matkou predloženej lekárskej správy vyplýva len to, že maloletá trpí týmto zdravotným problémom, nevyplýva z neho ale matkou tvrdené zhoršenie problému po pobyte u otca. Pokiaľ ide o matkou tvrdený nezáujem otca o deti a ich školské povinnosti a iné aktivity, táto argumentácia matky je účelová. Otec zdôrazňuje, že s deťmi sa aktuálne stretáva výlučne v rozsahu dvoch dní a dvoch hodín za 14 dní prevažne cez víkendy, teda v tomto čase nenavštevuje lekárov a nakoľko okrem vyššie spomenutého problému B., žiadne ďalšie zdravotné problémy deti nemajú, preto nemal dôvod kontaktovať lekárov. Zavádzajúce sú aj tvrdenia matky ohľadom prípravy maloletej A. na vyučovanie, keďže rozhodnutie, že maloletú bude pripravovať matka, bolo jej rozhodnutím a pri odovzdávaní detí matka otcovi nikdy žiadne školské pomôcky ani pokyny súvisiace s vyučovaním nedala, ani sa na to matka ani maloletá nesťažovala. Otec je samozrejme ochotný a schopný sa s maloletou aj počas jej pobytu u neho učiť, čo si však vyžaduje komunikáciu a spoluprácu s matkou, ktoré matka odmieta. Rovnako nepravdivo matka uvádza, že by otec neprispieval na výživu maloletých, prispieva im pravidelne sumou 400 eur mesačne a nad rámec

tejto sumy aj sumu 170 eur mesačne určenú na splátky spoločných záväzkov, čo napokon preukazujú aj matkou priložené výpisy z bankového účtu (napr. za február 2025), z ktorých nepochybne vyplýva, že otec naň zaslal sumu 573 eur, z toho 400 eur pre účely výživného na deti a 173 eur pre účely ďalších spoločných výdavkov, pričom po sčítaní týchto výdavkov na úver, poistenie a podobne je jednoznačné, že otec z nich uhradil v zásade polovicu.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (, a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a / ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

13. Predmetom konania je neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletým deťom na čas do rozhodnutia vo veci samej, ktoré aktuálne prebieha na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. .

14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je dôvodom, prečo súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, ktorý musí starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a správne vyhodnotil potrebu ingerencie súdu do pomerov účastníkov konania formou

neodkladnej úpravy primeranej chráneným záujmom účastníkov konania, i keď v časti úpravy styku otca s maloletou odvolací súd považoval za dôvodné pristúpiť ku korekcii, spôsobenej však nie nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia, ale z dôvodu matkou tvrdených okolností, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia (a preto posunul čas preberania detí otcom v nepárnu stredu).

22. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých sú manželia, avšak koncom roka 2024 ukončili v dôsledku partnerských nezhôd spolužitie. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým nebol zatiaľ súdnym rozhodnutím upravený a k mimosúdnej dohode rodičov nedošlo. Obaja rodičia majú záujem o maloleté deti a chcú sa podieľať na ich výchove a starostlivosti. Matka podala návrh na súd vo veci samej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 31.12.2024 ( ktorým sa domáha zverenia maloletých do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletými a tiež určenia výživného), návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi formou neodkladného opatrenia podal i otec a to dňa 17.01.2025.

23. Súd má osvedčené, že po ukončení spolužitia rodičov zostali maloleté deti v starostlivosti matky, ktorá bola ešte v tom čase na rodičovskej dovolenke s maloletou B.. Matka zamedzila otcovi výkon osobnej starostlivosti o spoločné maloleté deti, podmieňuje mu umožnenie kontaktu s deťmi dodržaním ňou nastoľovaných podmienok a okliešťuje zákonom dané práva otca ako rovnocenného rodiča. Matka tvrdí, že otec nie je schopný poskytnúť deťom náležitú starostlivosť, vyčíta mu agresívne chovanie a spochybňuje jeho duševné zdravie, tvrdí ďalej, že prostredie v domácnosti otca nie je pre deti vhodné s poukazom na nemorálny mimomanželský vzťah otca s aktuálnou partnerkou, ktorá s ním žije v jednej domácnosti a matka si nepraje, aby deti s ňou prichádzali do kontaktu a boli vystavené i jej výchovnému vplyvu, domácnosť otca považuje matka napokon za nevhodnú pre obe deti i z dôvodu ich zdravotných problémov. Otec tvrdenia matky popiera, považujúc ich prevažne za účelové a smerujúce k jeho diskreditovaniu ako rodiča s cieľom obmedziť jeho kontakt s deťmi.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že aktuálne je vzťah rodičov veľmi konfliktný, matka nespolupracuje so sociálnou kuratelou, všetko nasvedčuje tomu, že matka účelovo marí stretnutia na pôde príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny (preto sa ani kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo doposiaľ splniť si povinnosť uloženú mu súdom a vykonať pohovor s maloletými deťmi k predmetu konania) a je zrejmé, že matka sa bráni konštruktívnej komunikácii, iba pokračuje v obviňovaní otca a spochybňovaní jeho osobnostnej a rodičovskej spôsobilosti. Odvolací súd však konštatuje, že ako u matky, tak ani u otca neboli dostatočne osvedčené žiadne také skutočnosti, ktoré by ho ako rodiča mali z výkonu osobnej starostlivosti o svoje deti diskvalifikovať a z prešetrených pomerov v rodine treba považovať výchovné prostredie u matky i otca za vhodné pre starostlivosť o maloleté deti.

25. Vychádzajúc z doterajšieho skráteného dokazovania bol odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným toho názoru, že boli splnené zákonné podmienky pre bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, nie však v zmysle matkinho návrhu. Zákonné podmienky neboli splnené ani vo vzťahu k jej návrhu na dočasné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ani vo vzťahu k návrhu na určenie výživného, pretože potreba takejto úpravy z ničoho nevyplýva. Nariadenie neodkladného opatrenia nemá nahrádzať meritórne rozhodnutie a od konania vo veci samej treba dôkladne odlišovať účel neodkladného opatrenia, ktorým je okamžitá úprava pomerov v situácii, ktorá neznesie odklad.

26. V prejednávanej veci je zrejmé, že maloleté deti sa od decembra 2024 nachádzajú v matkinej faktickej osobnej starostlivosti, otec sa takémuto faktickému stavu nebráni, aktuálne ho akceptuje a ani sa on sám zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti nedomáha, naopak výslovne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha len úpravy styku s maloletými deťmi. Za uvedenej situácie nemá neodkladné opatrenie o zverení maloletých detí do matkinej starostlivosti žiadne opodstatnenie ako správne konštatoval už prvoinštančný súd. Argumentácia matky v tomto smere neobstojí (že je potrebné upraviť faktický stav výchovy aj po právnej stránke, aby mohla matka riadne zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti vo všetkých smeroch, hlavne vo vzťahu k ich školskej dochádzke a tiež pravidelného zabezpečovania ich lekárskej starostlivosti, a táto potreba má podľa nej vyplývať i z neistého psychického stavu otca). Treba si uvedomiť, že obaja rodičia sú zákonnými zástupcami maloletých detí, obaja môžu zastupovať deti v bežných veciach, kam plnenie školských povinností či pravidelné zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti bezpochyby patrí, žiadna z podobných inštitúcií nemôže ani matke ani otcovi tieto práva upierať ak nedošlo k obmedzeniu rodičovských práv zo strany

súdu, a na také niečo v danom prípade dôvod neexistuje. V prípade rozhodovania o podstatných otázkach týkajúcich sa záležitosti detí je nutná dohoda rodičov, inak na návrh niektorého z nich rozhodne súd.

27. Pokiaľ ide o výživné, návrh matky je takisto nedôvodný. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia všeobecne, je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, teda musí ísť o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov účastníka konania. V konaní o neodkladnom opatrení môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere, pričom pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa, medzi ktoré patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s , podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v a nasl. ZoR. Podstatným je preukázanie, že potreby dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 16.01.2023).

28. Ani odvolací súd v danom prípade nemal súd osvedčené, že by si otec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, pretože posiela matke maloletých sumu 400 eur mesačne ako výživné na deti a od februára i ďalšiu sumu slúžiacu na úhradu približne polovice záväzkov, ktoré majú rodičia maloletých ako manželia. Zároveň zo spisu nevyplýva, že by výživa maloletých detí bola akokoľvek ohrozená, keďže ich základné potreby (na uhrádzanie ktorých má práve slúžiť platenie výživného v nevyhnutnej miere v zmysle ) sú aktuálne uhrádzané a deti nestrádajú. Vychádzajúc z inštitútu neodkladného opatrenia a jeho účelu v spojení s účelom ustanovenia treba uzavrieť, že v prejednávanej veci nie sú potom naplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože pomery účastníkov konania nevyžadujú okamžitý zásah súdu a nič nebráni tomu, aby o výživnom bolo rozhodované až vo veci samej. Rozhodnutie prtvoinštančného súdu i v tejto časti je preto správne.

29. Zároveň i podľa názoru odvolacieho súdu, berúc do úvahy zistené okolnosti prípadu, bolo namieste bezodkladne upraviť pomery účastníkov a rozhodnúť o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi. V zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku vychádza z , keď v zmysle SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom (Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia no.74969/01) a Zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť súdu dbať na rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. V prejednávanej veci ide o prípad maloletých detí, ktoré ešte donedávna žili v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, teda sú na oboch rodičov zvyknuté, majú k nim vybudované citové väzby a je nevyhnutné zabrániť ich pretrhnutiu alebo ochladnutiu, pretože v budúcnosti sa takto vzniknuté škody len ťažko naprávajú. Neodkladná úprava zabezpečujúca pravidelný a primerane široký styk otca s maloletými deťmi, ktorému matka preukázateľne bráni, je v danej veci nutná. Žiada sa pripomenúť, že v prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, čomu korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by dieťaťu preto malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu s tým, že konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť

v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. – bod 16, , ).

31. Je potrebné, aby si maloleté deti budovali vzťah so svojím otcom od útleho veku a k tomu je nevyhnutné, aby otec trávil s deťmi dostatok času, čo zahŕňa aj prespatie maloletých u otca a trávenie spoločného času podľa predstáv otca ( nie podľa predstáv matky). Z vykonaného skráteného dokazovania treba konštatovať, že dôvody, pre ktoré matka žiadala oklieštiť stretávanie otca s deťmi tak, ako to v odvolaní navrhuje, nemajú opodstatnenie a jednalo by sa o bezdôvodný zásah do práv otca v pozícii nerezidenčného rodiča i práv detí. Tvrdenia matky o neschopnosti otca postarať sa riadne o deti, nebolo osvedčené. Otec je plnoletý svojprávny rodič, a skutočnosť, že počas spolužitia rodičov ponechával starostlivosť o deti prevažne na matke (čo táto doložila i prehláseniami svedkov), neosvedčuje, že nie je schopný o ne sa postarať, keď má deti u seba. Agresívne správanie otca ako i jeho zdravotnú nespôsobilosť, ktoré matka v konaní tvrdila, a na ktorom okrem iného založila svoju požiadavku na jej prítomnosť pri stretnutiach otca s maloletými, neboli v predmetnom konaní ničím relevantným osvedčené (vyjadrenie otca, že trpel depresiou, alebo stavy rozrušenia či vyslovené vyhrážky počas manželskej hádky pod vplyvom stresu, samé nepostačujú na okliešťovanie otcových rodičovských práv). Skutočnosti, na ktoré matka poukazuje, však bude riešiť a vyhodnocovať súd v rámci dokazovania v konaní vo veci samej. Ani ďalšie dôvody, pre ktoré matka trvá na jej prítomnosti pri styku otca s maloletými nepovažoval odvolací súd za opodstatnené. Zdravotné problémy maloletej B. i maloletej A. sú otcovi dobre známe a matka nepreukázala, že by ich otec popieral alebo ignoroval, rovnako ako matka nepreukázala žiadne také závažné pochybenia v starostlivosti otca, ktoré by mohli mať za následok jeho vylúčenie z osobnej starostlivosti, prípadne nutnosť stýkať sa s deťmi pod dozorom matky. Na strane otca nebolo zistené také správanie (či už z pohľadu zanedbania starostlivosti alebo nevhodného správania pred deťmi v prítomnosti jeho priateľky alebo jej syna a pod.), ktoré by súd mal vyhodnotiť ako nebezpečné pre maloleté deti. Ani prítomnosť otcovej partnerky nie je dôvodom na vylúčenie otca z možnosti starať sa o deti a vychovávať ich v jeho domácom prostredí.

32. Odlúčení rodičia majú každý z nich právo zariadiť si svoj súkromný život podľa vlastných predstáv a v danom prípade nebol osvedčený negatívny vplyv členov otcovej domácnosti na maloleté deti. Tvrdenie matky, že maloletá A. nechce u otca prespávať, zostáva len v rovine tvrdenia matky, ktoré otec popiera (tvrdiac bezproblémovosť stretávania s deťmi vrátane ich prespávania v jeho domácnosti), pričom matka sama bránila overiť si túto skutočnosť zistením názoru maloletej A. pohovorom u kolízneho opatrovníka. Vyhodnotiac výsledky doposiaľ vykonaného skráteného dokazovania preto považoval odvolací súd rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi za správne a zákonné.

33. Žiada sa ešte dodať, že pokiaľ ide o prítomnosť matky, súd nevidel žiadny dôvod na takéto reštriktívne opatrenia. Obaja rodičia súd rovnocenní a majú právo rozhodovať o tom, ako budú s deťmi tráviť čas a ako ich budú vychovávať, pokiaľ rešpektujú najlepší záujem maloletých detí, i keď zvyčajne predstavy rodičov v týchto otázkach sú rozdielne a vyhodnotenie objektívneho záujmu dieťaťa je práve úlohou súdu. V danom prípade prítomnosť matky pri styku otca s maloletými deťmi je nielen neopodstatnená, ale vzhľadom na konfliktný vzťah medzi rodičmi i nevhodná, keďže by bezdôvodne obmedzovala práva otca a bránila prirodzenému priebehu ich stretnutí, navyše by zbytočne poskytovala živnú pôdu pre eskalovanie konfliktov medzi rodičmi, čo je v hrubom rozpore so záujmami maloletých detí.

34. Považujúc súdom prvej inštancie nastolenú úpravu za správnu a majúc za to, že takto bude dočasne zabezpečený pravidelný a aktuálne i primeraný styk otca s maloletými deťmi, ktoré tak majú možnosť postupne si zvykať na novú situáciu v rodine, odvolací súd uzatvára, že rozsah a podmienky styku tak, ako ich nastavil súd prvej inštancie s ohľadom na zistené konkrétne okolnosti prípadu sa javia ako vhodné a zároveň postačujúce pre plnenie rodičovskej úlohy otca a rozvíjanie citových väzieb maloletých detí s otcom a to až do skončenia konania vo veci samej, v ktorom konaní súd až po vykonaní riadneho a úplného dokazovania rozhodne, aký model osobnej starostlivosti bude v najlepšom záujme maloletých detí. Jedinú odchýlku od úpravy súdu prvej inštancie považoval za opodstatnenú z dôvodu matkou tvrdeného zmeneného rozvrhu mimoškolskej aktivity maloletej A. (hudobná teória) , ktorá vyžadovala, aby súd posunul na skorší čas o 15 minút začiatok stretnutia v nepárnu stredu tak, aby otec mal čas po vyzdvihnutí detí v bydlisku matky o 15:45 hod. zabezpečiť prepravu maloletej A. na krúžok do susednej obce s tým, že po ukončení krúžku (počas ktorého bude mať otec možnosť plne sa venovať mladšej dcére) zostane ešte časový priestor aj na spoločné aktivity do 19:00 hod.

35. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia čiastočne zmenil v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi počas nepárnych kalendárnych týždňov v stredu ( výlučne pokiaľ ide o hodinu počiatku styku) a v ostatnej časti úpravy styku ako aj vo všetkých ostatných výrokoch napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti podľa dil. O trovách konania nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu.

36. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).