Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/72/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu ART - G s.r.o., so sídlom Venevská 769/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47 116 561, v konaní zast. Mgr. Ianko Troiak, advokát, so sídlom kancelárie Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO: 45 022 429 proti žalovanému Seedragon s.r.o., so sídlom Červená Hora 1642, 963 01 Krupina, IČO: 47 515 511 o zaplatenie 4.001,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -99 zo dňa 10. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -99 zo dňa 10. júla 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.001,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.001,50 Eur od 01.05.2022 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným v upomínacom konaní dňa 22.05.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.001,50 Eur s príslušenstvom s tým, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a poskytnutí realitných služieb s výhradným zastúpením, na základe ktorej žalobca vykonal činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnych zmlúv a žalovaný mal príležitosť kúpne zmluvy uzatvoriť. Žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry v súhrnnej výške 4.001,50 Eur, ktoré žalovaný bezdôvodne neuhradil a vrátil s tým, že požaduje ich opravu, resp. ich chcel stornovať.

3. Žalovaný sa v konaní bránil, že dňa 05.10.2021 bola dohodou zmluvných strán zrušená exkluzivita predaja pre žalobcu, čo preukazuje aj potvrdenie v mailovej podobe. Po ukončení zmluvy sa predaj nehnuteľnosti uskutočnil cez inú realitnú kanceláriu, ktorú si vybrala záujemkyňa, došlo k realizácii predaja a žalovaný zaplatil províziu inej realitnej kancelárii. Žalovaný rozporuje, že by mal za jednu nehnuteľnosť platiť províziu dvakrát dvom rôznym realitným kanceláriám.

4. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami bola na dobu určitú, do 31.01.2022, uzavretá nedatovaná Zmluva o sprostredkovaní a poskytnutí realitných služieb s výhradným

zastúpením, na základe ktorej žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností uvedených v zmluve a na predaj budúcich stavieb stojacich na týchto nehnuteľnostiach a žalovaný sa zaviazal za poskytnutú činnosť žalobcovi zaplatiť dohodnutú províziu.

5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku na dodatkovú províziu, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. R2022006 zo dňa 31.03.2022 v sume 1.501,50 Eur, dospel k záveru, že táto sa stala čo do dôvodu a výšky nespornou, keďže spor sa týkal len skutočnosti, či rozdiel základu, z ktorého mala byť počítaná dodatková provízia mal byť ponížený o DPH alebo nie a po prednese žalobcu na pojednávaní ohľadom zahrnutia DPH do odmeny pre výpočet dodatkovej provízie, žalovaný s výpočtom sumy s DPH súhlasil.

6. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku na províziu domu č. 3, ktorý kúpila A. B. a ktorá provízia bola žalobcom fakturovaná faktúrou č. R2022005 zo dňa 31.03.2022 v sume 2.500,- Eur, považoval za nesporné, že strany si dohodli všetky podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní, keď žalovaný od žalobcu požadoval vykonanie realitných služieb, ktoré sa týkali sprostredkovania uzatvorenia kúpnych zmlúv vo vzťahu k riadne špecifikovaným nehnuteľnostiam, čím bola splnená požiadavka dohody o konkrétnej sprostredkúvanej zmluve a splnená bola i podmienka dohodnutia záväzku žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s tretími osobami (kupujúcimi), na ktorú bola naviazaná provízia, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi, pričom z článku II. a III. Zmluvy vyplývalo, že strany vznik nároku na províziu naviazali na obstarávanie príležitosti pre záujemcu uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu s treťou osobou, tak ako to upravuje ustanovenie . Provízia bola sporná z dôvodu námietky žalovaného, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo prostredníctvom inej realitnej kancelárie a nie žalobcu. Žalovaný počas konania systematicky tvrdil, že záujemkyňu pred 05.10.2021 (kedy malo dôjsť k zrušeniu exkluzivity) nekontaktoval. Nerozporoval však proces do 05.10.2021, kedy žalobca tvrdil, že záujemkyňu našiel, vykonával s ňou obhliadky predávaných nehnuteľností, ktoré boli v tom čase v stave rozostavania. Rovnako zabezpečoval celú predzmluvnú - realitnú komunikáciu, kedy záujemkyňa tvrdila, že má záujem o kúpu domu č. 3, avšak potrebuje predať svoj byt. Následne došlo zo strany žalobcu k príprave návrhu kúpnej zmluvy, ktorú odoslal žalovanému a záujemkyni, ohľadom uzatvorenia ktorej mali byť uskutočnené stretnutia. Záujemkyňa prestala komunikovať so žalobcom potom ako jej bol zaslaný návrh kúpnej zmluvy s tým, že ju potrebuje prejsť s právničkou a následne sa nakontaktovala na žalovaného, záujmom ktorého bolo nehnuteľnosť čím skôr predať a aj s pomocou inej realitnej kancelárie došlo k predaju nehnuteľností. Podľa súdu prvej inštancie fakt, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo cez žalobcu, nemal na vznik nároku na províziu vplyv, keďže bol dohodnutý vznik provízie na obstaranie príležitosti pre záujemcu uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu s treťou osobou a zo zisteného skutkového stavu veci vyplývalo, že týmto momentom bol moment, kedy žalobca záujemkyňu vyhľadal a vykonal činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Bolo pritom nesporné, že po vyhľadaní záujemkyne, žalobca s ňou komunikoval, chodil na obhliadky a následne pripravil aj návrh zmluvy, čo vyplýva aj z emailu zo dňa 05.10.2021, kde jasne špecifikoval nehnuteľnosti (domy č. 1, 2, 3) a osoby, ktoré ich majú v čase písania emailu rezervované. Navyše, výška základnej provízie z minimálnej kúpnej ceny by činila 2.700,- Eur, ale žalobca si vyfakturoval províziu len vo výške 2.500,- Eur.

7. Súd prvej inštancie preto považoval nárok žalobcu v súlade s uzatvorenou zmluvou a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške a právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobe vyhovel v celom rozsahu.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie a napádal nesprávne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a k náhrade trov konania bude zaviazaný žalobca voči žalovanému v rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní uviedol, že pohľadávka mala údajne vzniknúť za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti podľa Zmluvy o sprostredkovaní. V odôvodnení sa uvádza, že táto sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, t.j. do 31.01.2022. Pokiaľ písomne nedošlo k jej zmene dodatkom, týmto dátumom zmluva zanikla a nemohol vzniknúť na základe zaniknutej zmluvy záväzok žalovaného voči žalobcovi. Taktiež pokiaľ sa v odôvodnení rozsudku uvádza, že „dňa 01.10.2022 žalovaný dostal informáciu od žalobcu o plánovanom

stretnutí so záujemkyňou v kancelárii žalobcu. Stretnutie sa nezrealizovalo. Dňa 04.10.2022 kontaktoval žalovaný žalobcu s tým, aby mu poskytol informáciu o stave veci. Záujemkyňa zálohu nezložila a prestala komunikovať so žalobcom. Dňa 05.10.2022 opätovne žalovaný kontaktoval žalobcu s tým, aby mu poskytol informáciu o dôvode nekontaktovania žalobcu zo strany záujemkyne, avšak žalobca dôvod odmlky nevedel vysvetliť.“. Z uvedeného vyplýva, že k sprostredkovaniu ani riadne nedošlo, nakoľko o sprostredkovaní záujemkyne neexistoval písomný záznam, dôkaz podpísaný záujemkyňou, že reálne došlo k sprostredkovaniu tohto obchodu medzi ňou a žalovaným, nie je uvedený v listinných dôkazoch, z ktorých súd vychádzal. Fakt, že jej meno uviedol žalobca v jeho emaily, nie je sám osebe dôkazom o vykonaní sprostredkovania s danou záujemkyňou. Pokiaľ nebol v konaní predložený konkrétny dôkaz o vykonaní sprostredkovania s pani B., na základe ktorého by následne bolo došlo k predaju nehnuteľnosti žalovaným, nebol súdom prvej inštancie správne zistený skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil, keď pohľadávku priznal. A zároveň, mala vzniknúť za sprostredkovanie v októbri 2022, keď už zmluva o sprostredkovaní bola niekoľko mesiacov zaniknutá.

10. Na výzvu súdu prvej inštancie sa žalobca k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ), odvolacími dôvodmi ( ) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 12.06.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , 3 ).

12. Podľa zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

13. Podľa sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.

14. Podľa , ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa a pretože zákonný imperatív vyjadrený v in fine neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2023).

16. Odvolací súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie len z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správne

právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

17. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného v zmysle dopĺňa ďalšie dôvody.

18. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že táto sprostredkovateľská zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do 31.01.2022, a preto žalovaný má za to, že pokiaľ písomne nedošlo k jej zmene dodatkom, týmto dátumom zmluva zanikla a nemohol vzniknúť na základe zaniknutej zmluvy záväzok žalovaného voči žalobcovi, odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti konania, z ktorej vyplýva stranám sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, tak ako to deklaruje pri definovaní základných princípov. Na procesné povinnosti a procesné bremená strán vyplývajúce zo základných princípov nadväzuje ustanovenie , podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a tiež nadväzuje ustanovenie , podľa ktorého k prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany patria i skutkové tvrdenia. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké skutkové tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva, pričom platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore, a teda každý má tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť tvrdenia preto svedčí nielen žalobcovi, ale aj žalovanému.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale ani z obsahu spisu súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil, že by v konaní na súde prvej inštancie žalovaný na svoju obranu uviedol tvrdenie, že záväzok žalovaného voči žalobcovi nevznikol z dôvodu zániku zmluvy, z ktorej odvodzoval žalobca svoju pohľadávku. Ak žalovaný v konaní na súde prvej inštancie tieto skutočnosti netvrdil, nie je dôvodné súdu prvej inštancie vytýkať, že priznal pohľadávku, ktorá mala vzniknúť v čase, keď už zmluva o sprostredkovaní bola niekoľko mesiacov zaniknutá. Sporové konanie sa totiž dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, teda v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a preto meritórne rozhodnutie v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany tvrdili a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila.

20. Pokiaľ potom žalovaný tieto skutočnosti prvýkrát namietal a tvrdil až v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa, ale aj protistrany, použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok definovaných v ustanovení . Žalovaným uvádzané tvrdenia sa však netýkajú procesných podmienok, netýkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalobca ako odvolateľ ani len netvrdí, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto ide o novoty, ktoré v odvolaní použiť nemožno. Samotný žalovaný pritom v odvolaní ani len netvrdil a nevysvetlil, prečo túto procesnú obranu pred súdom prvej inštancie neuplatnil.

21. Nad rámec odvolacej argumentácie žalovaného a pre úplnosť veci však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný v odvolaní cituje z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ide o citáciu z ods. 9b odôvodnenia, v ktorom súd prvej inštancie sumarizuje prednes konateľa žalovaného C. B. na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024. Je potom pravdou, že v tomto odseku odôvodnenia sú uvádzané dátumovo deň „01.10.2022“, deň „04.10.2022“ a deň „05.10.2022“, avšak ide o zrejmú chybu v písaní a správne mal byť v dátumoch uvádzaný rok „2021“, nie rok „2022“, čo vyplýva nielen z ostatného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o skutkový stav veci, ale čo je overiteľné najmä zo záznamu z pojednávania konaného dňa 17.06.2024 vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku ( ), keď konateľ žalovaného vypovedal o udalostiach dňa „01.10.“ a dňa „04.10.“, pričom spontánne konštatoval, že dňa „01.10.“ bol piatok a dňa „04.10.“ bol pondelok a piatok „01.10.“ a pondelok „04.10.“ boli v roku 2021, nie v roku 2022.

22. K námietke žalovaného v odvolaní, že o sprostredkovaní záujemkyne žalobcom neexistoval písomný záznam, t.j. dôkaz podpísaný záujemkyňou, že reálne došlo k sprostredkovaniu tohto obchodu medzi ňou a žalovaným, odvolací súd zdôrazňuje, že k prostriedkom procesnej obrany v zmysle popri skutkových tvrdeniach patrí i popretie skutkových tvrdení protistrany, keď podľa platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a podľa veta prvá platí, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale ani z obsahu spisu, odvolací súd nezistil, že by v konaní na súde prvej inštancie žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca vyvinul činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzavrieť na predmetné nehnuteľnosti kúpnu zmluvu s A. B. a rovnako odvolací súd nezistil, že by v konaní na súde prvej inštancie žalovaný uviedol skutkové tvrdenie, že o sprostredkovaní bolo potrebné vyhotoviť písomný záznam. Opäť tak ide o obranu, ktorú žalovaný uplatnil až v odvolaní, a preto nie je dôvodné súdu prvej inštancie vytýkať, že nesprávne zistil skutkový stav. Úlohou súdu totiž nie je skutkový stav vytvárať bez procesnej aktivity strán, ale úlohou súdu je skutkový stav zistiť na základe konkrétnych skutkových tvrdení strán sporu, resp. popretia tvrdení protistranou a z toho vyplývajúceho označenia a predloženia dôkazov stranami sporu, resp. uplatnenia námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, keď dôkazná povinnosť patrí k procesným povinnostiam strán sporu a keď súd podľa len rozhoduje o tom, ktoré z dôkazov navrhnutých stranami sporu vykoná, avšak z vlastnej iniciatívy súd dôkazy nehľadá a svojou vlastnou aktivitou ani nevnáša do sporu skutočnosti, pre ktoré nenachádza podklad v tvrdeniach strán sporu.

24. Pokiaľ potom žalovaný aj túto obranu uplatnil až v odvolaní, odvolací súd opäť musí konštatovať, že ide o novotu, na ktorej použitie v odvolaní nie sú splnené predpoklady a podmienky podľa , pričom samotný žalovaný ani v rozsahu tejto obrany v odvolaní netvrdil a nevysvetlil, prečo túto procesnú obranu pred súdom prvej inštancie neuplatnil.

25. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj proti závislému výroku II. o náhrade trov konania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).