Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoPr-1-2025.pdf
PDF · 135.46 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: V.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, XXX XX S., zastúpený Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 576 942, proti žalovanému: Vihorlatské múzeum v Humennom, so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, IČO: 37 781 391, zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr/4/2023-373 zo dňa 27.11.2024 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok okrem zamietavého výroku.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. U r č u j e , že skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovaným zo dňa 27.07.2023 j e n e p l a t n é a pracovný pomer žalobcu u žalovaného, založený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX t r v á .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 24 347 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu o nároku na náhradu mzdy z a m i e t a .
IV. Vo vzťahu k výroku I. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V. Vo vzťahu k výroku II. a III. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa XX.X.XXXX a náhrady mzdy. Žalobca v žalobe uviedol, že neexistuje dôvod, pre ktorý mu žalovaný okamžite skončil pracovný pomer. Ďalej žalobca v žalobe namietal doručovanie listiny obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru, keď tvrdil, že k takémuto úkonu zo strany zamestnávateľa nedošlo.
Žalobca v žalobe uviedol, že pracovný pomer so žalovaným uzatvoril X.XX.XXXX na pozíciu samostatný historik. Dňa XX.X.XXXX sa žalovaný pokúsil žalobcovi doručiť nejakú listinu, o ktorej tvrdil, že je okamžitým skončením pracovného pomeru. Predmetné stretnutie bolo zvolané za účelom riešenia možnosti výkonu pracovnej činnosti zo strany manželky žalobcu, pričom žalobcu si manželka dala privolať, pretože sa obávala nekorektného správania žalovaného. K samotného odovzdávaniu predmetnej listiny nedošlo, uvedené bolo len v štádiu rozhovoru o akejsi vymyslenej potýčke medzi žalobcom a Q. K., kolegom žalobcu a zamestnancom žalovaného. Keďže manželke žalobcu v dôsledku napätej situácie prišlo zle a uviedla, že takéto nekultúrne správanie žalovaného nemôže znášať, vstala a odišla do svojej kancelárie. Cestou odpadla, pričom žalobca išiel svojej manželke na pomoc. Následne bola zavolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorá odviezla manželku žalobcu do nemocnice a J.. W. M. odviezol do nemocnice za manželkou aj žalobcu. Aj žalobca, vzhľadom na situáciu, mal zdravotné problémy a bol uznaný za práceneschopného. Žalovaný predmetné konanie vyhodnotil ako odmietnutie prevzatia listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru napriek tomu, že žiadna listina žalobcovi doručovaná nebola. Žalobca sa až následne dňa X.X.XXXX dožadoval preposlania doručenia uvedenej listiny, aby vedel, čo je jej obsahom. Keďže žalobcovi sa skončila dňa X.X.XXXX práceneschopnosť, s prihliadnutím na uvedené oznámenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru neakceptuje, a trval na ďalšom zamestnávaní, sa následne do práce riadne dňa X.X.XXXX dostavil a nebolo mu umožnené pracovať. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný podaním zo dňa XX.X.XXXX označené ako okamžité skončenie pracovného pomeru skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny tým, že dňa XX.X.XXXX po tom, čo zamestnanec M. Q. K. zaklopal na dvere jeho kancelárie s dotazom, či platí zajtrajší výjazd, tomuto odpovedal slovami: Ty už so mnou nikde nepôjdeš, vypadni ztade, lebo ťa zabijem, začal na tohto zamestnanca kričať, rozbehol sa k nemu s krikom, že čo si to dovoľuje voči jeho manželke a za súčasného požívania vulgárnych výrazov na jeho adresu ho fyzicky napadol údermi rukami. Následne žalobca na otázku zamestnanca Q. K., či zošalel, odpovedal slovami: Hej, zošalel som. K fyzickému útoku žalobcu sa zamestnanec Q. K. bránil rukami. Po skončení fyzického útoku žalobca pokračoval vo vulgárnych nadávkach a vyhrážal sa zamestnancovi Q. K. a následne sa rozmachol a tresol do dverí. Žalobca tým porušil pracovný poriadok v čl. 7 bod 2 písm. a), v zmysle ktorého sú zamestnanci povinní dodržať pracovnú disciplínu a bod 2 písm. f), v zmysle ktorého zamestnanci sú povinní zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť postavenia zamestnanca alebo zamestnávateľa. Zamestnávateľ uzavrel, že v danom prípade je okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom ako výnimočné disciplinárne opatrenie dôvodné. Pri rozhodovaní o kvalifikácii intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancov prihliadol aj na to, že správaním žalobcu sú narušené vzťahy na pracovisku, viacerí zamestnanci majú z neho strach a obavy a odmietajú ďalšiu spoluprácu s ním. Zamestnávateľ akcentuje, že je neprípustné, aby sa pracovné problémy alebo osobné nezhody riešili takýmto impulzívnym a zavrhnutiahodným spôsobom na pracovisku a uzavrel, že prácu u zamestnávateľa nemôžu zamestnanci vykonávať v napätom ovzduší a obávať sa kolegu, ktorý problémy rieši neadekvátnym spôsobom, fyzickým útokom na spolupracovníka, z ktorého dôvodu nemožno spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby žalobcu naďalej zamestnával. Z písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalobca mal dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. odmietnuť prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo potvrdili svedkovia, osoby prítomné pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to V.. V. C., V.. Z. P., ako poverená riaditeľka zamestnávateľa a J.. W. M. ako personalista. Listom zo dňa XX.X.XXXX Q. K. oznámil žalovanému fyzický útok zamestnanca na pracovisku, ktorý v oznámení bližšie opísal. Svedkyňa V.. V. C. a T.. D. P. dňa XX.X.XXXX odovzdali žalovanému písomnú informáciu o incidente na pracovisku, ktorej obsahom bolo, že dňa XX.X.XXXX, pár minút po XX.XX hod. boli na pracovisku M. V. v S. v kancelárii č. XX, v tom čase počuli krik za dverami kancelárie. Zostali sedieť na svojich miestach, počuli jasný hlasný krik, vulgárne nadávky žalobcu na adresu pána K. a buchot dverí. Počuli, ako pán K. vyzval žalobcu, aby sa upokojil, hneď na to počuli, ako žalobca uviedol, že sa neupokojí a následne na p. K. vykríkol: Vypadni do pi... a následne počuli hlasný buchot dverí. Celý incident trval 5 minút. Uvedený incident bol prejednaný dňa XX.X.XXXX za prítomnosti riaditeľky múzea, J.. W. M., personalistu, V.. V. C. ako zástupkyni odborov ZO B., J.. V. X. ako vedúcej ekonomického úseku a Q. K. ako ohlasovateľa incidentu, o čom bol zrealizovaný písomný zápis. Dňa XX.X.XXXX o X.XX hod. predseda Základnej odborovej organizácie B. V.. H. prevzal žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom, ktorého súčasťou
bol aj rovnopis okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tento deň o X.XX hod. v zasadačke M. sa žiadosť prerokovala medzi štatutárom žalovaného a predsedom ZO B. v S. V.. Q. H.. Ďalej prvoinštančný súd vyhodnotil pracovné pôsobenie žalobcu na pracovisku s tým, že poukázal, že dlhodobo pôsobil ako štatutárny zástupca žalovaného, pričom podľa žalobcu v čase, keď už nevykonával štatutára, zamestnávateľ sa voči jeho osobe, najmä z pozície poverenej riaditeľky, správal šikanózne. Prvoinštančný súd zistil, že pred rokovaním o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom sa uskutočnilo pracovné rokovanie medzi zamestnávateľom a manželkou žalobcu, bolo to približne od XX:XX alebo od XX:XX hod. s tým, že na vyžiadanie manželky sa zúčastnil aj žalobca na tomto rokovaní. Prvoinštančný súd podrobne opísal výpoveď žalobcu, ktorú vykonal pred prvoinštančným súdom ako dôkaz a ďalej vypočul svedkyňu V.. Z. P., poverenú riaditeľku žalovaného, Q. K., W.. V. P., J.. W. M., V.. Q. H., T.. D. P., V.. V. C., J.. V. X., V.. Q. H., F. L., R. M., V. K., oboznámil sa s listinami, ktoré predložil žalobca, a to odpoveď žalovaného na jeho žiadosť o informácie zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa dožadoval predloženia záznamu z pracovných pohovorov zo dňa XX.X.XXXX, na ktorú žalovaný reagoval, aby špecifikoval, o aký zápis sa jedná, či zápis zo stretnutia s manželkou alebo v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru. Ďalej prvoinštančný súd vyhodnotil zápisnicu zo zapečatenia priestorov depozitu a kancelárie žalobcu, ktorá bola spísaná o XX:XX hod., list Inšpektorátu práce W., z ktorého vyplýva, že pohovor s manželkou žalobcu bol vedený 45 minút, na základe čoho prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa § 68 ods. 1 - 3 Zákonníka práce, ďalej podľa § 70, § 74, § 79 ods. 1 - 5 Zákonníka práce, podľa § 81 Zákonníka práce a podľa § 118 ods. 1 - 4, § 129 ods. 1 - 3, § 132, § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce. Aplikoval aj ust. § 1 ods. 1 a 4, § 8 ods. 1 - 3 zákona č. 552/2003 Z.z., a ďalej § 4 ods. 1 - 8, § 29 ods. 1 - 4 zákona č. 553/2003 Z.z. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX v pozícii samostatný historik. Do XX.X.XXXX bol žalobca štatutárnym zástupcom žalovaného, kedy bol odvolacím dekrétom zriaďovateľa z funkcie riaditeľa odvolaný. Dňa XX.X.XXXX žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pretože mal dňa XX.X.XXXX fyzicky a slovne napadnúť pred dverami kancelárie kolegu Q. K.. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal jednoznačne, že žalobca fyzicky zaútočil na svedka Q. K.. Fyzicky útok potvrdil len Q. K. ako účastník incidentu, avšak ostatní zamestnanci prítomní na pracovisku svedkami uvedeného fyzického útoku neboli. Svedkovia Q. K., V. C. a D. P. mali spoločnú kanceláriu, ktorá sa nachádzala bezprostredne oproti kancelárii žalobcu a tvrdili, že o fyzickom útoku ich bezprostredne informoval p. K., fyzický útok však nevideli. Bez pochybností nebolo preukázané, že k fyzickému útoku došlo. Prvoinštančný súd vyhodnotil však, že žalobca verbálne zaútočil na kolegu K. s použitím výhražných slov a vulgarizmom, čo bolo počuť aj do vedľajšej kancelárie, a krik a hádku, ktorú počuli všetci pracovníci múzea, prvoinštančný súd považoval za preukázanú. Svedeckú výpoveď W.. V. P. prvoinštančný súd nepovažoval za vierohodnú, pretože v čase incidentu videl, že žalobca sa rozpráva s iným mužom vo dverách, avšak žiaden slovný incident nepočul napriek tomu, že ostatní zamestnanci múzea, ktorí vo veci vypovedali, tento krik potvrdili. Teda prvoinštančný súd uzatvoril, že žalobca verbálne zaútočil na Q. K. s použitím vulgárnych výrazov a vyhrážok, ktoré je možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v rozpore s povinnosťami zamestnanca podľa § 81 Zákonníka práce v spojení s § 8 zákona č. 552/2003 Z.z. a čl. 7 bod 2 písm. a) a f) pracovného poriadku. V konkrétnom prípade ide nielen o nevhodný, ale hlavne neprípustný spôsob komunikácie žalobcu v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorý vážnym spôsobom narušuje dôveru zamestnancov a vyvoláva dôvodné obavy z možnosti opakovaného nevhodného správania žalobcu a naplnenia jeho vyhrážok, čo nesporne vyplynulo z výpovedi svedkýň C., P. a X.. Preto boli splnené hmotnoprávne podmienky žalovaného pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okolnosti tvrdeného mobingu alebo bosingu v čase pôsobenia žalobcu ako štatutárneho zástupcu preukázané neboli. Neprípustné považoval prvoinštančný súd aj tvrdenia žalovaného v súvislosti s hodnotením osoby žalobcu po skončení pracovného pomeru s tým, že žalovaný správanie žalobcu považoval za šikanózne konanie, pokiaľ sa dožadoval sprístupnenia niektorých informácií. Prvoinštančný súd považoval aj prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce za správne. Predseda základnej odborovej organizácie prevzal žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s uvedením dôvodov zamýšľaného okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ako aj s listinou okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa XX.X.XXXX o X:XX hod. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce boli medzi poverenou riaditeľkou žalovaného a predsedom odborovej organizácie prerokované o X.XX hod., čo vyplýva, zo zápisu z prerokovania
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedená hmotnoprávna podmienka podľa § 74 Zákonníka práce bola splnená. Prvoinštančný súd sa ďalej zameral na spôsob osobného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobcovi a k odmietnutiu prijatia uvedenej písomnosti v čase deklarovanom poverenou riaditeľkou V. Z. P., personalistom, J.. W. M. a zástupkyňou odborovej organizácie V.. V. C. na písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. Tu prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 38 ods. 1 - 5 Zákonníka práce. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajú určité pochybnosti zo splnenia tejto formálnej podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď sú pochybnosti, či vôbec došlo k doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru a následne k odmietnutiu prevzatia zo strany žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že potvrdenia poverenej riaditeľky, V.. C. a J.. M. sú pochybné. Bez pochybností je okolnosť, že XX.X.XXXX okolo XX. hod. sa za žalovaného zúčastnila pracovného pohovoru poverená riaditeľka Z. P., personalista W. M. a zástupca odborovej organizácie V. C. a zamestnankyňa Q. H.. Predmetom rokovania bola zmena pracovnej zmluvy. Q. H. si na tomto pracovnom pohovore vyžiadala účasť svojho manžela, poverená riaditeľka požiadala o prítomnosť W.. B.. Toto rokovanie sa skončilo po tom, čo Q. H. požiadala o prítomnosť svojho právnika. Pracovné stretnutie s V.. H. nie je možné podľa vykonaného dokazovania jednoznačne časovo ohraničiť, pretože J.. W. M. uviedol, že začalo o X:XX, resp. X:XX hod. a bolo ukončené o XX:XX hod. V.. P. a V.. C. uviedli začiatok tohto pracovného rokovania o XX:XX hod., kedy podľa V.. P. malo byť rokovanie ukončené o 15 - 20 min. a podľa V.. C. trvalo 30 min. Všetci prítomní svedkovia potvrdili, že vedeli, že následne bude vykonaný aj pracovný pohovor so žalobcom. Na tomto pracovnom pohovore sa mala zúčastniť aj V.. Q. H. v čase čítania listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru poverenou riaditeľkou. Svedkovia potvrdili, že táto listina mala byť prečítaná celá s tým, že žalobca skákal do reči poverenej riaditeľke, správal sa voči nej ironicky a arogantne. Následne mala poverená riaditeľka odovzdať listinu okamžitého skončenia pracovného pomeru do rúk žalobcu túto mal prevziať a vrátiť späť na stôl. V písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru všetci svedkovia potvrdili odmietnutie prevzatia tejto listiny o XX.XX hod. W. B., ktorá sa zúčastnila pohovoru s V.. H., nevedela a nebola informovaná, že sa uskutoční pracovný pohovor aj so žalobcom. Svedkyňa vo svojej výpovedi neuviedla jednoznačne, či riaditeľka prečítala okamžité skončenie pracovného pomeru celé, alebo len jej časť a taktiež nebola jednoznačná v súvislosti s doručovaním tejto listiny, kedy na začiatku vlastnej svedeckej výpovede uviedla, že listina bola žalobcovi doručená následne však na otázku zástupcu žalovaného sa k veci vyjadriť už nevedela. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že vzhľadom na rozpornosť počiatku pracovného pohovoru s Q. H. tento pohovor nemohol začať skôr, ako o XX:XX hod., pretože o X.XX hod. poverená riaditeľka žalovaného a zástupca odborovej organizácie prerokovávali okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu. Ak pohovor s Q. H. podľa tvrdenia svedkov mal trvať približne 30 minút (pozn. odvolacieho súdu - od 15 min. do 30 min.) a potom poverená riaditeľka mala pristúpiť k čítaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru o XX:XX hod. nemohlo dôjsť k odmietnutiu prevzatia tejto listiny, pretože je nepravdepodobné, aby vzhľadom na rozsah okamžitého skončenia pracovného pomeru a správanie žalobcu sa tieto úkony stihli za 10 minút (v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru čas odmietnutia XX:XX - pozn. odvolacieho súdu). Ďalej je potrebné uviesť, že V.. P. ako poverená riaditeľka v svojej svedeckej výpovedi uviedla, že V.. H. opustila priestory kancelárie, v ktorej sa uskutočňoval pracovný pohovor s jej manželom, počas čítania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Prítomný J.. M. nevedel uviesť, kedy V.. H. opustila túto kanceláriu a V.. C. uviedla, že p. H. tam bola počas celého čítania okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj počas doručovania. V časovej súvislosti a v súvislosti s uvedenými záznamami vykonanými so žalovaným prvoinštančný súd poukázal aj na listinu Inšpektorátu práce W. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý prešetroval pracovný pohovor V.. H., kde stretnutie s V.. H. bolo časovo uvedené na cca 45 minút, teda ak pracovné stretnutie dňa XX.X.XXXX začalo s V.. H. o XX:XX hod. a trvalo 45 minút, potom podľa poverenej riaditeľky nebola prítomná pri akte doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi a potom je spochybnená pravdivosť tvrdenia žalovaného, že k doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo o XX:XX hod. Prvoinštančný súd na dôvažok poukázal aj na listinu, ktorú sám predložil žalovaný, a to konkrétne na zápisnicu so zapečatených priestorov depozitov a kancelárie žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva že k odovzdaniu a odmietnutiu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu malo dôjsť už o XX:XX hod.
Dôvodnú pochybnosť o splnení podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru vyvoláva aj samotný postup žalovaného v súvislosti s návrhom na doplnenie dokazovania predložením záznamu z pracovného pohovoru, ktorý sa uskutočnil dňa XX.X.XXXX, kedy uviedol, že takýmto záznamom nedisponuje, čo je v rozpore s výpoveďou svedka J.. W. M., ktorý potvrdil, že on osobne vyhotovoval záznam z pohovoru s p. H., ako aj so žalobcom a tento vlastnoručne podpísal. B. V.. C. potvrdila existenciu takéhoto zápisu z pohovoru s V.. H., ktorý podpisovala. Zápis z pohovoru s V.. H. vyhotovovaný nebol. Skutočnosť, že takýto zápis vyhotovovaný bol, nepriamo preukazuje aj odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu o informácie zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vybavovala poverená riaditeľka Z. P., ktorá od žalobcu žiadala, aby presne špecifikoval, či má na mysli zápis zo stretnutia s V.. H., alebo v súvislosti s jeho okamžitým skončením pracovného pomeru. Na základe uvedených pochybnosti prvoinštančný súd nemal za preukázané splnenie formálnej podmienky, a to doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi podľa § 38 Zákonníka práce, a preto podľa § 70 Zákonníka práce toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje prvoinštančný súd za neplatné, a preto žalobe vyhovel. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od augusta XXXX do októbra XXXX podľa špecifikácie, ktorú súdu predložil. Prvoinštančný súd uvedený nárok posúdil podľa § 79 Zákonníka práce, podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. a podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa predloženého oznámenia o plate s účinnosťou od XX.X.XXXX bol funkčný plat žalobcu vo výške 1.745 eur. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vznikol preto žalobcovi nárok na náhradu mzdy za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Mzda podľa čl. 16 ods. 3 Pracovného poriadku sa vyplácala mesačne dozadu v pracovnom čase, a to 10. deň v mesiaci. Podľa prvoinštančného súdu nárok žalobcu nie je dôvodný za obdobie práceneschopnosti, teda od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, pričom žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy za mesiace XX/XX až XX/XX, a to 13 x 1.745 eur a za mesiac september XXXX od X.X. do XX.X.XXXX vo výške 1.662 eur. Za kalendárny mesiac september XXXX žalobcovi patril nárok na náhradu mzdy vo výške funkčného platu za 168 pracovných hodín, z toho 16 hodín za náhradu mzdy za dni pracovného pokoja, 1. a XX.X.XXXX. Pokiaľ žalovaný bol dňa X.X.XXXX ešte práceneschopný, potom mu nárok na náhradu mzdy za uvedený deň nepatrí. V zmysle vyššie uvedeného má nárok na náhradu mzdy za mesiac september XXXX. vo výške 1.662 eur, teda v sume zodpovedajúcej funkčnému platu žalobcu za 160 pracovných hodín. Na základe vyššie uvedených skutočností tak žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy vo výške 24.347 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu o nároku na náhradu mzdy ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s použitím ust. § 262 ods. 1, 2, 3 CSP. Vo vzťahu k prvému výroku súd priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k druhému a tretiemu výroku prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %, ktorá miera predstavuje úspech žalobcu pri uplatňovaní nároku na náhradu mzdy.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia. Prvoinštančný súd zistil správne skutkový stav, keď uzatvoril, že boli splnené hmotnoprávne podmienky žalovaného pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, avšak nesprávne skutkovo zistil okolnosti, keď prvoinštančný súd nemal preukázané splnenie formálnej podmienky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi podľa § 38 Zákonníka práce. Žalovaný preto ako odvolací dôvod uviedol dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Závery prvoinštančného súdu o doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a časovej súvislosti zistené prvoinštančným súdom považuje za nesprávne, keď prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na to, že žalobca sa nachádzal v daný deň XX.X.XXXX na pracovisku, pristúpil žalovaný ako zamestnávateľ k doručovaniu písomnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na pracovisku. Uvedené je v súlade s § 38 Zákonníka práce a tento úkon vykonala poverená riaditeľka žalovaného, p. Z. P., za prítomnosti svedkov V. C., W. M. a J. B.. Z výpovede týchto svedkov pred prvoinštančným súdom vyplýva, že žalovaný riadne doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi priamo na pracovisku dňa XX.X.XXXX. Žalobca túto listinu chytil a vrátil ju späť poverenej riaditeľke p. P. s tvrdením, že prevzatie nepodpíše. Žalovaný tento akt považoval za odmietnutie prevzatia písomnosti s účinkami doručenia. Prvoinštančný súd vytrhol z kontextu detaily výpovede jednotlivých svedkov - zamestnancov žalovaného ohľadom presných časov začatia a ukončenia pohovoru s V.. Q. H. a následne prečítania okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom a doručovania tejto listiny žalobcovi.
Žalovaný má za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že všetci svedkovia zúčastnení na doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zhodne vypovedali, že V.. P. žalobcovi listinu okamžitého skončenia pracovného pomeru prečítala, tento jej skákal do reči, následne mu listinu odovzdala, tento ju prevzal a následne ju odsunul na stôl, čo žalovaný vyhodnotil ako odmietnutie prevzatia písomnosti podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce. V.. P., V.. C., J.. M. a W.. B. sa zúčastnili doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Všetci svedkovia vypovedali, že k doručovaniu listiny zo strany riaditeľky došlo, po dočítaní okamžitého skončenia pracovného pomeru poverenou riaditeľkou listina bola predložená žalobcovi, ktorý ju následne vrátil s tým, že ju nepodpíše. Podľa žalovaného sú právne bezvýznamné časové súvislosti odovzdania a odmietnutia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré nie sú podstatné vzhľadom na to, že k odovzdaniu a odmietnutiu prevzatia listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcom došlo. Bez právneho významu je aj okolnosť, že poverená riaditeľka V.. P. čítala žalobcovi celý obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože čítanie textu nie je povinné. O úkone doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ nemusí spisovať úradný záznam, a ani pred doručením takejto listiny vykonať so zamestnancom personálny pohovor. Nemusí ani osobitným spôsobom si zamestnanca predvolať na akt doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Aj keď J.. M. ako jediný svedok vypovedal, že záznam z personálneho pohovoru so žalobcom dňa XX.X.XXXX vyhotovený bol, svedkyňa P., ako aj V.. C. jednoznačne potvrdili, že žiaden záznam sa nevyhotovoval. Svedok J.. M. pôsobil zmätene, pretože ako jediný uviedol, že pohovor s V.. H. sa uskutočnil o XX:XX hod., resp. XX:XX hod., ostatní traja svedkovia potvrdili začiatok pohovoru o XX:XX hod. Preto aj tvrdenie o zápise z personálneho pohovoru so žalobcom svedka J.. M. nie je jednoznačný, keď opak tvrdia ďalšie dve svedkyne. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu na predloženie zápisu z personálneho pohovoru so žalobcom žalovaný v odvolaní uviedol, že takýto záznam bol vykonávaný len s V.. H., nie však so žalobcom. Pokiaľ by žalobca bol žiadal záznam z personálneho pohovoru s jeho osobou, táto informácia by mu bola poskytnutá. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil aj uvedenú okolnosť. Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď prvoinštančný súd nemal preukázané splnenie formálnej podmienky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi podľa § 38 Zákonníka práce, a preto toto okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné. Žalovaný má za to, že zo skutkových zistení, ktoré popísal v odvolaní, došlo k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, ktorý toto prevzatie odmietol. Teda zamestnávateľ platne doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, čím splnil aj formálnu podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom a okamžité skončenie pracovného pomeru je platné. Preto žalovaný považuje prvoinštančný rozsudok za nesprávny, a to vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a na to nadväzujúceho výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi mzdu vo výške 24.347 eur a vo výrokoch o trovách konania. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca. Žalobca vo vyjadrení žiadal, aby rozsudok prvoinštnačného súdu bol potvrdený a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca vo vyjadrení namietal, že skutku, ktorý je uvedený ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa nedopustil a tento skutok nebol jednoznačne a bezpochyby preukázaný, pričom namietal aj riadne prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou. Pokiaľ sa týka doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobca sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že neboli splnené podmienky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože listina mu nebola riadne doručená. Neexistuje žiadna zápisnica, ktorá by potvrdzovala, že žalobca vzal listinu do ruky a odmietol ju. Svedecké výpovede o doručovaní sú chaotické, žalovaný si vykladá tieto výpovede vo svoj prospech. Svedkovia vo svojich výpovediach si častokrát odporovali a rozchádzali sa vo vyjadreniach. Existuje viacero verzií o priebehu stretnutia. Ak sa žalovaný aktívne nesnažil doručiť listinu žalobcovi, nemôže ju považovať za doručenú a takýto úkon nie je možné považovať za platný. Žalobca poukázal na rozpory uvedené prvoinštančným súdom, kedy podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru je uvedený moment odmietnutia doručenia o XX.XX hod.. V zápisnici o zapečatení priestorov, depozitov a kancelárie vyplýva, že žalobcovi bolo údajné odovzdanie okamžitého skončenia pracovného pomeru o XX.XX hod., a v odpovedi na podnet manželky žalobcu od Inšpektorátu práce W., vyplýva, že stretnutie s manželkou trvalo 45 minút, teda trvalo do XX.XX hod., pričom vtom čase sa o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom nehovorilo. Žalovaný kladie príliš veľký dôraz na to, aby odôvodnil nesprávny postup v prípade doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru,
keď ospravedlňuje svedkov hektickým a vypätým pohovorom so žalobcom, pričom z dokazovania vyplýva, že mali mať zamestnanci strach. Žalovaný v odvolaní však nezohľadnil tú okolnosť, že údaje, na základe ktorých prvoinštančný súd uviedol dôvody neplatnosti doručovania okamžité skončenia pracovného pomeru sa opierajú o listinné dôkazy, nie o výpovede svedkov. Žalobca ďalej poukázal na to, že pracovné stretnutie s p. H. sa začalo o XX.XX hod., a skončilo sa pred XX.XX hod., pretože vtedy bola privolaná záchranná služba k pani H., ktorej sa zhoršil zdravotný stav. Podľa p. C. a p. M., a p. P., p. H. mala byť celý čas prítomná pri prerokúvaní záležitostí žalobcu, inokedy títo svedkovia tvrdili, že p. H. prítomná nebola, zároveň tam bola 45 minút podľa ich tvrdenia. Ak rokovanie s p. H. trvalo minimálne 45 minút a začalo sa po XX.XX hod., mal žalovaný čas na oznamovanie útoku, vysvetľovanie útoku, čítanie a odovzdávanie a podpisovanie dokumentu svedkami menej ako 10 minút, počas ktorých odišiel p. M. hneď za p. H., potom žalobca a následne p. B.. Preto okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako je to zaznamenané na tejto listine, že žalobca túto listinou neprevzal o XX.XX hod., je sporné. Dôkazné bremeno na preukázanie doručenia tejto listiny je na strane žalovaného, čo však žalovaný jednoznačne nepreukázal. Je taktiež sporné, že zápis z pohovoru so žalobcom sa nevykonával, pretože p. C. a p. M. potvrdili, že takýto zápis z pohovoru so žalobcom bol vykonaný. Preto okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a žalobcovi patrí náhrada mzdy a náhrada za trovy konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu na svojej argumentácií vo vzťahu k dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a k otázke prerokovania odborovou organizáciou uviedol, že okolnosti závažného porušenia pracovného pomeru prvoinštančným súdom boli jednoznačne preukázané a zistené, a bol daný a preukázaný hmotnoprávny dôvod na okamžité skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s odborovou organizáciou, keď táto okolnosť bola prvoinštančným súdom náležitým spôsobom zistená, a prvoinštančný súd považoval túto podmienku za preukázanú. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že na svojich pochybeniach o záveroch prvoinštančného súdu uvedených v odvolaní trvá,, pričom trvá na tom už aj s poukazom na výsluch Z. P., V. C., W. M. a J. B., že žalobca listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru prevzal, vzal do ruky a vrátil ju naspäť na stôl s tým, že ju neprevezme. Trval na tom, že zápis z odovzdávania okamžitého skončenia pracovného pomeru ako aj zápis z pracovnej porady so žalobcom neexistuje. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k podaniu žalovaného zotrval na svojich argumentoch, v stručnosti poukázal na jednotlivé body svojej argumentácie, a zotrval na tom, že rozsudok prvoinštančného súdu je správny a žiadal ho potvrdiť.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcich výrokoch a v súvisiacich výrokoch o trovách konania v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy. Odvolací súd sa s rozhodnutím prvoinštančného súdu stotožňuje a práve pre absenciu preukázania riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje tento rozsudok za správny.
8. Je potrebné uviesť, že nebolo pred prvoinštančným súdom jednoznačne preukázané doručenie listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcovi. Dôkaznú povinnosť má zamestnávateľ, teda žalovaný, ktorý je povinný splnenie všetkých obligatórnych náležitostí jednoznačne a bezpochyby preukázať. V prípade pochybností nastáva situácia, že takéto doručovanie nie je možné považovať za jednoznačne preukázané. Tým sa žalovaný dostáva do dôkaznej núdze, dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje neuniesol, a preto nemôže byť v spore úspešnou stranou sporu.
9. Žalovaný v odvolaní explicitne tvrdí existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
10. Ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP predstavuje odvolací dôvod, kedy súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného rozsudku sa majú dotýkať okolnosti, že skutkové závery prvoinštančný súd vytvoril len
na základe svedeckých výpovedí, z ktorých prvoinštančný súd použil len tie časti svedeckých výpovedí, ktoré odôvodňujú riadne nedoručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Riadne zistený skutkový stav je podstatou pre následné správne právne posúdenie veci. Skutkový stav tak, ako ho zistil prvoinštančný súd, je pre odvolací súd záväzný (§ 383 CSP). Skutkový základ rozhodnutia sa vytvára postupom podľa § 215 CSP, kedy súd vychádza zo súhrnu skutkových zistení, ku ktorým dospel v priebehu konania. Ku skutkovým zisteniam súd dospieva posúdení a vyhodnotením skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým dokazovaním.
11. Predmetom zisťovania nie je celá objektívna realita, ktorá bola alebo je prítomná v čase, kedy došlo k doručovaniu písomnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobcovi. Súd nezisťuje skutočný stav veci, ale skutkový stav veci, kedy sám prejavuje princíp koncentrácie a princíp formálnej pravdy. Skutkové poznatky súd získava dokazovaním, čo sa stalo aj v prejednávanej veci. Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhované stranami sporu, dokonca jeho postup vychádza pri zisťovaní skutkových okolností aj zo zvýšenej procesnej aktivity súdu v súlade s § 319 CSP, kedy žiadal žalovaného ako zamestnávateľa o predloženie listín, a to konkrétne zo zápisnice z pracovného pohovoru so žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej existencia sa javila ako jednoznačná vzhľadom na vykonané dokazovanie prejednávanej veci. Všetky dôkazy, ktoré boli vykonané v prvoinštančným súdom v priebehu konania, prvoinštančný súd vyhodnotil pre riadne ustálenie skutkového stavu, pričom nevychádzal len z časti odvolateľom označených svedeckých výpovedí, ktoré odvolateľ považoval za dôležité, ale aj z odpovedí svedkov na otázky strán sporu v priebehu konania z listín a okolností, ktoré v súvislosti s preukazovaním rozhodných okolností vyšli najavo. Prvoinštančný súd všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov prvoinštančný súd veľmi podrobne uviedol v písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia, keď hodnotil každý dôkaz vykonaný v tejto veci z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti. Následne všetky dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré vo svojom závere zodpovedajú pravidlám formálnej logiky. Závery prvoinštančného súdu v súvislosti s doručovaním okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi vychádzajú nielen zo svedeckých výpovedí, ktoré podľa prvoinštančného súdu sú vzhľadom na ostatné dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané, nie jednoznačné. Z listín, ktoré mal prvoinštančný súd a ktoré listiny jednoznačne potvrdzujú rozpornosť doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi a tvrdenia svedkov neboli vyvrátené , dokonca aj predložené listiny jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybení neuvádzajú, kedy bolo okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi poverenou riaditeľkou žalovaného doručované a tým sa spochybňuje vôbec existencia predpokladu formálneho charakteru pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru, a to doručenie tejto písomnosti žalovanému a reálne odmietnutie doručenia tejto písomnosti žalobcom.
12. Je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno na preukázanie doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a odmietnutie prijať túto listinu žalobcom zaťažuje zamestnávateľa, teda žalovaného. Žalovaný preukazuje uvedenú skutkovú okolnosť súdu. Pokiaľ žalovaný túto skutkovú okolnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek ďalších pochybností nepreukáže, čo sa stalo v prejednávanej veci, potom nie je možné považovať okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobcom za platné. Zamestnávateľ, teda žalovaný, sa v priebehu konania nepripravil na to, že skutkovú okolnosť doručovanie písomností zamestnancovi a prevzatie alebo odmietnutie prijať túto písomnosť zamestnancom preukazuje zamestnávateľ. Pokiaľ táto okolnosť preukázaná nie je, zamestnávateľ je v dôkaznej núdzi a potom, pokiaľ by aj všetky podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli splnené, tak ako to uviedol v prejednávanej veci aj prvoinštančný súd, spornosť čo i len jednej podmienky formálneho charakteru, avšak zásadného významu, znamená neúspech zamestnávateľa v spore. Prvoinštančný súd skutkové okolnosti zistené v prejednávanej veci a dôležité pre rozhodnutie o uplatnenom nároku mal zistené do tej miery, ako dôkazné bremeno uniesol žalovaný ako zamestnávateľ a vychádzal nielen zo svedeckých výpovedí, ktoré časti svedeckých výpovedí v odvolaní považoval za dôležité žalovaný, ale aj z ďalších vyjadrení týchto svedkov prítomných pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, ale aj z listín, ktoré boli v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu vyhotovované alebo sa dotýkajú časového postupu pri pracovnom pohovore zamestnávateľa a žalobcu a predtým pracovného pohovoru zamestnávateľa a manželky žalobcu.
13. Žalovaný v odvolaní namietal aj odvolací dôvod, na základe ktorého tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesprávne právne posúdenie veci môže nastať v prípade, ak na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, prípadne správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 Zákonníka práce v súvislosti s doručovaním okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Odvolací súd uvedený odvolací argument preskúmal a dospel k záveru, že práve naopak aplikácia ustanovenia § 38 ods. 1 až 5 Zákonníka práce bola prvoinštančným súdom náležite aplikovaná, pretože citované zákonné ustanovenie (bod 120 rozsudku prvoinštančného súdu) jednoznačne určuje akým spôsobom sa doručujú písomnosti, ktoré sa dotýkajú priamo pracovnoprávnych vzťahov. Doručovanie písomností je priamou podmienkou skúmania podmienok uvedených v § 70 Zákonníka práce, kde sa určujú podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zákon doručenie písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru nariaďuje doručiť druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu, v danom prípade žalobcovi, pod sankciou neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer sa totiž končí dňom, v ktorom je druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu doručený zrušovací prejav. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru dochádza k okamžitému skončeniu pracovnoprávnych vzťahov a doručovanie musí byť vykonané v súlade s § 38 Zákonníka práce. Pokiaľ v prejednávanej veci právne prvoinštančný súd vyhodnotil na základe skutkových okolností, ktoré zistil, že doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom zamestnancovi nebolo jednoznačne preukázané, potom nie je možné prijať iný záver ako pre nedostatok dôkazov zo strany zamestnávateľa určiť, že skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným v prejednávanej veci je neplatné.
14. Odvolacie argumenty vo vzťahu k mzdovým nárokom žalobcu a k náhrade mzdy neboli uvedené žiadne, preto keďže odvolací súd je viazaný odvolacími námietkami, tento výrok odvolací súd meritórne z úradnej povinnosti nepreskúmaval.
15. Správne rozhodol prvoinštančný súd aj o trovách konania, pretože jeho rozhodnutie záviselo od úspechu strany sporu vo vzťahu ku každému samostatne uplatniteľnému nároku.
16. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Rozhodol o nároku na náhradu trov konania v prospech žalobcu, ktorý bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).