Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/74/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Z. L. v právnej veci navrhovateľky: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., P. XXX/XX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., I. F. XX, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a rodiny, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., I. F. XX, XXX XX V., j e o t c o m maloletého Y. O., nar. XX.XX.XXXX, z matky F. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zapísaný na H. mestskej časti F.-B., v knihe narodení vo zväzku 69, ročník 2013, na strane 56, pod por. č. 1542.

II. Maloletého Y. O., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky F. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec E. F., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého Y. O., nar. XX.XX.XXXX sumu vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určené o životnom minime v platnom znení, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky F. O., nar. XX.XX.XXXX, počnúc od 01.07.2021.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 17.02.2016 do 30.06.2021 vo výške 1 809,99 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

VII. Štát m á voči otcovi maloletého dieťaťa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.02.2016, navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že E. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom I. F. XX, XXX XX V., je otcom jej maloletého syna Y. O., nar. XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 150,-- Eur mesačne od podania návrhu. Styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť.

2. V návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že s odporcom nie sú manželia a z ich intímneho pomeru pochádza maloletý Y. O., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému otcovstvo určené nebolo. Odporca je ženatý a má vyživovaciu povinnosť. S odporcom E. F., nar. XX.XX.XXXX nežije v spoločnej domácnosti, nehospodári spoločne a nepodieľa sa spoločne na starostlivosti, výchove a výžive mal. Y. O..

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca napriek tomu, že si je vedomý toho, že je biologickým otcom mal. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, odmieta k nemu dobrovoľne uznať otcovstvo. Navrhovateľka v súčasnosti žije spolu s mal. Y. O. na adrese Y., P. XXX/XX v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú jej rodičia F. a Y. O.. Zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Na chod domácnosti prispieva svojim rodičom sumou 120,-- Eur mesačne a jej bežnými výdavkami sú výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby a výdavky spojené s výchovou a výživou mal. Vladimíra Čopáka. Pokiaľ ide o odporcu, E. F., nar. XX.XX.XXXX, ten má trvalý pobyt na adrese I. F. XX, V., avšak už niekoľko rokov žije v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde by mal aj pracovať. Od narodenia mal. Y. O. odporca neprejavuje o neho žiadny záujem a na jeho výživu ničím neprispieva.

3. Odporca, resp. muž ktorého otcovstvo má byť určené, má v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu trvalého pobytu, na tejto adrese však spočiatku zásielky nepreberal. Súd preto v zmysle , potom ako urobil všetky úkony, potrebné na zistenie skutočného pobytu odporcu zverejnil oznámenie o podanom návrhu navrhovateľky na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 24.01.2018. Návrh sa tak považuje za doručený odporcovi po 15. dňoch od zverejnenia oznámenia, i keď sa odporca o tom nedozvie. Odporca na výzvu súdu, aby sa k doručenému návrhu a k listinným dôkazom písomne vyjadril v súdom stanovenej lehote 15 dní, nereagoval a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Zo správy zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov, ktoré vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, ako súdom ustanovený kolízny opatrovník zo dňa 23.10.2019 súd zistil, že odporca E. F., nar. XX.XX.XXXX sa na adrese I. F. XX, V. nezdržiava. V čase zisťovania pomerov bola v domácnosti jeho sestra E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že jej brat E. F., nar. XX.XX.XXXX, žije v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Žijú tam aj ich rodičia a ďalší súrodenci. Podľa jej tvrdenia sa na Slovensko nevráti, lebo tam už má platný občiansky preukaz a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska je údajne aj zamestnaný. Jeho sestra E. F. ďalej uviedla, že v prípade potreby je ochotná ísť na genetické testy a dať vzorku DNA, namiesto svojho brata, aby mohlo byť určené otcovstvo k maloletému Y. O..

5. Súd vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, na ktoré sa domnelý otec dieťaťa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a k návrhu sa nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, výsluchom kolízneho opatrovníka, prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, správami kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov a zisťovaní pobytu odporcu, znaleckým posudkom č. 11/2021 z odboru genetiky, vypracovaným znalcom Mgr. Marianom Baldovičom, PhD. a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z predloženého rodného listu súd zistil, že dňa 21.11.2013 sa narodil maloletý Y. O.. Ako matka maloletého dieťaťa je v rodnom liste zapísaná navrhovateľka F. O., otec nie je uvedený.

8. Matka v návrhu na určenie otcovstva doručeného súdu dňa 17.02.2016, ako aj vo svojich účastníckych výpovediach na jednotlivých pojednávaniach nad rámec písomného návrhu dopĺňala, že napriek tomu, že si je istá, že otcom maloletého Y. O. je odporca E. F., nar. XX.XX.XXXX, ten stále odmieta otcovstvo uznať. V priebehu celého konania navrhovateľka uvádzala, že odporca E. F. nechce uznať otcovstvo, nemá záujem kontaktovať maloleté dieťa a stále tvrdí, že nie je otcom.

9. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa k návrhu, ktorý mu bol doručený v zmysle ustanovenia , a to zverejnením oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu sa k uvedenému návrhu nevyjadril, v konaní ostal nečinný.

10. Zo správy zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove v rodine odporcu, konajúci súd zistil, že na uvedenej adrese sa odporca nezdržiaval, ale zdržiavala sa tam jeho sestra E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že je ochotná v prípade potreby ísť na genetické testy a odovzdať vzorku DNA, namiesto svojho brata - odporcu E. F..

11. Uznesením sp. zn. - 144 zo dňa 22.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2021, bola všeobecnej lekárke MUDr. Lívii Anďalovej uložená povinnosť odobrať vzorku DNA sestry odporcu E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. F. XXXX/XX, V..

12. Dňa 31.03.2021 všeobecná lekárka MUDr. Lívia Anďalová oznámila súdu, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.03.2021 vykonala odber vzorky DNA u sestry odporcu E. F., nar. XX.XX.XXXX a túto vzorku zaslala súdnemu znalcovi Mgr. Marianovi Baldovičovi PhD., znalcovi v odbore genetika, odvetvie - analýza DNA.

13. Zo znaleckého posudku, vypracovaného súdnym znalcom Mgr. Marianom Baldovičom, PhD., znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, č. 11/2021 zo 18.05.2021, súd zistil, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou - otcovstvo označeného muža E. F., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému Y. O., nar. XX.XX.XXXX je prakticky dokázané s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,9 %.

14. Podľa , konanie sa začína len na návrh.

15. Podľa , účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

16. Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

17. Podľa o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

18. Podľa o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

19. Podľa o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

20. Pretože v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa, nastúpila tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva, prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti, predpokladané v § 94 ods. 2 Zákona o rodine. V danom prípade, po splnení tejto podmienky, bolo otcovstvo k maloletému Y. O. potvrdené aj znaleckým posudkom, vypracovaným súdnym znalcom Mgr. Marianom Baldovičom, PhD., znalcom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA, pod číslom 11/2021 zo dňa 18.05.2021, voči ktorému ani jeden z účastníkov nemal žiadne námietky. Súd preto vyhovel návrhu a určil, že odporca E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. F. XX, XXX XX V., je otcom maloletého Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky - matky F. O., nar. XX.XX.XXXX.

21. S konaním o určenie otcovstva je v zmysle , spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu, upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

23. Podľa § 24 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

24. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu a vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najbližšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody, hodné osobitného zreteľa.

33. Maloletý Vladimír Čopák, nar. 21.11.2013, o ktorého v konaní ide sa od svojho narodenia nepretržite nachádza v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V jej starostlivosti neboli zistené vážne nedostatky. Otec dieťaťa voči starostlivosti matky nenamietal - od jeho narodenia sa o dieťa ani nezaujímal. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu matky. Súd vyhovel návrhu, nakoľko matka je podľa názoru súdu i naďalej schopná sa o maloleté dieťa riadne postarať a neboli zistené žiadne dôvody pre zmenu výchovného prostredia.

34. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznáva sa niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytnutie vecných plnení, ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého osobne stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého, naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.

35. Otcovstvo označeného muža bolo určené a preto mu vznikla v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť k maloletému Y. O., nar. XX.XX.XXXX.

36. Matka maloletého Y. O. bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke a zdrojom jej príjmu bol rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, čo

matka preukázala predloženými potvrdeniami úradu práce. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Spolu s maloletým synom žije v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí sú vlastníkmi tohto rodinného domu, ktorý rodinný dom pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. V tejto domácnosti má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý, fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého syna. Na chod domácnosti prispieva navrhovateľka svojim rodičom sumou 120,-- Eur mesačne. K jej bežným výdavkom patria výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby a výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.

37. Otcovi bol návrh na určenie otcovstva doručený v zmysle ustanovenia . K návrhu sa nevyjadril, v konaní ostal nečinný.

38. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča, nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by mohol dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity a rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Súd uvádza, že otec maloletého je v produktívnom veku. Nakoľko otec maloletého dieťaťa sa toho času nachádza na neznámom mieste, súd rozhodol tak, že zaviazal otca maloletého E. F., nar. XX.XX.XXXX, povinnosťou platiť na výživu maloletého Y. O., nar. XX.XX.XXXX sumu vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určené o životnom minime v platnom znení, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky F. O., nar. XX.XX.XXXX, počnúc od 01.07.2021.

39. Zároveň súd vyčíslil dlžné výživné od 17.02.2016 do 30.06.2021 vo výške 1 809,99 Eur, ktorá suma predstavuje nezaplatené výživné za 13 dní mesiaca február 2016 v sume 12,59 Eur, za mesiace marec 2016 do 30.06.2016 v sume 108,52 Eur, od 01.07.2016 do 31.12.2016 v sume 162,78 Eur, za rok 2017 v sume 326,70 Eur, za rok 2018 v sume 332,40 Eur, za rok 2019 v sume 341,22 Eur, za rok 2020 v sume 349,26 Eur, do 30.06.2021 v sume 176,52 Eur. Spolu nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie predstavuje sumu 1 809,99 Eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by otec za uvedené obdobie na maloleté dieťa prispel akýmkoľvek výživným. Súd uložil otcovi povinnosť uhradiť celé zročné výživné v uvedenej sume k rukám matky do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, poukazujúc na ustanovenie , , z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako 3 dňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné, so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, súd považoval za spravodlivé, umožniť otcovi uhradiť dlžné výživné v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko otcovi musí byť jasné, že výživné neplatí, návrh mu bol doručený a pri primeranej prezieravosti si už od doby podania návrhu mohol vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného, teda vytvoriť si dostatočnú finančnú rezervu. Niet pochybností, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletého Y. O. nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletého uspokojovať postupne tak, ako vznikali. Z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého.

40. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, súd tento styk neupravoval, nakoľko matka ho upraviť nežiadala, keďže tento sa nerealizuje a otec maloletého o maloletého od jeho narodenia nejaví žiadny záujem.

41. Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

42. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh.

43. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže v mimosporovom konaní v zásade platí, že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát ( ). Úspešná navrhovateľka ani trovy konania nežiadala.

45. V zmysle , v konaní vznikli štátu trovy, v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, keď súd uznesením sp. zn. -179 zo dňa 10.06.2021 priznal znalcovi z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA, Mgr. Marianovi Baldovičovi, PhD., znalečné vo výške 579,76 Eur, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.

46. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O výške náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , , len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.