Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-816-2025.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Subarea
59Ek/816/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., proti povinnému B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., o vymoženie výživného, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Papcunovou, Exekútorský úrad Košice so sídlom Hlavná č. 68, 040 01 Košice, pod sp. zn. 256EX 242/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 31.03.2025 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 539,35 eur a bežného výživného vo výške 100,- eur mesačne do budúcna na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/152/2024-64 zo dňa 19.11.2024. Exekučný súd dňa 01.04.2025 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/816/2025, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 11.06.2025 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého povinný uviedol, že je poberateľom hmotnej núdze a do dnešného dňa platí výživné pravidelne. Dcéra A. 01.03.2025 opustila školu, domov, Slovensko a žije vo Švédsku. Syn A. bol zverený do opatery babky pre ZŤP, ktorá poberá opatrovateľský príspevok a teda ani nebýva pri matke. Ďalej uviedol, že je v dlhodobej liečbe psychiatra pre Dg. agrofobia a OCD a aj z toho dôvodu si nevie nájsť prácu kvôli cestovaniu. Proti rozsudku súdu sa neodvolal, lebo ani nesúhlasil s výškou výživného a ani nemal možnosť sa brániť. Podotýka, že od narodenia doteraz pravidelne mesačne platil výživné. Záverom uviedol, že je nezamestnaný a jeho príjem je nulový.
3. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
4. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie považuje za potrebné uviesť, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj v exekučnom konaní, ktorého predmetom je spor oprávneného a povinného o dôvodnosť exekúcie, sa preto uplatňuje prejednacia zásada. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Pokiaľ povinný podá návrh na zastavenie exekúcie, je potom povinný tou osobou, ktorá musí preukázať svoje tvrdenie o neexistencii dlhu, resp. zániku dlhu.
11. V súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd ďalej zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, bolo v tomto prípade vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. V rámci rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je tak možné prihliadať len na povinným preukázané tvrdenia, nakoľko dôkazmi nepodložené tvrdenia neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Exekučný súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby k uvádzaným tvrdeniam poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom predložiť súdu dôkazy preukazujúce riadne plnenie vyživovacej povinnosti.
12. Premietnutím vyššie uvedeného na toto exekučné konanie musí exekučný súd konštatovať, že povinný neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu, že výživné platí pravidelne. Exekučný súd len na
základe uvedeného tvrdenia povinného bez predloženia relevantných dôkazov nemôže uzavrieť, že si povinný voči oprávnenému riadne plní vyživovaciu povinnosť tak, ako mu bola uložená rozhodnutím súdu. Bolo v záujme povinného predložiť súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali jeho tvrdenia, že vo vzťahu k oprávnenému si plní vyživovaciu povinnosť uloženú exekučným titulom. Exekučný súd v tejto súvislosti uzatvára, že bez akýchkoľvek dôkazov nebolo možné ustáliť, že povinný uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o platení výživného, a preto v tejto časti považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
13. Pokiaľ povinný poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, exekučný súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak napr. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zmena vykonaná touto novelou nastala aj v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, kým podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie v prípadoch nemajetnosti povinného súd, od 01.04.2017 toto rozhodovanie prešlo do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor tak v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti uvedenému upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a to z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekučné konanie končí.
14. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v predmetnej veci mu neprináleží rozhodovať o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že zo strany súdneho exekútora nemajetnosť povinného nebola preukázaná a to jednak aj z dôvodu, že zákonná lehota piatich rokov odo dňa začatia exekúcie, t.j. odo dňa 01.04.2025, kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi, ani objektívne uplynúť nemohla, súd nemohol návrhu povinného vyhovieť a exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastaviť.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že tento podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.