Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_55C-25-2024.pdf
PDF · 96 KB
Case nature
Area
Subarea
55C/25/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Katarínou Vaďurovou, v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanej: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zast.: JUDr. Igor Augustinič, Ph.D., advokát, IČO: 42 137 349, Europeum Business Center, Suché mýto 1, Bratislava, o zaplatenie 36,66 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 36,66 eur a poštových sadzieb spojených s vymáhaním v sume 2,40 eur. Skutkovo žalobca odôvodnil žalobu tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízií a rozhlase a je aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z“). Žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur s mesačnou periodicitou platenia úhrad. Kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu za kontrolované obdobie od 01.02.2023-30.06.2023. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 24.08.2023 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní, je povinná zaplatiť aj zmluvnú pokutu v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. vo výške 17,- eur. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 36,66 eur, ktorá pozostáva z 4 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období; pokuty vo výške 17 eur a zaplatených poštových sadzieb vo výške 2,40 eur.
2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné doklady: Výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa24.08.2023 s doručenkou žalovanej, Prehľad predpisov a platieb žalovanej za dobu od júla 2014 až jún 2023, Potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku Slovenskej pošty, a.s. od 01.07.2024.
3. Dňa 11.12.2024 bol vo veci tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č.k. 55C/25/2024-12, voči ktorému podala žalovaná včasný odpor s tým, že žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že pohľadávka uplatnená žalobcom v konaní by sa v zmysle žalobcom priloženého prehľadu platieb mala týkať obdobia za rok 2014. V tejto súvislosti vzniesla námietku premlčania. Poukázala na to, že za posledné tri roky má zaplatené všetky koncesionárske poplatky. K odporu priložila potvrdenia o platbách zrealizovaných v prospech žalobcu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že eviduje platby žalovanej, na ktoré poukázala vo svojom odpore, ale nakoľko však žalovaná v poznámke pri platbe neuviedla, za aké obdobie platí úhrady, tieto platby žalobca započítal na najstarší splatný dlh. Platby žalovanej zohľadnil už v samotnej žalobe. Žalobcom uplatnené istina pozostáva zo 4 neuhradených platieb za obdobie 03/2023 až 06/2023 a jedného čiastočne neuhradeného predpisu vo výške 1,1 eur za mesiac 02/2023, ktorého popis v návrhu na vydanie platobného rozkazu chýbal kvôli systémovej chybe.
5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojej právnej argumentácií a vznesenej námietke premlčania. Uviedla, že žalobcove tvrdenia nemajú oporu v predložených dôkazoch. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 24.08.2023 podľa jej názoru nepochybne vyplýva, že v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu evidoval žalobca voči žalovanej pohľadávku za obdobie 06-10/2014, pričom za rozhodné obdobia v roku 2023, dokedy sa koncesionársky poplatok platil, teda 01/2023 eviduje úhrady v plnom rozsahu.
6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na deň 13.06.2025, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca podaním zo dňa 06.05.2025 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a zároveň súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, dostavil sa jej právny zástupca. Súd v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na doterajších písomných podania a poukázal na to, že právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej v roku 2023 upomienku, na nej uvedená suma bola uhradená, tým pádom bola vec pre žalovanú vybavená. V samotnej upomienke bolo uvedené, že vykonanou úhradou povinnosť platiť úhradu RTVS zaniká, pretože NR SR zrušila povinnosť platiť koncesie s účinnosťou od 1.7.2023. O rok neskôr žalobca žiadal od žalovanej úhradu pohľadávky za rok 2023, ktorú mal pred rokom za uhradenú. S poukazom na uvedené považoval uplatnený nárok za neoprávnený a v prípade, že mal žalobca voči žalovanej nejaké otvorené pohľadávky, tieto sú z roku 2014 a v tomto smere zniesol námietku premlčania. V ďalšom zotrval na našich písomných vyjadreniach, ktoré sú obsahom súdneho spisu.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 24.08.2023, doručenou žalovanej dňa 20.09.2023, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby verejnosti v celkovej výške 22,06 eur vrátane poštových služieb vo výške 2,40 eur, ktorý žalobca evidoval za kontrolované obdobie od 03.06.2014 do 30.06.2023. Spolu s výzvou žalobca žalovanej zaslal aj Prehľad predpisov a platieb, z ktorého vyplýva, že žalobca neeviduje platby v období od 01/2014 do 10/2014. O mesiaca november 2014 do júna 2023 žalovaná pravidelne uhrádzala žalobcovi sumu 4,64 eur.
10. Z prehľadu predpisov žalovanej vyplýva, že za obdobie od 07/2014 do 06/2023 mala žalovaná uhradiť sumu 504, 62 eur (spolu s poštovným vo výške1,10 eur a 2,40 eur). Z prehľadu platieb žalovanej vyplýva že žalovaná za obdobie od 24.11.2014 do 05.06.2023 pravidelne uhrádzala mesačne poplatok vo výške 4,64 eur a celkovo tak za dané obdobie uhradila sumu 482,56 eur. Z prehľadu predpisov a platieb tak súd zistil, že žalobca neeviduje platby žalovanej za obdobie júl 2014 až október 2014.
11. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku od 01.07.2024 vyplýva, že od 01.03.2023 je cena úradnej zásielky (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) - podaj cez ePodací hárok, vo výške 2,40 eur.
12. Po vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 157/2024 Z.z.“), zriaďuje sa Slovenská televízia a rozhlas ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania (ďalej len „vysielanie“) a v ďalších oblastiach v súlade s jej hlavnou činnosťou podľa § 5 ods. 1.
14. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z., Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z., výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.
16. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 640/2012 Z .z.“), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) v znení platnom pre rozhodné obdobie.
18. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
19. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
20. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
21. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
24. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
25. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je verejnoprávnou inštitúciou poskytujúcou služby verejnosti. Žalovaná bola platiteľom úhrady podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. a v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. bola povinná platiť úhradu vo výške 4,64 eur mesačne až do 01.07.2023. Z listinného dokladu - žalobcom predloženého Prehľadu predpisov a platieb mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná za obdobie od 24.11.2014 do 30.06.2023 riadne a pravidelne platila mesačné úhrady v zákonom stanovenej výške v prospech žalobcu, čo vyplýva aj z prehľadu platieb žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, za aké obdobie žalovaná platby uhrádzala, a to v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. na pravidelných mesačných bázach. V kontrolovanom období od 01.02.2023 až 30.06.2023 žalovaná pravidelne uhrádzala sumu 4,64 eur každý kalendárny mesiac bez výnimky.
27. Žalobca argumentoval, že platby žalovanej započítal na jej najstarší splatný dlh, nakoľko žalovaná v poznámke pri jednotlivých platbách neuviedla, za aké obdobie platí úhrady. Žalobca si tak žalobca pravidelné mesačné úhrady vykonané v súlade so zákonom od novembra 2014 do júna 2023 zaúčtoval svojvoľne ako platby za úhrady v mesiacoch jún až október v roku 2014, pričom takáto možnosť žalobcovi nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z prehľadu predpisov a platieb je pritom zrejmé, že žalovaná si riadne plnila svoju zákonnú povinnosť v správnej výške od novembra 2014 do júna 2023, teda až do času, kým jej povinnosť v zmysle zákona nezanikla.
28. Súd poukazuje na to, že aplikácia ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka na úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z nie je možná. Zo strany žalovanej totiž nedochádzalo k čiastočnému plneniu peňažného dlhu, keďže žalovaná v kontrolovanom období vykonávala pravidelné mesačné platby vždy v celej ich výške. O čiastočné plnenie dlhu v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide len vtedy ak dlžník veriteľovi poukáže čiastočnú platbu, teda platbu, ktorá nedosahuje stanovenú výšku splátky, a ktorá môže byť z tohto dôvodu považovaná za čiastočné plnenie.
29. Z prehľadu platieb predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná nevykonala úhrady v období jún až október 2014, čo žalovaná nepoprela, avšak v tomto smere vzniesla námietku premlčania. Procesnú obranu žalobcu, v zmysle ktorej v prípade absencie informácie v poznámke pri platbe o období, za ktorú sa platba realizuje, má žalobca automaticky vychádzať zo zásady priority založenej na dobe splatnosti, a túto platbu priradiť k skorším dlhom, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. „Právna teória je jednotná v tom, že právo na určenie, ktorý z viacerých dlhov voči tomu istému veriteľovi bude splnený má výlučne dlžník a aj keď toto právo dlžník nevyužije, neprechádza na veriteľa (pokiaľ z dohody medzi dlžníkom a veriteľom nevyplýva niečo iné). Ak medzi veriteľom a dlžníkom nie je žiadna dohoda, plnenie sa musí započítať na ten dlh, ktorý dlžník chce splatiť, pričom tento úmysel môže byť výslovný alebo konkludentný, prípadne je možné tento úmysel vyvodiť zo správania sa dlžníka. Až keď žiadnym spôsobom nemožno zistiť vôľu dlžníka, môže nastúpiť pravidlo najskôr splatného dlhu. Zásadu priority (prednostného vyrovnania niektorého z viacerých dlhov založeného na dobe splatnosti) by bolo možné aplikovať, ak by okolnosti prípadu nasvedčovali tomu, že plnenie bolo určené na najstarší splatný dlh.“ (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.11.2023, sp. zn. 17Co/113/2023). Z konania žalovanej pritom nie je možné vyvodiť, že platby poukázané v mesiacoch február 2023 až jún 2023 boli určené na najstarší splatný dlh jún až október 2014. Konanie žalobcu uplatnením si nároku založeného na takto vymedzených skutkových okolnostiach súd považuje za nesúladné s dobrými mravmi, keď je zrejmé, že žalovaná si svoju zákonnú povinnosť platiť koncesionárske poplatky viac deväť rokov plnila a v konaní by mala podľa tvrdení žalobcu pre účinnú obranu preukazovať, že uhradila koncesionárske poplatky pred 10 rokmi.
30. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní sa v zmysle § 100 a 101 Občianskeho zákonníka premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote a teda aj v prípade, ak by si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nevykonaných úhrad za obdobie júl 2014 až október 2014 (žalobca si však uplatnil nárok za obdobie 01.02.2023 až 30.06.2023), tento by mu nemohol byť súdom priznaný v prípade uplatnenia námietky premlčania žalovaným, a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou.
31. V súlade s vyššie uvedeným súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovanou. V konaní žalobca nepreukázal, že by si od žalovanej dôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov za obdobie od februára 2023 do júna 2023, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná si svoju povinnosť platiť koncesionárske poplatky pravidelne mesačne plnila v zákonnej výške od novembra 2014 až do júna 2023, a to vrátane žalovaného obdobia,
pričom nie je v súlade so zákonom a dobrými mravmi započítavať platby žalovanej na dlh, ktorý si svojvoľne zvolil žalobca. Zároveň súd okrajovo uvádza, že mu z predložených listinných dôkazov ani nie je jasné, na základe čoho si žalobca uplatnil nárok na čiastočnú úhradu vo výške 1,10 eur, keďže výška koncesionárskych poplatkov predstavovala 4,64 eur mesačne a žalovaná v zmysle predloženého prehľadu platieb uhrádzala vždy platby v celej ich výške. Z prehľadu predpisov a úhrad vyplýva, že žalovanej bolo za mesiac október 2014 účtované poštovné, ktorého výška je zhodná s výškou uplatnenou žalobcom. Nakoľko žalobca tento nárok označil ako neuhradenú mesačnú platbu, súd sa môže len domnievať, že sa jednalo o úhradu poštovného podľa predchádzajúcej vety, čo však nič nemení na tom, že tento nárok vzniknutý v roku 2014 je vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania taktiež považovaný za premlčaný.
32. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Brne zo dňa 04.02.1988, sp. zn. 16Co/579/87 ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.02.2022, sp. zn. 24Co/67/2021, podľa v ktorých vyjadreného právneho názor u ak dlžník pri plnení dlhu neuvedie, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí dlh najskôr splatný, uplatňujúc tak zásadu priority založenú na dobe splatnosti, a to bez ohľadu na to, či tento bol premlčaný alebo nie. K predmetným judikátom súd v prvom rade uvádza, že v nich vysloveným právnym názorom nie je viazaný. Rovnako tak prihliadnuc na dátum vyhotovenia týchto rozhodnutí (najmä rozhodnutie Krajského súd v Brne) sa konajúci súd prikláňa k argumentácií uvedenej v novšom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.11.2023, sp. zn. 17Co/113/2023, v zmysle ktorého možno zásadu priority (prednostného vyrovnania niektorého z viacerých dlhov založeného na dobe splatnosti) aplikovať výlučne vtedy, ak by okolnosti prípadu nasvedčovali tomu, že plnenie bolo určené na najstarší splatný dlh.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalovaná v konaní plný úspech, súd priznal žalovanej náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).