Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/376/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených maloletých detí: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, 2) C. B., nar. XX.XX.XXXX a 3) A. B., nar. X.XX.XXXX zast. zákonným zástupcom (matkou): D. D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. F. XXX/XX, XXX XX H., št. občan SR v konaní zast.: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/48, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956 proti povinnému: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX I. v konaní zast.: Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom so sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, o vymoženie peňažnej pohľadávky na zameškanom výživnom spolu vo výške 570,- EUR a bežnom výživnom spolu vo výške 480,- EUR mesačne od marca 2024 a trov exekúcie, o sťažnosti oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. augusta 2024, ktorým súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. augusta 2024 tak, že exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka, Exekútorský úrad so sídlom v Nižnej, Orličie 897 (385EX 109/2024) podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti o vymoženie peňažnej pohľadávky na zameškanom výživnom vo výške 480,- EUR a bežnom výživnom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v prospech maloletých oprávnených v 2/ rade a 3/ rade z a s t a v u j e a vo zvyšnej časti vymáhaného nároku súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Súd z r u š u j e výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. augusta 2024.

III. Súd nárok na náhradu trov konania o sťažnosti žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.08.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), oprávneným spoločne a nerozdielne uložil povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora v sume 60 Eur (výrok II.) a súčasne žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie spoločne s jeho prílohami ako aj vyjadrením oprávnených spoločne s prílohami a dostupného spisového materiálu dospel k záveru, že povinný plnil vyživovaciu povinnosť voči oprávneným v súlade s exekučným titulom, a to v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto prebiehajúcu exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil (výrok I.). V rámci prebiehajúcej exekúcie sa oprávnení domáhali vymoženia zameškaného výživného v sume 570 Eur za obdobie september 2023 v sume

480 Eur na všetkých oprávnených spoločne a 90 Eur za obdobie február 2024 ako zameškané výživné na oprávneného 1). Okrem zameškaného výživného oprávnení žiadali vymoženie bežného výživného v celkovej sume 480 Eur. Povinný doručil súdu výpis z mobilnej aplikácie George prevádzkovanej Slovenskou sporiteľňou, a. s., a to za obdobie od augusta 2023 do marca 2024. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom sa oboznámil s týmto výpisom a uviedol, že dňa 07.09.2023 bola spracovaná platba vo výške 480 Eur označená ako „výživné september 2023“, príjemcom tejto platby bola matka oprávnených, pričom číslo účtu príjemcu je zhodné s číslom účtu uvedeným v návrhu na vykonanie exekúcie v časti A) účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení - údaje pre poukázanie vymoženého nároku - údaje o bankovom účte oprávneného. V poznámke pre príjemcu bolo uvedené, že ide o výživné pre oprávnených. Matka oprávnených vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporovala. Z takto zistených skutočností súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol, že mal za preukázané, že povinný plnil vyživovaciu povinnosť voči oprávneným v čase pred podaním návrhu na začatie exekúcie, a preto exekúcia, vedená na zameškané výživné za obdobie september 2023, tak ako je uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, je nedôvodná a súd ju v tejto časti zastavil. Súčasťou vymáhaného nároku z titulu zameškaného výživného bola aj suma 90 Eur ako zameškané výživné na oprávneného 1) za obdobie február 2024. Z výpisu z mobilnej aplikácie George prevádzkovanej Slovenskou sporiteľňou, a. s., a to za obdobie od augusta 2023 do marca 2024, ktorú súdu doručil povinný súd konajúc vyšším súdnym úradníkom zistil, že povinný v mesiaci január 2024 zrealizoval v prospech účtu matky oprávnených nasledovné platby: dňa 07.01.2024 suma 480 Eur označená ako výživné pre oprávnených, dňa 08.01.2024 suma 480 Eur označená ako výživné pre oprávnených, dňa 10.01.2024 suma 21 Eur označená ako „duchovná obnova Sofia“, dňa 11.01.2024 suma 390 Eur označená ako zvyšné výživné na mesiac február, dňa 11.01.2024 suma 10 Eur označená ako „Tobias, knihy 1“, dňa 11.01.2024 suma 390 Eur označená ako doplatok výživne február, dňa 11.01.2024 suma 390 Eur označená ako doplatok výživné február, dňa 12.01.2024 suma 390 Eur označená ako doplatok výživné február, dňa 15.01.2024 suma 390 Eur označená ako doplatok výživné február, dňa 02.02.2024 suma 390 Eur označená ako doplatok výživné február. Matka oprávnených spoločne s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie doručila súdu písomný dokument označený ako „Pohyby na bežnom účte - export z Internet bankingu“ vydaný Tatra banka, a. s. za obdobie od 01.01.2024 - 22.04.2024. Súd vychádzajúc z predmetného výpisu účtu skonštatoval, že vyššie uvedené platby realizované povinným boli prijaté na bankový účet matky v celom vyššie uvedenom rozsahu. Z priloženej SMS komunikácie medzi matkou oprávnených a povinným vyplýva, že povinný vykonal platbu výživného v dňoch 07.01.2024 a 08.01.2024 v sumách 480 Eur, pričom žiadal matku, aby táto jednu sumu vo výške 480 Eur vrátila. Matka dňa 11.01.2024 vrátila povinnému sumu 390 Eur s odôvodnením uvedeným vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, že odpočítala sumu 90 Eur, ktorú povinný dlhoval za výmenné štúdium oprávneného 1) v októbri 2023. Následne počas mesiaca január 2024 vrátila povinnému celkovo päť platieb všetky v sumách 390 Eur. Povinný uhradil dňa 02.02.2024 sumu 390 Eur, pričom uviedol, že ide o doplatok na výživné február 2024. V januári 2024 si matka stiahla sumu 90 Eur z duplicitnej platby vo výške 480 Eur. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom so zreteľom na tieto skutkové zistenia uviedol, že mal preukázané zo strany povinného plnenie vyživovacej povinnosti v mesiaci februári 2024 voči oprávneným riadne. Matkou odpočítaných 90 Eur z platby prijatej v januári 2024 matka odôvodnila tak, že ide o dlh povinného z októbra 2023. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v tejto veci mal za potrebné uviesť, že takýto dlh povinného matka nijakým spôsobom súdu nepreukázala. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný, okrem vyživovacej povinnosti, aj prispievať matke oprávnených na mimoriadne výdavky oprávnených v pomere jedna polovica po ich preukázaní, najneskôr do 10 dní, k rukám matky oprávnených. K tejto povinnosti je potrebné uviesť, že táto nebola predmetom exekučného konania. Predmetom exekúcie bola vyživovacia povinnosť povinného. Súd nemôže prisvedčiť argumentácii matky a nemôže považovať ponechanú sumu vo výške 90 Eur (pre potreby tohto exekučného konania), ako sumu, ktorá mala ísť na úhradu matkou uvádzaného dlhu povinného. Suma 90 Eur, ktorú si matka oprávnených ponechala súd, s poukazom na vyššie uvedené, považuje za sumu výživného, pričom platbu povinného vo výške 390 Eur zo dňa 02.02.2024 súd považuje za výživné na mesiac február 2024. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol, že má preukázané, že povinný plnil vyživovaciu povinnosť voči oprávneným v súlade s exekučným titulom, a to v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť v podobe bežného výživného, je nevyhnutné uviesť, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávnených podaný nedôvodne, a preto došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu, aj čo do bežného výživného. Exekúcia len na bežné výživné nie je možná, keďže predmetom exekúcie môžu byť len splatné nároky oprávneného v čase podania návrhu na

vykonanie exekúcie a nie nároky, ktorých splatnosť nastane do budúcna. Bežné výživné, na ktoré oprávneným vznikol nárok od podania návrhu na vykonanie exekúcie do času rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré do času rozhodnutia súdu predstavuje „zameškané výživné“ je povinný povinný riadne uhradiť. Je však nevyhnutné uviesť a vziať na zreteľ, že zameškanosť tohto výživného (napr., z dôvodu blokácie bankových účtov súdnym exekútorom) nie je nevyhnutne vyvolaná konaním povinného. Zastavenie exekúcie v konečnom dôsledku neznamená zánik vyživovacej povinnosti povinného, a preto je povinný naďalej povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávneným. V dôsledku rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie následne súd konajúc vyšším súdnym úradníkom rozhodol o trovách exekúcie, ktoré predstavujú sumu 60 Eur (výrok II.). A žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal (výrok III.).

3. Proti uzneseniu zo dňa 21.8.2024 podali maloletí oprávnení v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a navrhli, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a súd v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hucíkom, Orličie 897, 027 43 Nižná pod sp. zn. 385EX 109/24 pokračoval. V podanej sťažnosti uviedli: „Napadnuté rozhodnutie považujeme za vecne nesprávne, nakoľko vychádza jednak z nesprávne zisteného skutkového stavu a jednak súd vec nesprávne právne posúdil. V predmetnej veci po vydaní exekučného titulu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku. Súd zastavil exekúciu nakoľko považoval za preukázané, že povinný nemá voči oprávneným dlh na bežnom výživnom vo výške 570, €. Tu je potrebné uviesť, že stručné skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, boli oprávnenými prostredníctvom ich zákonnej zástupkyne – matky, doplnené v podaní zo dňa 22.04.2024 – vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie – v ktorom oprávnení prostredníctvom svojho zákonného zástupcu jednoznačne uviedli, že exekúcia je podaná preto, lebo otec s plnením vyživovacej povinnosti jeden mesiac mešká – podľa exekučného titulu má totiž povinný platiť výživné mesačne vopred (teda napr. do 15. septembra má zaplatiť výživné na október etc.) a jeden mesiac (február 2024) poslal namiesto 480,- € len 390,- €. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak tvrdí, že dlh na výživnom vo výške 570,- € nebol v konaní preukázaný a preto exekúciu zastavil. Na základe ďalej uvedeného je zrejmé, že povinný nepreukázal, že by nemal v exekúcii vymáhaný dlh na výživnom, teda nie je pravdou, že plnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas v súlade s exekučným titulom. 1/ Súd tvrdí, že povinný nedlží výživné za jeden mesiac vo výške 480,- €, lebo vychádzal len z návrhu na exekúciu a teda skúmal len, či povinný v mesiaci 09/2023 poslal na účet matky nejakú platbu. Súd dospel k záveru (podľa nášho názoru zjavne nesprávnemu), že výživné na mesiac 09/2023 bolo zaplatené – pretože v spise sa nachádza výpis z účtu povinného, v ktorom sa nachádza spracovaná platba zo dňa 07.09.2023 označená ako výživné za mesiac september 2023 – teda je podľa názoru súdu v tejto časti exekúcia nedôvodná a preto ju zastavil. Súd však pri takomto hodnotení dôkazov a zisťovaní skutkového stavu veci jednoznačne pochybil, nakoľko z exekučného titulu vyplýva, že výživné sa platí v mesiaci vopred, teda súd nesprávne platbu zo dňa 07.09.2024 vyhodnotil ako platbu výživného za mesiac 09/2023 – a to asi len preto, že to povinný do poznámky takto uviedol – súd tu však nie je na to, aby len nekriticky preberal tvrdenia povinného – súd má vo veci rozhodnúť na základe tvrdení všetkých účastníkov konania – a teda aj tvrdení oprávnených, produkovaných v tomto konaní prostredníctvom ich zákonnej zástupkyne, matky. Súd teda zjavne neprihliadol na vyjadrenie oprávnených zo dňa 22.04.2024, ktoré za nich podala ich zákonná zástupkyňa – matka, v ktorom jednoznačne popísala dlh na výživnom v sume 480,- € tak, že sa jedná o dlh vzniknutý v dôsledku toho, že povinný mal platiť výživné v mesiaci vopred – teda v žiadnom prípade sa nejedná v prípade platby zo dňa 07.09.2023 o výživné na mesiac 09/2023 – bez ohľadu na to, že to povinný do poznámky k tejto platbe uviedol. Súd mal teda posudzovať celé skúmané obdobie od 09/2023 až do rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v tomto období to, či povinný zaplatil všetky mesačné platby na výživné v súlade s exekučným titulom vo výške 480,- € alebo nie. že súd prihliadol pri rozhodovaní o zastavení exekúcie v časti 480,- € , ktorá predstavuje zameškané výživné, len na jednu platbu – platbu spracovanú dňa 07.09.2023, vnímame ako prílišný formalizmus zo strany konajúceho súdu, ktorý má aj v tomto konaní mať na zreteli v prvom rade záujem mal. detí a aj v súlade s ním v tomto konaní rozhodovať. Dôvody zastavenia exekúcie v tejto časti popísané súdom v ods. 7 napadnutého uznesenia vnímame ako arbitrárne. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný je v zmysle platného exekučného titulu povinný platiť výživné v mesiaci vopred, trvajú oprávnení na tom, že od 09/2023 (kedy nadobudol exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť) až do podania návrhu na vykonanie exekúcie mal povinný na základe exekučného titulu (nie na základe inej ústnej dohody rodičov oprávnených) zaplatiť výživné takto: 09/2023 – výživné tak za mesiac 09/2023, ako aj za 10/2023 – nakoľko výživné sa platí mesačne vopred ........960,- € (2x480,- €), 10/2023 - výživné za 11/2023 ......480,- €, 11/2023 – výživné za 12/2023 .......480,- €,

12/2023 – výživné za 01/2024 .....480,- €, 1/2024 – výživné za 02/2024 .....480,- €, 2/2024 – výživné za 03/2024 .....480,- €, SPOLU .....................................3.360,- €. Samotný povinný (je to totiž v súlade s tým ako sa rodičia dohodli, že povinný už zaplatí aj august 2023) platil výživné už aj v mesiaci 08/2024, a to však dobrovoľne, teda nie na základe exekučného titulu, ktorý je podkladom pre toto exekučné konanie, a preto platbu z tohto mesiaca nemožno považovať za plnenie na výživné v zmysle exekučného titulu, na ktorého základe je vedená táto exekúcia, ale za plnenie podľa ústnej dohody rodičov. Z dôkazov predložených povinným je zrejmé, že od 09/2023 do 01.03.2024 na základe exekučného titulu zo dňa 28.08.2023 zaplatil výživné v sume - 07.09.2023 ......480,- € - 10.10.2023 .......480,- € - 10.11.2023 .......480,- € - 01.12.2023 .......480,- € - 07.01.2024 .......480,- €, - 02.02.2024 ....... 390,- €, SPOLU ..............2.790,- €, teda je dlžný na bežnom výživnom sumu 570,- €. Zaplatenie tejto sumy zo strany povinného v exekučnom konaní totiž preukázané nebolo. Vzhľadom na túto veľmi jednoduchú matematiku je v konaní zrejmé a nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že povinný má dlh na výživnom, ktoré bolo splatné od 09/2023 do 01.03.2024 v sume uvedenej v návrhu na začatie exekúcie, teda 570,- €. Zo žiadneho dôkazu povinného nevyplýva, že by zaplatil povinný na výživnom celú sumu 3.360,- € od 09/2023 do 01.03.2024. Tento dlh povinný nezaplatil ani po začatí exekučného konania. 2/ Ak súd v napadnutom uznesení uvádza, že matka sumu vo výške 90,- €, ktorú si započítala s opakovanou platbou zaplatenou v januári 2024, odôvodnila tak, že sa jedná o dlh z októbra 2023, ktorý však matka údajne v konaní nepreukázala, jedná sa nesprávne skutkové zistenia súdu a súčasne nesprávne právne posúdenie zo strany konajúceho súdu. Exekúcia na túto sumu totiž nie je vedená ako pre dlh z 10/2023, ale pre dlh na výživnom, ktorý nastal v 02/2024, kedy povinný nezaplatil výživné v plnej výške 480,- €, ale len 390,- € (platba zo dňa 02.02.2024). Toto povinný v konaní ani nerozporoval a navyše v návrhu na zastavenie exekúcie ani neodôvodnil túto zníženú platbu. Pre lepšie pochopenie vzniknutého dlhu vymáhaného v tomto exekučnom konaní v časti 90,- € uvádzame, že: v mesiaci január 2024 poslal povinný na účet matky oprávnených sumu výživného vo výške 480,- € 2x, pričom sa od nej domáhal vrátenia druhej platby vo výške 480,- € z dôvodu, že k nej došlo omylom - matka z tejto omylom zaslanej druhej platby, ktorú otec – povinný žiadal od nej vrátiť, odpočítala sumu 90,- €, nakoľko započítala dovtedy nesplnenú povinnosť povinného, ktorý mal povinný zaplatiť titulom mimoriadnych výdavkov (tak ako je to uvedené v rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto veci) na študijný pobyt mal. A. v G. a ktorú povinnosť povinný od 10/2023 odmietol splniť, hoci tento výdavok bol matkou oprávnených preukázaný a na jeho zaplatenie ho opakovane vyzvala. - v mesiaci 02/2024 povinný poslal matke oprávnených len sumu 390,- €, lebo tvrdil, že nevrátených 90,- € z januára 2024 už bolo plnenie na výživné. Na rozdiel od povinného, ktorý bol o vykonanom zápočte a jeho dôvode matkou oprávnených informovaný v sms správach, trváme na tom, že v mesiaci február 2024 mal po povinný zaplatiť k rukám matky celú sumu 480,- €, nie túto znižovať svojvoľne o 90,- € a teda má dlh na výživnom splatnom v danom mesiaci vo výške 90,- €. Povinný v tomto konaní nepreukázal, že by tento dlh zanikol, teda že by ho už splnil a teda nie je dôvod ani v tejto časti na postup podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Oprávnení a ich zákonná zástupkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.04.204 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie túto sumu 90,- € započítanú v januári 2024, jasne zadefinovali a súdu vysvetlili , tak ako je to uvedené aj vyššie v tejto sťažnosti. Za dôležité považujeme, že v tomto konaní nie je potrebné a ani možné skúmať tento matkou už započítaný dlh z mimoriadnych výdavkov, nakoľko povinný nenamietal neoprávnenosť, či neplatnosť takto vykonaného započítania. Opakujeme teda, že oprávnení sa v tomto exekučnom konaní nedomáhajú sumy 90,- € ako dlhu za mimoriadne výdavky z 10/2023, ale ako dlhu na bežnom výživnom o výške 90,- € splatnom v 02/2024, kedy je z obsahu spisu zrejmé, že v mesiaci 02/2024 bola spracovaná od povinného len platba v sume 390,- € dňa 02.02.2024, teda nie v sume určenej exekučným titulom vo výške 480,- €. Dôkaz: - platby z účtu matky oprávnených na výmenný pobyt mal. Tobiasa v celkovej výške 180,- €, z ktorých 1 mal otec – povinný zaplatiť – toto neurobil až do 01/2024, teda si matka tento preukázaný (voči otcovi – povinnému) mimoriadny výdavok započítala s opakovanou platbou v januári 2024 – teda zníženie ďalších platieb výživného zo strany povinného je nedôvodné – povinný v konaní nepreukázal, že by zaplatil v mesiaci 02/2024 výživné v sume 480,- €, teda v sume určenej exekučným titulom - sms povinného a matky oprávnených k výmennému pobytu mal. A., z ktorých vyplýva, že si bol povinný tejto svojej povinnosti vedomý, že s týmto študijným pobytom súhlasil a aj napriek tomu doslova robil naschvály s jeho zaplatením, ktoré viedli zo strany matky oprávnených k započítaniu tohto jeho dlhu s jej povinnosťou vrátiť mu dvakrát prijatú platbu v mesiaci január 2024 vo výške 480,- € - potvrdenie zo školy o študijnom pobyte v Dubline. Nedá sa nepoukázať na dvojaký meter, ktorý súd používa na oprávnených (hoci sú to mal. deti) , resp. ich zákonnú zástupkyňu a na povinného: - pri rozhodovaní súdu o dlhu vo výške 480,-€, ktorý pôvodne v návrhu na exekúciu bol definovaný ako výživné dlžné za 09/2023 – následne to však bolo vo vyjadrení zo dňa 22.04.2024 dovysvetlené – súd skúmal len

platbu zo dňa 07.09.2023 a žiadne iné súvislosti ho nezaujímali a iné platby a spol. (hoci už len samotný exekučný titul hovorí o tom, že výživné sa platí v mesiaci vopred a teda nie v septembri za september)

- pri rozhodovaní súdu o platbe 90,- €, o ktorú povinný evidentne znížil platbu zo dňa 02.02.2024 už sa súd venoval aj platbám za predchádzajúce mesiace – a to bez toho, aby povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal okolnosti, pre ktoré zaplatil 02.02.2024 údajne dôvodne menej. Na tomto mieste je nepochybne dôležité uviesť, že oprávneným, ako ani ich právnej zástupkyni a napokon ani jej právnej zástupkyni, ako ani právnej zástupkyni oprávnených, nebolo okrem návrhu na zastavenie exekúcie doručované žiadne iné podanie povinného. Výhrady k doručovaniu rozhodnutia o zastavení exekúcie – teda napadnutého uznesenia – sme súdu už v konaní prezentovali a teda sú tieto súčasťou spisu a na týchto trváme. Pre vedené exekučné konanie je potom podstatné: - že oprávnení sa v ňom nedomáhajú 1 mimoriadnych výdavkov, ktoré je povinný zaviazaný plniť v zmysle exekučného titulu – tento dlh z októbra 2023 si matka započítala s dvojnásobnou platbou zo strany povinného za mesiac 01/2024 - že oprávnení sa domáhajú sumy vo výške 90,- € ako dlžného výživného splatného v mesiaci 02/2024, nakoľko – toto vyplýva aj z výpisov povinného za tento mesiac – povinný za mesiac zaplatil na výživnom len 390,- € namiesto 480,- €. Súd postupoval nesprávne, keď nad rámec tvrdení povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie skúmal na strane oprávnených, resp. ich matky, oprávnenosť ponechania si sumy 90,- € z januára 2024 (ako zápočet dlhu na mimoriadnych výdavkoch za 10/2023). Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil, že si oprávnení, či ich matka ponechali tieto finančné prostriedky neoprávnene – teda nečinil sporným tento mimoriadny výdavok na mal. A.. Preto je absolútne nesprávnym tvrdenia súdu v napadnutom uznesení (ods. 8 na str. 3), že matka takýto dlh nepreukázala – nikto ho totiž nečinil sporným. Súd musí aj v tomto konaní ctiť zásadu rovnosti účastníkov konania, ako aj zásadu materiálnej pravdy, teda má vychádzať len z ich tvrdení, nie tieto produkovať nad ich rámec a súčasne tak nepožadovať preukazovanie nesporných skutočností. Súd preto v napadnutom uznesení v ods. 8. (posledný riadok na str. 3) nesprávne uvádza, že matka dlh, ktorý si započítala z dvojnásobnej januárovej platby pred jej čiastočným vrátením nijako nepreukázala. V konaní sa skutočnosti, ktoré nie sú sporné nepreukazujú – povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nečinil tento zápočet z 01/2024 ani sporným a ani nesprávny. Exekúcia na bežné výživné je dôvodná práve preto, že povinný neplatí výživné riadne a včas, pretože ako vyplýva aj z jeho výpisu z účtu – platí toto mesačne pozadu – napr. 07.09.2023 platil výživné na 09/2023, avšak to už mal v zmysle exekučného titulu platiť za 10/2023, ako to vyplýva explicitne z exekučného titulu, na základe ktorého je exekúcia vedená. Pokiaľ súd zaviazal oprávnených - mal. deti na náhradu trov súdneho exekútora jedná sa o nesprávne rozhodnutie, nakoľko dôvod zastavenie exekúcie nie je daný na strane oprávnených, ktorí návrh podali dôvodne. Zastavenie exekúcie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu a súčasne tak aj nevyriešením základnej otázky v tomto konaní – platenia výživného v mesiaci vopred. Kým súd nevyrieši túto otázku, je predčasné túto exekúciu zastavovať, a to z nami už vyššie uvedených dôvodov.“

4. K sťažnosti oprávnených sa povinný napriek výzve súdu do dnešného dňa nevyjadril, len doručil v máji 2025 urgenciu.

5. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (),

po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku), dospel k záveru, že sťažnosť maloletých oprávnených je čiastočne dôvodná a preto rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť.

10. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

11. Sťažnostný súd z obsahu exekučného spisu konštatuje, že maloletí oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu dňa 01. 03. 2024 domáhali voči povinnému vymoženia zameškaného výživného v sume 570,- Eur a ďalej bežného výživného na podklade exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -140 zo dňa 28. 08. 2023, vykonateľného dňa 21. 09. 2023 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bol rozsudok, ktorým súd uložil povinnému prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 180,- eur mesačne, na výživu maloletej C. výživným vo výške 150,- eur mesačne a na výživu maloletej A. výživným v sume 150,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Súčasne sa otec maloletých detí zaviazal prispievať matke maloletých detí na mimoriadne výdavky maloletých detí v pomere jedna polovica po ich preukázaní, najneskôr do 10 dní, k rukám matky maloletých detí. Oprávnení návrhom na vykonanie exekúcie uplatnili k vymoženiu zameškané výživné spolu v sume 570,- Eur (t.j. výživné na všetky 3 deti za mesiac 09/2023 vo výške 480,- EUR a sumy 90,- Eur na mal. Tobiasa za mesiac február 2024); a ďalej sa domáhali vymoženia bežného výživného spolu na všetky deti v sume 480,-Eur mesačne od 03/2024 (splatné do 15. 02. 2024 za mesiac marec 2024).

12. Pokiaľ ide o sťažnosť maloletých oprávnených, po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu treba konštatovať, že odôvodnenie napadnutého uznesenia v bode 7, ktorým súd konajúc vyšším súdnym úradníkom odôvodnil zastavenie exekúcie v časti zameškaného výživného za mesiac september 2023 vo výške 480,- EUR považuje sudca za dostatočné, jasné a predovšetkým vecne správne. Sťažnostný súd tak vyhodnotil sťažnosť oprávnených v tejto časti ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení. Na podporu správnosti napadnutého uznesenia sťažnostný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou splatnosti výživného s určením „na mesiac vopred,“ pričom oprávnení a povinný uvedené slovné spojenie vykladajú rozdielne. Úvodom treba uviesť, že táto právna otázka nie je rozhodovacou činnosťou súdov posudzovaná jednotne, v rámci rozhodovacej praxe exekučného súdu je však slovné spojenie „na mesiac vopred“ vykladané za použitia logického výkladu s poukazom na základné princípy, účel zákona a zmysel právneho inštitútu vyživovacej povinnosti a nie gramatickým výkladom. Určením splatnosti výživného „na mesiac vopred“ k 15-temu dňu v mesiaci je podľa názoru súdu potrebné považovať za „mesiac vopred“ daný, aktuálny mesiac, ktorý prebieha a ešte sa neskončil. Keď je podľa exekučného titulu výživné splatné „vopred,“ treba pod tým rozumieť, že je splatné vopred do 15. dňa v danom mesiaci, za ktorý sa výživné platí a nie vopred o jeden celý mesiac (napr. výživné na mesiac január je splatné do 15. januára). Súd zdôrazňuje, že ide o splatnosť výživného určenú najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci (ako bolo uvedené aj v predloženom exekučnom titule) a teda je žiaduce a vhodné, zo strany povinného rodiča, uhradiť výživné skôr ako v uvedený deň tak, aby v deň jeho splatnosti mali oprávnené výživné už vo svojej dispozícii. Súd poukazuje aj na to, že zákonný pojem „na mesiac vopred“ pripúšťa síce rôzne výklady, ale jeho základným zmyslom je, aby nedošlo k takému výkladu, z ktorého by vyplynulo platenie výživného spätne, za predchádzajúci mesiac. Ďalej sťažnostný súd poukazuje na to, že zmyslom právneho inštitútu vyživovacej povinnosti nie je to, aby povinný poskytoval oprávneným výživné napríklad k 15. januáru na zabezpečenie odôvodnených potrieb, ktoré im vzniknú až v mesiaci februári, pretože tak by sa poprel spotrebný charakter výživného a išlo by v podstate o poskytovanie výživného formou zálohových platieb výživného na nasledujúci mesiac. Naopak, v prospech logického výkladu slovného spojenie „na mesiac vopred“, ku ktorému sa priklonil aj exekučný súd nasvedčujú aj právne závery judikatúry týkajúcej sa otázky premlčania výživného. Súd sa preto vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti priklonil k právnemu názoru, aký zaujal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo dňa 11. 03. 2015 a aký bol v minulosti ustálený (i keď sa od neho niektoré súdy odklonili) a pri splatnosti výživného určenej k 15-temu dňu toho ktorého mesiaca vopred, považoval za „mesiac vopred“ daný, aktuálny mesiac, ktorý prebieha a ešte sa neskončil.

13. Pokiaľ teda maloletí oprávnení návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01. 03. 2024 uplatnili v rámci zameškaného výživného výživné za mesiac september 2023 (tvrdiac, že nebolo zaplatené)

nepostupovali v súlade s vyššie uvedeným, pretože výživné za mesiac september 2023 povinný správne uhradil dňa 07.09.2023 (t.j. do 15. septembra 2023), rovnako tak správne uhradil výživné za mesiac október 2023 dňa 10.10.2023 2023 (t.j. do 15. októbra 2023), rovnako tak správne uhradil výživné za mesiac november 2023 dňa 10.11.2023 (t.j. do 15. novembra 2023), rovnako tak správne uhradil výživné za mesiac december 2023 dňa 1.12.2023 (t.j. do 15. decembra 2023), rovnako tak správne uhradil výživné za mesiac január 2024 dňa 07.01.2024 (t.j. do 15. januára 2024), a teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebolo zameškané.

14. ČO sa však týka sťažnosti oprávnených (resp. oprávneného v 1/ rade) ohľadne platby povinného v mesiaci február 2024, kedy povinný dňa 02.02.2024 zaplatil na všetky deti len sumu 390,- Eur, čím vznikol povinnému dlh na výživnom pre mal. Tobiasa (tu oprávnený v 1/ rade) vo výške 90,- Eur, teda v časti zameškaného výživného za február 2024 považuje sudca sťažnosť za dôvodnú. Sudca vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vyšším súdnym úradníkom, ktorý nie je medzi účastníkmi sporný, teda že v mesiaci január 2024 povinný uhradil na účet matky maloletých oprávnených dvakrát sumu 480,- Eur (konkrétne dňa 07.01 a 08.01. 2024). Následne povinný žiadal duplicitnú platbu vrátiť. Z uvedenej sumy však zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených (ich matka) vrátila povinnému „len“ sumu 390,- Eur, pričom rozdiel, t.j. sumu 90,- Eur si ponechala za účelom úhrady mimoriadnych výdavkov na študijný pobyt mal. Tobiasa v Dubline, ktorú povinnosť povinný odmietal splniť. Právny názor vyššieho súdneho úradníka v napadnutom rozhodnutí, že práve matka bola povinná tento dlh preukázať, resp. že ho nepreukázala za mylný. Práve naopak, je to na tvrdení a dôkaznej povinnosti zo strany povinného, že každý mesiac uhradil príslušnú sumu (tu 480,- Eur) na všetky mal. deti titulom výživného. Preto ak povinný tvrdil a zároveň preukázal, že z jeho strany bolo v mesiaci február 2024 uhradené na účet matky maloletých oprávnený len suma 390,- Eur, došlo v tomto mesiaci zo strany povinného k dlhu na výživnom vo výške 90,- Eur na mal. oprávneného v 1/ rade (mal. Tobias).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že vyšší súdny úradník nesprávne rozhodol, keď exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Sudca nemal za preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku voči všetkým oprávneným (nakoľko ku dňu podania návrhu, t.j. k 1.3.2024) preukázateľne existoval dlh v časti zameškaného výživného, t. j. v sume 90,- eur (rozdiel medzi zameškaným výživným uplatneným oprávnenými v návrhu na vykonanie exekúcie 570,- Eur a sumou 480,- Eur) na mal. oprávneného v 1/ rade (mal. Tobias). Súčasne pokiaľ ide o vymáhanie bežného výživného v prospech mal. oprávnených v 2/ a 3/ rade v časti ktorého bola exekúcia podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavená na návrh povinného, je potrebné v prvom rade uviesť, že začatie a ďalšie vedenie exekúcie môže exekučný súd považovať za dôvodné iba vtedy, ak dlh alebo jeho časť vyplývajúci z exekučného titulu ku dňu začatia exekučného konania existuje. Existencia dlhu však zo strany oprávnených v 2/ a 3/ rade vzhľadom na vyššie uvedené nebola preukázaná. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie totiž skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie v prípade vymáhania zameškaného a bežného výživného je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže povinný ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie preukázateľne nemal nedoplatok na výživnom voči mal. C. a mal. Timei (oprávnené v 2/ a 3/ rade), nie je ani žiaden dôvod, aby bola vedená exekúcia na bežné výživné, čo je iná skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu v časti bežného výživného pre oprávnené v 2/ a 3/ rade.

16. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.08.2024 zmenil v zmysle tak, že súd exekúciu podľa Exekučného poriadku v časti o vymoženie peňažnej pohľadávky na zameškanom výživnom vo výške 480,- EUR a bežnom výživnom podľa Exekučného poriadku v prospech maloletej oprávnenej v 2/ rade a 3/ rade zastavil a vo zvyšnej časti vymáhaného nároku súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku zamietol (výrok I.).

17. Súčasne súd zrušil výrok II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.08.2024 ako závislý výrok, nakoľko znenie uvedeného výroku po zmene rozhodnutia už neobstojí (výrok II.).

18. Podľa §-u 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa §-u 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

20. Podľa §-u 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

21. Nakoľko žiaden z účastníkov konania si trovy v súvislosti so sťažnostným konaním neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal. (III. výrok rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).