Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

81Cb/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 686 832, proti žalovanému: Gilberton s.r.o., so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 399 028, o zaplatenie 6.115,78 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.115,78 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný nemá nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.03.2023, postúpeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 16.06.2023, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.115,78 EUR titulom vrátenia dotácie na nájomné poskytnutej žalovanému v rámci štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné z rozpočtovej kapitoly (ďalej aj „výzvy“) Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“) si žalovaný v postavení nájomcu prostredníctvom svojho prenajímateľa obchodnej spoločnosti GLAMOUR SK, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava, IČO: 35 917 989 (ďalej len „GLAMOUR SK, s.r.o.“) požiadal o dotácie na nájomné na prevádzku Skiny - predajňa spodnej bielizne, Pltníky 2, 036 01 Martin, nasledovne: a) žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 09.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 24.10.2020 do 14.11.2020, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 1.389,85 EUR, b) žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 09.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 19.12.2020 do 31.01.2020, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 2.779,70 EUR, c) žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 23.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 01.02.2021 do 28.02.2021, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 1.946,23 EUR. Žalobca poukazoval na výziev, podľa ktorého ministerstvo vykonáva kontrolu poskytnutej dotácie na nájomné podľa o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo má právo vyžiadať od nájomcu dokumentáciu potrebnú na výkon kontroly poskytnutej dotácie na nájomné a nájomca má povinnosť na vyzvanie bezodkladne poskytnúť poskytovateľovi súčinnosť potrebnú na účel overenia poskytnutej dotácie na nájomné. V prípade, ak nájomca neposkytne požadovanú súčinnosť, je povinný poskytnutú dotáciu na nájomné vrátiť. Žalobca ďalej uviedol, že na základe kontroly žiadostí bolo zistené, že žiadosti boli podané podľa dodatku k zmluve o podnájme,

účinného od 01.02.2021, pričom žiadosti mali byť podané podľa údajov zo zmluvy o podnájme zo dňa 01.12.2019. Vzhľadom na uvedené došlo zo strany žalovaného k porušeniu podmienok výziev a nepravdivým čestným prehláseniam v žiadostiach. Súčasne bolo zistené na základe kontroly žiadostí neúmerne vysoké nájomné na prevádzku oproti priemernému komerčnému nájomnému za obdobný predmet nájmu v danej lokalite a v rámci trvania druhej výzvy došlo v prípade žiadosti č. XXXXX/XXXX- XXXX k zvýšeniu nájomného z pôvodných 3.990,- EUR na 4.390,- EUR mesačne, čím rovnako došlo zo strany žalovaného k porušeniu podmienok výziev a nepravdivým čestným prehláseniam v žiadostiach. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci kontroly žiadostí bol prenajímateľ dňa 29.04.2022 vyzvaný na predloženie faktúr za nájomné za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 a tiež dokladov preukazujúcich úhradu nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021. Do dňa podania návrhu však prenajímateľ ani žalovaný neposkytli súčinnosť, t. j. nesplnili si povinnosti vyplývajúce z výzvy, čím znemožnili kontrolu oprávnenosti poskytnutia dotácií. V nadväznosti na uvedené bol žalovaný dňa 12.09.2022 vyzvaný, aby žalobcovi vrátil dotáciu na nájomné v celkovej výške 6.115,78 EUR pozostávajúcich zo súm vyplatených dotácií. Žalovaný však dotáciu do dňa podania návrhu na súd žalobcovi nevrátil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci dňa 30.03.2023 platobný rozkaz č. k. XXUp/ XXX/XXXX - 35, voči ktorému podal žalovaný odpor doručený súdu dňa 27.04.2023. Žalovaný v odpore uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný a odvolal sa na podanú odpoveď na výzvu žalobcovi, v ktorej odôvodnil skutočnosti, ktoré podľa žalobcu boli závažným porušením a na základe ktorých žiadal od žalovaného zaplatiť žalovanú sumu. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi dodal všetky zmluvy a dodatky k zmluve, ktoré vyvracajú porušenie podmienok a nepravdivé čestné vyhlásenie. Žalovaný ďalej uviedol, že vyvrátil aj tvrdenie zo strany žalobcu, že spoločnosť vykazuje neúmerne vysoké nájomné, ktoré je však v súlade s porovnateľnými obchodnými vzťahmi, primerané miestu a charakteru prevádzky, ako aj v bežnej výške. K nedostatku súčinnosti vo veci predloženia dokladov žalovaný uviedol, že do dňa podania odporu nedostal žiadnu informáciu o požiadavke predloženia iných dokladov ako tých, ktoré už boli predložené. Žalovaný poukázal na odpoveď na výzvu, ktorá obsahuje detailnejšie vysvetlenie a ktorá bola žalobcovi v stanovenej lehote doručená. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť, nariadiť pojednávanie a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 09.06.2023, v ktorom uviedol, že ministerstvo podľa o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schválených schém štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 - dotácia na nájomné a v rámci príslušných výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné rozhodlo o schválení žiadostí o dotáciu na nájomné na prevádzku Skiny - predajňa spodnej bielizne, Pltníky 2, 036 01 Martin. Na základe poverenia na vykonanie finančnej kontroly na mieste č. X/XX-XXXX-FKnM zo dňa 20.09.2021 začala dňa 23.09.2021 finančná kontrola na mieste, ktorú vykonali zamestnanci odboru kontroly a prevencie korupcie ministerstva. Cieľom kontroly bolo preverenie dodržiavania hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami, pričom kontrolná skupina sa zamerala na overenie splnenia podmienok použitia dotácií v nadväznosti na schválené schémy. Žalobca má v predmetnej veci za to, že žalovaný porušil podmienky výziev, a že čestné vyhlásenia, ktoré boli súčasťou žiadostí, neboli pravdivé. Podľa článku 1 Výzvy na predkladanie žiadosti o dotáciu na nájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020 vyplýva, že na zmeny nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, ku ktorým došlo po 31.08.2020 sa na účely dotácie na nájomné neprihliada. Žalovaný vo svojej odpovedi na výzvu na vrátenie dotácií zo dňa 10.10.2022 uviedol, že dodatok k zmluve o podnájme bol uzatvorený dňa 01.07.2020, teda ešte pred 31.08.2020, pričom tento dodatok tvoril prílohu odpovede žalovaného. Týmto dodatkom sa nájomné za predmet podnájmu od 01.07.2020 zvýšilo na 4.440,- EUR za jeden kalendárny mesiac. V žiadosti o poskytnutie dotácie č. XXXXX/XXXX-XXXX sú však uvedené údaje podľa dodatku zo dňa 01.02.2021, na ktorý sa podľa výziev nemalo prihliadať. Podnájomná zmluva spolu s dodatkom boli zaslané ministerstvu emailom dňa 14.10.2021 v rámci vyžiadania od kontrolnej skupiny a v tomto dodatku bolo dohodnuté zvýšenie nájomného od 01.02.2021 na sumu 4.390,- EUR za jeden kalendárny mesiac podnájmu. Žalobca uviedol, že žalovaný sa vo svojom odpore odvoláva na iný dodatok k podnájomnej zmluve, ktorý však v rámci kontroly nebol predložený. Podľa názoru žalobcu to, že sa o ňom žalovaný zmienil až následne vzbudzuje podozrenie na antidatovanie dodatku ako aj fakt, že podnájomnú zmluvu aj s dodatkom podpísali pravdepodobne blízke osoby. Za spoločnosť GLAMOUR SK, s.r.o. v právnom postavení prenajímateľa Miriam P. a za žalovaného v právnom postavení nájomcu Ján P., pričom obaja sú konateľmi v oboch spoločnostiach a súčasne aj v ďalších dvoch spoločnostiach, ktorých názov

je veľmi podobný s GLAMOUR SK, s.r.o. a je možné si ho zameniť. Prenajímateľ GLAMOUR SK, s.r.o. zároveň nemá podľa Obchodného registra SR v predmete činnosti prenájom nehnuteľností, takže túto činnosť vykonávať neoprávnene. Podľa názoru žalobcu bolo nájomné na predmetnú prevádzku neúmerne vysoké oproti priemernému komerčnému nájomnému za obdobný predmet nájmu. V tejto súvislosti poukázal na internetový prieskum, z ktorého vyplývajú priemerné ceny obchodných priestorov na prenájom v Martine v mesiacoch apríl 2023 až máj 2023. Tieto sumy sa pohybujú v rozmedzí od 900,- EUR do 1.050,- EUR za mesiac. Hoci je porovnávané obdobie rozdielne, nájom za nebytové priestory nemohol a ani neklesol tak rapídne v porovnaní s výškou nájmu žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že ministerstvo ako poskytovateľ dotácie bolo oprávnené vyžiadať od nájomcov dokumentáciu potrebnú na výkon kontroly poskytnutej dotácie na nájomné. Nájomca mal na vyzvanie bezodkladne poskytnúť poskytovateľovi súčinnosť potrebnú na účel overenia poskytnutej dotácie na nájomné. V prípade, ak nájomca neposkytol požadovanú súčinnosť, bol povinný poskytnutú dotáciu na nájomné vrátiť. Žalovanému bol dňa 29.04.2022 odoslaný email, v ktorom ministerstvo žiadalo zaslať faktúry za nájomné obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 a tiež doklady preukazujúce úhradu nájomného za toto obdobie. Žalovaný však do 10 dní od doručenia výzvy, a ani po tejto lehote nepredložil požadované dokumenty. Tvrdenie žalovaného, že nedostal zo strany ministerstva žiadnu výzvu na predloženie iných dokladov ako tých, ktoré už boli predložené, považuje žalobca za nepravdivé. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol preveriť účtovníctvo žalovaného za roky 2019, 2020 a 2021. Žalobca trval na pokračovaní v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci.

5. Spis bol dňa 19.06.2023 postúpený na Mestský súd Bratislava III.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu ďalej nevyjadril.

7. Žalobca doručil súdu podanie zo dňa 04.01.2024, v ktorom namietol miestnu príslušnosť v danom spore. Uviedol, že žalobcovi bolo dňa 20.11.2023 doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vo vecne totožnom spore vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu z Okresného súdu Banská Bystrica nesúhlasil a namietal, že v danom prípade má podľa súdu žalovaná pohľadávka civilný, občianskoprávny charakter, keďže žalobca sa domáha vrátenia poskytnutej dotácie a nejedná sa o obchodnoprávny vzťah. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný, keď je na konanie v danom spore miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.

8. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 22.01.2024, na ktorom sa zúčastnili poverená zástupkyňa žalobcu a konateľ žalovaného. Poverená zástupkyňa žalobcu v prvom rade namietla príslušnosť Mestského súdu Bratislava III na prejednanie a rozhodnutie veci a to opätovne s odkazom na už spomínané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XNdob/XX/XXXX, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že na prejednanie obdobnej veci je príslušný Mestský súd Bratislava IV. Vzhľadom na to požiadala o postúpenie veci Mestskému súdu Bratislava IV. Žalovaný sa stotožnil s názorom poverenej zástupkyne žalobcu. Súd stranám sporu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.10.2023, kde naopak Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že v obdobnej veci je na prejednanie a rozhodnutie príslušný Mestský súd Bratislava III. Poverená zástupkyňa žalobcu, ako aj konateľ žalovaného zotrvali na svojom návrhu na postúpenie veci na Mestský súd Bratislava IV. Pojednávanie súd odročil na neurčito.

9. Tunajší súd dňa 25.01.2024 predložil predmetnú vec podľa na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR rozhodol v predmetnej veci uznesením zo dňa 20.06.2024 sp. zn. XNdob/X/XXXX tak, že príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Mestský súd Bratislava III. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax, z ktorej vyplýva, že tento rozhodoval už viacero sporov v obdobným predmetnom konania, pričom prijal obdobné závery ako v prejednávanej veci, čiže povahu predmetných sporov ustálil ako obchodnoprávnu.

10. Vo veci sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie dňa 10.04.2025, na ktorom sa zúčastnili poverená zástupkyňa žalobcu a konateľ žalovaného. Žalobca zotrval na podanej žalobe a všetkých svojich vyjadreniach. Žalobca súdu na pojednávaní doručil Výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 23.06.2020 a Výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na

nájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020. Poverená zástupkyňa žalobcu poukázala na tú skutočnosť, že z e-mailovej komunikácie so žalovaným vyplýva, že žalovaný komunikoval so žalobcom ohľadom dotácií a až keď bol vyzvaný na predloženie požadovaných dokladov, tak komunikovať prestal. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že nemal informácie o tom, že bol vyzvaný na predloženie dokladov, je nepravdivé. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že tým, že firma nedostala ďalšiu dotáciu sa stala platobne neschopnou, preto sa nevedel dostať ku žiadnym dokladom. Súd na pojednávaní podľa (ďalej len „“) uviedol predbežné právne posúdenie veci a súčasne žiadal žalobcu o preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore. Žalobca s poukazom na uvedené navrhol, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu, ktorým by bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Súd odročil pojednávanie na ďalší termín a uložil žalobcovi lehotu 20 dní na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v zmysle .

11. Žalobca doručil súdu dňa 24.04.2025 podanie, v ktorom uviedol, že žalobca trvá na tom, že je aktívne vecne legitimovaný, t.j. označený v žalobe správne a svoj právny názor oprel o nasledujúce zákonné ustanovenia. Podľa o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Podľa , Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa ť majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), príjmy štátneho rozpočtu sú príjmy kapitol, vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Podľa , z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia.

12. Žalobca mal na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení za to, že je evidentné, že Slovenská republika je veriteľom vymáhanej pohľadávky. Na strane žalobcu vystupuje Slovenská republika pri uplatnení pohľadávky z titulu vrátenia dotácie vyplatenej z rozpočtovej kapitoly ministerstva, ktorá mala vzniknúť žalobcovi neoprávneným čerpaním dotácie žalovaným ako prijímateľom dotácie. V danom prípade ide o pohľadávku štátu, ktorú vymáha prostredníctvom konajúceho orgánu, ktorým je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle bodu 7 Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 23.06.2020 a tiež Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020, ministerstvo vykonáva kontrolu poskytnutej dotácie podľa o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa . Rovnako bol žiadateľ v zmysle vyhlásených výziev povinný poskytnutú dotáciu vrátiť a uhradiť príslušnú sankciu v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa . Žalobca si uplatňuje vrátenie pohľadávky štátu v zmysle a je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vrátenie poskytnutej dotácie bude príjmom štátneho rozpočtu, s ktorým ministerstvo ako správca iba hospodári. Žalobca preto trvá na tom, že je nositeľom vecného práva a v žalobe je riadne označený. Žalobca však z opatrnosti opätovne navrhol, aby súd v zmysle pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu, ktorým by bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832.

13. Súd podanie žalobcu zo dňa 24.04.2025, ohľadom vyjadrenia k aktívnej vecnej legitimácii doručil žalovanému. Žalovaný sa k predmetnému podaniu nevyjadril.

14. Vo veci sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie dňa 16.06.2025, na ktorom sa zúčastnila poverená zástupkyňa žalobcu, žalovaný sa nezúčastnil. Súd uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné a zároveň uviedol predbežné právne posúdenie veci a mal za to, že žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný v predmetnom spore. Žalobca na základe uvedeného netrval na svojom návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu, ktorým by bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832. Súd preto o tomto návrhu nerozhodoval. Žalobca ďalej zotrval na svojich písomných podaniach a predošlých vyjadreniach a uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä oznámeniami o schválení žiadosti o dotáciu z 31.03.2021 a 22.04.2021, žiadosťou z 09.03.2021 o poskytnutie dotácie na nájomné za obdobie od 24.10.2020 do 14.11.2020, žiadosťou z 09.03.2021 o poskytnutie dotácie na nájomné za obdobie od 19.12.2020 do 31.01.2021, žiadosťou z 23.03.2021 o poskytnutie dotácie na nájomné za obdobie od 01.02.2021 do 28.02.2021, výzvou na vrátenie vyplatenej dotácie z 12.09.2022, emailovou komunikáciou z 28.04.2022 a 29.04.2022, výpismi z účtu ministerstva z 09.04.2021, 30.04.2021, prehľadom žiadostí o dotácie žalovaného, správou z finančnej kontroly na mieste z 11.03.2022, odpoveďou žalovaného na výzvu na vrátenie vyplatenej dotácie z 10.10.2022, zmluvou o podnájme zo dňa 01.12.2019, dodatkom k zmluve o podnájme zo dňa 01.07.2020, dodatkom k zmluve o podnájme zo dňa 01.02.2021, výzvami na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 23.06.2020 a vyhlásenej dňa 16.12.2020, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaný v postavení podnájomcu a spoločnosť GLAMOUR SK, s.r.o. v postavení nájomcu uzatvorili zmluvu o podnájme zo dňa 01.12.2019, predmetom ktorej bolo prenechanie nebytového priestoru B0-50 o celkovej výmere 87,7 m2 v nákupnom centre OC TULIP, Pltníky 2, 036 01 Martin za podnájomné vo výške 3.990,- EUR mesačne. Žalovaný v postavení podnájomcu a spoločnosť GLAMOUR SK, s.r.o. v postavení nájomcu uzatvorili dňa 01.02.2021 dodatok k zmluve o podnájme, predmetom ktorého bola dohoda o zvýšení podnájomného od 01.02.2021 na 4.390,- EUR mesačne. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhlásilo dňa 23.06.2020 a dňa 16.12.2020 výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné, cieľom ktorých bolo poskytnutie dotácie na úhradu nájomného v súvislosti so znemožnením užívania predmetu nájmu jeho uzavretím alebo podstatným obmedzením jeho užívania zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu, t.j. v dôsledku sťaženého užívania v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Na základe predmetných výziev na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné z rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky si žalovaný v postavení nájomcu prostredníctvom svojho prenajímateľa spoločnosti GLAMOUR SK, s.r.o. požiadal o dotácie na nájomné na prevádzku Skiny

- predajňa spodnej bielizne, Pltníky 2, 036 01 Martin, a to žiadosťou č. 39837/2021-1080 zo dňa 09.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 24.10.2020 do 14.11.2020, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 1.389,85 EUR, žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 09.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 19.12.2020 do 31.01.2020, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 2.779,70 EUR, a žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 23.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 01.02.2021 do 28.02.2021, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 1.946,23 EUR. Na základe vykonania kontroly žiadostí bolo zistené, že boli porušené podmienky výziev a nepravdivé čestné prehlásenia v žiadostiach. V rámci kontroly bol prenajímateľ a žalovaný dňa 29.04.2022 vyzvaný na predloženie faktúr za nájomné za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 a dokladov preukazujúcich úhradu nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021, pričom prenajímateľ ani žalovaný neposkytli súčinnosť. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky výzvou zo dňa 12.09.2022 vyzvalo žalovaného na vrátenie vyplatenej dotácie za nájomné v celkovej výške 6.115,78 EUR. Žalovaný poskytnutú dotáciu nevrátil. V rámci procesnej obrany žalovaný vyvracal tvrdenie žalobcu o neúmernom vysokom nájomnom a mal za to, že nájomné bolo v súlade s porovnateľnými obchodnými vzťahmi primerané miestu a charakteru prevádzky v bežnej výške. Ďalej mal za to, že žalobcovi poskytol všetky požadované doklady a na predloženie iných dokladov nebol vyzvaný. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 tvrdil, že na základe toho, že firma nedostala ďalšiu dotáciu, tak sa stala platobne neschopnou, čím sa nevedel dostať k dokladom.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému boli poskytnuté dotácie na nájomné z rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a to za obdobie sťaženého užívania od 24.10.2020 do 14.11.2020 vo výške 1.389,85 EUR, za obdobie sťaženého užívania od 19.12.2020 do 31.01.2021 vo výške 2.779,70 EUR, a za obdobie sťaženého užívania od 01.02.2021 do 28.02.2021 vo výške 1.946,23 EUR. Súčasne nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie dotácií vo výške 6.115,78 EUR a to, že zo strany žalovaného poskytnuté dotácie vrátené neboli.

18. Sporným bolo v konaní poskytnutie súčinnosti žalovaného v rozsahu požadovanom žalobcom, doručenie výzvy žalovanému na poskytnutie súčinnosti žalobcovi, porušenie podmienok výziev zo strany žalovaného a primeranosť nájomného.

19. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

20. Podľa o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, účinného od 09.12.2020 (ďalej len „“) dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len „dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

21. Podľa predmetom nájmu môže byť miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov.

22. Podľa na zmeny nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, ku ktorým došlo po 31. auguste 2020, sa na účely dotácie na nájomné neprihliada.

23. Podľa dotáciu za nájomné možno poskytnúť nájomcovi na základe žiadosti prenajímateľa, ktorým môže byť právnická osoba - podnikateľ.

24. Podľa žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet. Nájomca na vyzvanie bezodkladne poskytne prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné.

25. Podľa prvá veta , dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50% nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre verejnoprávne inštitúcie a iné právnické osoby zriadené zákonom.

26. Podľa , nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na základe schválenej schémy pomoci a výzvy na predkladanie žiadostí.

27. Podľa , podľa odsekov 1 až 18 sa primerane postupuje aj pri podnájomnom vzťahu.

28. Podľa , na vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom týkajúce sa neuhradeného nájomného za obdobie sťaženého užívania, na ktoré bola poskytnutá dotácia pred dňom

vyhlásenia tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Na vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom týkajúce sa neuhradeného nájomného za obdobie sťaženého užívania, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného pred dňom vyhlásenia tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

29. Podľa , právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu preukázať účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.

30. Podľa , porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže ide o imanentnú súčasť každého súdneho konania a v prípade jej nedostatku je nadbytočné sa zaoberať ďalšími spornými skutočnosťami medzi stranami sporu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie teda také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu (v danom spore žalovanému) povinnosť, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu nenamietajú.

32. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu dňa 16.03.2023 označil ako žalobcu Slovenská republika, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Súd v rámci svojho predbežného právneho posúdenia vyslovil názor o spornosti aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca podaním zo dňa 24.04.2025 trval na tom, že jeho aktívna vecná legitimácia je daná, a teda že je žalobca označený v žalobe správne. Svoj názor odôvodnil tým, že na strane žalobcu vystupuje Slovenská republika pri uplatnení pohľadávky z titulu vrátenia dotácie vyplatenej z rozpočtovej kapitoly ministerstva, ktorá mala vzniknúť žalobcovi neoprávneným čerpaním dotácie žalovaným ako prijímateľom dotácie. Poukazoval na ustanovenie a na ustanovenia .

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie z vykonaného dokazovania zistil, že dotácie boli žalovanému poskytnuté prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ale zo štátneho rozpočtu, pričom súčasne i vrátenie poskytnutej dotácie bude príjmom štátneho rozpočtu. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vystupuje v danom prípade len ako správca pohľadávky štátu. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva o poskytnutí dotácie. K poskytnutiu dotácie došlo priamo na základe zákona a vyhlásených Výziev. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. , kde najvyšší súd uviedol, že: „Popri hmotnom majetku štátu vrátane finančných prostriedkov, sú súčasťou majetku štátu aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky štátu ( ). Pohľadávkami štátu sú ale len také, z ktorých je štát oprávnený priamo. Podľa dovolacieho súdu takými priamymi pohľadávkami sú pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod. Priamymi pohľadávkami štátu sú aj pohľadávky výslovne upravené v zákone, ako napr. pohľadávka štátu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia podľa Obč. zák., ak toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo nemožno zistiť, pohľadávka štátu voči tomu, komu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa Tr. zákona a pod. Aj tieto (originálne) pohľadávky štátu z dôvodov vyššie uvedených sú spravované správcom. Správca takej pohľadávky štátu nemá k nej žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý je oprávnený pri správe pohľadávky konať. Správu takej pohľadávky vykonáva správca v mene štátu. 28.3. Od uvedených priamych (originálnych) pohľadávok štátu treba ale podľa názoru dovolacieho súdu odlíšiť pohľadávky, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu (napr. pohľadávky zo záväzkových vzťahov do ktorých správca vstupuje pri výkone správy), z ktorých pohľadávok je oprávnený priamo správca.“ Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú príjmami štátneho rozpočtu aj vratky dotácií. Medzi príjmy štátneho rozpočtu rovnako patria dane, pokuty a iné sankcie, poplatky a pod. Súd má preto za to, že nositeľom práva v danej veci, teda veriteľom zo žalobou uplatnenej pohľadávky voči

žalovanému je oprávnený priamo štát, a nie ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky), ktorý je síce orgánom s vlastnou právnou subjektivitou, čo znamená, že môže v konaní vystupovať ako účastník konania, avšak v tomto prípade, nie je súčasne aj nositeľom hmotnoprávneho nároku, teda nie je oprávneným subjektom. V zmysle a verejnej správy je ústredný orgán štátnej správy len správcom pohľadávky štátu. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade, keďže medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna zmluva o poskytnutí dotácie, ktorej stranou by bolo Ministerstvo hospodárstva SR, ale k poskytnutiu dotácie došlo priamo zo zákona správcom majetku štátu, je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie výlučne štát - Slovenská republika.

34. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.115,78 EUR. Súd mal v predmetnej veci za preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho prenajímateľa spoločnosti GLAMOUR SK, s.r.o. požiadal žiadosťami o dotácie na nájomné na prevádzku Skiny - predajňa spodnej bielizne, Pltníky 2, 036 01 Martin počas obdobia sťaženého užívania. Na základe týchto žiadostí boli žalovanému vyplatené dotácie na nájomné v celkovej výške 6.115,78 EUR. Súd mal tiež za preukázané, že ministerstvo emailom zo dňa 29.04.2022 adresovaným konateľovi žalovaného žiadalo o predloženie faktúr za nájomné za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 a súčasne dokladov preukazujúcich úhradu nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021, a to v lehote 10 dní od doručenia žiadosti, za účelom vykonania kontroly dotácií za nájomné. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení počas konania uvádzal, že ministerstvu poskytol všetky požadované doklady a nemá informáciu o požiadavke predloženia iných dokladov, ako tých ktoré už boli predložené. Následne žalovaný na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 uviedol, že tým, že sa firma stala platobne neschopnou, tak sa nevedel dostať k dokladom. Súd tvrdenie žalovaného, že mu nebola doručená výzva na predloženie faktúr za nájomné nepovažoval za dôvodné, nakoľko z obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 29.04.2022 vyplýva, že výzva na predloženie dokladov bola zaslaná konateľovi žalovaného, ktorý bol súčasne aj konateľom spoločnosti GLAMOUR SK, s.r.o., a to na e-mailovú adresu: Y. Súd má podľa predloženého dôkazu súčasne za preukázané, že z rovnakej e-mailovej adresy deň predtým t. j. 28.04.2022 odoslal konateľ žalovaného e-mail, v ktorom sa informoval ohľadom nechválených žiadostí o dotáciu. Je teda zrejmé, že výzva na súčinnosť, t.j. predloženie faktúr a dokladov bola žalovanému doručená na e- mailovú adresu konateľa žalovaného, z ktorej súčasne komunikoval s ministerstvom ohľadom dotácií na nájomné. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 konateľ žalovaného tvrdil, že na základe toho, že firma nedostala ďalšiu dotáciu, tak sa stala platobne neschopnou, čím sa nevedel dostať k dokladom od účtovníckej spoločnosti, ktorej dlhoval peniaze. Týmto tvrdením vyvrátil svoju predošlú argumentáciu o nedoručení výzvy žalovaného na doloženie faktúr a dokladov preukazujúcich úhradu nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021. Svoje tvrdenie o nemožnosti dostať sa k požadovaným dokladom od účtovníckej spoločnosti, ktorej dlhoval peniaze však žalovaný nepreukázal. Súd preto nemohol iba na základe nepreukázaných tvrdení žalovaného dospieť k záveru, že žalovanému bránila v splnení jeho povinnosti objektívna skutočnosť. Žalovaný napokon tieto doklady nepredložil ani v súdnom konaní. Nepreukázal tak nijakým hodnoverným spôsobom svoje tvrdenia.

35. Čo sa týka nároku na vrátenie poskytnutých dotácii na základe žiadostí, súd má za to, že na základe článku 7 Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020 bolo ministerstvo oprávnené vyžiadať od nájomcu, prenajímateľa, prípadne tretích osôb dokumentáciu potrebnú na výkon kontroly poskytnutej dotácie na nájomné, s tým že ak sa preukáže nepravdivosť vyhlásenia o splnení podmienok na poskytnutie dotácie na nájomné, nájomca je povinný poskytnuté dotácie na nájomné vrátiť. Oprávneniu ministerstva žiadať o poskytnutie dokumentácie potrebnej na vykonanie kontroly zodpovedá povinnosť nájomcu, resp. podnájomcu poskytnúť požadovanú dokumentáciu za účelom vykonania kontroly. Okrem toho povinnosť žalovaného preukázať účel použitia dotácie poskytnutím listinných dôkazov, ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie vyplýva aj z . Žalovaný však neposkytol ministerstvu požadovanú súčinnosť, čím znemožnil kontrolu oprávnenosti poskytnutia dotácií. Nakoľko žalovaný v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, tak bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z výzvy, na základe čoho bol povinný poskytnuté dotácie vrátiť.

36. Žalovaný v žiadostiach o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásil, že si je vedomý, že v prípade preukázania nepravdivosti údajov uvedených v žiadosti je príslušný kontrolný orgán povinný požadovať

vrátenie poskytnutej dotácie. Súd má za to, že neposkytnutím dokladov za účelom vykonania kontroly dotácií na výzvu ministerstva žalovaný porušil aj finančnú disciplínu podľa ustanovenia , podľa ktorého porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Súčasne má súd za to, že v žiadosti č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 23.03.2021 si žalovaný uplatnil dotáciu na nájomné zo sumy nájomného za mesiac vo výške 4.390,- EUR bez DPH, ktorá predstavovala nájomné dohodnuté v dodatku k zmluve o podnájme účinného od 01.02.2021. Z Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020 , ako aj z ustanovenia , účinného od 09.12.2020 však nepochybne vyplýva, že na zmeny nájomnej zmluvy, ku ktorým došlo po 31. auguste 2020, sa na účely dotácie na nájomné neprihliada. Žalovaný si napriek tomu v žiadosti č. XXXXX/XXXX- XXXX uplatnil dotáciu na nájomné v zmysle dodatku k zmluve o podnájme zo dňa 01.02.2021, čo súd rovnako považuje za porušenie pravidiel štátnej pomoci, a teda rovnako porušenie finančnej disciplíny podľa .

37. Čo sa týka neprimeranosti výšky nájomného, na ktorú poukazoval žalobca v konaní, súd uvádza, že v rámci výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné, ani v zmysle zákonných ustanovení neboli stanovené žiadne pravidlá týkajúce sa určenia primeranosti nájomného. Preto sa súd posúdením primeranosti nájomného vo vzťahu k vráteniu poskytnutých dotácií na nájomné bližšie nezaoberal.

38. Súd nevykonal žalovaným navrhované preverenie účtovníctva žalovaného za roky 2019, 2020 a 2021, nakoľko to nepovažoval pre svoje rozhodnutie vo veci za potrebné a hospodárne, keďže bolo možné rozhodnúť už na základe tvrdení strán a listinných dôkazov založených v spise. Žalobca preukázal, že výzva na doloženie faktúr a dokladov o úhrade za nájomné za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 bola žalovanému doručená a žalovaný predmetné doklady na výzvu nepredložil.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal síce v spore plný úspech, avšak žalobca si nárok na náhradu trov konania v predmetnom konaní neuplatnil. Žalovanému žiadne trovy konania v konaní nevznikli, a preto súd neúspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.