Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-33-2025.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/33/2025
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, proti žalovanému B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. A., F. XXXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovanému ukladá povinnosť a/ zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa žalobkyne a členov jej rodiny, ako aj útokov na ich dôstojnosť, b/ nekontaktovať žalobkyňu osobne, písomne, telefonicky, prostriedkami elektronickej komunikácie alebo inými, s výnimkou komunikácie vo veciach starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, c/ na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov sa nepribližovať k žalobkyni, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a počas preberania spoločného maloletého dieťaťa na styk.
II. V ostatnej časti návrh zamieta.
III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu 7.5.2025, doplneným 21.5.205, sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal:
- kontaktovať žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky, elektronicky, prostredníctvom tretích osôb alebo sociálnych sietí),
- priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,
- zdržiavať sa v blízkosti bydliska žalobkyne, jej pracoviska alebo iných miest, kde sa obvykle zdržiava,
- zverejňovať akékoľvek informácie týkajúce sa žalobkyne a jej rodiny,
- zdržiavať sa akýchkoľvek útokov na dôstojnosť žalobkyne a jej rodiny, s tým, že z uvedených zákazov súd vylúči kontaktovanie žalobkyne žalovaným vo veciach týkajúcich sa ich spoločného maloletého (mal.) dieťaťa len za účelom dohodnutia si miesta a času jeho prevzatia a odovzdania, a osobný kontakt strán počas odovzdávania alebo preberania maloletého dieťaťa, ktorý musí byť (iba) nevyhnutný, primeraný a bez akýchkoľvek ďalších zásahov do súkromia žalobkyne a jej rodiny.
2. Návrh odôvodnila tým, že strany konania udržiavali od roku 2019 do roku 2023 vzťah a majú spolu mal. syna. Žalovaný bol v septembri 2024 po podmienečnom odsúdení prepustený z výkonu väzby, po čom jeho správanie voči žalobkyni eskalovalo; jeho vyhrážky, osočovanie, sledovanie a snaha zdiskreditovať žalobkyňu v spoločnosti sú pravidelné a preukázateľné. Na sociálnych sieťach žalovaný zverejňuje o žalobkyni nepravdivé informácie, znevažuje ju ako matku i človeka, s rovnakým cieľom kontaktuje jej
známych, zasiela sťažnosti do jej zamestnania a podáva na ňu oznámenia na políciu a rôzne inštitúcie, aby poškodil jej meno, čo žalobkyňa považuje za snahu o zníženie jej dôstojnosti v profesijnom živote. 3. Žalobkyňa príkladmo uviedla konkrétne prípady agresívneho správania žalovaného, ktoré vyhodnotila ako nebezpečné. Dňa 11.2.2024 v čase o 16:15 hod. prišiel žalovaný na adresu trvalého pobytu žalobkyne osobným motorovým vozidlom za účelom prevzatia mal. dieťaťa. Po jeho naložení do auta chcela dať žalobkyňa maloletému pusu, pričom žalovaný na ňu verbálne zaútočil, aby sa nenakláňala do jeho auta, následne začal agresívne kričať, prečo mu nedovolí, aby zavolal synovi každý večer, na čo žalobkyňa odpovedala, že dôvodom je jeho správanie; následne ju žalovaný chcel fyzicky napadnúť, v čom mu zabránila jeho priateľka. Dňa 15.2.2025 si žalovaný prišiel prevziať maloletého od rodičov žalobkyne v prítomnosti svojej priateľky a matky; matka žalovaného sa po prevzatí maloletého začala vyhrážať matke žalobkyne a verbálne na ňu útočiť s použitím vulgárneho slovníka. Na dohováranie rodičov žalobkyne, aby takto nekonali pred 4-ročným maloletým dieťaťom, žalovaný s rodinou nasadli do auta a odišli. Obdobné správanie prejavil žalovaný aj v bližšie neurčený deň v januári, keď sediac v aute čakal pred škôlkou; žalobkyňa sa pri ňom zastavila a spýtala sa ho, čo tam hľadá, keď v daný deň nemá dohodnutý styk s maloletým, na čo žalovaný agresívne odpovedal, že „nič, veď tu len parkujem a fajčím cigaretu, nevidíš?“. Keďže sa ho žalobkyňa bála, zavolala svojím rodičom, aby ju vyzdvihli aj s maloletým pri druhom vchode škôlky. Otec žalobkyne nastúpil do jej motorového vozidla, žalovaný ho začal prenasledovať, cez uličky sa dostal do protismeru, stiahol svoje okno a začal agresívne vykrikovať. 4. Žalobkyňa ďalej poukázala na agresívne a znevažujúce správanie a zastrašovanie žalovaným prostredníctvom SMS správ, ktoré priložila k návrhu a z ktorých zdôraznila niekoľko v maďarskom jazyku; žalobkyňa podľa svojho vyjadrenia na takéto správy nereaguje a odpovedá len na veci ohľadne mal. dieťaťa. Na záver dodala, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 15P/205/2024 vo veci úpravy styku maloletého so žalovaným a o určenie vyživovacej povinnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. 5. Ako prílohy návrhu žalobkyňa predložila kópiu ňou podaného trestného oznámenia na žalovaného z 25.4.2025, rozsiahlu elektronickú komunikáciu strán v maďarskom jazyku a tzv. printscreen z príspevku žalovaného na sociálnej sieti, rovnako v maďarskom jazyku, ktorým má tento ohovárať žalobkyňu.
6. Keďže sa žalobkyňa vo svojom návrhu odvolávala na dôkazy (elektronickú komunikáciu) v maďarskom jazyku, tunajší súd ju uznesením č. k. 20C/33/2025-28 z 9.5.2025 vyzval na doplnenie návrhu o preklad všetkých dôkazov a tvrdení v cudzom jazyku do úradného jazyka Slovenskej republiky. 7. Dňa 21.5.2025 žalobkyňa predložila doplnenie návrhu o preklad vzájomnej komunikácie strán do slovenského jazyka, pričom dodala, že táto jasne ilustruje pokračujúce obťažovanie, psychický nátlak a manipuláciu, ktorej bola a naďalej je vystavená napriek tomu, že vzťah so žalovaným po rokoch ukončila; o to ťažšie znáša, že obťažovanie aj naďalej pretrváva, a má dôvodné obavy o svoju psychickú pohodu a osobnú bezpečnosť, ako aj bezpečnosť svojej rodiny. Uviedla, že predložené dôkazy predstavujú len malú časť z celkového rozsahu psychického a emocionálneho utrpenia, ktoré počas rokov v tomto vzťahu zažívala, pričom dlhodobo čelila tlaku, manipulácii, strate sebadôvery a neustálemu narúšaniu duševného zdravia. Podľa žalobkyne možno z predloženej komunikácie identifikovať viacero závažných varovných signálov, ktoré nasvedčujú manipulatívnemu a kontrolujúcemu správaniu, ako emocionálne vydieranie (hrozby typu „len ja ťa môžem zachrániť“, „ak neprídeš, všetko je stratené“, „potom už nebudeš mať nikoho“), „gaslighting“ (opakované spochybňovanie jej vnímania reality, podsúvanie myšlienok, že je „zmätená“, má „vymytý mozog“), izolácia (snahy o vytlačenie matky žalobkyne z jej života a snaha o kontrolu a izoláciu od ďalších blízkych osôb), zastrašovanie a paranoidné konštrukcie (tvrdenia o NAKA, SIS, sledovaní, či fiktívnych sprisahaniach), prehnané vyjadrenia lásky a utrpenia. 8. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby boli predložené dôkazy dôkladne zohľadnené pri rozhodovaní o jej návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré je spôsobilé prispieť k jej ochrane a k zabezpečeniu dôstojného a pokojného priestoru pre jej ďalší život bez strachu a psychického nátlaku. 9. Dňa 9.6.2025 žalobkyňa založila do spisu svoj lekársky (psychiatrický) posudok, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobkyni bolo diagnostikovaných viacero ochorení, ktorých prejavy majú psychický i fyzický charakter. Vyvolávajúcim faktorom týchto ťažkostí je podľa vyjadrenia lekára skutočnosť, že žalobkyňa roky žila v násilnom vzťahu so žalovaným, je obeťou domáceho násilia a jej aktuálne problémy spôsobuje práve správanie žalovaného.
10. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku – C.s.p., § 325 ods. 1 C.s.p.). 11. Neodkladným opatrením môže súd o.i. strane uložiť, aby
- niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p.),
- nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje (§ 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p.),
- písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená (§ 325 ods. 2 písm. g/ C.s.p.),
- sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (§ 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p.). 12. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je to potrebné. Dôvodom pre nariadenie neodkladné opatrenia môže byť len to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom zákon len demonštratívne uvádza povinnosti, ktoré môžu byť predmetom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje.
13. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listín dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne je v prevažujúcom rozsahu dôvodný. 14. Z obsahu spisu možno identifikovať rôzne slovné útoky žalovaného na dôstojnosť žalobkyne, ktorú znevažuje ako človeka aj ako matku (napr. na č. l. 69 druhá strana spisu „... Povedal by, že mu nič nie je. Z hrnca vyberáš teplomer? Daj sa vysmiať, kľudne...“, na č. l. 72 „...Na toto učíš nášho syna? Bez toho aby sa odzdravil treba zložiť telefón? Takto bude taký sprostý ako si ty!“), a rovnako koná vo vzťahu k jej rodinným príslušníkom (osobitne voči matke žalobkyne, o ktorej vyjadruje obzvlášť znevažujúco), pričom uvedeného sa dopúšťa aj na sociálnych sieťach zverejnením textových príspevkov dostupných širšiemu okruhu (aj známych) osôb (č. l. 21 až 24 spisu preložený internetovým prekladačom textu – aplikáciou Google Lens); preto súd v zmysle návrhu žalobkyne (ktorého znenie upravil, význam a účel však zachoval) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa žalobkyne a členov jej rodiny, ako aj útokov na ich dôstojnosť (§ 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p.). 15. Žalovaný si musí byť vedomý toho, že sloboda prejavu a vyjadrovania vlastných názorov, nech už sú akékoľvek, nie je bezbrehá, a jeho právo vyjadriť vlastný názor musí byť v súlade s kritériami (slušného) občianskeho spolunažívania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že takéto konanie môže zakladať skutkovú podstatu trestného činu, pričom žalovaný je t.č. v 5-ročnej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a je mu uložený probačný dohľad nad správaním (rozsudok Okresného súdu Komárno z 19.9.2024, právoplatný 19.9.2024).
16. Účelom neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ C.s.p. je zabrániť akejkoľvek forme násilia (napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie, resp. iné formy nátlaku) v blízkych vzťahoch, ktorá môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu osoby, ktorá musí strpieť takéto konanie; právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pod. 17. Neodkladné opatrenie spočívajúce konkrétne v obmedzení kontaktovania (§ 325 ods. 2 písm. g/ C.s.p.) je prostriedkom ochrany pred nevyžiadanou komunikáciou osoby predstavujúcej riziko s ohrozenou osobou, pričom zahŕňa prípady, kedy osoba predstavujúca riziko aktívne rôznymi spôsobmi diaľkovej komunikácie nadmerne alebo inak zneužívajúcim spôsobom, či poškodzujúco kontaktuje ohrozenú osobu, a to v zásade napriek odmietavému postoju ohrozenej osoby. Ide teda o formu menej závažného zásahu do osobných slobôd povinného subjektu, ktorý je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobcu; uvedená skutočnosť musí byť relevantným spôsobom osvedčená už v podanom návrhu.
18. Z predloženej vzájomnej elektronickej komunikácie strán (v preklade do slovenského jazyka) vyplýva nesúvislé, obsiahle a bezobsažné vyjadrovanie žalovaného (napr. v zásade celá správa z čl. 38 až 40 a 49 spisu), v rámci ktorého sa žalovaný opakovane vyjadruje arogantne a vulgárne (napr. na č. l. 69 druhá strana spisu „...Prečo sa nemôžem rozprávať so svojim synom ty postihnutá?!“, na č. l. 70 „...Si úbohá, toto vypisuj komu chceš, ty klamárka, zviera...“, „...Ja sa ti nevyhrážam, ale si jeden grc, ktorá si myslí, že mu zožeriem jeho klamlivý chorý život.“, na č. l. 74 „...Ty klamárka a spodina posledná...“, na č. l. 73 „...Môjho syna vidím menej, nie že viacej. Týždeň po týždni ho uspávaš s neznámymi kokotmi...“), jeho správy obsahujú skryté i otvorené hrozby voči žalobkyni (napr. na č. l. 71 spisu „...Zajtra urobím všetky právne kroky, a ešte aj do plusu v každej oblasti môžeš si byť istá“, na č. l. 73 „...To čo dostaneš odo dňa na súde, za to sa nepoďakuješ... Lebo ja sa postavím na súde a poviem aká si ty matka, potom sudkyňa môže usúdiť!...?“, na č. l. 77 „...Nevadí, ako som už povedal pomalá voda brehy myje! Onedlho ťa vyplaví Dunaj!...“),, dôrazne presadzuje iba vlastné potreby, napr. v styku so spoločným maloletým dieťaťom, aj keď je dieťa choré, spí a pod. (napr. preklad elektronickej komunikácie z č. l. 69 druhá strana súdneho spisu, č. l. 70, č. l. 76). 19. Na základe uvedených skutočností, v súvislosti so závermi žalobkyňou predloženej lekárskej správy (posudku) má tunajší súd za osvedčené, že telesná i duševná integrita žalobkyne je týmto nadmerným a znevažujúcim konaním žalovaného výrazne ohrozená, preto zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu vo výroku uvedeným spôsobom, s výnimkou kontaktovania vo veci starostlivosti o spoločné maloleté dieťa.
20. Žalobkyňa sa svojím návrhom domáha aj uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a tiež sa zdržiavať v blízkosti jej bydliska, pracoviska alebo iných miest, kde sa obvykle zdržiava (§ 325 ods. 2 písm. h/, f/ C.s.p.). 21. Zákaz priblíženia sa (úplný alebo obmedzený) k osobe ohrozenej na svojej integrite predstavuje, oproti zákazu kontaktovania, mierne závažnejšiu formu zásahu do osobných slobôd povinného, ktorým sa má zabrániť priamemu a osobnému fyzickému, resp. inému kontaktu určitej osoby s osobou, ktorá môže jej telesnú alebo duševnú integritu ohrozovať; to isté v zásade platí aj o zákaze zdržiavať sa v blízkosti bydliska, pracoviska, resp. iných miest obvykle navštevovaných ohrozenou osobou. 22. Ako už súd konštatoval, zo strany žalovaného boli identifikované rôzne formy neoprávnených zásahov do integrity žalobkyne, pričom podľa lekárskej správy z 9.6.2025 majú tieto zásahy negatívne dôsledky na jej psychické a fyzické zdravie. Aj keď žalobkyňa netvrdila (a ani z obsahu spisu nevyplynulo), že by sa žalovaný od svojho prepustenia z väzby na žalobkyni dopustil fyzického násilia, jeho vyjadrovanie a správanie nasvedčuje tomu, že takéto konanie nie je u neho vylúčené (situácia pri preberaní mal. dieťaťa 11.2.2024 – i keď zrejme správny dátum má byť 11.2.2025, keďže žalovaný bol len v septembri 2024 prepustený z väzby, pozn. súdu; správa „Onedlho ťa vyplaví Dunaj!...“viď ods. 18). Súd preto dospel k záveru, že pre ochranu fyzickej i duševnej integrity žalobkyne je potrebné obmedziť blízky osobný kontakt žalovaného s jej osobou, pričom za postačujúcu – účel plniacu a zároveň pre žalovaného nad nevyhnutný rozsah neobmedzujúcu – považoval vzdialenosť 5 metrov, vo zvyšku preto návrh zamietol. Zákaz zdržiavať sa zdržiavať v blízkosti bydliska a pracoviska žalobkyne alebo iných miest, kde sa žalobkyňa obvykle zdržiava, súd v uvedených súvislostiach považoval vo vzťahu k žalovanému za neprimeraný, preto návrhu (ani) v tejto časti nevyhovel.
23. Na záver súd dodáva, že predmetným neodkladným opatrením (v nariadenej časti) možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda neodkladné opatrenie je zároveň vecou samou; preto nie je potrebné jeho trvanie nijako časovo ohraničiť, ani uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej či poučiť ju o takej možnosti.
24. O trovách konania rozhodol tunajší súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. na základe zásady úspechu. Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa celkovo piatich čiastkových povinností, úspešná bola pri štyroch (pričom súd za úspech hodnotí aj vyhovenie návrhu na zákaz priblíženia v menšom ako navrhovanom rozsahu, nakoľko neodkladné opatrenie spĺňa žalobkyňou sledovaný účel), teda čistý úspech žalobkyne predstavuje 3/5 (= 4/5 – 1/5 úspechu žalovaného v rozsahu zamietnutia návrhu), v ktorom rozsahu je žalovaný povinný nahradiť jej trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto uznesenie je vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.