Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_107C-41-2025.pdf
PDF · 97.37 KB
Case nature
Subarea
107C/41/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. proti odporcovi: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 15.05.2025 domáhala, aby súd zakázal odporcovi vstupovať, alebo iba obmedzene vstupovať do domu s. č. XXXX, nachádzajúcom sa v E. na ulici D. XXXX/XX, ktorý je zapísaný v Katastri nehnuteľností okr. E., obec a k. ú. E. na LV č. XXXX. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť 10 metrov a rovnako aj k maloletým deťom - G. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP navrhovateľka odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v E., D. XXXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, okres E., obec E., kat. úz. E.. Predmetný dom vlastní spolu s manželom, odporcom. Zo strany odporcu už po dlhú dobu dochádza voči navrhovateľke a v súčasnej dobe aj voči ich dvom maloletým deťom, k opakovanému domácemu násiliu, k fyzickým útokom, zastrašovaniu, k vyhrážaniu a následne k psychickému týraniu. Uvedená situácia v ich spoločnej domácnosti pretrváva už viac ako 10 rokov, vždy kulminovala v čase, keď manžel stratil z jej nezistených dôvodov zamestnanie (12 x počas 16 rokov manželstva) a končila vždy fyzickým napadnutím navrhovateľky. Pri privolaní hliadky bol odporca vždy vyriešený dohovorom. Po čase, keď chlapci dorastali a vedeli posúdiť vážnosť situácie, sa jej zastávali a ochraňovali ju, už útoky psychického a fyzického rázu boli prenesené na nich. Posledné dva roky však sa už situácia stáva neúnosnou a navrhovateľka niekoľkonásobne volala o pomoc orgány činné v trestnom konaní, vždy však s postupom končiacim na priestupkovom oddelení. V roku 2017 bol odporca zadržaný po fyzickom útoku na navrhovateľku v CPZ a následne vyhostený zo spoločnej domácnosti. Od toho momentu 5 rokov dochádzalo viac menej iba k slovnému ataku, ponižovaniu a urážkam a navrhovateľka to prijala ako súčasť svojho života a verila v pozitívny progres. Neskôr, keď už chlapci videli vývin situácie a boli priamymi svedkami verbálnych invektív, tak sa jej zastávali a stali sa terčom útokov aj oni. V roku 2023 po okamžitom neuposlúchnutí na otcov príkaz sa stal terčom bitky starší syn G., kedy privolala hliadku PZ a odporca bol vyriešený dohovorom. V roku 2024 v máji sa situácia vyostrovala ukončením predposledného zamestnania manžela, kedy sa starší syn G. pripravoval na Slávnosť birmovania. Manžel si budoval rešpekt a vydieral ich vypínaním energií, pravidelne ich trestal odobratím TV karty zo smartzariadenia, chlapcov odobratím mobilov, PC a výhražnými emailmi ju atakoval a nútil k plateniu polovice energií, hoci platila od narodenia až po súčasnosť podľa dohody všetky výdavky spojené s deťmi. Vodu na riad si nosila v bandaske z
práce a PC (pracuje home office) si chodila nabíjať do práce, internet jej zamestnávateľ zabezpečil navýšením služobného paušálu. Termíny ako chudera, sviňa, suka, boli pred deťmi boli na dennej báze. Do nezastaviteľného amoku sa odporca dostal strašne rýchlo vždy, keď nebola naplnená jeho predstava. V júni 2024 ju odporca začal zastrašovať podhodením papierov od svojej právničky - plná moc na rozvedenie manželstva a vysporiadanie maloletých detí. V júli na 4 sedeniach párovej terapie priznal, že ju chcel tým slovom rozvod iba zastrašiť. Dňa 19.10. 2024 ju odporca fyzicky napadol v spálni v posteli. Kvôli energiám ju každý mesiac mailom psychicky týral a vydieral, že keď nezaplatí polovicu, tak ich vypnú od energií. Začal to aj praktizovať, pravidelne ich vypínal a večer s deťmi v plači sedeli pri sviečkach a hrali karty. Okrem vydierania s energiami pridal aj schovávanie jedla do spodnej chladničky a požíval jedlo výlučne pred ich prebudením, aby ho nevideli. Vo vypínaní energií pokračoval, až ju pod tlakom donútil platiť pravidelne od februára 100, - eur mesačne na jeho účet. Do toho okamihu ju vyháňal z domu, psychicky týral, buď kúpila podľa neho málo rožkov alebo málo navarila a pod. Vždy so strachom tŕpla, čo bude po jeho príchode domov z práce. Fungovanie energií podmieňoval jej neprítomnosťou a vyštval ju vždy z domu tým, že zapol energie v okamihu, keď opustila domácnosť. Vykrikoval jej denne, že je psychicky chorá a potrebuje odborné vyšetrenie, že je z home office asociál a má konečne niekam ísť. Keď však začala chodiť za kamarátmi do rodiska, začalo neznesiteľné peklo. Začal ju už nazývať nadávkami a vo februári ju po príchode z víkendu u jej rodiny nechcel pustiť domov, nadávkami po nej kričal. Keď ho mladší syn B. začal upokojovať fyzicky, dal mu zaucho. Počas lyžovačky v marci 2025 jej za prítomnosti chlapcov od rána počas ich spánku začal baliť jej osobné veci vrátane liekov, osobnej hygieny, pracovných faktúr do čiernych vriec. Po návrate z víkendu v prvý májový pondelok, odporca prišiel na obed domov, navrhovateľka sedela pri PC a pracovala a hodil po nej jahody, uhla sa, následne chytil sklený ťažký podnos s koláčmi a hodil ho po nej mne, ale padol na zem skôr a rozbil sa. Išla hneď uvedenú skutočnosť oznámiť na políciu Hlohovec. V stredu 7.5. situácia vyvrcholila dementovaním liečebných postupov doktora Dzurilu /novovzniknutá astma/ a následne hádkou synov s otcom a po fyzickom útoku a fackovaním privolala hliadku, 40 minút nikto nechodil a mladší syn B. skončil v nemocnici na psychiatrii. V tomto momente sa izoluje v jeho prítomnosti na vrchnom poschodí s chlapcami, aby zminimalizovala fyzický kontakt, po jeho deložovaní spáva na striedačke v izbách chlapcov na matraci, vyhýba sa verbálnemu kontaktu a čaká na príchod papierov k rozvodu. Situácia doma je už neúnosná. Opakovane chlapci prosili o pomoc aj príbuzných, hľadali pomoc na linkách záchrany, na krajskej prokuratúre, no vždy všetky ich oznámenia skončili na priestupkovom oddelení.
3. Navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila list zo dňa 09.05.2025 adresovaný Odboru kriminálnej polície Trnava a výzvu o pomoc zo dňa 02.02.2025 adresovanú Krajskej prokuratúre Trnava.
4. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil sa listinami predloženými navrhovateľkou.
5. V uvedených listoch navrhovateľka popisuje situáciu, ktorá v ich domácnosti pretrváva a žiada o pomoc.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
10. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
13. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
15. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
16. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 1 predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení § 326 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie.
Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.
17. Navrhovateľka navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá si vyžaduje bezodkladnú úpravu, či táto úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu, t. j. či strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. V danej veci súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia je daná najmä v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom dotknutej strany sporu. V danej veci však súd nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom navrhovateľky iba z navrhovateľkou opísaných skutočností nemal za osvedčené.
19. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby. V danom prípade navrhovateľka svoje tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila, nakoľko takéto listiny nepredložila, a teda neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju ako navrhovateľku v konaní zaťažovalo. Vzhľadom na uvedené súd nemal za osvedčené podozrenie z násilia na navrhovateľke. Navrhovateľka hodnoverne neosvedčila, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia konaním odporcu (nepredložila spomínané lekárske správy ani trestné oznámenie na odporcu).
20. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity ohrozenia v prípade obmedzenia vstupovania do (na) nehnuteľností. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, čo však v danom prípade rovnako nebolo splnené. Navyše, ťažko možno realizovať zákaz priblíženia na vzdialenosť 10 metrov osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, ak neboli osvedčené dôvody na zákaz vstupovania do domu.
21. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu je nevyhnutné, aby súd dôsledne zvažoval relevantnosť a nevyhnutnosť takého zásahu do subjektívneho práva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka nepreukazovala a teda neosvedčila ňou uvádzané skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom navrhovateľky tak nemal súd za osvedčené. Navrhovateľka neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nakoľko ňou iba uvádzané, avšak ničím nepreukazované skutočnosti nie sú dostatočným podkladom, ktorý by odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Požadované neodkladné opatrenie so svojimi závažnými následkami pre odporcu
nie je možné nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľky bez toho, aby ich mal súd zároveň osvedčené právne relevantným spôsobom. Týmto rozhodnutím súd v žiadnom prípade nezľahčuje navrhovateľkou tvrdené konanie a správanie odporcu, ale zdôrazňuje, že nebolo ničím dôkazne podložené. Je však nutné podotknúť, že ako aj sama navrhovateľka uviedla, uvádzaná situácia trvá v ich rodine až veľa rokov a aj popísané incidenty sú prevažne staršieho dáta z roku 2017, 2023 a 2024, čo vzbudzuje pochybnosti o naliehavosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
22. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu odporcovi približovať sa k maloletý deťom G. a B. na vzdialenosť 10 metrov. V tejto časti návrhu navrhovateľka dostatočne neosvedčila potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Navrhovateľka neopísala také skutočnosti, z ktorých by vyplývala naliehavá potreba úpravy pomerov odporcu a maloletých synov, vyúsťujúca do takého zásahu do rodičovských práv, akým je zákaz priblíženia k maloletému dieťaťu, ktoré by malo dôsledky ako zákaz styku. Navrhovateľka neopísala a ani žiadnym spôsobom neosvedčila také konanie odporcu, z ktorého by maloletým hrozila ujma, pred ktorou by mali byť voči odporcovi chránení zákazom priblíženia. V tejto súvislosti súd uvádza, že navrhovateľka môže v prípade potreby podať návrh na úpravu styku odporcu s maloletými deťmi (prípadne aj návrh na zákaz styku) v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, tak, aby sa neobchádzala procesná úprava civilného mimosporového poriadku navrhovaním zákazu priblíženia otca k maloletým deťom v konaní podľa civilného sporového poriadku. Navrhovateľka však v danom prípade nepredložila ani len rodné listy detí, nie to iné listiny osvedčujúce konanie odporcu voči jeho maloletým deťom, a súd tak nemal osvedčené ani to, že menované deti sú deťmi navrhovateľky a odporcu.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd síce zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, teda z procesného hľadiska bol úspešný odporca, tomu však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže súd voči nemu doposiaľ neurobil žiaden procesný úkon. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.