Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69P/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: Z. S., H.. XX.XX.XXXX, R.F. C. Z. XXXX/XX, C., a otca: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. H.Z. D. XXXX/XX, C., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa: Z. E., H.. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, ktoré je povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 16.01.2025.

II. Dlžné výživné na maloleté dieťa: Z. E., H.. XX.XX.XXXX za obdobie od 16.01.2025 do 30.06.2025 vo výške 937,70 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od doručenia rozsudku, k rukám matky.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II , č.k. -20 zo dňa 27.05.2015 v časti výživného na maloleté dieťa.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 16.01.2025 sa matka maloletého dieťaťa domáha zvýšenia výživného na maloletého Z. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, a to počnúc januárom 2025. Matka v návrhu uviedla, že aktuálne má dve deti a žije v byte u otca jej druhého dieťaťa. Teraz je na rodičovskej dovolenke a žije z výživného, prídavkov a príspevkov na obe deti. Keď nastúpi do práce má v pláne uplatniť si na deti daňové bonusy. Situácia otca maloletého dieťaťa jej nie je známa, o syna dlhodobo nejaví záujem, neplatí výživné, výživné jej vypláca ÚPSVaR. K svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že je nemajetná, oddlžená. Nemá jej kto pomôcť, či už s bytom alebo deťmi, alebo čímkoľvek iným. Plnohodnotne a zodpovedne sa stará o deti a ide jej hlavne o to, aby mali všetko čo treba na dôstojný život. Jej celkový náklad na bývanie je 250,- eur, synovi platí v škole obedy vo výške 10,- eur s dotáciou, cestovné 15,- eur, stravné 100,- eur, výdavky na školu sa pohybujú od 10,- eur do 80,- eur mesačne. Všetky výdavky na syna nemá presne zrátané, ale za 10 rokov rozdielu vo veku syna sa ceny vo všetkom rapídne zvýšili. Syn je vo veku, kedy ako astmatik potrebuje mať doma vždy lieky na domácu liečbu, keďže má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Bohužiaľ je bez plateného krúžku, nakoľko klavír v ktorom je dobrý, stojí veľa peňazí. Adekvátne jeho veku sa zvýšili všetky náklady.

2. Po vykonaní všetkých dopytov a lustrácií ( lustrácia v Registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni, lustrácia v ZVJS, dopyt na Exekútorský úrad, pokus o doručovanie prostredníctvom OO PZ, pokus o kontaktovanie otca na známom telefónnom čísle a e- mailovej adrese), bol otcovi maloletého dieťaťa

doručený návrh v súlade s ( „ďalej aj ako “) vyvesením na úradnej tabuli súdu a zverejnením na webovej stránke súdu.

3. Podľa ( ďalej ako „CSP“) súd vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa. Otcovi bolo predvolanie na pojednávanie ako aj procesné poučenie doručené v súlade s . Otec maloletého dieťaťa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi doloženými matkou, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Vo veci maloletého Z. E., H.. XX.XX.XXXX, bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.05.2015, č. k. -20, kedy súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bol maloletý Z. zverený do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým dieťaťom nebol na žiadosť rodičov upravený, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 80,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.06.2015. Rozsudok nadobudol v časti týkajúcej sa výživného právoplatnosť dňa 08.07.2015.

6. Matka v konaní pred súdom zotrvala na návrhu na zvýšenie výživného na sumu 250,- eur, a to počnúc dňom podania návrhu. Uviedla, že syn je už vo veku, kedy má oveľa vyššie náklady. Nemá vedomosť o tom, kde otec dieťaťa pracuje, aký je jeho príjem a nevie ani kde sa nachádza. Otec neprejavuje o syna žiadny záujem, naposledy ju kontaktovala v roku 2020 nejaká pani z Q.K., u ktorej mal byť zamestnaný, chcela za neho vyplatiť dlžné výživné. Otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Štát jej posiela náhradné výživné. Po zarátaní všetkých nákladov a to strava, obuv, oblečenie, školské poplatky, pomerná časť nákladov na bývanie predstavujú celkové mesačné náklady na syna sumu asi okolo 400,- eur. Syn navštevuje 6. ročník štátnej základnej školy. V škole sa neplatia žiadne pravidelné mesačné poplatky, náklady na obedy s dotáciou sú vo výške 10,- eur mesačne. V škole sa platia nepravidelne rôzne poplatky na akcie a školské potreby. Syn je B., navštevuje alergológa, náklady sú spojené s kúpou liekov. V minulosti navštevoval krúžok taliančiny, ten bol hradený cez vzdelávací poukaz. Synovi hradí mobilný telefón, v sume cca. 10,- eur mesačne. Toho času žijú v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej bývalého partnera s ktorým má dcéru. V byte žijú štyria, náklady spojené s užívaním bytu sú vo výške 220,- eur, bývalý partner spláca ešte pôžičku, ktorá bola čerpaná na vyplatenie nehnuteľnosti, mesačná splátka je 400,- eur. Za seba a 2 deti prispieva bývalému partnerovi sumou 250,- eur mesačne. Ona je teraz na rodičovskej dovolenke s dcérou. Jej celkový príjem je 680,- eur a pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 480,- eur, prídavky na obe deti 120,- eur a náhradné výživné na syna 80,- eur. Má dve vyživovacie povinnosti. Otec jej mladšieho dieťaťa jej posiela výživné vo výške 250,- eur. K svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že je nemajetná a nespláca žiadne pôžičky. 7. Kolízny opatrovník považoval návrh matky na zvýšenie výživného za opodstatnený a navrhol zvýšenie výživného na sumu 250,- eur mesačne. 8. Z dokladov doložených matkou vyplýva nasledovné:

- podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 29.10.2019 bolo matke na maloletého Z. počnúc dňom 01.07.2019 priznané náhradné výživné vo výške 80,- eur,

- z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyplýva, že matka maloletého dieťaťa poberala v roku 2024 rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur mesačne (v roku 2025 bol rodičovský príspevok vo výške 482,30 eur mesačne) a prídavky na obe maloleté deti v celkovej výške 120,- eur mesačne,

- z potvrdenia zdravotnej poisťovne Dôvera a.s. zo dňa 20.05.2025 vyplýva, že doplatky za lieky na predpis pre maloletého Z. v období od 05/2024 do 04/2025 predstavovali celkovú sumu cca 21,- eur,

- podľa potvrdenia všeobecnej lekárky pre deti a dorast Z.. F. C. zo dňa 06.05.2025 je maloletý Z. E. sledovaný v PAP ambulancii Z.. E. K. M. B. C., pričom u dieťaťa je zvýšená chorobnosť,

- mesačné náklady na maloletého Z. matka uviedla ako náklady na obedy vo výške 10,- eur ( preukázané úhradami vo výpise z IB Tatra Banka, a.s) , drogéria 10-15,- eur, celkové náklady na bývanie 250,-

eur (preukázané úhradami vo výpise z IB Tatra Banka, a.s), lieky 20,- eur, strava 150,- eur, oblečenie 20,- eur, kredit - mobilný telefón 4-8,- eur, vreckové 15,- eur, náklady súvisiace so školou 15-20,- eur (preukázané výpismi zo školského informačného systému edupage).

9. Exekútorsky úrad A.. D. L. podaním zo dňa 15.05.2025 na dopyt súdu, oznámil, že posledné evidované zamestnanie otca maloletého dieťaťa v Sociálnej poisťovni bolo zistené do 31.03.2021, aktuálne zamestnanie zistené nebolo. Podľa oznámenia Slovenskej pošty a.s. sa povinný v mieste trvalého bydliska na adrese H.Á.. D. XX, XXX XX C. nezdržiava, na adrese je neznámy a o doposielanie zásielok nepožiadal. Iná adresa pobytu povinného zistená nebola. Dňa 6.10.2022 sa s exekútorským úradom skontaktoval zamestnávateľ z Q., povinný tam v tom čase pracoval, žiadal pre povinného doklady o výške dlžného výživného, údajne mal záujem riešiť platenie výživného. Viac sa s úradom už nekontaktoval. Oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie v roku 2017 uviedla telefonický kontakt na povinného a e-mailovú adresu.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa ta na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. Podľa ( ďalej aj ako „CMP“) rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

21. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

23. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní teda porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, mal súd za preukázané, že v danom prípade je návrh matky opodstatnený a sú dané podmienky na zvýšenie výživného na maloletého Z.. V ustanovení Zákona o rodine, ako aj v ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak teda dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. V čase poslednej úpravy výživného na maloletého Z. (rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -20 zo dňa 27.05.2015) súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na maloleté dieťa výživným vo výške 80,- eur mesačne. V uvedenom období mal maloletý Z. cca. 2 roky a 3 mesiace, nenavštevoval predškolské zariadenie, jeho náklady boli primerané jeho útlemu veku. Zvýšené boli náklady na zdravotnú starostlivosť, keďže maloletý Z. mal chronický zápal pľúc. Rodičia nemali žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V čase uvedeného rozhodnutia matka poberala len rodičovský príspevok a jej príjem bol so výške 226,- eur mesačne, nevlastnila žiadny nehnuteľný majetok ani iný hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Otec pracoval ako živnostník, formou sezónnych prác alebo brigád, jeho mesačný príjem bol cca 700,- eur netto. Býval v garsónke, kde platil nájomné vo výške 380,- eur mesačne a okrem toho mal len náklady na bežné výdavky. Otec nevlastnil žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. 24. V čase rozhodovania o návrhu matky o zvýšenie výživného uplynulo od posledného rozhodnutia do podania návrhu obdobie cca. 10 rokov. Matka je rovnako ako v čase pôvodného rozhodnutia na rodičovskej dovolenke, jej osobný stav sa nezmenil, pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť. Na strane maloletého dieťaťa došlo k nárastu nákladov s ohľadom na prirodzený rast dieťaťa a v súvislosti so všeobecným nárastom životných nákladov a inflácie (pozn. v roku 2015, v období od ktorého bolo priznané výživné, bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve vo výške cca 883,- eur a miera inflácie - 0,3%, v roku 2025, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného, bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve vo výške 1.518,- eur a miera inflácie bola v roku 2024 vo výške 2,8 %). Je prirodzené, že nástupom maloletého dieťaťa na základnú školu (maloletý Z. navštevuje druhý stupeň základnej školy) pribudli

náklady v podobe pravidelných školských poplatkov, náklady súvisiace s nákupom školských potrieb a v neposlednom rade pribudli by aj náklady na mimoškolskú záujmovú činnosť, keby si ich matka mohla dovoliť uhrádzať. Za opodstatnené mesačné náklady maloletého dieťaťa súd považoval náklady vo výške cca 350,- až 400,- eur ( z toho pomerný náklad na bývanie cca 80,- eur, pravidelné poplatky v škole vrátane kúpy školských potrieb v priemere vo výške cca 20,- eur , strava 150,- eur, náklady na mobilný telefón 10,- eur a zvyšná časť pripadla na bežné náklady na obuv, oblečenie a náklady na zdravotnú starostlivosť). Pri otázke zvýšenia výživného musel súd prihliadnuť aj na ďalší faktor, ktorým je zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Od času pôvodného rozhodnutia došlo k zmene v tom, že otec sa nepodieľa žiadnym spôsobom na starostlivosti o dieťa, s maloletým Z. sa nestretáva vôbec, na maloleté dieťa neprispieva žiadnymi plneniami, úhradou mimoriadnych nákladov, neposkytuje mu ani vecné dary a dokonca si ani neplní vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu ( pozn. matke je vyplácané náhradné výživné). Ani po rozsiahlych šetreniach sa nepodarilo zistiť reálny pobyt a príjem otca maloletého dieťaťa. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplýva, že otec maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na adrese H. D. XXXX/XX, C. (iné miesto pobytu sa nepodarilo zistiť ani dopytom na Exekútorský úrad, kde je vedené exekučné konanie voči otcovi pre neplnenie si vyživovacej povinnosti). Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec nemá na území Slovenskej republiky evidovaný žiadny príjem zo závislej činnosti a nie je ani poberateľom žiadnych dávok z poistenia. Reálny príjem otca a jeho majetkové pomery nebolo možné v čase rozhodovania súdu ustáliť. Je možné však vychádzať z toho, že otec ktorý má trvalý pobyt v regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti, jeho pracovná schopnosť nie je žiadnym spôsobom obmedzená (v konaní otec nepreukázal opak) je schopný dosahovať ( aj vzhľadom na nárast priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve - pozn. od času pôvodného rozhodnutia táto priemerná mzda narástla cca o 635,- eur) taký príjem, ktorý dokáže pokryť zvýšenie výživného o 170,- eur. Otec, ktorý má jedinú vyživovaciu povinnosť, vôbec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, s dieťaťom sa nestretáva, je povinný využiť akúkoľvek pracovnú príležitosť a usmerňovať svoje pracovné aktivity takým smerom, aby zvýšil životnú úroveň nielen sebe, ale aj svojmu maloletému synovi a neprenechával na matku bremeno znášania všetkých nákladov maloletého dieťaťa. Súd z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá spočíva v troch faktoroch (nárast všeobecných životných nákladov, nárast odôvodnených potrieb školopovinného maloletého dieťaťa za čas 10 rokov od pôvodného rozhodnutia, výlučný výkon osobnej starostlivosti matky bez participácie otca), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, majúc za to, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Uvedeným rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -20 zo dňa 27.05.2015 v časti výživného na maloletého Z.. 25. K zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. došlo počnúc dňom podania návrhu, t. j. odo dňa 16.01.2025, čím vzniklo otcovi celkovo dlžné výživné vo výške 937,70 eur. Dlžné výživné bolo vypočítané za obdobie od 16.01.2025 (deň podania návrhu) do 30.06.2025 ( v čase rozhodovania súdu už bolo výživné za mesiac jún 2025 splatné). Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným vo výške ako bolo pôvodne určené rozsudkom súdu (80,- eur mesačne) a zvýšeným výživným (na sumu 250,- eur mesačne) a bolo vypočítané za 5 celých mesiacov (od 02/2025 do 06/2025) x 170 eur (suma o ktorú došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti), k čomu bola pripočítaná pomerná časť výživného za mesiac január 2025 od podania návrhu, ktorá predstavuje 87,70 eur (k zvýšeniu výživného došlo o 170,- eur : 31 dní ( počet dní v mesiaci január) x 16 dní (prislúchajúca pomerná časť výživného od podania návrhu, pričom deň podania návrhu sa započítava). Celkové dlžné výživné tak predstavuje sumu 937,70 eur, ktoré je povinný otec maloletého dieťaťa zaplatiť v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. V uvedenej veci súd nepovolil plnenie dlhu v splátkach, nakoľko nemal preukázané skutkové okolnosti odôvodňujúce takýto postup. Vzhľadom na predmet konania, kedy súd rozhoduje o maloletom dieťati, ktoré je výživou odkázané na rodiča (a rovnako s poukazom na znenie ) je plnenie dlžného výživného v splátkach výnimočným riešením, ktoré musí byť presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného (t. j. otca maloletého dieťaťa), k čomu však pre nečinnosť otca maloletého dieťaťa, ktorý preukázateľne vedel o prebiehajúcom konaní, nedošlo.

26. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní. Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie otec maloletého dieťaťa, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.