Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobkýň: a) S. X., V.. H., J..XX.XX.XXXX, Š.Á. Q. N., G. Š. XX, b) G.. S.. H. P., V.. H., J..XX.XX.XXXX, Š. Q. N., G. V. N., V. X/XX, obidve zast. JUDr. Evou Füköovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 3, Rimavská Sobota, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, so sídlom Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o uplatnenie dedičského práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkýň z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne v podanej žalobe žiadali určiť, že ich právna predchodkyňa S. H., V.. N., J..XX.XX.XXXX, J. G. I. Š., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX žila s H. G., V.. G.O., J..XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX najmenej po dobu jedného roka pred smrťou H. G. v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa spolu starali o spoločnú domácnosť, pričom na podanie takejto žaloby boli žalobkyne odkázané v dedičskom konaní , a to uznesením zo dňa 11.02.2020, ktorým bolo konanie o dedičstve prerušené a žalobkyniam bola určená lehota jedného mesiaca na podanie takejto žaloby.

2. Žalobkyne v podanej žalobe uviedli, že dňa 30.12.2019 žalobkyňa a) podala návrh na prejednanie dedičstva po poručiteľovi Š. G. a žiadala prejednať nehnuteľnosti v kat. úz. O. M. Š., v rámci návrhu vymienila okruh dedičov a ako dedičky boli uvedené obidve žalobkyne ako dcéry spolužijúcej osoby, závetnej a po správnosti aj zákonnej dedičky S. H. po poručiteľke H. G.. Dedičkou po tomto poručiteľovi bola jeho manželka H. G., naposledy bytom v Š., ktorá zomrela XX.XX.XXXX bezdetná so zanechaním závetu vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým celý svoj vnútorný majetok vedený vo vložke č. XXX, kat. úz. Š., teda svoju polovicu rodinného domu s dvorom a záhradou a celým zariadením a všetkými zvrškami poručila matke žalobkýň, teda S. H. P., V.. N., obyvateľke v Š.F.. Žalobkyne však majú za to, že ich matka bola nielen závetnou, ale aj zákonnou dedičkou po nebohej H. G., V.. G. a to v III. dedičskej skupine, pretože matka žalobkýň S. H. žila nepretržite v spoločnej domácnosti s H. G. Q. V. XXXX až do jej smrti v roku XXXX, pričom sa spoločne starali o domácnosť, spoločne hospodárili a boli na seba vzájomne odkázané, teda matka žalobkýň mala byť po správnosti posudzovaná aj ako zákonná dedička, pretože s poručiteľovou manželkou žila v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou. Žalobkyne ďalej uviedli, že ich matku S. H. vychovávali manželia H. G. M. Š. G. od malička ako vlastnú dcéru, pretože oni sami boli bezdetní a vlastná matka sa o ňu nedokázala postarať, a preto žila s nimi v spoločnej domácnosti až do doby, kým neuzatvorila manželstvo. Žalobkyne ani nepoznali svojich biologických starých rodičov zo strany matky a H. G.Ú. M. Š. G. tak pokladali za vlastných starých rodičov, u ktorých trávili celé svoje detstvo, pričom žalobkyňa b) sa po smrti poručiteľa

v roku 1970 presťahovala vo svojich 16 rokoch do domácnosti H. G., ktorú považovala za svoju starú matku, kde s ňou žila až do doby, kým neuzatvorila manželstvo.

3. Manželka poručiteľa zanechala závet vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX práve z toho dôvodu, že matku žalobkýň považovala za člena rodiny a vychovala ju spolu s poručiteľom ako vlastnú dcéru, pričom poručiteľova manželka v záveti vymienila konkrétny majetok, keďže v danom čase nemala vedomosť o inom majetku s poukazom na to, že v minulosti bol poručiteľ rozsudkom uznaný za vinného z trestného činu sabotáže podľa , za čo mu bol okrem iného uložený aj trest prepadnutia majetku. Manželka poručiteľa tak mala za to, že okrem polovice rodinného domu, iný majetok nevlastní, vzhľadom na uložený trest prepadnutia majetku. V roku XXXX, teda dva roky po spísaní závetu sa ku H. G.Q. presťahovala aj matka žalobkýň a od tohto roku až do jej smrti XX.XX.XXXX sa o ňu starala a žila s ňou nepretržite v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a vzájomne si vypomáhali, o čom má vedomosť aj obec a ešte žijúci obyvatelia. Z tohto dôvodu žalobkyne tvrdili, že rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote po neb. H. G., V.. G.O., L..XX.XX.XXXX č. D/94/1980 zo dňa 27.02.1980, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17.04.1980 trpí vadami, keď matka žalobkýň bola posudzovaná len ako závetná dedička. V tomto dedičskom konaní, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 27.02.1980 nebola matka žalobkýň uznaná za spolužijúcu osobu s H. G. na tom skutkovom základe, že ona sama mala údajne osvedčiť, že nebola spolužijúcou osobou s poručiteľkou. Žalobkyne tvrdili, že ich matka by za žiadnych okolností nebola učinila takéto nepravdivé vyhlásenie, len nerozumela komunikácii s notárom v slovenskom jazyku, pretože tento neovládala slovom ani písmom a zo zápisnice je nepochybné, že pri jej spísaní nebol prítomný tlmočník.

4. Poručiteľ Š. G. nezanechal žiaden závet, čo možno považovať na rozdiel od jeho manželky za logické, pretože v čase svojej smrti nevlastnil žiaden majetok a to z dôvodu uloženého trestu prepadnutia majetku na základe rozsudku tunajšieho súdu ešte zo dňa 05.09.1952. Po jeho smrti teda XX.XX.XXXX a po smrti svojej manželky H.Í. G. O. XX.XX.XXXX bol uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. Rt 563/91 zo dňa 13.08.1991 podľa Zák. č. 119/90 Zb. o súdnej rehabilitácii právoplatný rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 05.09.1952 sp. zn. T 264/52 zrušený a tiež boli zrušené všetky nadväzujúce rozhodnutia vo veci a v zmysle a 20 o mimosúdnej rehabilitácii vznikol oprávneným osobám nárok na vydanie majetku vyplývajúci zo zrušenia výroku o treste prepadnutia majetku. Následne Obec Š.e dňa 03.09.1991 pristúpila k podpisu Dohody o vydaní veci zákonným dedičom teda žalobkyniam z dôvodu, že jedinou dedičskou po poručiteľovi Š. G. bola jeho manželka H. G., po ktorej dedila S. H., V.. N. - matka žalobkýň. Predmetom dohody bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v rodinnom dome vedený v pozemno-knižnej vložke č. XXX kat. úz. Š. pod B.1 v 1-ici a z tohto vyplýva, že aj obec považovala matku žalobkýň za legitímnu dedičku po poručiteľovej manželke.

5. Žalobkyne ako dedičky po S. H., ktorá dedila po poručiteľovej manželke majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení s poukazom na to, že zo strany žalovaného dochádza k spochybňovaniu ich dedičského práva napriek dôkazom, ktoré mu boli predložené v rámci pojednávania v dedičskej veci a meritórne rozhodnutie na základe podanej žaloby by bolo spôsobilým podkladom pre pokračovanie v prerušenom dedičskom konaní. Keďže je nevyhnutné určiť, či ich matka t. č. neb. S. H. bola alebo nebola dedičkou v III. dedičskej skupine K. H. G., V.. G., J..XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Š., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, žiadali preto, aby súd rozhodol, že S. H. žila s nebohou H. G. najmenej po dobu jedného roka pred smrťou H. G. v spoločnej domácnosti a to z dôvodu, že sa spolu starali o spoločnú domácnosť.

6. Zástupkyňa žalovaného žiadala vo svojom písomnom vyjadrení žalobu žalobkýň zamietnuť, pretože nie je možné prihliadať na tvrdenia žalobkýň, ani na dôkazy, ktoré boli predložené už v konaní o dedičstve po neb. Š. G. pod sp. zn. a neb. H. G. pod sp. zn. a to čestné vyhlásenia žalobkyne b) a svedka X. G., ani na potvrdenie Q. Š. a to z toho dôvodu, že v pôvodnom dedičskom konaní D 94/80 z roku 1980 po neb. H. G. majetok v časti, ktorý nebol predmetom závetu poručiteľky H. G. pripadol z titulu odúmrte štátu. Pokiaľ si sama S. H. nenárokovala v pôvodnom dedičskom konaní v roku 1980 dedičstvo zo zákona ako dedička z III. skupiny - spolužijúca osoba v zmysle v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu smrti poručiteľky, nie sú oprávnené na toto ani jej dcéry S. X. M. H. P.. Toto svoje tvrdenie opiera žalovaný o vyhlásenie samotnej nebohej matky žalobkýň S. H., ktorá na dedičskom pojednávaní bývalého Štátneho notárstva v Rim. Sobote č. D 94/80 do zápisnice zo dňa 27.02.1980 osvedčila, že nie je spolužijúcou osobou poručiteľky H. G. a

nežila s ňou v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti poukázala aj na judikát NS SR - rozsudok NS SR sp. zn. z 29.09.2009. Žalovaný tiež poukázal na to, že žaloba nie je žalobou podľa o určení právnej skutočnosti, kde nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, ale je žalobou podľa a žalobkyne nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení z dôvodu, že ich právne postavenie bude neisté, keďže žalovaný vychádza z právneho názoru citovaného rozsudku NS SR, teda, že pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znovu zisťovať okruh účastníkov a teda by nemal postupovať podľa C.m.p.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, písomného vyjadrenia zástupkyne žalovaného, výsluchom žalobkýň, výsluchom svedkyne V. G., oboznámil sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu č. , , rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote č. D 94/80 zo dňa 27.02.1980, zápisnicou D 94/80 zo dňa 27.02.1980 vo veci prejednania dedičstva po neb. H.J. G., notárskou zápisnicou č. N 314/74, Nz 289/74, napísanou na bývalom Štátnom notárstve v Rimavskej Sobote dňa 06.11.1974, dohodou o vydaní veci zo dňa 03.09.1991, potvrdením Q. Š. zo dňa 08.10.2019, čestným K. X. G. zo dňa 07.10.2019 a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav:

8. Uznesením č. , tunajšieho súdu bolo prerušené konanie o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľovi Š. G., J..XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a žalobkyne v tomto konaní boli odkázané, aby si uplatnili dedičské právo podaním žaloby o určenie, že S. H., V.. N., J..XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX žila s neb. H. G., J..XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX najmenej po dobu jedného roka pred smrťou H. G.Ó. v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa spolu starali o spoločnú domácnosť. Takúto žalobu žalobkyne aj podali na tunajšom súde dňa 24.03.2020. Súd zistil z pripojených dedičských spisov nasledovné:

9. Z notárskej zápisnice N 314/74, Nz 289/74 napísanej na bývalom Štátnom notárstve v Rimavskej Sobote dňa 06.11.1974, že H. G.Á., V.. G., J..XX.XX.XXXX, bytom v Š. Č..XX ako závetkyňa žiadala o spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice, takýto závet bol notárom spísaný a z jeho obsahu vyplýva, že závetkyňa pre prípad smrti o svojom majetku rozhoduje tak, že celý svoj majetok, vnútornostný vedený vo vložke č. XXX, kat. úz. Š., teda svoju polovicu rodinného domu s dvorom a záhradou a celým zariadením a všetkými zvrškami porúča S. H. P., V.. N., obyvateľke v Š., ktorá v starobe a chorobe sa o ňu stará a ju ošetruje. Očakáva od nej, aby v budúcnosti doživotne ju opatrovala, podľa potreby zaopatrovala a ošetrovala a po jej smrti ju slušne pochovala podľa miestnych zvyklostí. V dedičskom konaní bývalého Štátneho notárstva v Rim. Sobote č. D 94/80 vo veci prejednania dedičstva po neb. H. G. bola spísaná zápisnica v prítomnosti S. H. - matky žalobkýň ako závetnej dedičky a z obsahu tejto zápisnice vyplýva, okrem iného nasledovné: „Prítomná závetná dedička sa osvedčuje, že nie je spolužijúcou osobou poručiteľky, nežila s ňou v spoločnej domácnosti. Poručiteľka poberala dôchodok 1.030,- Kčs mesačne. Označuje sa, že o poručiteľku sa starala, chodila jej pomáhať desať rokov pred jej smrťou“. Z dedičského rozhodnutia D 94/80 zo dňa 27.02.1980 bývalého Štátneho notárstva v Rim. Sobote vyplýva, že sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z domových nehnuteľností v katastri Š., v zápisnici č. XXX, dom č. XXX so záhradami na mene poručiteľky v jednej polovici, pričom v skutočnosti ide o jednu polovicu nadstavby rodinného domu č. XX, vrátane jednej polovice zastavanej plochy, dvoru a záhrad, ako aj hnuteľností - zariadenia S. H. - právnej predchodkyni žalobkýň ako závetnej dedičke. Naproti tomuto vonkajší majetok pozostávajúci z nehnuteľností v užívaní socialistickej organizácie v kat. úz. Š., v zápisnici č. XXX, v zápisnici č. XXX, v zápisnici č. X a v zápisnici č. XXX nadobúda v celosti titulom odúmrte podľa Československý štát - zastúpený Finančným odborom ONV V R. Sobote. V právnej veci sp. zn. tunajšieho súdu poverená notárka koná o návrhu na prejednanie dedičstva po poručiteľovi Š. G. na základe návrhu navrhovateľky S. X. - žalobkyne a) v tomto konaní, pretože táto zistila, že poručiteľ vlastní nehnuteľnosti v kat. úz. obci O., Š. M. Š., kde boli predložené tie isté dôkazy ako v tomto prebiehajúcom súdnom konaní. Toto konanie o dedičstve bolo prerušené uznesením a navrhovateľky boli odkázané na podanie žaloby o uplatnenie dedičského práva na súde. V konaní na základe návrhu žalobkyne a) sa prejednávalo dedičstvo po poručiteľke H. G. V.. G., po zistení, že poručiteľka vlastní nehnuteľnosti v kat. úz. obce O. M. Š.. Toto konanie o dedičstve bolo zastavené uznesením tun. súdu č. zo dňa 02.08.2019.

10. Z výsluchu žalobkyne a) na pojednávaní vyplýva, že táto trvala na podanej žalobe, pričom tvrdila, že žalobkyňa b) žila v domácnosti neb. pani G. od svojich 16-ich rokov a matka žalobkýň s ňou žila v spoločnej domácnosti od roku 1976 do roku 1980, pričom poručiteľku považovali spoločne so sestrou za

vlastnú starú matku, pretože u nej vyrastali. Ďalej uviedla, že ich matka S. H. vôbec neovládala slovenský jazyk a podľa nej nerozumela ani to, čo bolo predmetom dedičského konania po smrti starej matky. Ani v dedičskom konaní po matke v roku 1987 žalobkyne nevedeli o tom, že vonkajší majetok po starej matke nebol prejednaný v ich prospech a nemali vedomosti o tom, že pozemky v extraviláne prešli na štát.

11. Z výsluchu žalobkyne b) vyplýva, že ona ako dieťa strávila viacej času u svojich domnelých starých rodičov H. G., V.. G.Ö. M. Š. G., aj do školy chodila od nich na rodičovské združenia chodila jej stará matka a až na strednej škole sa dozvedela o tom, že ona nie je jej pokrvnou starou matkou. Po smrti starého otca v roku 1970 sa nasťahovala k starej matke H. G. a žila s ňou a starala sa o ňu až do roku 1977, kedy sa vydala, potom sa tam nasťahovala jej matka S. H., ktorá s ňou žila v spoločnej domácnosti, starala sa o ňu, varila jej, prala, upratovala a to až do jej smrti v roku 1980. Ona, ani jej sestra nemali vedomosti o existencii závetu a nebolo jej podozrivé, že na prejednávaní dedičstva po matke v roku 1987 sa neprejednávala poľnohospodárska pôda, pretože až následne po roku 1989 túto mohli dostať späť v rámci uplatnených reštitučných nárokov.

12. Z výsluchu svedkyne V. G. vyplýva, že táto je priateľkou žalobkýň, priatelia sa od detstva, často sa stretávali v domácnosti pani H. G., o ktorej si aj ona myslela, že je pokrvnou príbuznou žalobkýň a až v dospelosti sa dozvedela, že tomu tak nie je. Potvrdila, že žalobkyňa b) sa v roku 1970 nasťahovala do domácnosti p. G., odtiaľ chodila aj do školy a bývala tu až do roku 1977, kedy sa vydala. Svedkyňa uviedla, že potom sa tam nasťahovala matka žalobkýň S. H., pretože starká už bola chorá, bolo sa treba o ňu starať a bývala s ňou až do jej smrti v roku 1980, pričom v tomto dome bývala aj po smrti pani G. a ona vie tak, že po nej zdedila matka žalobkýň všetok majetok a nikto iný po nej nič nededil, potvrdila, že materinským jazykom S. H. bol maďarský jazyk a ona vôbec nevedela po slovensky.

13. Z čestného prehlásenia svedka X. G. vyplýva, že tento osobne pozná žalobkyne, pretože spolu vyrastali v jednej obci a ich rodiny sa navštevovali. On vie z rozprávania svojich rodičov, že matku žalobkýň vychovala H. G.Á. M. Š. G. a on mal za to, že títo si ju aj osvojili, keďže žila u nich od malička. Žalobkyne sporadicky žili u H. G. v jej domácnosti, pretože medzi ich rodičmi, teda matkou S. H. a jej manželom bývali časté nezhody. Z dôvodu zlého spolužitia svojich rodičov sa žalobkyňa b) presťahovala k G. a bývala tam až kým sa nevydala, teda do roku 1977, potom sa k pani G. presťahovala jej matka, ktorá sa o ňu starala, doopatrovala ju a zdieľala s ňou spoločnú domácnosť.

14. Z potvrdenia Obce Š. vyplýva, že podľa vedomostí obce pani S. H. žila nepretržite v spoločnej domácnosti s H. G. od roku 1976 do jej smrti v roku XXXX, ďalej, že G. S. H. vychovali ako vlastnú dcéru a to vzhľadom na ich bezdetné manželstvo. Obec je toho názoru, že jedinou oprávnenou dedičkou po H. G. bola S. H., ktorá sa spolu s ňou starala o domácnosť, vzájomne boli na seba odkázané a žili nepretržite v spoločnej domácnosti po dobu minimálne troch rokov pred smrťou H. G.. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že obec prehlásenie vykonala na základe skutočností novoobjaveného majetku, ktorý ešte nebol prededený.

15. Z dohody o vydaní vecí zo dňa 03.09.1991 uzavretej medzi Obcou Š. ako vydávajúcou osobou z jednej strany a z druhej strany medzi žalobkyňami ako prijímajúcimi v zmysle ustanovenia o mimosúdnej rehabilitácii vyplýva, že vydávajúci týmto vydáva oprávneným polovičný spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností vedených v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX kat. úz. Š. parc. č. X M. X - zastavané plochy a záhrady, pretože rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. T 264/52 zo dňa 05.09.1952 bol Š. G. uznaný vinným z trestného činu sabotáže, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne, peňažný trest v sume 100.000,- Kčs a tiež bolo vyslovené prepadnutie majetku obvineného, na základe tohto rozsudku bol na nehnuteľný majetok Š. G. vedený v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX kat. úz. Š., kde bol tento vedený ako podielový spoluvlastník v 1/2-ici uskutočnený vklad vlastníckeho práva v prospech Československého štátu.

16. Podľa v znení platnom v čase smrti poručiteľky, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

17. V tomto konaní sa žalobkyne snažili preukázať, že ich matka t. č. neb. S. H., H. L. XX.XX.XXXX žila s H. G., V.. G., ktorá zomrela XX.XX.XXXX najmenej po dobu jedného roka pred smrťou H.Í.

G. v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Pojem domácnosti definuje a v zmysle tohto ustanovenia domácnosťou je skutočné trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve. Základným atribútom domácnosti je spoločné uhradzovanie nákladov na potreby jednotlivých jej členov, teda spoločné hospodárenie. Spoločná domácnosť predpokladá spravidla spoločné bývanie. Výnimočne netreba trvať na spoločnom bývaní, ak napr. poručiteľ pre svoj zdravotný stav, alebo z bytových dôvodov nemohol mať spoločný byt s osobami, s ktorými inak trvale žil spolu a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť. Bývanie niekoľkých osôb v jednom byte však samo o sebe ešte neznamená, že ide o spoločnú domácnosť. V každom prípade je preto potrebné starostlivo skúmať miesto faktického žitia osoby, ktorá si dedičské právo uplatňuje z titulu spolužitia s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Nikto nemôže byť príslušníkom dvoch domácností súčasne. Ďalším znakom spoločnej domácnosti je trvalosť. O trvalé spolužitie ide iba vtedy, keď spolužitie nie je vopred časove ohraničené, avšak pre vznik subjektívneho dedičského práva zákon vyžaduje, aby spoločná domácnosť trvala najmenej po dobu jedného roka, pričom tento čas sa počíta spätne odo dňa poručiteľovej smrti. Popri uvedených podmienkach treba, aby spolužijúca osoba z dôvodu faktického spolužitia v spoločnej domácnosti, sa alebo o túto domácnosť starala, alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Pokiaľ ide o starostlivosť o spoločnú domácnosť, treba mať na zreteli, že zakladá dedičský nárok iba vtedy, keď sa vykonáva spontánne, z dôvodu žitia v spoločnej domácnosti a nie na inom napr. zmluvnom základe. Z dôvodu spolužitia teda dedia osoby, ktoré majú k poručiteľovi a k jeho domácnosti vzťah blížiaci sa vzťahu, aký má člen rodiny k jej ďalším členom a k domácnosti rodiny.

18. V prípade pochybností, či určitá fyzická osoba je členom určitej domácnosti, môže sa táto osoba domáhať žalobou na súde určenia, že žije so žalovaným v spoločnej domácnosti, resp. že s ním tvorí spoločnú domácnosť.

19. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. V tomto prípade je naliehavým právnym záujmom uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. , , ktorým poverená notárka JUDr. Janka Antalová ako súdna komisárka v dedičskej veci po por. Š. G. prerušila konanie o dedičstve a odkázala žalobkyne v tomto konaní, aby si uplatnili dedičské právo podaním žaloby o určenie, že ich matka žila najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľky H.Í. G. v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa spolu starali o spoločnú domácnosť.

21. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k tomu záveru, že žalobkyne nepreukázali existenciu spoločnej domácnosti svojej nebohej matky S. H.Q. s poručiteľkou H. G., pretože toto tvrdili pri svojom výsluchu len žalobkyne, ďalej svedkyňa V. G., ktorá však je v dlhodobom priateľskom vzťahu so žalobkyňami, ďalej toto tvrdí vo svojom čestnom prehlásení svedok X. G., ktorý však vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav už nemôže byť vypočutý na súde a toto je tvrdené aj v potvrdení Obce Š. zo dňa 08.10.2019, ktoré však podľa názoru súdu bolo vyhotovené účelovo a bolo predložené aj v dedičskom konaní. Ďalší pôvodne navrhnutí svedkovia sa na pojednávanie nedostavili zo zdravotných dôvodov.

22. Súd poukazuje aj na obsah zápisnice napísanej na Štátnom notárstve v Rimavskej Sobote dňa 27.02.1980 v konaní D 94/80 vo veci prejednania dedičstva po neb. H. G., L..XX.XX.XXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že štátny notár poučil účastníkov, teda v tomto prípade závetnú dedičku S. H. - matku žalobkýň, ktorá uviedla, že po poučení dedičstvo prijíma a zároveň sa osvedčuje, že nie je spolužijúcou osobou, poručiteľka nežila s ňou v spoločnej domácnosti a označuje sa, že o poručiteľku sa starala, chodila jej pomáhať desať rokov pred jej smrťou. Aj keď žalobkyne a vypočutá svedkyňa potvrdili, že matka žalobkýň neovládala slovenský jazyk, podľa názoru súdu nemožno mať pochybnosti o tom, že štátny notár dostatočným spôsobom vysvetlil dedičke, čo je predmetom zápisnice, ktorú táto aj vlastnoručne podpísala. V zmysle tohto dedičského rozhodnutia potom Štátne notárstvo v Rimavskej Sobote potvrdilo nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z domových nehnuteľností v kat. úz. Š. I. 1/2-ici poručiteľke S. H. - matke žalobkýň. Naproti tomu vonkajší majetok pozostávajúci z nehnuteľností v užívaní socialistickej organizácie kat. úz. Š.e v tam uvedených pozemno-knižných zápisniciach nadobudol titulom odúmrte Československý štát.

23. Podľa

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

24. Podľa § 154 cit. zák. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

25. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k tomu záveru, že žalobkyne nepreukázali predloženými a navrhnutými dôkaznými prostriedkami skutočnosti tvrdené v podanej žalobe, teda že ich matka t. č. neb. S. H. žila v spoločnej domácnosti s por. H. G. po dobu jedného roka pred jej smrťou a z tohto dôvodu sa spolu starali o spoločnú domácnosť, čo podľa názoru súdu už v súčasnosti ani nie je možné vzhľadom na uplynulý čas od XX.XX.XXXX (smrť poručiteľky), hodnoverným spôsobom preukázať. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania to bolo skôr tak, že matka žalobkýň sa síce o poručiteľku starala, opatrovala ju v čase jej choroby, chodila jej vypomáhať, ale zrejme sa nejednalo o spolužitie v spoločnej domácnosti tak, ako to bolo vyžadované v zmysle platného v čase smrti poručiteľky.

26. Z týchto dôvodov preto súd žalobu žalobkýň ako nedôvodnú zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu, pretože neúspešné žalobkyne nemajú právo na náhradu trov konania a žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.