Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6To-111-2024.pdf
PDF · 93.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/111/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného ml. A. B., pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona a iné, o odvolaní odsúdeného voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. septembra 2024, č. k. 1T/90/2018-667, na neverejnom zasadnutí konanom 17. júna 2025 v Trnave s následným verejným vyhlásením rozsudku, takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje. II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 405b ods. 1 veta druhá Trestného poriadku sa ruší výrok o treste uložený odsúdenému ml. A. B. rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/90/2018 z 20. februára 2019, právoplatným 10. apríla 2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/90/2018 z 5. mája 2021, právoplatným 16. septembra 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/73/2021 zo 16. septembra 2021.
Odsúdenému ml. A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., trvalé bydlisko D. XXX/X, E., toho času vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
sa za zostávajúci
- zločin krádeže podľa § 20 k 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon) s poukazom na § 139 písm. e/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pri ktorých trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona nezanikla, u k l a d á podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 117 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 11. septembra 2024, č. k. 1T/90/2018-667, rozhodol takto: Odsúdenému, A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom E., D. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom sa ukladá : Podľa § 212 ods. 4, § 117 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 41 ods. 1, ods.2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť ) mesiacov. Podľa § 52 ods. 5 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa odsúdený A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. 2. Po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) vzdal práva na podanie odvolanie, no odsúdený voči nemu do zápisnice o úkone zahlásil odvolanie, ktoré ku dňu konania neverejného zasadnutia krajského súdu neodôvodnil ani sám, ani prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Karola Nagyho. 3. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní odsúdeného dňa 15. novembra 2024. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal predložený spisový materiál a zistil, že odvolanie bolo podané odsúdeným ako oprávnenou osobou ihneď po vyhlásení rozsudku, teda v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preto krajský súd s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného je čiastočne dôvodné. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Aplikované ustanovenia zákona 5. Podľa § 438k ods. 7 Tr. zák. trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Tr. zák. v znení účinnom od 15. marca 2024 nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná (§ 438k ods. 7 Tr. zák.). Podľa § 405a ods. 1, ods. 2 Tr. por., ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný. V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona. Podľa § 405b ods. 1 Tr. por., ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Tr. zák. uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Podľa § 405b ods. 2 Tr. por., ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto rozhodnutiu prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti prokurátor uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od predloženia veci. Podľa § 405d ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. por., na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až právoplatnosťou výroku o novourčenom treste. Teoretické východiská
6. Kľúčové je hmotnoprávne ust. § 438k ods. 7 Tr. zák., ktoré upravuje prechodné ustanovenia k zmenám Tr. zák. účinným od 15. marca 2024. Jeho zmyslom bolo docieliť taký stav veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin, ktorý po novele už nie je trestným. Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky trestov uložených za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo našlo svoj odraz v procesnom kódexe (Tr. por.) vo štvrtom diely ôsmej časti (Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona), konkrétne v ust. § 405b Tr. por. citovaných vyššie v texte, ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť. Účelom trestnoprávnych i procesnoprávnych ustanovení upravujúcich postup súdu v prípade rozhodovania o ešte nevykonaných trestoch, ktoré boli ukladané za trestné činy ktorých trestnosť činu neskôr zanikla v dôsledku zmeny zákona, je poskytnúť „benefit“ osobám, ktoré ako právoplatne odsúdení páchatelia trestnej činnosti ešte nevykonali uložený trest a počas jeho vykonávania prišlo k takej zmene zákona, následkom ktorej už čin, pre ktorý boli odsúdení, nie je trestným. Týmto benefitom nie je možnosť opätovného rozhodovania a prehodnocovania výrokov o vine, či treste už právoplatne odsúdených páchateľov, ale „len“ rozhodnutie o tom, že sa doposiaľ nevykonaný a ešte vykonávaný trest nevykoná. Spôsob, akým sa zrealizuje zámer zákonodarcu a ako sa má želaný cieľ dosiahnuť v prípade odsúdených, ktorí vykonávajú trest za trestný čin, ktorého trestnosť zmenou zákona zanikla, ako trest samostatný, je popísaný v štvrtom diely ôsmej hlavy Trestného poriadku označenej ako „Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona“, pričom nevzbudzuje polemiky a nevytvára aplikačné problémy tak, ako je to v prípade vykonávania súhrnného trestu (prípadne aj úhrnného) za trestné činy, pri ktorých – ale pozor, nie pri všetkých – zanikla trestnosť činu. Je to tak z dôvodu, že zákonodarca postupoval v prípade novej právnej úpravy v princípe odlišne u osôb vykonávajúcich trest samostatný od osôb vykonávajúcich trest súhrnný (či úhrnný). Ako bolo uvedené vyššie, v prípade výkonu samostatne uložených trestov ustanovil, že benefit bude poskytnutý formou rozhodnutia súdu uznesením o nevykonaní trestu. V prípade výkonu úhrnného či súhrnného trestu zákonodarca umožnil, aby aj bez pochybenia súdu uložený právoplatný trest bol zrušený a aby bol „znova“ uložený trest, tentoraz primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu. Napriek skutočnosti, že takýmto postupom sa potom „ruší“ aj trest uložený za trestný čin, ktorého trestnosť zmenou zákona nezanikla a ukladá sa nový trest (už po zohľadnení toho, že nebude v rámci „nového“ trestu ukladaný trest za trestný čin, ktorého trestnosť už zanikla), je krajský súd názoru, že súd nie je v tomto prípade oprávnený aplikovať na „zostávajúcu trestnú činnosť“, teda na trest ukladaný za trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla, novú právnu úpravu, pretože cieľom takejto právnej úpravy, napriek forme a spôsobu, ktorý zákonodarca v prípade vykonávaných úhrnných a súhrnných trestov zvolil, je rovnako ako v prípade samostatných trestov vysloviť, že odsúdený nevykoná trest za trestný čin, ktorého trestnosť zanikla zmenou zákona. A nie opätovne preskúmavať a prehodnocovať jednak právoplatnú vinu, jednak dovtedy právoplatný trest za trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla. Keďže sa v prípade aplikácie súhrnného trestu riadi súd rovnakými zásadami ako pri treste úhrnnom, teda zásadou absorpčnou, je potrebné rozhodnúť, čo je primeraným trestom v prípade, že súd ukladá nový trest už za „menej“ trestných činov, ako tomu bolo pred zrušením súhrnného v zmysle § 405b odsek 1 veta druhá Trestného poriadku. Teda aký trest je zákonným trestom za trestnú činnosť, za ktorú bol a je páchateľ odsúdený právoplatným výrokom o vine, a na ktorú nie je možné vztiahnuť „benefit“ nevykonania trestu, keďže trestnosť tohto činu (činov) nezanikla. Napriek tomu, že zákonodarca píše o ukladaní primeraného trestu už len za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, prikazuje uložiť primeraný súhrnný alebo úhrnný trest, preto ho súd má ukladať podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona. Takéto znenie ustanovenia ale potom znamená, že aj v prípade, že by bol pôvodne súhrnný trest ukladaný len za dva trestné činy, z ktorých u jedného by zanikla trestnosť, sa po zohľadnení tejto skutočnosti a uložení primeraného trestu len za zostávajúcu trestnú činnosť, nový trest znovu uloží ako trest súhrnný (či úhrnný). Na čo nadväzuje aj formulácia v predmetnom ustanovení o tom, že súd zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo 7. Pokiaľ ide o správnosť samotného postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o primeranom treste, v tomto smere žiadne námietky obhajoba nevzniesla a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z verejného zasadnutia vyplýva, že okresný súd dokazovanie vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, pričom dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa k príprave a priebehu verejného zasadnutia. K výroku o treste
8. Vzhľadom k novele Tr. zák. účinnej od 6. augusta 2024 správne okresný súd v zmysle ust. § 405a Tr. por. pristúpil k preskúmaniu trestnosti činov, za ktoré bol odsúdený uznaný vinným v predmetnej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/90/2018 z 20. februára 2019, právoplatným 10. apríla 2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/90/2018 z 5. mája 2021, právoplatným 16. septembra 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/73/2021 zo 16. septembra 2021 (ďalej len pôvodný rozsudok) a správne ustálil, že trestnosť pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona (body I. až III. pôvodného rozsudku) zanikla a že bolo z tohto dôvodu potrebné odsúdenému uložiť primeraný trest za zostávajúce trestné činy (body V. a VI. pôvodného rozsudku), pri ktorých trestnosť po predmetnej novele nezanikla. 9. Krajský súd konštatuje, že okresný súd cit. normy aplikoval správne, keď ustálil, že odsúdenému je potrebné aj naďalej ukladať úhrnný trest podľa ust. § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., nakoľko po zániku trestnosti predmetnej krádeže sa aj naďalej odsudzoval za viac trestných činov, konkrétne za zločin a dva prečiny spáchané vo viacčinnom súbehu. Rovnako správne ustálil, že z týchto zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný práve zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. e) Tr. zák., za ktorý zákon v osobitnej časti Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku ustanovoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 3 rokov do 10 rokov. Keďže odsúdený bol súdený ako mladistvý páchateľ, trestná sadza sa u neho znižovala v zmysle ust. § 117 ods. 1 Tr. zák. na polovicu a činila 18 mesiacov až 5 rokov. 10. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u odsúdeného správne vzhliadol prevahu poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a žiadnej priťažujúcej okolnosti. Zároveň správne okresný súd prevzal do výroku aj v pôvodom rozsudku analogicky aplikované ust. § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. z dôvodu, že v pôvodnom konaní odsúdený realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, v dôsledku čoho sa dolná hranica znížila o jednu tretinu, t. j. na 12 mesiacov. 11. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom nanovo uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov je trestom ukladaným na samotnej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby a aj z pohľadu krajského súdu je trestom nielen zákonným, ale aj primeraným a preto spravodlivým. Správne tiež okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že odsúdenému ukladal primeraný úhrnný trest za tri zbiehajúce sa trestné činy, pričom mu nie je možné uložiť menej prísny trest, pretože tento bol v pôvodnom rozhodnutí ukladaný aj tak na samej dolnej hranici modifikovaného zákonného rozpätia. 12. Okresný súd pri určovaní nového primeraného trestu správne neaplikoval ustanovenia Tr. zák. účinné od 6. augusta 2024, lebo konanie podľa § 405b Tr. zák. nie je opakovaním odvolacieho konania v pôvodnej trestnej veci, týka sa iba výroku o treste, aj to len jeho primeranosti. Cit. ust. zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine, ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom trestnosť činu nezanikla, inak právne kvalifikovať. Z uvedeného dôvodu sa nový primeraný trest ukladá podľa Tr. zák. účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový úhrnný trest podľa najprísnejšieho trestného činu (ktorého trestnosť nezanikla), pričom okresný súd správne rozhodoval podľa Tr. zák. účinného v čase vyhlásenia pôvodného odsudzujúceho rozsudku. 13. Okresný súd nijako nepochybil ani vtedy, ak ako primeraný trest za zostávajúce trestné činy určil rovnaký trest, aký bol odsúdenému uložený pôvodným rozhodnutím, keďže už vtedy bol odsúdenému ukladaný na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Taký trest už z povahy veci nemôže byť neprimerane prísny. Možno dodať, že primeranosť trestu v zmysle ust. § 405b ods. 1 Tr. por. neznamená, že nanovo uložený trest nutne musí byť miernejší než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí, resp. že ako primeraný nemôže byť opätovne uložený trest v rovnakej výmere. 14. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď odsúdeného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže do rovnakého ústavu bol zaradený aj pôvodným rozhodnutím. K zrušeniu napadnutého rozsudku 15. Krajský súd vo výroku napadnutého rozsudku identifikoval chybu, na ktorú upozornil aj sám okresný súd v odôvodnení, kedy okresný súd vo výroku opomenul poukázať na ust. § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por., ktoré vo veci aplikoval a podľa ktorého mal aj zrušiť celý výrok o treste uložený odsúdenému ml. A. B. pôvodným rozsudkom. Na toto pochybenie krajský súd prihliadol aj v situácii, že ho odsúdený odvolaním výslovne nenamietal, keďže išlo o chybu podstatnú. V tomto ohľade bolo odvolanie odsúdeného vyhodnotené ako dôvodné. Záverečné zhrnutie
16. Na základe prezentovaných úvah krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a následne sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte, keďže to procesná situácia umožňovala. 17. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.