Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-185-2021.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Subarea
11CoP/185/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: E. G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX/X, R., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák s. r. o., Námestie Martina Benku 10, Bratislava, IČO: 36 861 197, proti povinnému platiť výživné: D. L.L., U.. XX.XX.XXXX, R. A. X, R., o návrhu na určenie výživného a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného platiť výživné proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.04.2021, č.k. 45Pc/4/2021-37, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. m e n í tak, že do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľky na určenie výživného, je povinný platiť výživné povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 06.04.2021.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému platiť výživné povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou 200 eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v kalendárnom mesiaci vopred, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.) a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods.1, § 154, § 155, § 156, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p.“), § 324 ods.1, § 325 ods.1, § 326 ods.1, 2, § 329 ods.1, 2 , § 330 ods.1, § 332 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 62 ods.1, 2 , 3, 5, § 65 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom a jeho doplnením domáhala proti povinnému platiť výživné určenia výživného vo výške 600 eur mesačne a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému bude povinnému uložená povinnosť platiť výživné v sume 450 eur mesačne, počínajúc vykonateľnosťou uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že po rokoch spoločného rodinného života došlo asi v júni 2015 k definitívnemu odlúčeniu jej rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.06.2020, č. k. 39P/5/2020-38. Navrhovateľka uviedla, že žije na adrese Robotnícka 9 v Bratislave spoločne s matkou a sestrou, po odchode povinného platiť výživné (ďalej aj „otec„) zo spoločnej domácnosti si tento prestal v plnom rozsahu plniť vyživovaciu povinnosť voči nej a všetky jej potreby (náklady na bývanie, stravovanie, štúdium, šport a iné) zabezpečuje matka. V súčasnej dobe navrhovateľka navštevuje E., so sídlom O. v Bratislave formou denného štúdia, nie je schopná si zabezpečovať svoju vyživovaciu povinnosť samostatne, nemá žiaden pravidelný mesačný príjem, ani majetok, príležitostne pracuje na brigádach, s otcom komunikuje iba sporadicky a tento jej v roku 2021 okrem jednorazového príspevku 200 eur neplatil žiadne výživné. Otec pracuje v oblasti práce s drevom, dovážal jazdené autá z Nemecka a Rakúska, je jediným konateľom a spoločníkom v spoločnosti M&M Reality Partners s.r.o., so sídlom Haydnova 17, Bratislava, IČO: 36 358 185, matka navrhovateľky
pôsobí v pozícii štatutárneho orgánu v občianskom združení DC IHRISKO Včielka, o. z., Bratislava - Nové Mesto, ktoré prevádzkuje detské voľnočasové centrum, ktoré je vzhľadom na súčasný pandemický stav zatvorené a mesačný príjem matky navrhovateľky je minimálny. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že ako študentka strednej školy a aktívna športovkyňa má v súčasnosti mesačné výdavky pozostávajúce z nákladov na stravovanie 300 eur, bývanie 120 eur, oblečenie 60 eur, športové potreby 50 eur, za lieky, lekár, zubár 65 eur, telefón 25 eur, drogériu 20 eur, dopravu 50 eur, tenis 250 eur, t.j. celkom 940 eur mesačne.
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania - je dieťaťom povinného platiť výživné D., ktorého manželstvo s matkou navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.06.2020, č.k. 39P/5/2020-38 . Povinný platiť výživné po odchode zo spoločnej domácnosti neprispieva na výživu navrhovateľke, v roku 2021 neplatil navrhovateľke žiadne výživné, poskytol jej len jednorazovú sumu 200 eur v hotovosti, navrhovateľka je plnoletá, študuje formou denného štúdia na E., Bratislava, ktorú skutočnosť preukázala potvrdením o návšteve školy zo dňa 22.03.2021. Mal za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a v posudzovanom prípade má povinný (otec navrhovateľky) vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorá nie je schopná sama sa živiť a pripravuje sa na budúce povolanie.
4. Pri určení výšky výživného v nevyhnutnej miere zohľadňoval navrhovateľkou uvádzané odôvodnené potreby v sume 940 eur mesačne, ako aj možnosti a schopnosti povinného, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, je konateľ a spoločník v spoločnosti M&M Reality Partners s.r.o., so sídlom Haydnova 17, Bratislava a ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči sestre navrhovateľky, výživné v nevyhnutnej miere, určené na zabezpečenie základných osobných potrieb navrhovateľky následne stanovil na sumu 200 eur mesačne a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Konštatoval, že pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia môže nariadiť platiť výživné len v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí vo veci samej, výživné v nevyhnutnej miere je vždy užším nárokom dieťaťa, než samotný nárok dieťaťa voči rodičom podľa Zákona o rodine, celkové pomery a kritéria rozhodné pre určenie výšky výživného budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
5. V odôvodnení rozhodnutia napokon uviedol, že o nároku na náhradu a o výške trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne až v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa konanie končí (§ 58 C.m.p.).
6. Proti výroku I. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie povinný platiť výživné odôvodňujúc ho § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. a navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zamietol z dôvodu preukázania plnenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného vo výške 200 eur mesačne. V odvolaní uviedol, že navrhovateľke dáva v hotovosti finančnú sumu pri stretnutiach, keďže táto mu ani na opakovanú výzvu o doručenie čísla účtu tento údaj neoznámila. Povinný platiť výživné rozporoval náklady uvádzané navrhovateľkou v položkách bývanie (navrhovateľka s matkou a sestrou bývajú v byte jeho mamy, ktorej za jeho užívanie neplatia žiadne plnenie), strava v sume 300 eur mesačne, náklady za lieky, zubár, lekár v sume 65 eur mesačne, náklady na dopravu v sume 50 eur a náklad za tenis v sume 250 eur mesačne, ktorý z dôvodu COVID opatrení nemohol byť reálne vynaložený. Uviedol, že navrhovateľka sama nespochybňuje, že jej platí sumu 200 eur mesačne, nemá s ňou zlý vzťah a stretávajú sa.
7. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. 8. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním povinného platiť výživné, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Zohľadňujúc obsah odvolania vychádzal z premisy, že povinný platiť výživné napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., v ktorom mu bola do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložená povinnosť platiť navrhovateľke výživné v nevyhnutnej miere v sume 200 eur mesačne, vždy do
15-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred, dôvodiac tým, že uvedenou sumou navrhovateľke reálne na jej výživu prispieva.
9. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním povinného platiť výživné napadnutému výroku I. súdu prvej inštancie, v ktorého odôvodnení dostatočne a presvedčivo zodpovedal na otázky majúce podstatný právny význam k prijatému rozhodnutiu v tejto časti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a odkázať na ne a len v záujme ich doplnenia a dôsledného vyporiadania sa s uplatnenými odvolacími dôvodmi dodáva nasledovné.
10. Ako prvoradé zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
11. Pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366 C.m.p., takúto povinnosť je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená; povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a dieťaťa odkázaného na výživu , zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
12. S poukazom na v danom štádiu konania osvedčené skutkové okolnosti sa odvolací súd zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, smerujúceho k uloženiu povinnosti povinnému platiť výživné, platiť na výživu plnoletého dieťaťa (navrhovateľky) výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 C.m.p.). Má za to, že z osvedčených skutkových okolností danej veci jednoznačne vyplýva potreba okamžitej úpravy týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere na navrhovateľku , keďže v danom štádiu konania je možné prijať záver len o občasnom prispievaní povinného platiť výživné na výživu navrhovateľky jednorazovou finančnou hotovostnou sumou. Pokiaľ povinný platiť výživné v odvolaní tvrdí, že na výživu navrhovateľky prispieva sumou 200 eur mesačne (ktorú jej má odovzdávať pri osobných stretnutiach v hotovosti), túto skutočnosť neosvedčil a jeho tvrdenie je v rozpore s odôvodnením návrhu, v ktorom navrhovateľka uvádza, že s otcom sa stretáva len sporadicky a tento v roku 2021 prispel na jej výživu len jednorazovou sumou 200 eur mesačne. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa totiž (s poukazom na osobitné krátke zákonné lehoty na rozhodnutie) spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nemusí byť dodržaný ani formálny postup stanovený na dokazovanie (dôkazné bremeno na osvedčenie skutočností o potrebe okamžitej úpravy pomerov i v konaniach nesporových zaťažuje v prvom rade jeho navrhovateľa). Vychádzajúc z
osvedčených okolností vyplývajúcich z obsahu spisu má potom odvolací súd v danom štádiu konania za to, že sú splnené podmienky na uloženie okamžitej povinnosti povinnému platiť výživné, ktorého výška 200 eur mesačne zodpovedá s poukazom na vek navrhovateľky, rozsah jej základných odôvodnených potrieb, charakter jej štúdia a rozsah jej voľnočasových aktivít, charakteru výživného v nevyhnutnej miere. Pokiaľ povinný platiť výživné v podanom odvolaní namieta aj rozsah jednotlivých nákladov špecifikovaných navrhovateľkou, v návrhu zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupuje podľa osobitnej procesnej úpravy, v tomto konaní zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom, pri ktorom vychádza z návrhu a zohľadňuje obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín a pri rešpektovaní krátkej zákonnej lehoty na rozhodnutie ani objektívne nemôže vykonať plnohodnotné dokazovanie. Skutkové tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu vo veci samej (ktorého súčasťou je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a odvolacie tvrdenia povinného platiť výživné, smerujú k preskúmaniu podmienok, rozhodných pri posudzovaní návrhu plnoletej navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti povinného (otca), v konaní o ktorom bude súd podľa § 35, § 36 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov (ktorý bude mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov) a jeho činnosť bude smerovať k posúdeniu rozhodujúcich podmienok pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom určených v ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine.
13. K zmene výroku I. rozhodnutia (podľa § 2 ods.1 C.m.p., § 388 C.s.p.) odvolací súd pristúpil len v záujme formálnej a vecnej správnosti tohto výroku vo vzťahu k určeniu času, na ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené so súčasným zohľadnením ust. § 44 C.m.p. a vo vzťahu k určeniu počiatku plnenia vyživovacej povinnosti povinného platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktorým je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§ 2 ods.1 C.m.p., § 262 ods.1 C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).