Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-37-2025.pdf
PDF · 72.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/37/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci mal. dieťaťa: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. F. R., dieťa rodičov: matka T.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. V. XXXX/XX, J. F. R., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, Štefánikovo námestie č. 13, Spišská Nová Ves, IČO: 42 319 617, a otec O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXXX/XX , T. - S., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10P/121/2024 - 288 zo dňa 9.12.2024, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves 11P/68/2012 zo dňa 13.12.2012 vo výroku o výživnom a zvýšil výživné otca na maloletého J. na sumu 250 eur mesačne počnúc od 08.07.2024 do budúcna.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2024 domáhala zvýšenia výživného na sumu 400 eur mesačne. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 200 eur mesačne. Súd zistil, že príjem otca pozostáva z príjmu zo závislej činnosti v priemernej výške 1 121,14 eur mesačne, otec má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému J. ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej A.. Súd uviedol, že oproti predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti vzrástol čistý mesačný príjem otca o cca 421 eur, príjem matky vzrástol o 1 824 eur. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa môžu v odôvodnených prípadoch narážať na majetkové pomery a zárobkové možnosti povinného rodiča. Otec nad rámec súdom určeného výživného prispieva synovi iba občasne, avšak styk s maloletým dieťaťom nerealizuje. Matka vzhľadom na svoje príjmy môže v spojení s výživným, ktoré uhrádza otec, dostatočným spôsobom napĺňať odôvodnené potreby maloletého J.. Tvrdenie matky, že otec vzhľadom na svoju kvalifikáciu môže dosahovať vyšší príjem, súd nepovažoval za relevantné, nakoľko aj keď matka predložila ponuku z portálu profesia.sk, z týchto podmienok nevyplýva, či je odmena za vykonanú prácu vyplácaná osobe ako zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Pri pracovnej ponuke spoločnosti B. Q. J..S..Z.. je uvedená základná zložka mzdy 1 400 eur za mesiac brutto, teda je to mzda porovnateľná so mzdou, ktorá je otcovi v súčasnosti vyplácaná. Súd odôvodnil výšku dlžného výživného, výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. V odvolaní poukázala na to, že súd nesprávne v rozsudku uviedol, že otec prispieva občasne maloletému J. nad rámec súdom určeného výživného, pretože otec za takmer osem rokov neprispel maloletému J. nad rámec určeného výživného nijako. Napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne vyčíslený priemerný mesačný plat matky, vo výroku II. napadnutého rozsudku je uvedený nesprávny výpočet dlhu otca. Súd nevzal do úvahy princíp potencionality príjmov, na ktorý matka poukázala. Z judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že
súd nemá prihliadať len na skutočné príjmy povinného, ale má vychádzať z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré povinný by mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu otec navrhol rozsudok potvrdiť. Otec uviedol, že s navrhovateľkou, ktorá mu poslala inzerát, kde je uvedený vyšší príjem ako má aktuálne, nemá dôvod riešiť svoje zamestnanie. Súdu uviedol, že je v práci 15 hodín, dáva do pozornosti, že ako vodič z povolania je povinný dodržiavať tzv. pracovné pauzy. Nehnuteľnosť, o ktorej sa v konaní zistilo, že je jej vlastníkom, nebola ním kúpená. Túto zdedil so svojou sestrou po úmrtí svojej matky.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie matky je dôvodné.
6. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné povinného rodiča môže byť určené aj podľa jeho možností (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zákona o rodine). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Uvedené ustanovenia Zákona o rodine umožňujú súdu pri určovaní výživného vychádzať nie z reálneho príjmu osoby povinnej vyživovacou povinnosťou, ale z príjmu, aký by táto osoba mohla dosahovať (tzv. potenciálny príjem). Potenciálny príjem môže mať rôzne podoby v závislosti od toho, z akých možností súd vychádza - potenciálny príjem zamestnanca alebo živnostníka môže súd určiť ako možný príjem za osobný výkon práce (s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod.), potenciálny príjem vlastníka neužívaného bytu môže súd určiť ako príjem, aký by vlastník mohol dosahovať nájmom tohto bytu, potenciálny príjem spoločníka obchodnej spoločnosti môže súd určiť ako podiel na zisku tejto spoločnosti (prípadnej aj nerozdelenom zisku). Všetky skutočnosti majúce vplyv na potenciálny príjem je potrebné riadne dokazovať a v rozhodnutí ustáliť skutkový stav, z ktorého súd vychádzal.
7. Matka v konaní poukazovala na princíp potencionality a uvádzala, že otec, aj keď reálne zarába cca 1 100 eur mesačne, by mohol mať vyšší príjem, ak by pracoval u iného zamestnávateľa. Z výpovedí otca vyplynulo, že príjem cca 1.000 eur mesačne dosahuje za prácu v rozsahu 15 hodín denne. Súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že otec môže dosahovať vyšší príjem, keď uviedol, že sa zaoberal jednou ponukou, ktorú predložila matka. Bolo povinnosťou súdu, keďže matka túto skutočnosť namietala, dôsledne sa zaoberať potencionalitou príjmu otca, zistiť jeho vek, zdravotný stav, skúsenosti, prax, vzdelanie a podľa toho zistiť, či nemôže vykonávať práce, za ktoré by dosahoval vyšší príjem ako aktuálne dosahuje. Taktiež v konaní bolo zistené, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v procese predaja za kúpnu cenu prevyšujúcu 400 000 eur. Aj vlastníctvo tejto nehnuteľnosti môže byť v konaní o určenie výživného zohľadnené, keďže otec v tejto nehnuteľnosti nebýva.
8. Nedostatočné zistenie skutkového stavu v otázke potenciálneho príjmu je vadou, ktorú nie je účelné odstraňovať na odvolacom súde. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie vyzve maloletého J., ktorý XX.XX.XXXX nadobudne plnoletosť, aby sa vyjadril, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti uplatňuje nárok na výživné a v akej výške (cpj 13/84). Následne sa súd bude zaoberať všetkými okolnosťami súvisiacimi s potencionalitou príjmov otca, teda zistí otcov zdravotný stav, vzdelanie, prax, dopyt na trhu práce a podľa toho ustáli, aký príjem by mohol otec dosahoval u iného zamestnávateľa pri v zásade takom istom pracovnom nasadení. Pokiaľ tento príjem bude vyšší ako aktuálny reálny príjem otca, bude súd pri určení výživného vychádzať z takéhoto príjmu. Pokiaľ bude v konaní preukázané, že otec je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá má hodnotu viac ako 400 000 eur, aj tento majetok môže byť zohľadnený pri rozhodovaní o výživnom.
10. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).