Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoKR-4-2024.pdf
PDF · 115.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-28Cbi/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Senelius, s.r.o., so sídlom Palisády 691/1, 811 01 Bratislava, IČO: 45 567 182, právne zast.: Mgr. Lucia Chmeľová, advokátka, so sídlom Štúrova 23/11, 811 02 Bratislava, IČO: 53 644 441 proti žalovanému: JUDr. Oliver Korec, Kominárska 2, 831 04 Bratislava správca konkurznej podstaty úpadcu DJK trade, s.r.o., Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 31 345 875, o určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu, o odvolaní žalobcu proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cbi/46/2018-248 zo dňa 06.03.2023, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 28Cbi/46/2018-248 zo dňa 06.03.2023 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.
II. Žalovanému súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu, z titulu nevrátenej pôžičky poskytnutej spoločnosti AFP trade, s.r.o., vo výške 107.941 EUR na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.8.2005. Pohľadávka je určená čo do právneho dôvodu a výšky. Druhým výrokom súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov súdneho konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 30 ods. 2, § 32 ods. 1, 3, 4, 6, 9, § 29 ods. 1, § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).
2. V rozhodnutí uviedol, že žalobou zo dňa 16.10.2018, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu z titulu nevrátenej pôžičky poskytnutej spoločnosti AFP trade, s.r.o., vo výške 107.941 EUR, na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.8.2005, ktorá je vymáhateľná a zabezpečená záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.5.2006 na majetok úpadcu - byt č. X o výmere 59,4 m2 a balkón o výmere 4,55 m2, vo vchode č. X na III. nadzemnom podlaží v kúpeľnom apartmánovom dome A. so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX, k.ú. B., LV č. XXXX, v poradí inej zabezpečenej pohľadávky. 3. Žalobca v žalobe uviedol, že prihlásil do konkurzu vedeného na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej sume 107.941 EUR titulom poskytnutej pôžičky spoločnosti AFP trade, s.r.o. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 9.8.2005, zabezpečenej záložným právom na majetok úpadcu (byt č. X o výmere 59,4 m2 a balkón o výmere 4,55 m2, vo vchode č.X na III. nadzemnom podlaží v kúpeľnom apartmánovom dome Tríbeč so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX, k.ú. B., LV č. XXXX). 4. Žalovaný prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, zabezpečenia a poradia.
5. Na základe skutočnosti, že žalobca mal za nepochybné, že reálne poskytol pôžičku, a preto považoval popretie v časti právneho dôvodu za nedôvodné. V časti zabezpečenia a poradia pohľadávky, mal žalobca popretie za nedôvodné, nakoľko mal za to, že napriek skutočnosti, že štatutár žalobcu je súčasne štatutárom úpadcu, ale žalobca nie je spriaznenou osobou úpadcu, nakoľko ako štatutár úpadcu nemal priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že prihlásená pohľadávka nemá štatút spriaznenej pohľadávky a nezakladá dôvod popretia zabezpečenia a poradia pohľadávky. Na základe uvedeného žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 1.7.2019. Uviedol, že podstatnou náležitosťou pôžičky je skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dôvodil, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal odovzdanie pôžičky, t.j. reálne odovzdanie finančných prostriedkov. K tvrdeniu žalobcu o tom, že sa nepovažuje za spriaznenú osobu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava popretia a dôkazy preukazujúce obmedzenia štatutára úpadcu a žalobcu v konaní nie sú dostatočnými na preukázanie nespriaznenosti úpadcu a žalobcu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 6. Na pojednávaní dňa 18.7.2022 označili strany konania ako sporné a) reálne poskytnutie finančných prostriedkov na základe pôžičky, b) spriaznenosť žalobcu s úpadcom, c) identifikáciu podpisu osoby konajúcej za spoločníka žalobcu. Na pojednávaní dňa 15.11.2022 žalobca predložil súdu a žalovanému dokument spoločnosti Tatrabanka, a.s. zo dňa 28.9.2022, ktorým preukázal prevod sumy 3.164.020,- Sk do notárskej úschovy. Na pojednávaní dňa 15.11.2022, žalovaný po oboznámení sa s predloženým dokumentom uviedol, že má za to, že odpadol dôvod popretia v časti právneho dôvodu a výšky. Na základe uvedeného, strany sporu ustálili ako jedinú spornú skutočnosť - spriaznenosť žalobcu a úpadcu. Za nespornú súd vyhodnotil skutočnosť, že konateľ veriteľa C. B., je od 14.3.2006 konateľom úpadcu s oprávnením konať v mene oboch spoločností samostatne. 7. Na pojednávaní dňa 17.1.2023, súd na návrh žalobcu vypočul štatutára žalobcu a úpadcu C. B.. Súd mal za nesporné, že osoba C. B., je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a) ZKR. Súd mal taktiež za nesporné, že C. B. je štatutárom žalobcu s oprávnením konať za žalobcu samostatne. Súd poukázal na ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR, ust. § 9 ods. 3 ZKR. Podľa názoru súdu, bolo nespornou skutočnosťou, že štatutár právnickej osoby s oprávnením konať voči tretím osobám samostatne, má možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu predstavujúcemu aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že štatutár právnickej osoby je voči tretím osobám oprávnený zaväzovať právnickú osobu bez obmedzení. V posudzovanej veci žalobca v rámci argumentácie uvádzal a preukazoval interné obmedzenia žalobcu smerom k oprávneniu konať voči tretím osobám spočívajúce v povinnosti vyžiadať si na právny úkon, presahujúci hodnotu 10.000 Sk, predchádzajúci písomný súhlas zahraničného spoločníka. Uvedené skutočnosti nemali podľa názoru súdu žiadny vplyv na oprávnenie štatutára konať voči tretím osobám samostatne a bez obmedzení, nakoľko z predložených dokumentov vyplynulo v prípade porušenia tejto povinnosti, len vznik regresného nároku zahraničného spoločníka žalobcu voči štatutárovi. Porušenie uvedenej internej povinnosti štatutárom, nemalo vplyv na platnosť žiadneho právneho úkonu. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania nedôvodnosti konštatovania spriaznenosti žalobcu a úpadcu. S poukazom na uvedené súd konštatoval spriaznenosť žalobcu a úpadcu v zmysle ustanovení § 9 ZKR. 8. Súd prvej inštancie konštatoval spriaznenosť a podriadenosť pohľadávky žalobcu a zákonom stanovenú povinnosť žalovaného neprihliadať na zabezpečenie pohľadávky zabezpečovacím právom, a teda dôvodnosť popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu v časti zabezpečenia a poradia. Z uvedeného dôvodu, súd žalobu v časti určenia zabezpečenia a poradia zamietol. 9. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti určenia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalobcu z dôvodu jeho preukázania a konštatácie žalovaného o nespornosti v tejto časti žaloby. Súd preskúmaním prihlášky a jej príloh zistil, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil právny dôvod vzniku a výšku pohľadávky č. 4. 10. Súd prvej inštancie preskúmaním prihlášky, príloh prihlášky a popretia zistil, že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť popretia pohľadávky č. 4 v časti zabezpečenia a poradia. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v priznanom rozsahu a žalobca osvedčil právo na určenie uplatnenej pohľadávky v priznanom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd vzhľadom na pomerný úspech žalobcu nepriznal žiadnej zo strán sporu nároku na náhradu trov konania.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva proti výroku II. a III., z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 12. Uviedol, že súd na pojednávaní zo dňa 06.03.2023 vyhlásil napadnutý rozsudok, pričom v rámci odôvodnenia uviedol, že mal za preukázanú spriaznenosť žalobcu a úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, a preto nepovažoval ďalej za potrebné skúmať spriaznenosť žalobcu a úpadcu aj podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZKR. Poukázal na bod 25. a 29 rozsudku. Žalobca považoval závery súdu za zmätočné, nejasné a v priamom rozpore so zákonom. Považoval za nesprávny záver o spriaznenosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR. Zdôraznil, že C. B. nie je veriteľom úpadcu, a teda v zmysle ZKR, ani nemôže byť spriaznenou osobou úpadcu. Mal za to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Doplnil, že napriek tomu, že súd priamo na pojednávaní v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že má za preukázanú spriaznenosť žalobcu a úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, tento jeho právny záver v rozsudku vôbec preskúmateľne nezdôvodnil. Dodal že v bode 29. odôvodnenia rozsudku, súd konštatoval spriaznenosť žalobcu a úpadcu v zmysle ust. 9 ZKR, bez uvedenia konkrétneho písmena tohto ustanovenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nebolo žalobcovi zrejmé, na základe ktorého zákonného ustanovenia ZKR, súd ustálil spriaznenosť žalobcu a úpadcu. Mal za to, že v konkrétnom prípade je spriaznenosť žalobcu a úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, vylúčená. Poukázal na závery súdu v otázke spriaznenosti podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZKR, v bode 26. odôvodnenia súdneho rozhodnutia a tento záver súdu považoval za nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Tvrdil, že ním predložené dôkazy preukazovali, že štatutár žalobcu nie je voči tretím osobám oprávnený zaväzovať žalobcu bez obmedzení. Ako vyplynulo z dohody o usporiadaní práv, vykonaniu právneho úkonu, presahujúceho sumu 10.000,- Sk, predchádzalo vždy udelenie súhlasu spoločníka žalobcu. Mal za to, že predložené dôkazy priamo vylúčili, že by mal konateľ žalobcu u úpadcu tzv. kvalifikovanú účasť. Namietal, že súd riadnym a preskúmateľným spôsobom nevyhodnotil ani jeden zo žalobcom predložených listinných dôkazov. Podotkol, že žiadny z dôkazov, žalovaný v konaní nepoprel. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 C.s.p. Poukázal na bod 27. odôvodnenia rozsudku. Dodal, že konštatovanie súdu nemá na rozhodnutie žiaden vplyv. Žalovaný totiž namietal spriaznenosť žalobcu a úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZKR. Namietal, že súd nevysvetlil, že aby štatutár mohol voľne konať podľa svojho vlastného uváženia, musel by najskôr „porušiť interné predpisy“ s dôsledkom uplatnenia regresného nároku voči nemu. Napriek tomu, súd vyvodil záver, že boli naplnené podmienky tzv. kvalifikovanej účasti štatutára. Súd na jednej strane sám uznal obmedzenia štatutára žalobcu, ktoré však pri posudzovaní tzv. kvalifikovanej účasti podľa § 9 ZKR, odignoroval. Mal za to, že v rozsudku absentujú preskúmateľné právne a logické úvahy, na základe ktorých súd dospel k záveru, že žalobca a úpadcu sú spriaznenými osobami podľa ZKR, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017. 13. Záverom požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako nezákonný v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Podaním zo dňa 27.04.2023 žalobca predložil súdu Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 6/RK/2008, na ktorý v odvolaní poukazoval. 15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s názorom súdu vo veci spriaznenosti žalobcu a úpadcu, nakoľko osoba C. B. je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1, písm. a ZKR. Rovnako C. B. je štatutárom úpadcu. Považoval za nesporné, že štatutár právnickej osoby je voči tretím osobám oprávnený zaväzovať právnickú osobu bez obmedzení. Žalovaný sa rovnako stotožnil s názorom súdu uvedenom v bode 27 rozsudku, kde žalobca v rámci argumentácie uvádzal a preukazoval interné obmedzenia žalobcu smerom k oprávneniu konať voči tretím osobám spočívajúce v povinnosti vyžiadať si na právny úkon presahujúci hodnotu 10.000 Sk predchádzajúci písomný súhlas zahraničného spoločníka. Uvedené skutočnosti nemali podľa názoru žalovaného žiadny vplyv na oprávnenie štatutára konať voči tretím osobám samostatne a bez obmedzení, nakoľko z predložených dokumentov vyplynulo v prípade porušenia tejto povinnosti len vznik regresného nároku zahraničného spoločníka žalobcu voči štatutárovi. Porušenie uvedenej internej povinnosti štatutárom nemal vplyv na platnosť žiadneho právneho úkonu. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu potvrdil ako zákonný a vecne správny.
16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného podľa neho potvrdzuje žalobcom napádanú nezákonnosť, zmätočnosť a nesprávnosť rozsudku. V ostatnom poukázal na svoje predošlé tvrdenia.
17. Dňa 28.08.2023 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu. Uznesením zo dňa 26.01.2024, súd prvej inštancie rozhodol o pripustení spoločnosti Benita trade, s.r.o., IČO: 35 761 326 namiesto pôvodného žalobcu.
18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že podľa neho súd správne vyhodnotil spriaznenosť podľa § 9 ZKR a zotrval na svojich vyjadreniach.
19. Podaním zo dňa 12.06.2024, navrhol žalobca zmenu subjektu podľa § 80 C.s.p. Uznesením zo dňa 09.01.2025, Krajský súd v Bratislave pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu – Benita trade, s.r.o., IČO: 35 761 326, vstúpil do konania ako nový žalobca Senelius, s.r.o., IČO: 45 567 182. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2025. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZKR a § 34 C.s.p., po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a 380 C.s.p.), vyjadreniami v odvolacom konaní, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, obsahom súdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny vo výroku II. a III, nakoľko odvolacie dôvody neboli naplnené.
21. Termín verejného vyhlásenia rozsudku 17.06.2025 bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 6.6.2025.
22. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku II. a III., pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie v napadnutom rozsahu spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
23. Podľa § 366 C.s.p.: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
24. Na rozhodcovský rozsudok pripojený k odvolaniu odvolací súd neprihliadal, nakoľko sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, pretože odvolateľ súdu nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 366 písm. d) CSP na uplatnenie novoty a teda, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (vo výroku II. a III.) a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:
28. Podľa § 32 ods. 1 ZKR: Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
29. Podľa § 32 ods. 2 ZKR: Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
30. Podľa § 32 ods. 5 ZKR: Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
31. Podľa § 32 ods. 6 ZKR: Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
32. Podľa § 32 ods. 9 ZKR: Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
33. Podľa § 32 ods. 10 ZKR: Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
34. Podľa § 9 ZKR: (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (4) Ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo osoba, ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý nie je subjektom verejnej správy a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej sume nad 1 000 000 eur, je osobou spriaznenou s dlžníkom, a to až do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do registra partnerov verejného sektora.
35. Podľa § 95 ods. 2 ZKR: Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu (ďalej len „podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných
nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
36. Podľa § 95 ods. 3 ZKR: Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.
37. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 17.09.2018 vyplynulo, že správca poprel pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 4, ktorej právny titul bol poskytnutie pôžičky spoločnosti AFP trade, s.r.o., vo výške 107.941 EUR na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.08.2005, v celkovej prihlásenej sume 107.941 EUR. Správca pohľadávku poprel: a) čo do právneho dôvodu – veriteľ nepreukázal právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky, t.j. nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky tejto spoločnosti; b) čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom – prihlásená pohľadávka má status tzv. spriaznenej pohľadávky, na jej prípadné zabezpečenie zabezpečovacím právom sa v konkurze ex lege neprihliada; c) a čo do poradia z dôvodu spriaznenosti podľa § 95 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZRK.
38. V zmysle odvolania spornou zostala otázka spriaznenosti žalobcu a úpadcu. Súd zamietol žalobu v časti určenia zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom a poradia prihlásenej pohľadávky z dôvodu ustálenia spriaznenosti žalobcu s úpadcom. Súd prvej inštancie teda vychádzal z povinnosti žalovaného neprihliadať na zabezpečenie pohľadávky zabezpečovacím právom, a teda dospel k záveru o dôvodnosti popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu v časti zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia.
39. Odvolací súd dospel k záveru o spriaznenosti pôvodného žalobcu (veriteľa Petrodom trade, s.r.o.) s úpadcom - prostredníctvom osoby p. C. B. a to podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) a § 9 ods. 3 ZKR. Vzhľadom na uvedené je potrebná aplikácia § 95 ods. 3 ZKR a preto je správne právne posúdenie súdom prvej inštancie, že sa prihlásená pohľadávka uspokojuje ako podriadená.
40. Odvolací súd nahliadol do výpisov z obchodného registra Petrodom trade, s.r.o. a úpadcu a dospel k záveru, že prostredníctvom C. B.: a) ako konateľa Petrodom trade, s.r.o. (zapísaný v OR SR od 21.03.2006 do 08.08.2023 so vznikom funkcie 14.03.2006), b) konateľa úpadcu (zapísaného v OR SR od 20.05.1997) a c) spoločníka úpadcu (zapísaného v OR SR od 20.05.1997 do 25.08.2005 a od 26.08.2005 so splateným vkladom 5 300 000 Sk), čiže s majetkovou účasťou viac ako 5%
je veriteľ spriaznený s úpadcom v zmysle § 9 ZKR.
41. Pohľadávka prihlásená do konkurzu vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 9.8.2005 podpísanej za veriteľa aj dlžníka C. B., zápisnica o prijatí peňazí do úschovy je zo dňa 12.8.2005, Zmluva o zriadení záložného práva z 7.6.2006 podpísaná na oboch zmluvných stranách C. B.. Potvrdenie o prijatí pôžičky je zo dňa 9.8.2005.
42. V súlade s ustanovením § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) a § 9 ods. 3 ZKR sú pôvodný žalobca (veriteľ právnická osoba) prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu C. B. (§ 9 ods. 1 písm. a) ZKR) a úpadca ako právnická osoba v ktorej má osoba podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR (C. B.) majetkovú účasť viac ako 5% na základnom imaní právnickej osoby (úpadcu) alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu – spriaznenými osobami v zmysle § 9 ZKR.
43. Keďže bola naplnená podmienka spriaznenosti veriteľa a úpadcu v zmysle § 9 ZKR, v súlade s § 95 ods. 3 ZKR bolo potrebné pohľadávku veriteľa poprieť čo do zabezpečovacieho práva a poradia, čiže žaloba nie je dôvodná.
44. Odvolací súd sa stotožnil s postupom správcu pokiaľ ide o popretie pohľadávky v tejto časti a teda rozsudok vo výroku II. potvrdil ako vecne správny, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.
45. Pokiaľ ide o vymáhateľnosť pohľadávky, keďže pohľadávka nebola popretá čo do vymáhateľnosti, určenie pohľadávky v danom rozsahu nie je možné ani preskúmateľné v tomto konaní.
46. Interné obmedzenia pre štatutárneho zástupcu veriteľa pri právnych úkonoch presahujúcich hodnotu 10 000 Sk, podľa názoru odvolacieho súdu nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o žalobe. Súd prvej inštancie sa v ods. 27 rozsudku vysporiadal s internými obmedzeniami štatutárneho zástupcu veriteľa a na toto odôvodnenie odvolací súd odkazuje, nakoľko sa s ním stotožňuje. Nie je teda správne konštatovanie odvolateľa, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s listinnými dôkazmi predloženými v konaní.
47. Odvolací súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť v ods. 23 rozsudku súdu prvej inštancie, kde je nesprávne uvedené, že C. B. je od 14.3.2006 konateľom úpadcu, nakoľko uvedený dátum sa vzťahuje na konateľa v Petrodom trade, s.r.o.
48. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené žalobu žalobcu správne vo výroku II. zamietol a svoje závery odôvodnil dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo.
49. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
50. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do napadnutého výroku II. rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku II. vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
51. Odvolací súd potvrdil ako správny aj výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, nakoľko odvolateľ nekonkretizoval nesprávnosť, ktorú by výroku vytýkal a teda odvolací súd rozhodnutie súdu nepreskúmaval nad rámec odvolania.
52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že by úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Keďže žalovaný v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom, nevznikli mu v konaní žiadne trovy konania, preto odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
53. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).