Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: P. U., nar. XX.XX.XXXX, Z. X, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Tomášom Baulovičom, advokátom, Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 520 12 492, proti žalovanej: K.. T. L., nar. X.X.XXXX, K. X, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom, Moyzesova 46, 040 01 Košice, o zaplatenie 2 500 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I., č.k.: -129, zo dňa 29. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -129 zo dňa 29. novembra 2019.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi úplnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanej priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 500 eur ako odplatu za prevod obchodného podielu. Uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 24.2.2014 zmluvu o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol odplatný prevod obchodného podielu žalobcu na žalovanú v obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o., so sídlom kpt. Jaroša 769/8, Košice - Dargovských hrdinov, IČO: 47 122 196. Žalovaná kúpnu cenu za prevod obchodného podielu nezaplatila. Zároveň si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 100 eur.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobou uplatnenú pohľadávku neuznáva, považuje ju za nedôvodnú a navrhuje žalobu zamietnuť. Potvrdila tvrdenie žalobcu, že so žalobcom uzatvorila dňa 24.2.2014 zmluvu o prevode obchodného podielu. Uviedla, že spoločnosť I & R, s.r.o. vznikla 23.4.2013 ako výlučný podnikateľský projekt žalovanej. Žalobca v tom čase bol jej životným partnerom a bol iba v pozícii formálneho spoločníka tejto obchodnej spoločnosti a výkon podnikateľskej činnosti bol výlučne na žalovanej. V letných mesiacoch v roku 2013 došlo k rozpadu súkromného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, čo žalobca niesol veľmi ťažko a doposiaľ sa s tým nezmieril. Stále hľadá spôsob ako sa žalovanej pomstiť za ukončenie tohto partnerského vzťahu. Žalobca využil túto žalobu ako zámienku pre strpčovanie života žalovanej. Ďalej žalovaná uviedla, že obe zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu

o prevode obchodného podielu žalobcu na žalovanú uzatvoria už v mesiaci december 2013, avšak žalobca to nepochopiteľne oddiaľoval a to až do konca februára 2014. Predmetom zmluvy bol odplatný prevod obchodného podielu, v ktorej boli spoločníkmi aj žalobca aj žalovaná. Spoločnosť bola zriadená za účelom zriadenia kaviarne, do ktorej žalovaná investovala vlastné finančné prostriedky a o kaviareň sa starala výlučne žalovaná. Žalobca do tejto prevádzky vôbec neinvestoval a nevrátil žalovanej ani časť jej investovaných peňazí a nepodieľal sa na fungovaní tejto kaviarne. Taktiež nijako neprispel ani na splatenie peňažného vkladu obchodnej spoločnosti pri jej založení. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca pôvodne žiadal od žalovanej za prevod obchodného podielu sumu 5 000 eur, čo bola hodnota rovnajúca sa výške základného imania spoločnosti, s čím žalovaná nesúhlasila. Žalovaná však chcela mať so žalobcom definitívne uzavretý vzťah, chcela s ním ukončiť akékoľvek väzby a súhlasila po dohode, že nakoniec zaplatí za prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o. so žalobcu na žalovanú sumu 3 000 eur. Po dohode na tejto konečnej sume žalobca uisťoval žalovanú, že k dohode o prevode obchodného podielu dôjde začiatkom februára 2014. Zmluvu o prevode obchodného podielu mal vyhotoviť žalobca. Žalovaná si na tento účel zapožičala finančné prostriedky od svojho súčasného partnera M. B. vo výške 3 000 eur. Žalobca naďalej uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu oddiaľoval a nevyhotovil zmluvu o prevode obchodného podielu. Následne dňa 27.2.2014 sa žalobca stretol so žalovanou a odovzdal jej už pripravenú a žalobcom overenú zmluvu o prevode obchodného podielu. Pri tomto stretnutí žalovaná odovzdala žalobcovi v prítomnosti M. B. sumu 3 000 eur ako vyrovnanie ceny za prevod obchodného podielu. Následne žalovaná overila svoj podpis na tejto zmluve a na príslušných dokumentoch a práve žalobca podal návrh na zápis zmien obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Preto žalovaná tvrdí, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nevyplatila cenu za prevod obchodného podielu a je nepravdepodobné, aby bez reálneho zaplatenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, podával žalobca návrh na zápis zmien údajov v obchodnom registri. V súčasnosti v obchodnom registri je akoby výlučný spoločník tejto obchodnej spoločnosti zapísaná žalovaná. Nie je pre žalovanú pochopiteľné ani to, prečo žalobca takmer 2 roky „čakal“ na podanie predmetného návrhu na súd. Uviedla, že žalobca nepredložil ani jeden dôkaz a neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktorými by dokázal pravdivosť svojich tvrdení a ako jediný dôkaz predložil iba zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 24.2.2014, ktorá len dokazuje, že žalobca a žalovaná sa dohodli na prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o. a žalovaná žalobcovi vyplatila kúpnu cenu obchodného podielu ešte pred zápisom zmien v obchodnom registri.

4. Žalovaná ďalej uviedla, že medzi žalobcom a žalovanou prebieha aj iný spor na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. , v ktorom žalobca podal proti žalovanej dňa 22.6.2015 aj iný návrh na zaplatenie peňažnej sumy titulom údajnej existencie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou. Táto žaloba bola Okresným súdom Košice I. zamietnutá v celom rozsahu. Z toho vyplýva, že žalobca vedie proti žalovanej účelové spory z dôvodu pomsty a „ohrdnutia“. Žalobca využíva všetky dostupné prostriedky a možnosti ako obmedzovať žalovanú a keďže ju už nemôže citovo vydierať, tak sa snaží takýmto finančným spôsobom pomstiť sa žalovanej.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca a žalovaná boli od 23.4.2013 jedinými dvoma spoločníkmi obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o., kpt. Jaroša 769/8, Košice - Dargovských hrdinov, IČO: 47 122 196, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., odd. Sro., vložka č. 32149/ V. Základné imanie spoločnosti bolo 5 000 eur. Dňa 24.2.2014 žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol odplatný prevod obchodného podielu žalobcu na žalovanú. Výška obchodného podielu žalobcu v tejto obchodnej spoločnosti bola 2 500 eur a žalovanej taktiež 2 500 eur. Tento obchodný podiel podľa zmluvy o prevode obchodného podielu previedol žalobca na žalovanú za kúpnu cenu 2 500 eur. V článku IV ods. 1 zmluvy o prevode obchodného podielu bolo dohodnuté, že kúpna cena je splatná do 5 dní odo dňa podpisu zmluvy a na účet prevodcu. V článku IV. ods.2 zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak nadobúdateľ poruší svoju povinnosť a neuhradí kúpnu cenu, má prevodca (žalobca) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100 eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , , , ktorý upravuje prevod obchodného podielu spoločníka na základe písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu s overenými podpismi oboch zmluvných strán. Z výpisu z Obchodného registra obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o., Košice, súd prvej inštancie zistil, že došlo k prevodu obchodného podielu a jedinou spoločníčkou tejto obchodnej spoločnosti je žalovaná.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmluve o prevode obchodného podielu je dohodnuté, že kúpna cena za prevod obchodného podielu 2 500 eur je splatná do 5 dní odo dňa podpisu zmluvy na účet prevodcu. V zmluve však nie je uvedené číslo účtu, na ktorý má žalovaná uhradiť túto odplatu za prevod obchodného podielu. Preto súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná poznala jeho číslo účtu a mohla na tento účet zaplatiť 2 500 Eur. Žalobca nepreukázal v konaní svoje tvrdenie, že žalovaná poznala jeho účet, na ktorý mala uhradiť predmetnú sumu. Taktiež nie je možné to, aby súd v prípade zaplatenia peňažnej sumy v hotovosti považoval takýto právny úkon - úhradu za neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom a nemal by takýto úkon akceptovať. Súd prvej inštancie uviedol, že v rozhodnom období žalobca so žalovanou mali natoľko narušené vzťahy, že došlo k rozpadu ich súkromného vzťahu v lehote v roku 2013. Zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvorili následne dňa 24.2.2014. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že bez reálneho zaplatenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu 2 500 eur by žalobca sám nepodával návrh na zápis zmien údajov v obchodnom registri. Žalobca neobjasnil prečo takmer po dvoch rokoch podal predmetnú žalobu na súd.

8. Súd prvej inštancie vykonal okrem listinných dôkazov, dokazovanie aj výsluchom svedkov, a to M. B. a B. U.. Svedok M. B. je blízkou osobou žalovanej a svedkyňa B. U. je matkou žalobcu. Súd dospel k záveru, že svedok M. B. podľa jeho svedeckej výpovede požičal žalovanej sumu 3 000 eur na zaplatenie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, čo preukazuje aj výpis z účtu M. B., ktorý obsahuje výber sumy 3 000 eur dňa 6.2.2014. V súvislosti s výpoveďou svedkyne B. U.Á. súd prvej inštancie uviedol, že si nepamätala nič ohľadom prejednávaného sporu, okrem dátumov, že 26.2.2014, teda po podpísaní predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu, odcestovala so žalobcom do Nitry a vrátili sa do Košíc až 28.2.2014. Uviedla, že tieto dátumy si pamätá, pretože ich má nastavené v pamäti, v diári. Okrem týchto čísel si svedkyňa B. U. nepamätala nič iné a preto súd na to pamätal pri hodnotení výpovede svedkyne B. U. a to ako vypovedala vzhľadom na presvedčivosť, istotu, plynulosť výpovede. Súd pritom hodnotil dôkazy v zmysle článku 15 základných princípov a to podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, avšak žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Pritom každý kto sa niečoho domáha v súdnom konaní, musí uviesť dostatočné dôvody pre svoje požiadavky a podať dôkaz o ich danosti. Žalobca toto v konaní nepreukázal. Preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku v celom rozsahu z toho dôvodu, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli podstatné a právne významné pre rozhodnutie vo veci. Taktiež rozhodnutie nepovažuje žalobca za riadne odôvodnené a nedáva jasným a zrozumiteľným spôsobom odpovede na skutočnosti, ktoré sú podstatné a právne významné. Nezaoberal sa viacerými relevantnými skutkovými a právnymi skutočnosťami. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukazoval na to, že procesná obrana žalovanej je zjavne účelová, pretože je vnútorne logicky rozporná. Vnútornú rozpornosť možno vnímať v tvrdení žalovanej, ktorá na jednom mieste uvádza, že žalobca bol iba v pozícii formálneho spoločníka, pretože výkon podnikateľskej činnosti v obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o. bol výlučne na žalovanej a do prevádzky žalovaná investovala vlastné finančné prostriedky a žalobca do prevádzky vôbec finančne neinvestoval a nijako neprispel ani na splatenie peňažného vkladu obchodnej spoločnosti pri jej založení. Na druhej strane sa však žalovaná bránila tým, že zmluvu pripravoval žalobca, keďže on sa staral o formálnu agendu. A taktiež žalovaná tvrdí, že dlžnú sumu žalobcovi mala zaplatiť dňa 27.2.2014 v hotovosti bez akéhokoľvek písomného potvrdenia žalobcu o prijatie platby a to ešte vo vyššom rozsahu ako bolo dohodnuté v zmluve. Pretože ako uviedla, išlo o peniaze, ktoré reálne vložil žalobca. Vyplýva to z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 23.2.2018. Žalovaná napriek zmluvne dohodnutému spôsobu platenia prevodom na účet žalobcu, ako tvrdí, uhradila odplatu za prevod obchodného podielu žalobcovi v hotovosti vo výške 3 000 eur. V skutočnosti podľa zmluvy mala žalovaná žalobcovi zaplatiť odplatu za prevod obchodného podielu v nižšom rozsahu vo výške 2 500 eur výlučne prevodom na účet žalobcu. Podľa tvrdení žalovanej splnila tento svoj záväzok voči žalobcovi hotovostnou platbou bez toho, aby si

prijatie týchto peňazí nechala písomne potvrdiť a to zvlášť v čase, keď už mala so žalobcom natoľko narušené a rozvrátené vzťahy, že sa s ním musela rozísť, čo súd prvej inštancie aj sám konštatoval ako nespornú skutočnosť. Táto miera dôvery pri porovnateľnej sume totiž mnohokrát absentuje aj u partnerov v situáciách, v ktorých sa problémy neočakávajú, teda bezproblémových vzťahoch. Nie je preto zrejmé, prečo by žalovaná platila žalobcovi spôsobom, ktorý nevie preukázať a tak značnú sumu peňazí, dokonca vyššiu, vo výške 3 000 eur, aj keď mali dohodnutú sumu 2 500 eur. Na pojednávaní dňa 17.5.2018 žalovaná uviedla, že peniaze z pôžičky vrátila svedkovi B. postupne, svedok na predmetnom pojednávaní však uviedol, že peniaze mu žalovaná vrátila naraz. Z uvedeného vyplýva, že súvisiaci vzťah o pôžičke, na základe ktorého mala žalovaná získať peniaze od svedka B. na úhradu možnej odplaty pre žalobcu, je len fiktívny. Len samotný vzťah časovej následnosti výberu peňazí svedka a uzatvorenie predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu, nie je dostatočný dôvod na to, aby súd akceptoval tvrdenie žalovanej o tom, že práve tie peniaze, ktoré vybral svedok M. B. 3 týždne pred uzatvorením zmluvy, mali byť určené pre žalovanú, aby uhradila v hotovosti svoj záväzok žalobcovi. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nerozvinul svoju úvahu o tom, z akého dôvodu vyhodnotil výpoveď svedka navrhnutého žalovanou M. B. za dôveryhodnejšiu v porovnaní s výpoveďou svedka, ktorý navrhol žalobca, a to matky žalobcu B. U.. Svedok M. B. je životným partnerom žalovanej a B. U. je matkou žalobcu. Skutkový obsah výpovedí týchto dvoch svedkov však bol vzájomne rozporný a jedna svedecká výpoveď vylučovala druhú svedeckú výpoveď. Svedok M. B. uviedol, že vybral peniaze vo výške 3 000 eur v hotovosti, požičal ich žalovanej, ktorá ich za prítomnosti svedka M. B. odovzdala žalobcovi dňa 27.2.2014. Naopak svedkyňa B. U. uviedla, že dňa 26.2.2014 podvečer odcestovala so žalobcom do Nitry za svojimi rodičmi, kde spolu zotrvali do 28.2.2014. To znamená, že v čase kedy malo dôjsť k splneniu predmetného dlhu žalovanej dňa 27.2.2014, sa žalobca so svojou matkou nachádzali 400 km mimo Košíc. Preto žalobca považuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie pri hodnotení výpovedí týchto svedkov za nedostatočné a keď súd prvej inštancie uviedol, že „bolo potrebné prihliadnuť na presvedčivosť, istotu, plynulosť výpovede“. Preto ak súd prvej inštancie hodnotil výpoveď svedkyne B. U. ako nie istú, táto svedkyňa s istotou povedala, že spolu so žalobcom boli v rozhodný deň 27.2.2014, kedy malo dôjsť k odovzdaniu predmetných peňazí žalobcovi, mimo Košíc, pretože to má poznačené vo svojom diári, kde si zaznamenávala udalosti tohto druhu a na základe ktorého si prispôsobovala plán dňa. Naopak, svedok M. B. si podrobne pamätal veci spred 5 rokov bez akejkoľvek prípravy.

11. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nedôvodne priklonil k tvrdeniu žalovanej, ktorá zaplatenie dlžnej odplaty za prevod obchodného podielu 2 500 eur preukazovala iba svedeckou výpoveďou jej terajšieho životného partnera M. B.. V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že vôľa žalobcu a žalovanej ako zmluvných strán bola vyjadrená v zmluve a preto v zmluve dohodnutý jediný spôsob úhrady odplaty za prevod obchodného podielu, a to na účet žalobcu, mal byť uskutočnený v súlade s touto vôľou zmluvných strán. Žalobca poukázal na ust , , podľa ktorého písomne uzatvorená zmluva sa môže meniť alebo zrušiť iba písomne a ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorý vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Preto ak zmluva o prevode obchodného podielu musí mať zo zákona písomnú formu, aj dohoda o cene - odplate za prevod obchodného podielu musí byť jej obligatórnou náležitosťou. Preto aj keby súd teoreticky uvažoval o možnom preukázaní zaplatenia sporných peňazí v hotovosti tak ako to uvádza žalovaná, bol by taký právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom.

12. Žalobca k svedeckej výpovedi svojej matky B. U. uviedol, že svedkyňa potvrdila, že v čase kedy malo dôjsť k hotovostnej úhrade odplaty za prevod obchodného podielu, teda dňa 27.2.2014, sa žalobca spolu so svedkyňou B. U. nachádzali mimo Košíc v Nitre u starých rodičov, čo si svedkyňa B. U. poznačila vo svojom diári. Žalobca k úvahe súdu prvej inštancie, že „žalobca hodnoverne neobjasnil, prečo takmer až po dvoch rokoch podal žalobu na súd“ uviedol, že žalobca si toto svoje právo uplatnil pred uplynutím premlčacej doby a rozhodnutie žalobcu kedy toto právo uplatnenie môže byť nejako sankcionované, pretože sa nejedná o porušenie práva zo strany žalobcu. Žalobca skôr žalobu nepodal z toho dôvodu, že v dobrej viere očakával, že žalovaná si svoj predmetný záväzok voči žalobcovi splní dobrovoľne a preto jej ponechal dlhší čas. Taktiež žalobca nemôže preukazovať a objasňovať z akého dôvodu podal žalobu v konkrétny čas.

13. Žalobca ďalej k premise súdu prvej inštancie, že ak žalobca podal návrh na zápis zmeny osobe spoločníkov v predmetnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, musel mať odplatu za prevádzaný obchodný podiel zaplatený, uviedol, že je nesprávny, pretože záväzok podať návrh na zápis

zmeny do obchodného registra bol samostatným záväzkom žalobcu, ktorý bol nezávislý od záväzku žalovanej zaplatiť dohodnutú odplatu za prevádzaný obchodný podiel. Žalovaná by sa vedela domôcť zápisu zmien v obchodnom registri aj prostredníctvom konania a zosúladenia skutočného a právneho stavu zápisu v obchodnom registri. Preto žalobcovi neostávalo nič iné ako návrh na zápis zmien do obchodného registra podať.

14. Žalobca záver súdu prvej inštancie, že zmluva o prevode obchodného podielu neobsahovala číslo účtu a preto tvrdenie žalovanej, že nevedela na aké číslo účtu má uhradiť svoj predmetný záväzok žalobcovi, považuje taktiež za nesprávny záver, pretože v prípade absencie konkrétneho čísla účtu na zmluve, obsahom ktorej je záväzok bezhotovostnej platby, je na dlžníkovi, aby vykonal všetky kroky smerujúce k splneniu svojho záväzku, ktoré možno od neho rozumne očakávať. Preto je rozumné očakávať od žalovanej, že bola spôsobilá svoj záväzok zo zmluvy splniť na účet žalobcu, pretože bola v platobnom styku so žalobcom v čase keď tvorili pár, ako aj po ich rozchode. U žalobcu nedošlo v tomto čase k žiadnej zmene platobných údajov. Preto ak žalovaná mala v úmysle brániť sa tým, že neuvedenie čísla účtu spôsobilo nemožnosť plnenia z jej strany, bola povinná v tejto súvislosti navrhnúť vykonanie dokazovania, kde by súd skúmal objektívnosť tejto nemožnosti, aj prípadnú objektívnu nevedomosť o čísle účtu. Žalobca preto uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, pretože súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a na tento skutkový stav aplikoval nesprávne právne normy a dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 500 eur spolu so zmluvnou pokutou 100 eur, úrokom z omeškania a s náhradou trov konania.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a podložený skutkovými okolnosťami, preto považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné, keďže žalobca neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno. Žalovaná poukázala na jednotlivé články základných princípov , podľa ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná a každé zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Uviedla, že súd umožnil žalobcovi použiť všetky právne prostriedky v súdnom konaní a vykonať ním navrhnuté dôkazy. Vec prejednal verejne bez zbytočných prieťahov a žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Preto nie je dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že žalobca v návrhu nepravdivo uvádzal, že kúpnu cenu obchodného podielu vo výške 2 500 eur žalovaná do dnešného dňa neuhradila. Toto tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé, nie je preukázané a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

16. Žalobca odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu nepodal, vyjadrenie žalovanej mu bolo doručené 3.4.2020.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa , a Odvolací súd je toho názoru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Základom predmetu sporu je peňažný nárok žalobcu proti žalovanej 2 500 eur titulom úhrady odplaty za prevod obchodného podielu žalobcu v celom rozsahu v obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o., kpt. Jaroša 769/8, Košice - Dargovských hrdinov, IČO: 47 122 196, na žalovanú, za dohodnutú cenu obchodného podielu 2 500 eur. Peňažný vklad žalobcu do tejto obchodnej spoločnosti bol 2 500 eur a žalovanej taktiež 2 500 eur. Tieto peňažné vklady boli splatené pri zápise oboch spoločníkov do obchodného registra, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra.

24. Odvolací súd zistil z predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa , ktorá sa stala platnou úradným overením podpisov žalobcu a žalovanej na tejto zmluve, a to žalobcu dňa 26.2.2014 a žalovanej v nasledujúci deň 27.2.2014, že v článku IV. tejto zmluvy o prevode obchodného podielu je uvedené, že „prevodca (žalobca) prevádza časť svojho obchodného podielu, ktorá zodpovedá vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 2 500 eur (peňažný vklad) na nadobúdateľa (žalovanú) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2 500 eur“. V skutočnosti však žalobca nepreviedol na žalovanú časť svojho obchodné podielu, ale celý obchodný podiel v rozsahu celého svojho peňažného vkladu do obchodnej spoločnosti 2 500 eur, čo sa rovná podľa právam a povinnostiam žalobcu a účasti žalobcu na spoločnosti, teda aj jeho majetkovej účasti v tejto obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o..

25. V konaní nebolo sporné to, že žalobca a žalovaná ako zmluvné strany si dohodli v tejto zmluve o prevode obchodného podielu odplatu za prevod celého obchodného podielu žalobcu na žalovanú vo výške 2 500 eur a táto kúpna cena mala byť uhradená do 5 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy na účet žalobcu ako prevodcu obchodného podielu.

26. Sporné v konaní bolo, či žalovaná uhradila žalobcovi túto odplatu 2 500 eur za prevod obchodného podielu alebo nie. Žalovaná tvrdila na pojednávaní dňa 17.5.2018 v konaní na súde prvej inštancie, že aj keď v zmluve bola dohodnutá úhrada na účet žalobcu, nebolo v zmluve uvedené číslo účtu žalobcu a preto, že ho žalovaná nepoznala, preto úhradu zrealizovala hotovostnou platbou 3 000 eur priamo žalobcovi dňa 27.2.2014 a teda následne v ten istý deň 27.2.2014, dala overiť svoj podpis na písomnej zmluve o prevode obchodného podielu. Odvolací súd zistil, že žalovaná skutočne podpis na zmluve o prevode obchodného podielu dala overiť dňa 27.2.2014 a žalobca dal overiť svoj podpis o deň skôr dňa 26.2.2014. Žalobca podal návrh na zápis zmien v osobe spoločníkov v obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o. do obchodného registra, ktorý bol zapísaný, čo v konaní nebolo sporné. Tento prevod obchodného podielu a teda zmena v osobe spoločníkov bola zapísaná v obchodnom registri dňa 19.5.2014, kedy žalobca prestal byť spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti. Následne žalobca podal žalobu o zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu na súd predmetnou žalobou dňa 3.3.2016.

27. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že nepovažuje za správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak uveril tvrdeniam žalovanej a svedka M. B., ktorého navrhla žalovaná a neuveril žalobcovi a svedkyni B. U., ktorú navrhol žalobca. Je treba uviesť, že aj svedok M. B. aj svedkyňa B. U. sú blízke osoby strán sporu, čo v konaní nebolo sporné, pretože M. B. je druhom žalovanej a B. U. je matkou žalobcu. Za tejto situácie, keď dôkaznými prostriedkami boli svedecké výpovede, súd prvej inštancie tieto výpovede vyhodnotil tak, že svedeckú výpoveď B. U. nepovažoval za presvedčivú a plynulú, pretože s predmetnou vecou si nepamätala nič, okrem dátumov, že 26.2.2014 odcestovala so žalobcom do Nitry a vrátila sa do Košíc dňa 28.2.2014, teda v inkriminovaný deň 27.2.2014, kedy malo dôjsť k výplate predmetnej pohľadávky žalobcovi, nebola ani svedkyňa ani žalobca v Košiciach. Na druhej strane súd považoval za vierohodnú výpoveď M. B., a to že z výpisu z jeho účtu vyplýva, že dňa 6.2.2014, teda 3 týždne pred predmetnou bezhotovostnou úhradou M. B. vybral zo svojho účtu v hotovosti 3 000 eur

a následne ich, podľa zhodných tvrdení žalovanej a svedka M. B., odovzdal žalovanej, ktorá v jeho prítomnosti uhradila žalobcovi sumu 3 000 eur na predmetnú pohľadávku žalobcu.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti hodnotením týchto svedeckých výpovedí M. B. a B. U. poukazuje, že súd nevylučuje ako svedeckú výpoveď v civilnom sporovom konaní ani výpoveď blízkych osôb a keďže takéto výpovede ako dôkazný prostriedok nevylučuje, nemôže súd automaticky považovať svedeckú výpoveď blízkej osoby za nedôveryhodný dôkazný prostriedok, ak sa nepreukáže opak týchto svedeckých výpovedí.

29. Odvolací súd udáva, že zákon podľa nepredpisuje pravidlá, na základe ktorých má súd hodnotiť vykonané dôkazy a hodnotiť ich vzájomné súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú čiastkové a komplexné závery sudcu o vierohodnosti dôkazov získaných vykonaným dokazovaním, ktoré sú následne podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má súd za preukázané a ktoré tvoria zistený skutkový stav pre rozhodnutie v spore. Je na zvážení súdu ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť a súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov, teda ani svedeckých výpovedí blízkych osôb. O to viac, ak takéto svedecké výpovede sú na oboch stranách sporu.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie takto v konaní postupoval, splnil si svoju povinnosť pri hodnotení dôkazov a dôkazy riadne vyhodnotil a na ich základe vydal napadnuté rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vnútorne presvedčivé, vychádzajúce z pravidiel formálnej logiky. Z vykonaného dokazovania a to z prednesov strán sporu a zo svedeckých výpovedí M. B. a B. U. vyplynulo, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť, že žalovaná uhradila žalobcovi predmetnú pohľadávku 2 500 eur. Súd preto pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí v súvislosti s ďalšími listinnými dôkazmi, a to zmluvou o prevode obchodného podielu a z výpisu z účtu M. B. o výbere sumy 3 000 eur bezprostredne pred žalovanou tvrdenou úhradou, možno usudzovať, že sa stala predmetná sporná skutočnosť, a to úhrada predmetnej pohľadávky žalobcu zo strany žalovanej.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že nie je možné považovať za správne tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ak predmetná zmluva o prevode obchodného podielu bola uzatvorená v písomnej forme a pre svoju platnosť podľa musí mať písomnú formu a podpisy na nej musia byť osvedčené, že odplata za prevod obchodného podielu musí mať taktiež písomnú formu. Úhrada každej peňažnej pohľadávky je splnením peňažného záväzku a pre splnenie peňažného záväzku zákon nepredpisuje písomnú formu. Peňažný záväzok je možno splniť v hotovosti aj bezhotovostným platobným stykom a pre toto splnenie peňažného záväzku nie sú potrebné podpisy zmluvných strán a ani toho kto úhradu peňažného záväzku realizuje. Splnenie peňažného záväzku je faktický úkon, teda odovzdanie peňazí, či už v hotovosti alebo prostredníctvom peňažného ústavu a splnenie záväzku nevyžaduje si už následný právny úkon zo strany dlžníka.

32. Odvolací súd taktiež nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, ak poukazoval na vnútornú rozpornosť tvrdení žalovanej, keď na jednom mieste uviedla, že žalobca bol iba v pozícii formálneho spoločníka v obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o. a na výkon podnikateľskej činnosti bol výlučne na odporkyni a žalobca do prevádzky vôbec neinvestoval a na druhej strane žalovaná uviedla, že predmetnú zmluvu o prevode obchodného podielu pripravoval žalobca, keďže on sa staral o formálnu agendu. Tieto tvrdenia žalovanej nemajú podstatný význam pre posúdenie toho, či žalovaná uhradila žalobcovi predmetnú pohľadávku alebo nie a navyše žiadna zo zmluvných strán nenavrhla vykonanie dokazovania, a teda ani sám žalobca nenavrhol, aby bolo preukázané ako sa žalobca a žalovaná podieľali na chode predmetnej obchodnej spoločnosti I & R, s.r.o.. To ako sa podieľali na prevádzkovaní obchodnej spoločnosti a spoločnej kaviarne, nemá žiaden vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi odplatu za prevedený obchodný podiel bez toho, či sa žalobca podieľal na chode tejto obchodnej spoločnosti alebo nie. Čiže v tomto smere hodnotiť tvrdenie žalovanej by bolo pre toto konanie a predmet sporu nelogické.

33. Skutočnosť, že žalobca a žalovaná tvorili v osobnom živote pár a pred uzatvorením predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu ich súkromný vzťah bol ukončený, z toho nemožno vyvodiť, že v čase predmetnej platby dňa 27.2.2014 boli ich vzťahy tak vážne narušené, že si nemohli vzájomne

dôverovať. Na toto tvrdenie žalobcu žalobca nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, teda či žalobca a žalovaná sa naďalej stretávali v obchodnej spoločnosti, či pracovníci kaviarne, ktorú obchodná spoločnosť prevádzkovala vnímali ich vzťah ako vážne narušený, alebo či konali naďalej v obchodnej spoločnosti v zhode. Nenavrhnutie ďalších dôkazov zo strany žalobcu znamená neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu o tom, že žalovaná, ktorá nepoznala číslo účtu žalobcu a ktoré nebolo uvedené v samotnej zmluve o prevode obchodného podielu, nemohla uhradiť žalobcovi aj hotovostnou platbou. Žalobcovo tvrdenie, že pokiaľ žalovaná neuskutočnila úhradu odplaty za prevod obchodného podielu na účet žalobcu, že bolo povinnosťou žalovanej navrhnúť vykonať dokazovanie o nemožnosti splniť túto svojej objektívnej nemožnosti a nevedomosti uskutočniť takúto úhradu na účet žalobcu, odvolací súd nepovažuje za dôvodné, pretože preukázať vedomosť žalovanej o čísle účtu žalobcu by bolo možné, len ak by žalobca preukázal, že žalovanej takéto číslo účtu oznámil alebo pre žalovanú mohlo vyplynúť z iných ďalších konkrétnych listín, ktoré mala žalovaná v rozhodnom období k dispozícii. Žalobca takéto dokazovanie vykonať nenavrhol a nepreukázal, že žalovaná vedela o jeho čísle účtu a ani v konaní nepreukázal a neuviedol číslo účtu, ktorý mal v rozhodnom období zriadený, na ktorý mohla žalovaná uskutočniť predmetnú úhradu svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Žalobca ani neodôvodnil prečo priamo v zmluve o prevode obchodného podielu nebolo uvedené číslo jeho účtu.

34. Odvolací súd za takéhoto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a ktorý bezprostredne na pojednávaniach vnímal výpovede strán sporu aj svedkov, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak dospel k záveru, že len samotná skutočnosť, že určitá okolnosť je preukázaná iba s určitou mierou pravdepodobnosti, nie je v sporovom konaní na závadu a neznamená to, že súd má takúto okolnosť považovať za nepreukázanú, teda, že žalovaná neuhradila žalobcovi predmetnú pohľadávku v hotovosti.

35. V súdnom konaní nie je dôvod vylučovať pravdepodobnosť ako kritérium, na ktorom sudca môže postaviť svoje presvedčenie o skutkovom stave, ktorá v súdnej praxi sa bežne používa v podmienkach neistého skutkového zistenia, ak strany sporu nenavrhli ďalšie dokazovanie, alebo ak ďalšie dokazovanie by pravdepodobnosť riadne neosvedčil. Odvolací súd preto takúto pravdepodobnosť, založenú na výpovedi strán sporu a svedka M. B., považoval za pravdepodobnosť takej intenzity, že mohol na nej založiť predmetné rozhodnutie.

36. Odvolací súd z uvedených dôvodov uvažoval o potrebe zopakovať dokazovanie, avšak za daného skutkového stavu, keď ani v odvolacom konaní strany sporu neuviedli významnejšie tvrdenie ako v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že doteraz vykonané dokazovanie nemôže pre skutkový stav zistenej veci priniesť jednoznačnejší skutkový záver a preto upustil od prejednania sporu na pojednávaní pred odvolacím súdom.

37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav v prejednávanom spore, správne ho právne posúdil a vo veci správne rozhodol, ak žalobu na zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu zamietol, pretože žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno.

38. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutie žaloby v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

39. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanej, ktorá bola v tomto odvolacom konaní úspešná, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).