Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/17/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zastúpenej JUDr. Adelaide Emília Kuhn, advokátkou, so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 36, o zaplatenie 3.115,99 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Vec zo dňa 13. februára 2025, sp. zn.

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Vec zo dňa 13. februára 2025, č.k. -167 okrem výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalobcovi sa proti žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 13. februára 2025 č.k. -167 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.000,83 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,83 € od 30.04.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.). Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.115,99 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 21.12.2017 bola uzavretá zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru na bývanie č. 540620, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi hypotekárny úver na bývanie vo výške 50.000 € na účel výstavba nehnuteľnosti. Na základe žiadosti žalovanej o predčasné splatenie hypotekárneho úveru pre mladých ku dňu 21.02.2022 bol vystavený prísľub vydania potvrdenia o zániku pohľadávky a súvisiaceho záložného práva. Predčasné splatenie úveru bolo realizované 21.02.2022, pričom dňa 22.02.2022 žalobca zistil, že vyčíslenie v prísľube neobsahovalo sumu vyplatených štátnych prostriedkov, o čom bola následne žalovaná informovaná. Žalobca vrátil Ministerstvu financií SR sumu 3.115,99 € dňa 29.04.2022 a napriek výzvam žalovaná predmetnú sumu nevrátila. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.000,83 € titulom vyplateného štátneho príspevku pre mladých a sumy 1.115,16 € titulom príspevku banky.

3. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ustanovení až 4 (ďalej len ), , sm. b) bod 1, 3 o bankách (ďalej len zák. o bankách).

4.1 Súd konštatoval, že zmluva o hypotekárnom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení . Žalovaná požiadala o poskytnutie

štátneho príspevku pre mladých z prostriedkov Štátneho rozpočtu SR k hypotekárnemu úveru poskytnutému na účely bývania. Po splnení zákonných podmienok žalovanej bol priznaný nárok na štátny príspevok pre mladých a zároveň na príspevok banky podľa článku III. bod 5 zmluvy o hypotekárnom úvere. Keďže žalovaná úver predčasne splatila, na základe jej žiadosti o zmenu úveru dňa 01.02.2022 podpisovala formulárové tlačivo, okrem nej dané tlačivo podpisovala aj pracovníčka banky ako osoba zodpovedná za kontrolu zasielaných podkladov. V uvedenej žiadosti o zmenu úveru bola pri otázke som poberateľom štátneho príspevku zaškrtnutá odpoveď nie. Na základe tejto žiadosti banka vydala prísľub vydania potvrdenia o zániku pohľadávky a súvisiaceho záložného práva, v ktorom uviedla výšku pohľadávky z úveru č. 540620 ku 21.02.2022 v sume 46.571 €. 4.2 Hypotekárny úver bol predčasne splatený v lehote do 4 rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru, predčasným splatením úveru došlo v zmysle ust. § 85b ods. 5 písm. a) zákona o bankách, k zániku nároku na štátny príspevok pre mladých a povinnosť žalovanej podľa uvedeného ustanovenia štátny príspevok prostredníctvom banky vrátiť. Povinnosť vrátiť štátny príspevok pre mladých teda vyplýva priamo zo zákona, preto ani pochybenie banky v tomto smere, že žalovanú neupozornila na povinnosť vrátenia daného príspevku, nemôže mať vplyv na splnenie zákonnej povinnosti žalovanej príspevok vyplatený zo štátneho rozpočtu prostredníctvom banky vrátiť. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,83 €.

5. Čo sa týka vrátenia poskytnutého príspevku banky vo výške 1.115,16 € súd konštatoval, že štátny príspevok pre mladých a príspevok banky nie sú totožné nároky, vznik týchto príspevkov je síce vzájomne podmienený, keďže poskytnutie štátneho príspevku uvedené ustanovenie podmieňovalo znížením úrokovej sadzby zo strany banky. Podmienenosť poskytnutia štátneho príspevku pre mladých a príspevku poskytnutého bankou sa však týkala len nároku na vznik týchto príspevkov, inak, tieto príspevky nie sú vzájomne závislé. Príspevok banky je uhrádzaný z peňažných prostriedkov banky. Z ust. § 85b ods. 7 zákona o bankách nevyplýva povinnosť poberateľa hypotekárneho úveru vrátiť vyplatený príspevok banky v prípade predčasného splatenia hypotekárneho úveru. V uvedenom ustanovení nie je upravená ani povinnosť vrátenia príspevku poskytnutého zo strany banky v prípade naplnenia povinnosti vrátiť štátny príspevok pre mladých. Takúto povinnosť zákon o bankách neupravuje. Z uvedeného dôvodu nemožno zákonnú povinnosť vrátiť štátny príspevok pre mladých vykladať aj ako zákonnú povinnosť vrátenia poskytnutého príspevku banky. Vrátenie príspevku banky bolo upravené v článku 5. obchodných podmienok, podľa ktorých v prípade zániku nároku na štátny príspevok pre mladých dlžník je povinný bezodkladne vrátiť prostredníctvom banky poskytnutý štátny príspevok pre mladých a príspevok banky. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná ako spotrebiteľka bola oboznámená s obsahom obchodných podmienok, obchodné podmienky nie sú ňou podpísané a nebolo preukázané, aby boli žalovanej doručené. Po podaní žiadosti o predčasné splatenie príspevku banka nepostupovala vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke obozretne, s potrebnou odbornou starostlivosťou, čím z jej strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o bankách. Z dokazovania vyplynulo, že v žiadosti o zmenu úveru bolo nesprávne zaškrtnuté políčko s odpoveďou nie ako odpoveď na to, či žalovaná je poberateľkou štátneho príspevku. Práve uvedená skutočnosť mohla mať za následok to, že v prísľube vydania potvrdenia o zániku pohľadávky bola vyčíslená pohľadávka z úveru bez uvedenia povinnosti a vyčíslenia štátneho príspevku pre mladých a príspevku banky. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu o zaplatenie poskytnutého príspevku banky vo výške 1.115,16 € zamietol.

6. O príslušenstve rozhodol podľa , nariadenia vlády SR č. a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.04.2022, kedy sa žalovaná dostala do omeškania vzhľadom na výzvu zo dňa 14.03.2022.

7. O trovách konania rozhodol podľa , , obca bol v konaní úspešný len čiastočne. Neúspech mal v rozsahu sumy 1.115,16 €, teda 36 %, úspech mal vo výške 2.000,83 €, čo predstavuje 64 %. Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 28 % (64 - 36). Napriek tomu náhrada trov konania žalobcovi priznaná nebola, a to s poukazom na . Súd konštatoval, že aj keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 28 %, bolo nepochybné, že k úhrade žalovanej istiny zo strany žalovanej nedošlo v prvom rade z dôvodu pochybenia na strane žalobcu, čo napokon vyplynulo aj z podanej žaloby, kde uviedol žalobca, že vyčíslenie pohľadávky v prísľube neobsahovalo sumu vyplatených štátnych príspevkov žalovanej. Je zrejmé, že banka nedostatočne informovala žalovanú ako spotrebiteľku o jej povinnostiach, čo mohlo ovplyvniť aj rozhodovanie žalovanej týkajúcom sa jej rozhodnutia splatiť hypotekárny úver predčasne. Súd mal za to, že sa jedná o výnimočný prípad a sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. , a preto nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

8.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa /by odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 8.2 Žalovaná dôvodila, že zo samotného listu žalobcu zo dňa 14.03.2022 oznámenie o ukončení splácania úveru zo dňa 22.02.2022 a rovnako aj žiadosti o zmenu úveru zo dňa 01.02.2022 vyplynulo, že žalobca jednoznačne pri plnení svojich povinností pochybil. Toto pochybenie ani nepopiera. Napriek tomu žalovaná o údajoch z banky nemala dôvod pochybovať, a preto za konanie banky nemôže niesť zodpovednosť v žiadnom pomere. V danom prípade objektívne neexistuje dôvod, pre ktorý by bol žalobca oprávnený svoju zodpovednosť za chybný postup na jeho strane preniesť na žalovanú a žiadať od nej, aby predmetnú sumu MF SR nahradila ona. Na základe vyššie uvedeného nesúhlasí so záverom súdu, že povinnosť vrátiť štátny príspevok pre mladých vyplýva priamo zo zákona a nič na tejto skutočnosti nemení ani pochybenie banky. Žalovaná zastáva názor, že v konaní došlo k nesprávnemu postupu súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, pretože súd vykonané dôkazy vyhodnotil dvojako. Kľúčový listinný dôkaz, a to žiadosť o zmenu úveru zo dňa 01.02.2022 súd vyhodnotil dvojakým spôsobom. Jednak v bode 30. odôvodnenia v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, keď jej uložil povinnosť na plnenie vyplývajúce priamo zo zákona a v bode 36. odôvodnenia v prospech žalovanej ako spotrebiteľa, keď uviedol, že banka po podaní žiadosti o predčasné splatenie príspevku nepostupovala vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke obozretne s potrebnou odbornou starostlivosťou a došlo z jej strany k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z zákona o bankách, keďže v žiadosti o zmenu úveru bolo nesprávne zaškrtnuté políčko s odpoveďou nie, ako odpoveď na to, či žalovaná je poberateľkou štátneho príspevku. Uvedený nedostatok, resp. chyba v banky spočívajúca v nedodržaní potrebnej odbornej starostlivosti pri komunikácii so žalovanou a neposkytnutie potrebných informácií žalovanej a neoboznámenie žalovanej s jej povinnosťami v prípade predčasného splatenia úveru nemôže byť na ujmu žalovanej ako spotrebiteľky. Takéto hodnotenie listinných dôkazov je v rozpore s princípom právnej istoty uvedeným v Základných princípov a s princípom hodnotenia dôkazov Základných princípov . 8.3 Rozhodnutie má aj hmotnoprávnu vadu, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd na daný skutkový stav použil ustanovenia, na základe ktorých žalovanú sumu rozdelil na dve pomyselné časti, štátny príspevok pre mladých a príspevok banky. Žalobkyňa má za to, že toto delenie je nepodstatné, nakoľko na daný spor je potrebné v prvom rade aplikovať zákona o bankách v spojení s , keďže podstata vzniku sporu spočíva v uvedení žalovanej do omylu, a to práve žalobcom ako bankou. Zdôraznila, že vychádzajúc z je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Túto povinnosť má aj banka. Podľa judikatúry súdov sa aj na banku vzťahuje generálna prevenčná povinnosť. Je nepochybné, že banka nedostatočne informovala žalovanú ako spotrebiteľku o jej povinnostiach, čo následne ovplyvnilo aj rozhodnutie žalovanej splatiť hypotekárny úver predčasne. Len na základe chybných informácií zo strany žalobcu žalovaná splatila hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru, čím jej vznikla povinnosť vrátiť štátny príspevok pre mladých, ktorý jej bol poskytnutý. Zdôraznila, že žalobca vo vzťahu k žalovanej porušil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z zákona o bankách. Žalovaná má za to, že sú splnené všetky predpoklady pre vznik škody, a to právna skutočnosť, ktorá spôsobila škodu, porušenie prevenčnej povinnosti banky, vznik škody. Žalovanej vznikla škoda do výšky bankou požadovaného plnenia, za ktorú podľa žalovanej zodpovedá banka a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou ňou spôsobenou, pretože ak by banka na základe žiadosti žalovanej o zmenu úveru vyčíslila správny zostatok úveru, nevznikla by jej konaním žalovanej škoda. Za túto škodu zodpovedá žalobca ako banka, ktorá porušila generálnu prevenčnú povinnosť.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na bod 30. rozsudku, z ktorého citoval. Stotožnil sa s argumentáciou súdu a považuje ju za správnu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovanej prostredníctvom právnej zástupkyne doručené dňa 10.04.2025. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia

a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (/záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno vyhovieť.

12. Rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebol odvolaním žalobcu, ako osoby oprávnenej v tejto časti na podanie odvolania napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

13. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,83 € s príslušenstvom a súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

14. Rozsudok je v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku o náhrade trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia v tomto rozsahu potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.06.2025 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.6.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia CSP a a contrario.

16. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia /prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené odvolateľkou nie sú naplnené.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel ku svojim záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovanej.

19. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Predmetom konania v odvolaním napadnutom rozsahu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.000,83 € titulom vyplateného štátneho príspevku pre mladých. Uvedený príspevok bol žalovanej vyplatený po splnení podmienok pre jeho vyplatenie v súvislosti s poskytnutím hypotekárneho úveru na bývanie.

21. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko žalovaná predčasne splatila hypotekárny úver pred dobou viazanosti pre poskytnutie príspevku, vznikla jej povinnosť podľa § 85b ods. 5 písm. a/ zák. o bankách uvedený peňažný príspevok vrátiť; na splnenie tejto povinnosti nemá vplyv to, že banka pochybila a neupozornila žalovanú na túto povinnosť.

22. V prejednávanej veci podstatou odvolacích námietok je tvrdenie žalovanej, že súd i/ nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď neprihliadol na to, že v Oznámení o ukončení splácania úveru zo dňa 22.02.2022 žalobca nesprávne uviedol zostatok úveru 0 €, čím pochybil pri plnení svojich povinností a žalovaná za konanie banky nemôže niesť zodpovednosť, ii/ nesprávne právne posúdil nárok žalobcu, keď neaplikoval ust. zák. o bankách a , keďže podstata sporu spočíva v uvedení žalovanej do omylu žalobcom ako bankou.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalovanej a má za to, že súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil vecne správne.

24. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca a žalovaná dňa 21.12.2017 uzavreli Zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru na bývanie č. 540620, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej hypotekárny úver vo výške 50.000 €. V uvedenej zmluve v časti III. bod 5 boli špecifikované podmienky pre poskytnutie štátneho príspevku pre mladých podľa zák. o bankách poukazom na citovaný zákon. Žalovaná žiadosťou zo dňa 21.12.2017 zároveň požiadala o štátny príspevok pre mladých z prostriedkov štátneho rozpočtu SR k hypotekárnemu úveru poskytnutému na účely bývania podľa zák. o bankách, pričom svojim podpisom okrem iného potvrdila, že

si je vedomá, že jej nárok na štátny príspevok pre mladých zanikne, ak nedodrží podmienky stanovené zmluvou o hypotekárnom úvere ako aj ostatnými právnymi predpismi, a z tohto dôvodu bude musieť byť pohľadávka hypotekárnej banky preradená do skupiny klasifikovaných pohľadávok v zmysle osobitného predpisu NBS.

25. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že zo strany banky bola nedostatočne informovaná o možnosti refinancovať úver tak, aby nedošlo k zániku nároku na štátny príspevok, čím banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri spolupráci s ňou a uviedla ju do omylu, odvolací súd konštatuje, že žalovaná bola zmluvnou stranou pri uzavretí hypotekárneho úveru a bolo v jej záujme, ak nie jej povinnosťou, oboznámiť sa dôkladne s podmienkami poskytnutia hypotekárneho úveru a nároku na štátny príspevok vychádzajúc zo zásady právo patrí bdelým.

26. Podmienky poskytnutia štátneho príspevku pre mladých boli v zmluve špecifikované odkazom na zákon o bankách, v dôsledku čoho o to viac bolo v záujme žalovanej ozrejmiť si tieto konkrétne podmienky.

27. Aj napriek tej skutočnosti, že žiadosť o zmenu úveru zo dňa 01.02.2022 vypracovala pracovníčka banky a nesprávne zaškrtla políčko NIE pri odpovedi, či je žalovaná poberateľkou štátneho príspevku, čím možno konštatovať, že banka nepostupovala vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke obozretne, s potrebnou odbornou starostlivosťou, čím z jej strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o bankách, nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovanej, že bola uvedená do omylu, nakoľko aj napriek tomu, že žiadosť bola vypracovaná pracovníčkou banky, žalovaná bola tou osobou, ktorá žiadosť tiež podpisovala, a preto mala možnosť skontrolovať a verifikovať údaje uvedené v žiadosti o zmenu úveru, súc si vedomá toho, že poberala aj štátny príspevok pre mladých.

28. Žalovaná však nesprávnosť údajov nenamietala, zrejme ani nepostrehla, a tak svojim podpisom potvrdila správnosť údajov. Nemožno preto vytýkať (iba) banke pochybenie, ak samotná žalovaná niesla svoj podiel na uvedenom pochybení.

29. Odvolací súd tak uzatvára, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej o potrebe aplikácie ustanovení zák. o bankách v spojení s , teda že žalovaná bola uvedená do omylu a iba banka si nesplnila generálnu prevenčnú povinnosť, nakoľko k zrejmému pochybeniu došlo na oboch zmluvných stranách.

30. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením nároku tak, ako to prezentoval súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení zák. o bankách v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, týkajúcich sa štátneho príspevku pre mladých (§ 85a, 85b).

31. Vychádzajúc z ust. § 85b ods. 5 písm. a/ bod 3 zák. o bankách, nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru. Zároveň ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne nárok na štátny príspevok pre mladých podľa odseku 5 písm. a) tretieho alebo štvrtého bodu, je povinný bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok pre mladých, ktorý mu bol poskytnutý (§ 85b ods. 7 cit. zákona).

32. Nebolo spornou skutočnosťou, že zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru bola uzavretá dňa 21.12.2017, a podmienkou na zahájenie poberania príspevkov bolo čerpanie úveru a zápis záložného práva v prospech banky, k čomu došlo 10.05.2018 a 15.05.2018.

33. Žalovaná požiadala o predčasné splatenie úveru z úveru v inej banke dňa 01.02.2022, teda k splateniu hypotekárneho úveru došlo pred uplynutím štyroch rokov (pred 15.05.2022), čím žalovanej zanikol nárok na štátny príspevok pre mladých, v dôsledku čoho bola povinná bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť poskytnutý štátny príspevok pre mladých vo výške 2.000,83 €, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

34. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o príslušenstve pohľadávky a o nároku na náhradu trov konania.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku I., ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ust. , ako vecne správny potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a CSP. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).