Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-115-2025.pdf
PDF · 74.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/115/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov Mgr. Stanislava Kováča a JUDr. Ladislava Révesa, v konaní o žiadosti odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., o podmienečné prepustenie z výkonu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. júna 2025 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. mája 2025, sp. zn. 5PP/16/2025, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol: „podľa § 66 ods. 1 písm. b) ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 30T/171/2007 zo dňa 11.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/3/2009 zo dňa 13.4.2010 zamieta.“ Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 27-29 spisu. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený A. B. (č.l.25 spisu), ktorú bližšie písomne neodôvodnil. Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 25 spisu. ) Do neverejného zasadnutia krajského súdu odsúdený zahlásenú sťažnosť písomne neodôvodnil. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti, ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote, avšak nie je dôvodná. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdŕžaní žiadosti odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia na 06.05.2025, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné, aby vydal zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd. Následne okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti na základe, ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému u ktorého je reálny predpoklad, že uložený trest splnil svoj účel a bez potreby celkového výkonu tohto trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnosti prevýchovy odsúdeného. Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd správne konštatoval, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, teda vykonal pomernú časť uloženého trestu a to dňa 08.12.2021, avšak odsúdený nespĺňa ani jednu materiálnu podmienku nakoľko odsúdený svojím správaním vo výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné polepšenie a tiež nemožno od neho bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Krajský súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 2/2018 z 23.01.2018). Vo vzťahu k posúdeniu materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody súd skúma či u odsúdeného prišlo k polepšenie, teda či u neho prebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti ovplyvňujúci nádeje, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v rámci čoho musí zvážiť aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa výkon trestu týka. Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľov osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, však samé o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť len prejavom vonkajšie adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného (primerané rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 37/1973). Materiálnu podmienku (druhú) možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátene jeho skorších odsúdení (primerané rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R5/1917).
Z ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že len dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody samé o sebe nemusí byť prejavom, že odsúdený sa polepšil, pretože môže ísť len o prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, prípadne ide o účelové konanie motivované výlučne snahou byť podmienečne prepustený, ktoré po opadnutí motivácie o dobrom správaní nedáva záruku, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody teda dôjde až vtedy, keď vykonané dokazovanie predstavuje spoľahlivý podklad pre záver, že odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti. Je odhodlaný viacej takto nekonať, došlo u neho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre podmienečné prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne nestačí. Priazeň zákona v podobe možností podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je viazané na pomerne prísne vyššie uvedené formálne a materiálne podmienky. V prípade spoľahlivého zistenia preukázania ich splnenia môže (nemusí) byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, inak celý trest vykoná. Z hodnotenia odsúdeného vyplýva, že odsúdený v súčasnosti disponuje dobrou pracovnou morálkou, jeho správanie v ústave je na požadovanej úrovni, čo však nebolo vždy, ako to vyplýva z hodnotenia odsúdeného, voľný čas sa snaží tráviť v rámci svojich možností zmysluplne. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní, avšak menovaný odsúdený zastáva iba formálny kritický postoj k spáchanému činu
pre ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, preto je nutné správanie odsúdeného hodnotiť len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, nie však ako preukázanie polepšenia. V tomto smere je potrebné poukázať, že odsúdený má skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody a vie akým spôsobom si vytvoriť podmienky na podmienečné prepustenie, pretože už bol v minulosti 2x podmienečne prepustený a to uznesením Okresným súdom Martin zo dňa 22.11.1984 sp. zn. Pp 353/84 a uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 24.09.1997 sp.zn. 2Pp 516/1997 pričom v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu 27.09.2003. Krajský súd taktiež prihliadal na závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil a pre ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá bola násilného charakteru. Pokiaľ ide o resocializačnú prognózu táto je podľa hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CEA menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je u odsúdeného stredné. Vzhľadom k uvedenému aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody spočívajúce v polepšení sa a naplneniu očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život nespĺňa a preto nie je možné ho z výkonu trestu, ktorý momentálne vykonáva podmienečne prepustiť. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov aj krajský súd má za to, že u odsúdeného nie sú splnené zákonné podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona, preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.