Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Uznesenie_12P-21-2021.pdf
PDF · 101.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/21/2021
Uznesenie
Okresný súd Námestovo vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, a A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, deti rodičov: matky - A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, a otca - Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledujúcom rozsahu:
Ia) Súd n a h r á d z a súhlas otca so zápisom maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX, do predškolského zariadenia v Základnej škole s materskou školou X. S. XXX, X. S. Č.. XXX, a to za účelom absolvovania povinného predprimárneho vzdelávania v školskom roku 2021/2022.
Ib) Súd n a h r á d z a súhlas otca so zápisom maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX, do predškolského zariadenia v Základnej škole s materskou školou X. S. XXX, X. S. Č.. XXX, a to za účelom absolvovania adaptačného pobytu a následného predprimárneho vzdelávania.
II. Súd p o u č u j e otca a kolízneho opatrovníka o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej z dôvodu nedohody rodičov o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, a to vo veci určenia predškolského zariadenia pre maloleté deti, prípadne aj vo veci komplexnej úpravy výkonu rodičovských práva a povinností. Účastníkmi tohto konania budú matka, otec a maloleté deti. Dôsledkom rozhodnutia v takomto konaní bude aj zrušenie tohto neodkladného opatrenia.
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.06.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletých detí, ktorým žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým udelí matke maloletých detí súhlas na ich zapísanie do materskej školy v X. S..
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že obidve maloleté deti žijú s ňou v spoločnej domácnosti. Tohto času žije v dome svojich rodičov, kde užíva dve izby. Nakoľko syn Z. bude od septembra 2021 plniť povinné predprimárne vzdelávanie, matka podala prihlášku do Základnej školy s materskou školou X. S. XXX. Taktiež podala prihlášku aj pre dcéru A.Ú., na ktorú návšteva materskej škôlky bude pozitívne vplývať. Otec maloletých deti tieto prihlášky nechce podpísať, nakoľko chce aby navštevovali materskú školu v obci K.. Ako navrhovateľka ďalej uviedla, tak s otcom maloletých detí nemajú upravené rodičovské práva a povinností, preto žiada aby súd neodkladným opatrením dal matke maloletých súhlas na zapísanie maloletých detí do materskej školy v X. S.. K návrhu navrhovateľka priložila kópie rodných listov obidvoch maloletých detí.
3. Súd podaním zo dňa 09.06.2021 žiadal kolízneho opatrovníka maloletých detí na zaslanie aktuálnej správy zo šetrenia pomerov z rodinného prostredia. Kolízny opatrovník zaslal súdu dňa 15.06.2021 správu, v ktorej uviedol, že matka maloletých podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko medzi rodičmi je dlhodobejšie narušená komunikácia. Otec maloletých detí nikdy nerešpektoval názory partnerky, komunikácia sa vyúsťovala do sporov a práve z týchto dôvodov sa matka maloletých detí odmieta spolu s maloletými deťmi nasťahovať do domácnosti otca. Matka maloletých sa domnieva sa, že práve to je dôvodom prečo otec nechcel dať súhlas, aby maloleté deti navštevovali Základnú školu s materskou školou v X. S.. Otec maloletých potvrdil, že v čase kedy žili v spoločnej domácnosti v X. S., pramenili medzi partnermi neustále hádky, ktoré boli dôvodom pre odchod z domácnosti matky. Domácnosť v mesiaci marec r. 2021 opustil a odsťahoval sa do staršieho rodinného domu v obci K.. Rodinný dom, v ktorom žije otec maloletých detí je v rekonštrukcii a v podielovom spoluvlastníctve jeho matky spolu so súrodencami otca. V rodinnom dome býva spolu so svojou matkou, ktorá je starou matkou maloletých detí. Navrhovateľka je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. V predchádzajúcom období pracovala ako SZČO- účtovníčka. Jej príjem predstavuje dávku v nezamestnanosti 1100,- Eur, prídavok na 2 deti. Príjem matky je postačujúci na pokrytie výdavkov v domácnosti. Finančne zabezpečuje domácnosť matka, nakoľko otec maloletých detí sa v spoločnej domácnosti nezdržiava. Od jeho odchodu na výdavky pre maloleté deti neprispieva nijakým spôsobom. Matka zvažuje podať aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom. Otec pracuje ako bagrista, na území Slovenskej republiky. Jeho príjem predstavuje 700,- Eur. Výdavky otec maloletých detí uviedol na chod domácností, v ktorej sa aktuálne zdržiava. Otec uviedol, že maloletým deťom prispieva na stavebné sporenie. Maloleté deti žijú spolu so svojou matkou v spoločnom dome vo vlastníctve starých rodičov zo strany matky. Dom je dvojpodlažný, čistota a hygiena priestorov sú na požadovanej úrovni. Domácnosť je zariadená štandardným nábytkom. Maloletý Z. a A. majú k dispozícii dve spoločné izby, ktoré užívajú so svojou matkou. Maloleté deti majú vytvorené podmienky pre oddych, hru a pokojný spánok. Na tejto adrese s nimi žijú aj starí rodičia a brat matky, ktorí sú jej nápomocní so starostlivosťou o detí. Zdravotný stav detí je dobrý, nie sú v evidencii odborných lekárov. Ošetrujúci lekár maloletých je MUDr. K. F.. Stanovený liečebný režim je dodržiavaný. Vykonaným zisťovaním, ktoré bolo realizované terénnou sociálnou prácou, pohovorom s rodičmi a deťmi bolo zistené, že starostlivosť o maloleté deti momentálne zabezpečuje matka, nakoľko otec opustil spoločnú domácnosť a v ktorej sa nezdržiava. Do tej doby sa na výchove podieľali spoločne. Vzťahy a komunikácia medzi rodičmi sú narušené. Komunikácia je vymedzená len ohľadom maloletých deti. Maloleté deti majú vytvorený citový vzťah k obidvom rodičom. Otec sa snaží byť v kontakte s deťmi cez správy. Matka otcovi v kontakte s maloletými deťmi nebráni. Na základe vyššie uvedených skutočností kolízny opatrovník odporučil súdu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, nakoľko je to v záujme maloletých detí.
4. Kolízny opatrovník na výzvu súdu dňa 25.06.2021dopnil správu a uviedol, že v rodičovskom konflikte a nezhodách medzi rodičmi od podania predošlej správy nedošlo k žiadnym zmenám. Partneri naďalej medzi sebou udržiavajú komunikáciu sporadicky, ktorá je sústredená na zabezpečovanie potrieb pre maloleté deti. Matke bolo poskytnuté sociálne poradenstvo ohľadom podania návrhu na úpravu práv a povinností voči maloletým deťom, kde matka vo svojom vyjadrení uviedla, že zvažuje súdom upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Matka ďalej uviedla, že maloleté deti sú zapísané do Základnej školy s materskou školou v X. S. XXX, nakoľko maloletý Z. si od septembra 2021 bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie a maloletá A. nebude navštevovať materskú školu denne, ale bude realizovať skôr adaptačný pobyt.
5. Súd podaním zo dňa 17.06.2021 vyzval aj otca maloletých detí, aby sa písomne vyjadril k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zapísania deti do materskej školy v X. S.. Otcovi sa túto výzvu nepodarilo poštou doručiť a preto sa k návrhu matky nevyjadril, avšak ako je vyššie uvedené jeho vyjadrenie je zahrnuté v správe kolízneho opatrovníka.
6. Po oboznámení sa so spisovým materiálom (vyššie citovaného obsahu) súd dospel k záveru, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konanie podľa tohto zákona (CMP) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa čl. 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. Podľa § 111, písm. h) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.
Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie , ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 337 ods. 1 CSP, k súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
8. Súčasťou komplexu starostlivosti súdu o maloletých podľa právnej úpravy Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku je aj inštitút neodkladného opatrenia a to aj vo veciach, kedy sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, čím sa v súlade s článkom 4 základných princípov CMP zabezpečuje bezodkladná potreba úpravy pomerov maloletého v jeho najlepšom záujme.
9. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.
10. V zmysle § 35 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
11. Podľa § 28a ods. 1 Zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“), pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné. Podľa § 28a ods. 2 Školského Zákona, povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak odsek 3 neustanovuje inak. Podľa § 59 ods. 2 Školského Zákona, na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené. Podľa § 59 ods. 3 Školského Zákona, riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2. Podľa § 59 ods. 4 Školského Zákona, dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája. Podľa § 59 ods. 7 Školského Zákona, riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu. O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. Podľa § 59a ods. 1 Školského Zákona, povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v materskej škole v obci, v ktorej má trvalý pobyt (ďalej len "spádová materská škola"), ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie. Podľa § 59a ods. 2 Školského Zákona, riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu. Podľa § 59a ods. 3 Školského Zákona, dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt, na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy.
12. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, po posúdení návrhu matky maloletých a z vyjadrenia kolízneho opatrovníka súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, nakoľko mal za osvedčené, že takéto rozhodnutie je za daného stavu naliehavé a je predovšetkým v najlepšom záujme maloletých detí. V danej veci navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov u maloletých detí. V danom prípade sa rodičia maloletých detí nevedia dohodnúť na tom, ktorú materskú školu budú ich deti navštevovať, pričom každý z rodičov má záujem na tom, aby deti navštevovali materskú školu v mieste pobytu toho ktorého rodiča. Súd mal zo správy kolízneho opatrovníka preukázané, že spoločnou domácnosťou rodičov bola tá v X. S., kde aj v súčasnej dobe býva matka spolu s maloletými deťmi a po neustálych hádkach rodičov otec maloletých túto domácnosť opustil a presťahoval sa do obce K.. Z tohto dôvodu je podľa § 59a ods. 2 Školského zákona spádovou materskou školou maloletých detí tá v X. S..
Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia je hlavne z dôvodu, že maloletý Z. dosiahol dňa XX.XX.XXXX vek päť rokov (v roku, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole) a je teda v súlade s § 28a ods. 1 Školského zákona povinný absolvovať predprimárne vzdelávanie. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia je aj z dôvodu, že v súlade s § 59 ods. 4 Školského zákona žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie zákonní zástupcovia podávajú v čase od 1. mája do 31. mája dotknutého roku a v súlade s § 59 ods. 7 Školského zákona riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne
vzdelávanie do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať.
Z vyššie uvedeného a skutočnosti, že matka maloletých návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala práve dňa 07.06.2021, teda v čase keď rozhodovanie riaditeľov materských škôl vrcholí, vyplýva, že v tejto veci sa rodičia maloletých nevedia dohodnúť. Rodičia majú záujem, aby maloletý Z. absolvoval povinné predprimárne vzdelávanie, pričom navrhovateľka má podľa jej návrhu záujem aj, aby maloletá A.Ú. absolvovala aj adaptačný pobyt v materskej škole čo je rovnako v jej najlepšom záujme. Podľa § 59a ods. 2 riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu. V priebehu konania mal súd preukázané, že maloleté deti majú trvalý pobyt v obci X. S., kde skutočne aj bývajú a majú svoje zázemie.
Maloletá A. vzhľadom k tomu, že má len štyri roky, tak nie je povinná absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole, avšak podľa názoru súdu je v jej najlepšom záujme absolvovať v materskej škole adaptačný pobyt a následne sa zapojiť do predškolského vzdelávnia. Rovnako je v jej najlepšom záujme, aby tento adaptačný pobyt absolvovala v materskej škole, ktorú navštevuje aj jej brat a obaja v tejto obci majú aj trvalý pobyt. Súd preto vo výroku Ib) tohto neodkladného opatrenia rozhodol aj o nahradení súhlasu otca maloletých s jej predprimárnym vzdelávaním.
13. V posudzovanom prípade ide o spor medzi rodičmi, keďže sa nevedia dohodnúť na navštevovaní materskej školy maloletých detí, čo je vec súvisiaca s výkonom rodičovských práv a povinností. Zákon o rodine v § 35 vypočítava prípady ako vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správu majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prípravu na budúce povolanie. V tomto prípade však nejde o výpočet taxatívny, a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Zákonodarca sa pri ich zakotvení inšpiroval doterajšou súdnou praxou, ako aj právnou teóriou (R 8/1971). Súd má za to, že v tomto prípade ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, nakoľko maloletý Z. je povinný absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole a maloletá A. má absolvovať adaptačný pobyt, čo je v najlepšom záujme obidvoch maloletých detí. Dohoda by sa v normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však v zmysle tohto ustanovenia môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu.
„Zákon o rodine predpokladá, že rodič, ktorý zastupuje dieťa, koná v súlade s vôľou druhého rodiča. V prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, vyjadrenie druhého rodiča nie je nutné. Zákon o rodine výslovne nedefinuje "podstatné veci" vyžadujúce zastupovanie (zhodu) oboch rodičov, preto je potrebné posudzovať každý návrh podľa okolností konkrétneho prípadu. O nezhodu v podstatných veciach ide napr. pri voľbe povolania dieťaťa, štúdiu dieťaťa, určenie bydliska dieťaťa, zmene priezviska, dispozícii s majetkom a pod. V prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa opýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 49 zákona o rodine (teraz § 35).“ Z tohto judikátu (Rc) 5 Cz 119/67
- rozhodnutí Nejvyššího soudu sp.zn. 5 Cz 119/67 z 30.11.1967 vyplýva, že pokiaľ sa nejedná o bežnú vec je treba sa opýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. V tomto prípade sa nejedná o bežnú vec, ale o vec podstatnú, pretože to ktorú materskú školu budú deti navštevovať a pripravovať sa tak na štúdium pre povinnú školskú dochádzku, čo bezpochyby súvisí aj s prípravou na ich budúce povolanie.
14. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci a vzhľadom k tomu, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby navštevovali materskú školu v ich spádovej oblasti, teda v mieste ich pobytu, tak je potrebné nariadenie neodkladného opatrenia. Maloletý Z. je povinný absolvovať povinné predprimárne vzdelávanie, na ktoré je potrebné prijatie riaditeľom materskej školy
do 15. júna dotknutého roku. Súd preto vyhovel návrhu matky maloletých deti a nariadil neodkladné opatrenie tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. Súd v tomto prípade neukladá navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote návrh vo veci samej (návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom), pretože v tomto prípade sa týmto neodkladným opatrením nemožnosť dosiahnutia dohody pri výbere materskej školy pre maloleté deti vyrieši. V prípade, že nezhody pri výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom budú medzi rodičmi pokračovať, tak títo môžu na tento súd podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd preto podľa § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP vo výroku II. poučil účastníkov konania, ktorí nepodali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o možnosti podať návrh vo veci samej na príslušný súd a dôsledkoch takto začatého konania
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon (CMP) neustanovuje inak.
17. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd preto rozhodol aj o náhrade trov konania. Súd nevzhliadol žiadne okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznať nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania (§ 55 CMP) a rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP) t.j. na Okresnom súde Námestovo. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 CMP).
Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP).