Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-42-2025.pdf
PDF · 90.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/42/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr. Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v Nitre, trvale bytom C. D. XX, trestne stíhanému pre skutok obžalobou právne posúdený ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 18. júna 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. januára 2025, sp. zn. 20T/34/2023 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. januára 2025, sp. zn. 20T/34/2023 bolo rozhodnuté tak, že obžalovaný sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou Pv 105/23/3301, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa 23.04.2023 v čase o 21:43 hodine v Bánovciach nad Bebravou na ul. X. E. pri garáži s popisným číslom XXXX sa ležiac na zemi počas vykonávania služobného zákroku s využitím hmatov a chmatov sebaobrany podľa § 51 odsek 1 písmeno c) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore poškodenému príslušníkovi PZ stržm. F. G. vyhrážal slovami: ,,zabijem ťa, rozjebem ťa a zajebem ťa", pričom na opakované výzvy poškodeného, aby upustil od protiprávneho konania, nereagoval, kládol aktívny odpor a poškodeného poškriabal na zápästí, predlaktí a lakti pravej ruky, čím poškodenému spôsobil povrchové plošné rany v oblasti pravého lakťa o veľkosti 5 cm2, pravého zápästia o veľkosti 4 cm2 a dorza pravej ruky o veľkosti 2 cm2 a od svojho konania upustil až po tom, ako poškodený využil voči nemu hrozbu zbraňou podľa § 60 odsek 1 písmeno a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Dodatočne prokurátor odvolanie odôvodnil po poukázaní na výrokovú časť napadnutého rozsudku a odôvodnenie okresného súdu nasledovne: „Zo súdneho spisu a vyššie uvedeného je zrejmé, že vo výpovedi svedka H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 6.11.2024 a jeho výpovedi z prípravného konania po vznesení obvinenia dňa 24.4.2023 bol podstatný rozpor v tom, že zatiaľ čo svedok v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že počas služobného zákroku sa obžalovaný vyhrážal poškodenému smrťou, konkrétne, že na poškodeného vykrikoval, že tohto „zabije, zajebe a rozjebe“, pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní už uviedol len to, že obžalovaný sa poškodenému vyhrážal, ale konkrétne nevie ako, pretože bol za obžalovaným.
Je potrebné prisvedčiť úvahe súdu v tom, že v danom prípade bolo namieste buď kladenie doplňujúcich otázok, alebo priamo postup podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku a odstrániť tento podstatný rozpor z prípravného konania.
Nestotožňujem sa však s právnym názorom súdu v tom, že odstraňovanie rozporov nie je úlohou súdu, ale výlučne na návrh strán, keď aj z citovaného ustanovenia Tr. poriadku má vyplývať, že odstraňovanie rozporov je možné iba na základe návrhu procesných strán. Takýto výklad považujem za príliš formalistický a izolovaný z kontextu základných zásad trestného konania upravených v § 2 ods. 10 Tr. poriadku, ale najmä § 2 ods. 11 Tr. poriadku.
V zmysle § 264 ods. 1 Tr. poriadku ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.
V zmysle § 2 ods. 11 Tr. poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 264 ods. 1 Tr. poriadku síce vyplýva, že odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka oproti jeho skoršej výpovedi sa prioritne odstraňuje na návrh – prokurátora, obžalovaného alebo jeho obhajcu, pokiaľ však takýto návrh niektorá zo strán konania nepodá, nie je to dôvodom na pasivitu zo strany súdu a ignorovanie vzniknutého rozporu vo svedeckých výpovediach, ale práve naopak, je úlohou odstraňovať tieto rozpory vo výpovediach svedka podľa ustanovenia § 2 ods. 11 Tr. poriadku.
Tento záver opakovane vyplýva aj z odbornej literatúry, keď napríklad Trestný poriadok – veľký komentár, prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD. A spol., IV. Vydanie na str. 612 uvádza, že v prípade, že si svedok nepamätá s odstupom času na podrobnosti prípadu alebo sa vyskytnú podstatné rozpory v jeho výpovediach a strany nenavrhnú predloženie zápisnice o skoršej výpovedi na vysvetlenie rozporov, má tak urobiť súd na základe § 2 ods. 11 Tr. poriadku. Totožný záver vyplýva aj z diela Trestný poriadok – stručný komentár, JUDr. Štefan Minárik a kol, II. prepracované vydanie, str. 726 a ďalších.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto nestotožňujem so záverom prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení rozsudku uviedol, že nie je úlohou súdu odstraňovať rozpory vo svedeckých výpovediach a toto je možné len na základe návrhu strán a preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/34/2023 zo dňa 16.1.2025 a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Prievidza, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“
Do dňa konania verejného zasadnutia odvolací súd neobdržal písomné vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu prokurátora. Verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo prejednanie a rozhodnutie o podanom odvolaní prokurátora, bolo podľa § 293 ods. 5 Tr. por. vykonané dňa 18.6.2025 v neprítomnosti obžalovaného. Upovedomenie o termíne tohto verejného zasadnutia bolo obžalovanému doručené fikciou doručenia podľa § 66 ods. 3 Tr. por. dňa 29.5.2025. S poukazom na uvedené a na to, že v riadne a včas doručenom uvedenom upovedomení obžalovaného o termíne verejného zasadnutia bol obžalovaný poučený aj o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti podľa § 293 ods. 5 Tr. por., odvolací súd rozhodol o vykonaní vereného zasadnutia, na ktorom došlo k vyhláseniu tohto uznesenia, v neprítomnosti obžalovaného.
Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a navrhol rozhodnúť v zmysle petitu uvedenom v písomných dôvodoch odvolania.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku, z dôvodov podaného odvolania podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že namieta existenciu chyby konania spočívajúcu v porušení ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, teda dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Ako vyplýva z vyššie citovaného obsahu písomných dôvodov odvolania, prokurátor namieta absenciu aktivity okresného súdu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Prokurátor konkrétne namieta, že súd mal povinnosť prečítať výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a jeho výpoveďou z prípravného konania. Súd mal tak postupovať napriek tomu, že taký návrh na prečítanie výpovede svedka a odstránenie rozporov nenavrhol obžalovaný a ani prokurátor, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prítomný, ktorému bolo umožnené vykonať výsluch svedka a klásť mu otázky, ktorú možnosť aj prokurátor využil. Prokurátor povinnosť súdu iniciatívne zasahovať do procesu dokazovania odvodil z ustanovenia § 2 ods. 11 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.
Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne ustanovenie Trestného poriadku neukladá súdu povinnosť nahrádzať absenciu aktivity prokurátora v procese dokazovania na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k preukazovaniu viny obžalovaného.
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
Podľa § 2 ods. 14 Tr. por. strany sú si v konaní pred súdom rovné.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.
Podľa § 2 ods. 18 Tr. por. konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
Nie je zrejme sporné, že nositeľom dôkazného bremena v kontradiktórnom súdnom konaní vo vzťahu k preukazovaniu viny obžalovaného je prokurátor. Ťažisko dokazovania prebieha v súdnom konaní, ktoré
je vedené ako spor strán, ktorými sú oproti sebe stojaci prokurátor a obžalovaný. Súd podľa Trestného poriadku nie je, ako tomu bolo v minulosti, zaradený medzi orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú už iba policajt a prokurátor. Vylúčenie súdu z orgánov činných v trestnom konaní je zvýraznené aj v základných zásadách trestného konania, keď v zmysle § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov (§ 10 ods. 2 Tr. por.).
Odvolací súd ďalej uvádza, že povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti majú už len orgány činné v trestnom konaní, ktoré v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. majú povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Uvedená zákonom výslovne zakotvená povinnosť orgánov činných v trestnom konaní (nie súdu) sa nevzťahuje iba na prípravné konanie, ale aj konanie pred súdom. Citované ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu bez pochybností a celkom jednoznačne označuje orgány, ktorým je zákonom uložená povinnosť zisťovať skutkový stav veci a obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti. Medzi tieto orgány súd už nie je zaradený.
Z ustanovenia § 2 ods. 11 Tr. por. síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrh- li, ale v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kon- tradiktórnene konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej stra- ne a obžalovaného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usved- čujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnutie sporu medzi prokurátorom, ktorý na jednej strane zastupuje štát (§ 2 ods. 5 ve- ta prvá Tr. por.) a obžalovaným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie inicia- tívne napomáhať jednej alebo druhej strane a svojím postupom nesmie dať ani príčinu k pochybnostiam o rovnakom prístupe k obžalobe ako aj k obhajobe. Súd sa nikdy nesmie stavať do pozície „pomocníka“ obžaloby usilujúc sa pri absencii aktivity prokurátora, resp. jeho nečinnosti vo vzťahu k preukazovaniu viny obžalovaného o jeho odsúdenie. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu.
Pokiaľ prokurátor v dôvodoch podaného odvolania poukazuje aj na § 2 ods. 11 Tr. por., podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie hovorí o možnosti súdu vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli avšak nezakladá súdu povinnosť vykonať tieto dôkazy. Odvolací súd k tomu dodáva, že v zmysle tohto ustanovenia úloha súdu v dokazovaní na hlavnom pojednávaní je iba výnimočná a doplňujúca. Vôbec sa nemôže vzťahovať na aktívny prístup súdu vo vzťahu k preukazovaniu viny obžalovaného. Jej opodstatnenie môže v kontradiktórnom trestnom konaní prichádzať do úvahy napríklad v procese dokazovania týkajúceho sa rozhodnutia o treste s potrebou vyžiadania a zabezpečenia spisov, keďže súd má povinnosť v prípade preukázania viny obžalovanému uložiť zákonný trest.
S poukazom na uvedené odvolací súd sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora v dôvodoch podaného odvolania o danosti dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., keďže nezistil žiadne chyby konania spočívajúce v porušení ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
Pokiaľ prokurátor v petite písomných dôvodov podaného odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok aj z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd k tomu uvádza, že z obsahu písomných dôvodov odvolania prokurátora nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.