Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-21-2021.pdf
PDF · 77.67 KB
Case nature
Subarea
64Ek/21/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému: B., s.r.o., so sídlom M. 2, XXX XX O., R.: XXXXXXXX, o vymoženie X.XXX,X EUR, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Soňa Majkútová, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 257, 90501 Senica, sp. zn. 105EX 18/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/21/2021 zo dňa 8. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/21/2021 zo dňa 8. apríla 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 31.12.2020, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie peňažného plnenia, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. k. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Dvo zo dňa 03.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2013 a vykonateľnosť dňa 15.12.2013.
2. Poverením zo dňa 12.01.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňa Majkútová, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 257, 90501 Senica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 105EX 18/21.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/21/2021 zo dňa 08.04.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Súd k námietke povinného, ktorou poukazuje na to, že exekučné konanie je duplicitným podaním novej exekúcie a pravdepodobne k nemu prišlo nedopatrením konštatuje, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Soňa Majkútová sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho exekučného titulu a to - rozhodnutia Daňového úradu Trnava č.k. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Dvo zo dňa 03.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2013 a vykonateľnosť dňa 15.12.2013. Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že na exekučnom súde sa vedie ešte jedna exekúcia voči povinnému pod sp. zn. 65Ek/1081/2019, kde ako oprávnený tiež vystupuje Slovenská konsolidačná a.s., avšak ide o exekučné konanie, ktoré vedie súdny exekútor JUDr. Soňa Majkútová pod svojou sp. zn. 105EX 361/19, kde predmetom je vymoženie pohľadávky vo výške 73.106,77 Eur na podklade exekučného titulu - platobný výmer Daňového úradu Piešťany č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dvo zo dňa 06.06.2011, ktorým pôvodný veriteľ vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnických osôb za rok 2007 vo výške 74.225,88 Eur. Súd lustráciou v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) zistil, že pod číslom zmluvy Z1800230 bola dňa 27.11.2018 uzatvorená Zmluva o postúpení daňových a colných nedoplatkov č 2/2018, kde bola pohľadávka postúpená z postupcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 na postupníka Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska ul. č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. S poukazom na vyššie uvedené je jasné,
že nejde o duplicitné vedenie exekúcie, nakoľko nie je splnená totožnosť vymáhaného nároku a exekučného titulu v týchto dvoch odlišne vedených konaniach. Pokiaľ povinný poukazuje na zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, súd dáva povinnému do pozornosti fakt, že ide o novú exekúciu, ktorá sa vykonáva na základe exekučného titulu (rozhodnutia Daňového úradu Trnava č.k. 9214301/5/4015289/13/Dvo zo dňa 03.09.2013), na podklade ktorého sa neviedla ešte žiadna exekúcia a preto nejde o opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj), čo znamená, že v tomto prípade nemožno aplikovať zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní. K tvrdeniu povinného, ktorým upozorňuje na aktuálnu ekonomickú situácii spôsobenú pandemickou situáciou, súd dodáva, že povinný môže v zmysle ustanovenia § 61g ods. 1 Exekučného poriadku požiadať súdneho exekútora, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach (oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že je ochotný súhlasiť so splátkovým kalendárom v prípade ak povinný navrhne primeranú výšku mesačných splátok).“ Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie teda poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, neplatnosť exekučného titulu, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej vytkol súdu, že: „Vo svojom rozhodnutí súd asi svojou cestou realizoval rešerš genézy reálneho stavu pohľadávky, pričom však opomenul kauzálny stav povinnej informovanosti zo strany daňových orgánov, pretože o pohľadávke z ich strany sme preukázateľne neboli informovaní, čo sa z tohto aspektu zdá nanajvýš „zvláštne", pretože vo všetkých ostatných atribútoch prišlo k dohode strán. Sme presvedčení, že pohľadávka Slovenskej konsolidačnej a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005 mala byť jasná a známa, ucelená už pri schvaľovaní exekúcie súdom, lebo podľa nás je jedným titulom jednej kauzy. Konanie oprávneného je potom zmätočné, nejasné, obchádza princíp rovnakého zaobchádzania, čo je v zrejmom rozpore s právnymi predpismi a zdá sa z aspektu počítania času aj premlčaná.“
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 85 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
12. Po preskúmaní veci sa súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s námietkami vznesenými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
13. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd sa nad rámec uvedeného na tomto mieste bude zaoberať tvrdeniami povinného, o ktoré opiera svoju sťažnostnú obranu, a to konkrétne otázkou doručenia exekučného titulu, ktoré povinný v podanej sťažnosti rozporuje, keď tvrdí, že o pohľadávke oprávneného nebol preukázateľne informovaný, a následne otázkou premlčania výkonu predloženého exekučného titulu, keďže povinný v podanej sťažnosti vzniesol námietku premlčania.
14. K otázke doručenia exekučného titulu povinnému súd uvádza, že skúmaním tejto otázky je povinný sa zaoberať v rámci posudzovania formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. O skutočnosti, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený však svedčí doručenka, ktorej fotokópiu oprávnený súdu predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, a z ktorej je zrejmé, že povinnému bol exekučný titul riadne doručený na adresu jeho sídla, tak ako je zapísaná v Obchodnom registri, a to konkrétne dňa 12.09.2013, čo povinný na predmetnej doručenke potvrdil odtlačkom jeho pečiatky a podpisom osoby splnomocnenej na preberanie poštovej zásielky obsahujúcej predmetný exekučný titul. Poukazom na uvedené súd námietku povinného pojednávajúcu o tom, že údajne nebol o exekučnom titule preukázateľne informovaný, považuje za vyvrátenú práve predmetnou doručenkou. K relevancii doručenia exekučného titulu preukázaného práve predmetnou doručenkou súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, ktorú je možné analogicky aplikovať aj na doručovanie exekučného titulu, z ktorej vyplýva, že: „Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.“ (bližšie Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010).
15. K druhej námietke povinného ohľadne premlčania výkonu predloženého exekučného titulu súd poukazuje na citované ustanovenie § 85 Daňového poriadku, ktoré upravuje plynutie premlčacej doby a jej predĺženie o plynutie novej premlčacej doby po doručení výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého nezaplatením uloženej pokuty. Oprávnený totiž spolu s návrh na vykonanie exekúcie súdu predložil aj Výzvu datovanú dňom 02.11.2015, ktorou vyzval povinného na zaplatenie exekučným titulom vyrúbenej pokuty, a ktorú Výzvu oprávnený povinnému aj riadne doručil dňa 09.11.2015, o čom svedčí priložená doručenka opatrená podpisom a pečiatkou povinného. K námietke premlčania výkonu exekučného titulu tak súd uvádza, že táto je nedôvodná. Exekučný titul je totiž vykonateľný dňom 15.12.2013, pričom právo na vymáhanie predmetného daňového nedoplatku by bolo premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, avšak z dôvodu doručenia Výzvy povinnému dňa 09.11.2015 začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená, a to teda od 01.01.2016 začína plynúť nová šesťročná premlčacia doba, ktorej uplynutie by bolo datované až dňom 31.12.2021. Z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 31.12.2020, právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčané nie je.
16. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti svedčiace o neúčinnej obrane povinného uvedenej v podanej sťažnosti, súd sťažnosť povinného podanú voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka ako nedôvodnú zamietol.
17. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).