Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_26S-63-2020.pdf
PDF · 105.39 KB
No categories available
26S/63/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Benrealis s.r.o., sídlo Mudroňova 1711/71, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 673 439, zastúpený advokátskou kanceláriou: LEGATE, s.r.o., sídlo Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 508124/2020 z 02.11.2020 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd priznáva správnej žalobe proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 508124/2020 z 02.11.2020 odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu (§ 19 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) dňa 25.11.2020, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, spolu so zrušením jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Mesta Nitra č. 0339632/2020 zo dňa 20.07.2020. Žalobca súčasne podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra, č. 0339632/2020 z 20.07.2020, ktorým podľa § 12 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj, čl. 2 písm. c) a písm. e) Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra č. 14/2019 o miestnom poplatku za rozvoj, žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubilo miestny poplatok za rozvoj v sume 70.160,- eur. 3. Žalobca samostatným podaním, podaným o 24 minút po podaní žaloby, navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a/ SSP.
4. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie je exekučným titulom pre vykonanie daňového exekučného konania, pričom daný správca dane môže zabezpečiť vymáhanie daňového nedoplatku aj podľa Exekučného poriadku. V prípade, ak by nebol priznaný správnej žalobe odkladný účinok, žalobcovi hrozí nemožnosť účasti vo verejných obstarávaniach, zákaz nakladať s majetkom, nemožnosť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, nemožnosť prevodu majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach, nemožnosť pre spoločníka žalobcu previesť väčšinový obchodný podiel, resp. pre žalobcu nadobudnúť väčšinový obchodný podiel v inej spoločnosti, nemožnosť získať dotáciu zo štátneho rozpočtu v rámci národných dotačných schém, dotáciu z rozpočtu obcí a vyšších územných celkov, resp. priamy alebo nepriamy grant z fondov EÚ. Osobitne žalobca ako dôvod priznania odkladného účinku správnej žaloby rozviedol hrozbu predčasnej splatnosti úveru pre porušenie úverovej
zmluvy, realizovanej zo strany bánk a finančných inštitúcií vo vzťahu k úverovým vzťahom. Žalobca uviedol, že žalobca mal v úmysle realizovať stavebný zámer (v súvislosti s ktorým mu správnou žalobou napadnutým rozhodnutím bol vyrubený miestny poplatok za rozvoj) v katastrálnom území Y., pričom za účelom jeho realizácie uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou dňa 11.08.2017 zmluvu o úvere, v ktorej sa dohodli na poskytnutí úveru vo výške 1.064.000,- eur, ktorá suma bola následne dodatkom z 02.03.2020 zvýšená na 2.030.500,- eur. Na zabezpečenie úveru uzatvoril žalobca s uvedenou bankou záložné zmluvy k nehnuteľnostiam (pozemkom a stavbám), ktoré záložné právo je evidované na liste vlastníctva a aj svoje pohľadávky voči obchodným partnerom, ktoré záložné právo je registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Podľa štandardných podmienok úverovej dokumentácie nastáva začatím exekučného konania a zápisom do Centrálneho registra exekúcii prípad akcelerácie, ktorý oprávňuje banku vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru žalobcu, čím by žalobca prišiel nielen o majetok, ale bol by tým ukončený aj predmetný stavebný zámer. Zriadenie záložného práva zo strany správcu dane je pritom taktiež udalosťou akcelerácie. Okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia by tak bola výrazne ohrozená hlavná obchodná činnosť žalobcu, ktorou je prenájom nehnuteľností a obstarávanie služieb s tým spojených, ako aj realizácia daného stavebného zámeru.
5. Správny súd uznesením č. k. 26S/63/2020 - 97 z 22. apríla 2021 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd, na návrh žalovaného, prípisom č. k. 26S/63/2020 - 105 zo 7. mája 2021 čiastočne vyhovel jeho návrhu na predĺženie lehoty určenej vo výrokovej časti uvedeného uznesenia, a túto predĺžil o 15 dní (namiesto požadovaných 30 dní).
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.06.2021. Dňa 04.06.2021 žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis.
7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by závažne ohrozil jeho ekonomickú činnosť. Preto navrhol, aby správny súd návrhu nevyhovel.
8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
13. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
14. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky
predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.
15. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom v § 185 ustanovených podmienok.
16. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok.
17. V prejednávanej veci žalobca navrhuje (aj podľa obsahu) priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP.
18. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok výlučne pri naplnení každej z nich správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.
19. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.
20. Prvou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či / alebo iný vážny nenapraviteľný následok“).
21. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 8 základných zásad Civilného sporového poriadku), ale predovšetkým nimi predložených konkrétnych dôkazov aspoň osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere absolútne nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí teda vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
22. V nadväznosti na uvedené správny súd v prvom rade konštatuje, že žalobca s výnimkou jedného dôvodu (ktorým sa správny súd zaoberá v ďalšej časti) odôvodňoval svoj návrh len abstraktnými hypotetickými tvrdeniami (ktoré nemožno považovať ani za unesenie bremena tvrdenia) o následkoch, ktoré mu hrozia v prípade nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe. Išlo najmä o tvrdenia o tom, že žalobcovi hrozí nemožnosť účasti vo verejných obstarávaniach, zákaz nakladať s majetkom, nemožnosť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, nemožnosť prevodu majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach, nemožnosť pre spoločníka žalobcu previesť väčšinový obchodný podiel, resp. pre žalobcu nadobudnúť väčšinový obchodný podiel v inej spoločnosti, nemožnosť získať dotáciu zo štátneho rozpočtu v rámci národných dotačných schém, dotáciu z rozpočtu obcí a vyšších územných celkov, resp. priamy alebo nepriamy grant z fondov EÚ. Hrozbu plynúcu z týchto následkov pritom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
23. Vo vzťahu k tejto časti jeho návrhu správny súd uvádza, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a ani len netvrdil napr. že by sa zúčastňoval verejných obstarávaní a že z nich má podstatný príjem, a že preto v prípade nemožnosti zúčastňovať sa ich mu hrozí závažná ujma, značná škoda či iný nenapraviteľný následok, a teda že by v tomto smere bola daná reálna hrozba, ktorej bezprostrednou príčinou by bol okamžitý výkon alebo iné právne následky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (ktoré v zmysle zásady jednoty administratívneho konania tvorí s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím jeden celok). To isté platí aj o nemožnosti získať dotácie či granty. Rovnako tak žalobca nepreukázal, aká závažná ujma mu hrozí napr. tým, že by nemohol založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, previesť majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti. V tomto smere teda žalobca vôbec neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí totiž len všeobecne poukázať na akýkoľvek negatívny následok správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je potrebné tvrdiť ako konkrétne bude mať tento následok vplyv na žalobcu a tieto skutočnosti aj preukázať.
24. Inak je tomu však vo vzťahu k tomu dôvodu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, v ktorom žalobca poukazuje na svoje úverové vzťahy a prípadné následky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia na ne.
25. V tejto súvislosti správny súd z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, mal za osvedčené, že žalobca dňa 11.08.2017 uzatvoril s bankou
- Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o úvere s dohodnutým úverovým rámcom vo výške 1.064.000,- eur s dátumom konečnej splatnosti 30.11.2024. Táto pohľadávka banky bola zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu v katastrálnom území Y., záložného práva k pohľadávkam, vinkuláciou poistného plnenia a krycou zmenkou. Následne dňa 02.03.2020 žalobca uzatvoril s bankou dodatok k zmluve o úvere, na základe ktorej boli opätovne poskytnuté peňažné prostriedky do výšky v už splatenej časti istiny a súčasne na navýšení úverového rámca na 2.030.500,- eur s dátumom konečnej splatnosti dňa 31.12.2030. Súčasťou dodatku bola príloha, ktorá obsahovala zoznam zabezpečenia pohľadávky banky. Výpisom z listu vlastníctva (č. XXXX pre k. ú. Y., okres Y.) a výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (sp. zn. 23857/2017 a 6690/2020) (ktoré popri zmluve o úvere a dodatku k nemu taktiež pripojil žalobca ako listinné dôkazy k návrhu) je súčasne osvedčené, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené okrem iného záložné právo v prospech banky a rovnako tak v prospech banky sú založené aj pohľadávky žalobcu voči jeho obchodným partnerom, a to do výšky 2.030.500,- eur. V čl. III. bode 3. zmluvy o úvere z 11.08.2017 sa žalobca s bankou ako zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzájomné právne vzťahy neupravené v zmluve sa budú riadiť v prvom rade Produktovými obchodnými podmienkami pre úvery, bankové záruky a akreditívy banky s účinnosťou od 01.01.2015. Žalobca tieto produktové obchodné podmienky pripojil k návrhu na priznanie odkladného účinku ako ďalší listinný dôkaz a tieto taktiež osvedčujú tvrdenie žalobcu, že začatie súdneho, vrátane exekučného konania, ktorého následkom môže byť „podstatný nepriaznivý vplyv“ je prípadom porušenia. Tým je aj samotný „podstatný nepriaznivý vplyv“. „Podstatný nepriaznivý vplyv“ je definovaný v úvode uvedených produktových obchodných podmienok ako okolnosť, ktorá má alebo môže mať zásadný negatívny dopad okrem iného na a) príjmy, podnikateľskú činnosť, prevádzku, majetok žalobcu, b) ekonomické alebo právne postavenie žalobcu, c) schopnosť žalobcu plniť povinnosti. Následkom porušenia prípadu pritom podľa produktových obchodných podmienok je právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky alebo jej časti a požadovať jej splatenie v lehote určenej v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
26. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je exekučným titulom (§ 89 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku). Miestny poplatok za rozvoj je na účely Daňového poriadku považovaný za daň (§ 2 písm. b/ Daňového poriadku) a jeho dlžná suma po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. f/ Daňového poriadku). Keďže tento daňový nedoplatok vyrubilo ako správca dane Mesto Nitra, je povinné vymáhať ho buď v daňovom exekučnom konaní, alebo môže zabezpečiť jeho vymáhanie aj podľa osobitného predpisu (§ 88 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku), ktorým je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“). V prípade, ak by Mesto Nitra využilo práve ten spôsob vymáhania daňového nedoplatku, ktorým je jeho vymáhanie podľa Exekučného poriadku, tak žalobca by po doručení upovedomenia o začatí exekúcie bol povinný obmedziť svoju činnosť na uskutočnenie len bežných právnych úkonov, v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku (§ 61c ods.
1 Exekučného poriadku), s tým, že za bežné právne úkony právnickej osoby alebo podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka sa považujú právne úkony, ktoré sú nevyhnute potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich činnosti alebo podnikania (§ 61c ods. 2 Exekučného poriadku). Ak by samotné Mesto Nitra ako správca dane vymáhalo predmetný daňový nedoplatok (ktorý bol vyrubený správnou žalobou napadnutým rozhodnutím) v daňovom exekučnom konaní, tak po vydaní rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (ktoré sa však žalobcovi ani nedoručuje, a ktoré je právoplatné dňom vydania - § 90 ods. 1, ods. 3 Daňového poriadku) by daňovou exekučnou výzvou ukladalo žalobcovi ako daňovému dlžníkovi zákaz nakladať s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie s upozornením, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku (§ 91 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Daňového poriadku). Relevantná je aj tá skutočnosť, že správca dane môže na zabezpečenie daňového nedoplatku rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka, pričom ak žalobca nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota by bola primeraná sume daňového nedoplatku, je správca dane oprávnený rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty (§ 81 ods. 1, ods. 6 Daňového poriadku).
27. Posudzujúc uvedené predpokladané právne následky plnenia povinnosti správcu dane vymáhať z úradnej povinnosti daňový nedoplatok (ktorý vznikol nezaplatením miestneho poplatku za rozvoj, vyrubeného správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, berúc toto v zmysle jednoty s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane) alebo jeho vymáhanie zabezpečiť podľa Exekučného poriadku, v kontexte s listinnými dôkazmi osvedčenými skutočnosťami správny súd zistil, že je daná dôvodná obava, že by v dôsledku nich Slovenská sporiteľňa ako banka, ktorá zmluvou o úvere, naposledy zmenenou dodatkom z 02.03.2020 poskytla žalobcovi úver s úverovým rámcom 2.030.500,- eur vyhodnotila uvedené predpokladané právne následky ako „prípad porušenia“ (a to či už v dôsledku začatia exekučného konania podľa Exekučného poriadku alebo v prípade daňového exekučného konania prostredníctvom inštitútu „podstatného nepriaznivého vplyvu“, keď napr. zabezpečenie daňovej pohľadávky daňovým záložným právom a zákaz nakladať s exekvovaným majetkom môže mať zásadný negatívny dopad na činnosť žalobcu, pričom presný výklad tohto pojmu bankou nemožno s dostatočnou istotou predvídať) v zmysle produktových obchodných podmienok, ktorý by ju oprávňoval okrem iného na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky voči žalobcovi. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, ktorý je splácaný doposiaľ približne len jednu desatinu doby splatnosti, je zrejmé, že okamžité zosplatnenie zvyšku poskytnutého úveru, z ktorého financuje žalobca svoj stavebný zámer v hodnote viac ako 2 milióny eur, by mu mohlo spôsobiť závažnú ujmu ako aj značnú finančnú škodu.
28. Týmito konkrétnymi skutočnosťami (výška úveru, účel jeho poskytnutia na realizáciu podnikateľskej činnosti - stavebného zámeru, hrozba jeho zosplatnenia v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia) je v prejednávanej veci osvedčená hrozba, že v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma a značná finančná škoda. Hrozbe tejto konkrétnej, žalobcom tvrdenej a listinnými dôkazmi osvedčenej ujmy, je pritom možné zabrániť práve priznaním odkladného účinku správnej žalobe, čo je podstatou tohto procesnoprávneho inštitútu.
29. Správny súd preto z týchto dôvodov dospel k záveru, že aj tretia podmienka priznania odkladného účinku správnej žalobe, a to hrozba závažnej ujmy a značnej finančnej škody okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (ktoré v zmysle zásady jednoty administratívneho konania tvorí s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím jeden celok) je v prejednávanej veci naplnená.
30. V nadväznosti na uvedené však správny súd zdôrazňuje, že dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je samotná hrozba exekúcie (keď účelom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby nie je všeobecné oddialenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia), ale konkrétne, v konaní o tomto návrhu osvedčené skutočnosti, ktoré zakladajú hrozbu závažnej ujmy a značnej finančnej škody žalobcu v prípade jej zrealizovania.
31. Čo sa týka poslednej, štvrtej kumulatívnej podmienky priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je absencia rozporu priznania odkladného účinku správnej žaloby s verejným záujmom, správny súd uvádza, že tak ako je povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k osvedčeniu existencie hrozby závažnej ujmy, značnej škody, alebo inému vážnemu nenapraviteľnému následku na žalobcovi
(ako navrhovateľovi priznania odkladného účinku správnej žalobe), tak je povinnosť tvrdenia a príp. aj dôkazné bremeno vo vzťahu k osvedčeniu potreby ochrániť verejný záujem (pričom tento musí byť konkrétnejšie identifikovaný, nielen všeobecne) na žalovanom.
32. Žalovaný však vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe netvrdil, že by existoval v prejednávanej veci určitý konkrétnejší verejný záujem, ktorý by mohol byť ohrozený priznaním odkladného účinku správnej žalobe, čo ide na vrub jeho procesnej zodpovednosti. Existenciu takéhoto verejného záujmu, ktorý by bol silnejší než záujem žalobcu na tom, aby mu bola poskytnutá predbežná procesnoprávna ochrana priznaním odkladného účinku správnej žalobe, ani správny súd nezistil.
33. Správny súd s poukazom na uvedené preto dospel k záveru, že aj posledná zo štyroch kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe na právnom základe § 185 písm. a) SSP je v prejednávanej veci splnená, keď v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku nebol zistený žiadny konkrétny verejný záujem, v rozpore s ktorým by bolo v prejednávanej veci priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
34. Správny súd preto týmto uznesením podľa § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe žalobcu proti ňou napadnutému rozhodnutiu žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 508124/2020 z 02.11.2020 odkladný účinok, a to podľa § 186 ods. 2 SSP až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
35. Z dôvodu právnej istoty a ochrany subjektívnych práv žalobcu proti správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného správny súd zdôrazňuje, že nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia sa podľa § 186 SSP pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia žalovaného (nemožno ho realizovať), a toto nemôže byť ani podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. 36. V prejednávanej veci pozastavenie účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia okrem iného osobitne znamená, že voči žalobcovi nemožno počas trvania odkladného účinku správnej žaloby vykonávať daňovú exekúciu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018 - ďalej len „Veľký komentár k SSP“, § 186), predmetom ktorej by bolo vymoženie daňového nedoplatku na prvostupňovým rozhodnutím vyrubenom miestnom poplatku za rozvoj, ktorý žalobcovi vznikol na základe správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím správcu dane).
37. Správny súd žalobcu poučuje, že ak by sa následne v priebehu konania vo veci samej preukázalo, že návrhom na priznanie odkladného účinku sledoval zneužitie tohto procesnoprávneho inštitútu na to, aby sa zbavoval majetku pre prípad, že by správna žaloba bola zamietnutá (čo je v rozpore s jeho účelom a podstatou), správny súd pristúpi podľa § 28 vety druhej SSP k sankcionovaniu tohto procesného úkonu žalobcu a podľa § 189 SSP uznesením aj bez návrhu toto uznesenie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe zruší. Dôvodom na zrušenie tohto uznesenia o priznaní odkladného účinku, a to aj bez návrhu, je podľa § 189 SSP aj to, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
38. Záverom považuje správny súd za nutné upozorniť na to, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nepreskúmava a ani nemôže preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to v žiadnej miere, tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 SSP. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP je pritom zrejmé, že tieto sa žiadnym spôsobom nedotýkajú ne/zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov bola pre toto rozhodnutie bez akéhokoľvek právneho významu žalobcom tvrdená nezákonnosť a žalovaným tvrdená zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov nemožno na základe tohto rozhodnutia ani nijakým spôsobom prejudikovať výsledok konania vo veci samej.
39. K formálno-procesnej stránke tohto rozhodnutia správny súd napokon uvádza, že o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol podľa § 185 písm. a) SSP s odkazom na § 19 ods. 2 SSP v zložení senátu, a to formou uznesenia. Napriek tomu, že toto uznesenie bolo
prijaté senátom, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia (ako elektronický úradný dokument) podpisuje (elektronicky) iba predseda senátu, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 6/2016 z 27.07.2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 ako judikát R 65/2016, podľa ktorého ak v správnom súdnictve rozhoduje správny súd a nejde o uznesenie, ktorým sa rozhoduje vo veci samej (teda ide napr. o procesné uznesenie, ktorým je aj uznesenie o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby), podpisovanie rozhodnutia - uznesenia všetkými členmi senátu za tejto procesnej situácie neprichádza do úvahy, pretože zákonodarca neustanovil pri tejto forme senátneho rozhodovania inú povinnosť, a preto sa na nemeritórne uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku iba primerane (a to vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141 SSP). V takomto prípade členovia senátu podpisujú spoločne iba zápisnicu o porade a hlasovaní senátu a nemeritórne uznesenie podpisuje iba predseda senátu.
40. Správny súd z týchto dôvodov rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia. 41. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).