Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Csr-2-2017.pdf
PDF · 127.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu J. S., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXX/XX, R., zastúpeného spoločnosťou ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO : 36861251 proti žalovanej Poštovej banke, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO : 31340890, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO : 47232471, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, Bratislava - Staré Mesto, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Dunajská 15, Bratislava - Staré Mesto, IČO : 45744581, vydaným rozhodcom JUDr. Jánom Huňadym, v právnej veci Poštovej banky, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO : 31340890 proti Oľge Lehotskej, nar. 1. 2. 1952, bytom Pribylina 439, o zaplatenie 2.984,14 eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. : PM-R/0915/0249 z 5. 10. 2017.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 24. 10. 2017, doručenou na tunajší súd 27. 10. 2017 sa právna predchodkyňa žalobcu K. S., matke žalobcu domáhala voči žalovanému rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlo Dunajská 15, Bratislava - Staré Mesto, sp. zn. : PM-R/0915/0249 z 5. 10. 2017. Tento žalobný návrh odôvodnila tým, že v právnej veci žalobcu (Poštovej banky, a.s.) proti žalovanej (K. S.), vedenej pred rozhodcovským súdom, o zaplatenie sumy 2.984,14 eur s príslušenstvom, vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, Bratislava - Staré Mesto, rozhodcovský rozsudok sp. zn. : PM-R/0195/0249 z 5. 10. 2017, ktorým rozhodol, že rozhodcovský súd má právomoc prejednať a rozhodnúť vo veci samej (výrok I.), žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.984,14 eur, úrok vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.984,14 eur od 1. 8. 2015 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.984,14 od 1. 8. 2015 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 7. 2015 vo výške 1.613,52 eur, na bankový účet vedený v Poštovej banke určenej v tomto výroku rozsudku, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (výrok II.), a že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 179 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 143,75 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (výrok III.) Právna predchodkyňa žalobcu s rozhodcovským rozsudkom nesúhlasila, považovala ho za odporujúci ust. zákona č. 335/2014 Z.z. - o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, ako aj odporujúci právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa, a preto podala podľa § 45 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na tunajší súd žalobu o zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Právna predchodkyňa žalobcu namietala právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie v spore o zaplatenie 2.984,14 eur s príslušenstvom právnym titulom zmluvy o úvere č. 0232682688, ktorú uzatvorila so žalovaným 14. 6. 2011, kde ide o dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou bodu 6. zmluvy o úvere zo 14. 6. 2011. Rozhodcovská doložka však bola uzatvorená ako súčasť zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok na vopred predtlačenom a pripravenom formulári. Právna predchodkyňa žalobcu ako spotrebiteľka nemala žiadnym spôsobom možnosť neprijať túto rozhodcovskú doložku, pretože podpisom zmluvy o úvere musela súhlasiť aj s rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka nebola na samostatnej listine a nebola individuálne dojednaná. Týmto stratila právna predchodkyňa žalobcu ako spotrebiteľka možnosť brániť sa na všeobecnom súde, pretože podľa bodu 10. všeobecných obchodných podmienok, v prípade ak bude žalujúcou stranou veriteľ a bude iniciovať konanie na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by nemal možnosť brániť sa na všeobecnom súde. Právna predchodkyňa žalobcu nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť podmienky, a preto uzavretie takejto rozhodcovskej doložky predstavuje neprijateľnú podmienku, keď žalovaný ako dodávateľ si vynútil riešenie sporu v rámci rozhodcovského konania vo vopred dojednanom rozhodcovskom konaní a pred presne konkretizovaným rozhodcom bez možnosti voľby právnej predchodkyne žalobcu ako spotrebiteľky ovplyvniť osobu konkrétneho rozhodcu, a preto je táto rozhodcovská doložka podľa § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľná a teda neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie vo veci, a preto je tu daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. Ak by konajúci súd dospel k záveru, že bola daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie v spore, právna predchodkyňa žalobcu poukázala na to, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z.), a ďalej, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z.) Zmluvou o úvere zo 14. 6. 2011 bol totiž žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.150 eur, a keďže predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, avšak nespĺňa náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy), nastáva zákonom predpokladaný dôsledok, že tento spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva konkrétne neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Neupravuje výšku splátky a ani to akým spôsobom sa má splátka započítať na istinu, úroky a poplatky. Takisto zo zmluvy nevyplýva akým spôsobom má žalobkyňa splácať úver. Zmluva ďalej obsahuje nesprávnu výšku RPMN, a nakoniec aj nesprávnu výšku celkových nákladov úveru. V zmysle zmluvy sú náklady a poskytnutá suma vo výške 5.370,78 eur, ale v skutočnosti mala byť celková výška nákladov (v zmysle mesačných splátok) vo výške 5.708,88 eur. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy) je preto spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní nezohľadnil príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v opačnom prípade by musel ex offo rozhodnúť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z toho titulu by nemohol žalobcovi priznať nárok na plnenie z úrokov a poplatkov. Táto zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je nejasná, neboli dohodnuté žiadne splátky, čo však nie je možné, pretože ide o podstatnú náležitosť zmluvy o úvere. Takisto sa v zmluve uvádzajú chybné údaje s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor právneho predchodcu žalobcu, čím sa právny predchodca žalobcu v postavení spotrebiteľa dostal do nerovnovážneho postavenia oproti dodávateľovi.
2. Vo vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 20. 2. 2018 žalovaný uviedol, že pokiaľ ide platnosť rozhodcovskej doložky, rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 1. 1. 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia (§ 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.) V čase uzatvorenia rozhodcovskej doložky sa preto obsahové a formálne požiadavky na rozhodcovskú zmluvu spravovali zákonom o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 14. 6. 2011. Medzi pôvodnou právnou úpravou a súčasnou právnou úpravou je pritom podstatný rozdiel týkajúci sa formy rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ ide o požiadavku oddeliteľnosti rozhodcovskej zmluvy, právna úprava zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní požaduje, aby rozhodcovská zmluva bola
písomná a obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy. Požiadavka oddeliteľnosti však zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluvy. Znamená to, že rozhodcovská zmluva uzatvorená do 31. 12. 2014 mohla byť súčasťou hlavnej zmluvy, bez potreby samostatnosti a oddeliteľnosti. K požiadavke písomnej formy, zákon o rozhodcovskom konaní vyžaduje výlučne písomnú formu rozhodcovskej zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy však bola zachovaná, keďže rozhodcovská doložka bola súčasťou zmluvy o úvere podpísanej oboma stranami. Právna predchodkyňa žalobcu mohla uplatniť svoje nároky na všeobecnom súde. Právna predchodkyňa žalobcu tvrdila, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy jej znemožnilo domáhať sa nárokov na všeobecnom súde, s týmto tvrdením však žalovaný nesúhlasil. Podľa článku 10.2.2, časť II. všeobecných obchodných podmienok mohla právna predchodkyňa žalobcu v pozícii klienta uplatňovať svoje nároky voči žalovanému v pozícii banky buď na rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde. Žalobca tak nebol nútený uplatňovať svoje nároky na rozhodcovskom súde. Podľa právnej úpravy platnej v čase uzatvorenia rozhodcovskej doložky sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka považovala len tá rozhodcovská doložka, ktorá vyžadovala, aby spotrebiteľ riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak spotrebiteľ sa mohol so svojou žalobou voči dodávateľovi obrátiť na civilný súd. Rozhodcovská zmluva nebola neprijateľnou zmluvnou podmienkou keďže forma rozhodcovskej zmluvy v danom prípade bola v súlade so zákonnými požiadavkami účinnými v čase jej uzatvorenia. Skutočnosť, že je rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy o úvere nespôsobuje jej neplatnosť. Rozhodcovská doložka spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a bola uzatvorená platne. Rozhodcovská doložka presne špecifikovala aký druh sporu je možné na jej základe riešiť formou rozhodcovského konania. Právna predchodkyňa žalobcu tak pri jej podpise mala vedomosť, čoho a v akom rozsahu sa rozhodcovská doložka týka. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti aj ust. § 3 ods. 6, prevej vety zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené ustanovenie deklaruje i nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ má možnosť obrátiť sa so svojou vecou na súd a veriteľ nemôže v takom prípade namietať nepríslušnosť rozhodovacieho orgánu, a to aj napriek uzatvorenej rozhodcovskej doložke. Žalovaný tiež poukázal na bod 10.2.3. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých, ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu nedoručí Poštovke písomné oznámenie o nesúhlase s uzatvorením rozhodcovskej doložky, má sa za to, že ju prijal. Žalobca mal možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky odmietnuť, pokiaľ s ňou nesúhlasil, čo však neurobil. Žalobca tak mohol individuálne, sám rozhodnúť o tom, či danú zmluvnú podmienku uzatvorí alebo neuzatvorí. Rozhodcovské konanie nie je podradným druhom prejednania právnej veci, pretože z ust. § 26 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. vyplýva jeho rovnocennosť vo vzťahu ku konaniu pred súdom. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti súdu aj ust. § 208 ods. 6 uvedeného zákona, podľa ktorého stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktorý by súd prihliadal aj bez návrhu. Jediný rozdiel medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom je v zriaďovateľovi a obsadenosti tohto súdu. Rozhodcovský súd poskytuje spotrebiteľovi rovnakú možnosť uplatnenia práv a rovnaké prostriedky procesnej obrany ako v konaní pred všeobecným súdom. Vnútorné predpisy rozhodcovského súdu plne rešpektujú zákonnú úpravu a neobsahujú žiadne podmienky, ktoré by spotrebiteľovi sťažovali jeho účasť v konaní. Podporne sú v rozhodcovskom konaní aplikované aj procesnoprávne predpisy (OSP, CSP.) Rozhodcovský súd aplikuje príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, skúma ex offo oslabenie alebo znemožnenie vymáhania práv dodávateľa bez potreby dovolania sa tejto skutočnosti spotrebiteľom. Predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti. Právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere 14. 6. 2011, a podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného do 31. 12. 2012) sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y), a § 10 ods. 1. Zmluva o úvere bola preukázateľne uzatvorená v písomnej forme. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená jedna z dvoch podmienok kumulatívne potrebných pre možnosť sankcionovania úveru bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Spojka „a“ predstavuje spojku, ktorá z gramatického ako i logického výkladu dedukuje jediný záver, a to nutnosť kumulatívneho spojenia podmienok, ktoré spája na umožnenie dosiahnutia sledovaného cieľa. Spojku „a“ si tak nemožno zamieňať so spojkou „alebo“, a samotnou spojkou „a“ sa nedá vyjadriť alternatívnosť. Opačný výklad by bol porušením zásady právnej
istoty. Skutočnosť, že ide o žalobcu - spotrebiteľa pritom neznamená, že mu právo svedčí vždy a za každých okolností, aj keby to malo znamenať porušenie logiky právnej normy. Z uvedeného vyplýva, že zmluvu o úvere nemožno pre údajnú absenciu uvedených náležitostí sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. K rozdeleniu splátky úveru na istinu, úroky a poplatky žalovaný uviedol, že nie je možné súhlasiť s nutnosťou rozlíšenia splátky na tieto zložky, pretože ohľadom tejto náležitosti je potrebné použiť eurokonformný výklad, teda výklad v zmysle smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES (v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ, sp. zn. : C-42/15.) Je zarážajúce, ak spotrebiteľ, ktorý sa často domáha práve eurokonformného výkladu, v prípade ak tento nie je v jeho záujme, žiada o jeho vylúčenie a neprijatie záverov európskeho súdu. Uvedená smernica EÚ síce nemá priamy účinok pre konkrétny súdny spor, avšak v tomto prípade sa nejedná o konštituovanie nejakého práva, či povinnosti v zmysle smernice, čo by neprichádzalo do úvahy, ale jedná sa o otázku výkladu sporného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 120/2010 Z.z. s európskou smernicou, ktorá zaviedla v článku 22 úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda v zmysle nej členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice (v ňom sa uvádza len termín splátka a teda nie splátka istiny, úrokov a poplatkov.) Úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v člení na istinu, úrok a poplatky, nie je v súlade s požiadavkami smernice č. 2008/48/ES. Z uvedeného tak vyplýva, že ani sankcia v podobe toho, že úver je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, ak neobsahuje rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. sa ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi podľa § 9 ods. 5 uvedeného zákona, poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade však nebola dohodnutá amortizácia, a z tohto dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) dá vyhovieť jedine uvedeným spôsobom, ktorý považuje žalovaný za postačujúci. Zmluva o úvere obsahovala požadované náležitosti, keďže sa v nej uvádzala výška úveru, úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou, bola v nej uvedená výška mesačnej splátky, RPMN banky a taktiež priemerná RPMN na trhu, ďalej celková výška úveru, dátum prvej splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok a dátum konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný za dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určila počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, vychádzajúc pritom aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci č. C-42/15, Home Credit Slovakia. Právna predchodkyňa žalobcu poznala výšku úveru, výšku celkových nákladov, výšku mesačnej splátky, počet mesačných splátok, výšku zmluvného úroku, termín konečnej splatnosti úveru, výšku RPMN banky, teda vedela presne koľko z toho, čo zaplatí, pripadne na príslušenstvo, nakoľko bolo vyjadrené aj celkovou výškou nákladov. Právna predchodkyňa žalobcu tak nemohla mať žiadne pochybnosti o výške svojho záväzku. Zmluvné vyjadrenie je dokonca aj v súlade s výkladom podľa dôvodovej správy, je preto dôvodné konštatovať, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť. Zákon má rovnaké skutočnosti pomenovať rovnakými pojmami, ak teda zákon č. 129/2010 Z.z pozná v ust. § 9 ods. 5 pojem rozpis splátky a uvádza sa, čo sa tým myslí, nemožno § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona obsahujúce slovné spojenie „zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov“ vykladať tiež ako rozpis splátok, a to naviac ako rozpis splátok, ktorý musí byť v zmluve uvedený povinne. Právna predchodkyňa žalobcu mohla posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli rozčlenené na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Priemerného spotrebiteľa podľa žalovaného zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí, teda o koľko preplatí jemu poskytnutý úver. Priemerný spotrebiteľ nebude skúmať každú jednotlivú splátku samostatne. Rozdelenie splátky na istinu a úroky má zmysel pre nedobromyseľného spotrebiteľa, ktorý predpokladá, že bude v omeškaní s plnením záväzku, pre výpočet úroku z omeškania. Dobromyseľný spotrebiteľ predpokladá, že si splní svoj záväzok v dohodnutom čase, a preto pokiaľ v zmluve sú uvedené informácie o výške úveru a celkových nákladov na úver a doba splácania úveru, vie sa rozhodnúť o tom, či zmluvu o úvere uzatvorí alebo neuzatvorí. V záujme spotrebiteľa je rozhodnutie, podľa ktorého absencia rozdelenia každej splátky na istinu, úroky a poplatky nespôsobuje bezúročnosť úveru, nakoľko spotrebiteľ mal všetky potrebné informácie k uzatvoreniu dohody a mohol sa rozhodnúť. Žalovaný preto konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere riadneho splácania úveru žalobcom, nakoľko sám žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o úvere splnil riadne a včas. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere neobsahuje niektorý z údajov, ktorého absenciu možno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Právna predchodkyňa žalobcu ani
nekonkretizovala aké neprijateľné zmluvné podmienky by mala zmluva o úvere obsahovať. Bez bližšej špecifikácie sa však žalovaný nemôže účinne brániť. Zmluva o úvere obsahuje aj údaj o RPMN úveru, a to vo výške 21,80 %, súčasne obsahuje výšku mesačnej splátky 79,29 eur a celkovú výšku nákladov v sume 2.220,78 eur. Žalobca požiadal o poskytnutie poistenia úveru so základným súborom poistenia. Podľa 11.3. obchodných podmienok s uzavretím poistenia je spojená povinnosť platiť náklady spojené s poistením, ktorých výška je uvedená v sadzobníku poplatkov a poistnej zmluve. Ak si vybral klient poistenie, súhlasil s tým, že akékoľvek náklady spojené s poistením sú súčasťou splátky úveru. Výška splátky 79,29 eur obsahuje aj poistné vo výške stanovej sadzobníkom poplatkov v sume 3,29 eur. Z uvedeného vyplýva (a to nasledovným výpočtom : 79,29 eur - 3,29 eur ? 76 eur), výška anuitnej splátky úveru 76 eur. Žalovaný má za to, že do celkových nákladov úver nemusia byť započítané aj náklady na poistné. Dikcia zákona je pritom jednoznačná a nemožno ju vykladať ľubovoľne. Do celkových nákladov podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. patria všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zákonodarca použil podmieňovací spôsob pre splnenie povinnosti započítať náklady na poistné do celkových nákladov úveru. Zo znenia zákona ak spotrebiteľ musí, aby získal, je dôvodný jediný správny záver, a to tak podľa logického, ako aj gramatického výkladu, a to, že ak spotrebiteľ nemusí navyše úver poistiť, aby ho získal, nie je zákonom daná povinnosť započítať náklady na poistné do celkových nákladov úveru. Slobodná voľba právnej predchodkyne žalobcu o možnosti, no nie povinnosti poistiť svoj úver vyplýva aj napr. z bodu 11.1. obchodných podmienok. Výšku anuitnej splátky úveru žalovaný poznal, ak si klient vybral poistenie, súhlasil s tým, že akékoľvek náklady spojené s poistením sú súčasťou splátky úveru. Nakoľko zo sadzobníka poplatkov vyplýva poskytnutie úveru na účet v Poštovej banke, a.s., bezplatne, je dôvodný záver, že žalobca neplatil ani poplatok za poskytnutie úveru, ktorý by mal byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na pravidelnom mesačnom splácaní úveru po 76 eur v počte 72 mesačných splátok. Aby žalovaný vyhovel žalobcovej žiadosti o splácanie úveru po dobu 6 rokov, rozdelil splátky úveru tak, že prvých 70 splátok bolo dohodnutých vo výške 76 eur a 71. splátka vo výške 40,78 eur a splátka č. 72 vo výške 0 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bola v zmluve o úvere správne zazmluvnená celková čiastka úveru a súčasne aj RPMN. Právny predchodca žalobcu ani nepredložil jeho výpočet RPMN, ktorý by spochybňoval správnosť zazmluvnenej RPMN úveru. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Uznesením vyššej súdnej úradníčky tunajšieho súdu z 5. 11. 2018, č.k. : 21Csr/2/2017 - 182 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní namiesto doterajšej žalobkyne (právnej predchodkyne žalobcu - K. S., Q.. X. X. XXXX, zomr. 21. 11. 2017, naposledy bytom F. XX/XXX, R.) ako novým žalobcom - J. S., nar. XX. X. XXXX, bytom D. I. XXX/XX, R.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. 11. 2018.
4. Právo písomnej repliky nový žalobca nevyužil.
5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 7. 3. 2019 žalobca len uviedol, že zotrváva na žalobe, tak ako ju podala jeho právna predchodkyňa a v rámci ústneho prednesu v plnom rozsahu poukázal na obsah tejto žaloby.
6. Žalovaný na pojednávaní konanom 7. 3. 2019 (k veci samej) neuviedol žiadne vyjadrenia.
7. Na pojednávaní konanom 22. 7. 2020 žalobca uviedol, že trvá na svojej žalobe v plnom rozsahu a žiada, aby súd zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok, pričom dodal, že medzi ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku (na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania aj ex offo podľa § 45 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), patrí to, že článok úverovej zmluvy (bod 6.), ktorý upravuje rozhodcovskú doložku s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, je neplatný, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo vyplýva aj z rozsudku tunajšieho súdu, č. k. : 5C/255/2015 - 91 z roku 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. 12. 2016, to znamená ešte pred vydaním napadnutého rozhodcovského rozsudku z roku 2017, čiže v čase, keď už bol vydaný rozhodcovský rozsudok, existoval rozsudok tunajšieho súdu, ktorý určil, že predmetná rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je neplatná. Rozhodcovský súd ani nemohol pristúpiť zákonným spôsobom k vydaniu predmetného rozsudku. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v priebehu
konania pred tunajším súdom pod vyššie uvedenou sp. zn. : 5C/255/2015 došlo k hmotnoprávnemu postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalovaného Poštová banka na nový subjekt INVEST-KAPITAL, a.s., čo vyplýva z uznesenia o pripustení tejto zmeny v uvedenom súdnom konaní, čiže v čase, keď bol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcovský súd už konal a vydal rozhodcovský rozsudok voči subjektu, ktorý nebol pasívne legitimovaný v danom konaní, nakoľko nadobúdateľom predmetnej pohľadávky sa stala spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že v decembri 2015 došlo k splateniu pohľadávky vyplývajúcej z úveru, o čom vydal potvrdenie aj žalovaný, teda, že došlo k zaniknutiu predmetnej pohľadávky. Všetky tieto dodatočné dôvody predstavujú ďalšie dôvody, pre ktoré by mal súd rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodcovského rozsudku, a to podľa § 45 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ex offo. Vzhľadom na to, že súd by mohol vyhodnotiť tieto skutkové tvrdenia ako nové skutkové tvrdenia, vyhlásil žalobca, že ich predkladá súdu na tomto pojednávaní súčasne aj v písomnej forme v jednej podobe pre protistranu a v jednej podobe pre súd, pričom požiadal, aby sa súd týmito novými skutkovými okolnosťami zaoberal a v prípade, že ak ich vyhodnotí ako zmenu žaloby tak, aby pripustil takúto zmenu žaloby aj vo vzťahu k týmto doplneným podstatným skutkovým tvrdeniam.
8. Žalovaný na pojednávaní konanom 22. 7. 2020 uviedol, že poukazuje na svoje písomné vyjadrenie k žalobe z 20. 2. 2018, kde sa vyjadroval aj k neplatnosti rozhodcovskej doložky. A vzhľadom na nové okolnosti, s ktorými nebol oboznámený, ktoré boli prednesené a písomne predložené na uvedenom pojednávaní, navrhol pojednávanie odročiť za účelom, aby sa mohol oboznámiť s obsahom uvedených tvrdení a dôkazov. Vo zvyšnom rozsahu poukázal na svoje doterajšie prostriedky procesnej obrany uvedené v jeho písomnom vyjadrení z 20. 2. 2018.
9. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 6. 7. 2021 žalobca len odkázal na svoje dovtedajšie písomné a ústne vyjadrenia a návrhy.
10. Na pojednávaní konanom 6. 7. 2021 žalovaný rovnako len odkázal na svoje dovtedajšie písomné a ústne vyjadrenia a návrhy, a osobitne zdôraznil neexistenciu naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby.
11. Na pojednávaní konanom 6. 7. 2021 súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby vyplývajúcu z ústneho prednesu, ako i z písomného podania žalobcu z 22. 7. 2020, spočívajúcu v doplnení podstatných skutkových okolností (podľa § 140 ods. 2 CSP), nakoľko výsledky doterajšieho konania (dokazovania) neboli prekážkou pre konania o takto zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP.) Na pojednávaní konanom 6. 7. 2021 súd tiež vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
12. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a Mediačná, so sídlom Dunajská 15, Bratislava - Staré Mesto, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovská a Mediačná, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Dunajská 15, Bratislava - Staré Mesto, IČO : 45744581, vydaného rozhodcom JUDr. Jánom Huňadym, v právnej veci žalobcu Poštovej banky, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO : 3134089 proti žalovanej K. S., nar. X. X. XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie 2.984,14 eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. : PM-R/0915/0249 z 5. 10. 2017 (č.l. 7 - 17) tunajší súd zistil, že tento rozhodcovský súd formou rozhodcovského rozsudku rozhodol tak, že rozhodcovský súd má právomoc prejednať a rozhodnúť vo veci samej (výrok I.), žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.984,14 eur, úrok vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.984,14 eur od 1. 8. 2015 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.984,14 od 1. 8. 2015 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 7. 2015 vo výške 1.613,52 eur, všetko na bankový účet vedený v Poštovej banke, a.s., uvedený v tomto výroku, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (výrok II.) a že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 179 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 143,75 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (výrok III.) Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že rozhodcovský súd priznal žalovanému nárok proti právnej predchodkyni žalobcu na základe právneho titulu zmluvy o úvere zo 14. 6. 2011, uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným.
13. Zo zmluvy o úvere - konsolidácia č. 0232682688 uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobcu ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 14. 6. 2021 (č.l. 4 až 6) vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal poskytnúť právnej predchodkyni žalobcu úver vo výške 3.150 eur, a táto sa zaviazala žalovanému tento úver vrátiť spolu s úrokmi v sadzbe 19,50% ročne.
14. Z (odôvodnenia) uznesenia tunajšieho súdu č.k. : 5C/255/2015 - 59 z 12. 5. 2016 (č.l. 257) vyplynulo, že žalovaný 11. 12. 2015 hmotnoprávne postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere zo 14. 6. 2011 na obchodnú spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, IČO : 35871334.
15. Z potvrdenia o splatení pohľadávky z úveru z 18. 12. 2015 (č.l. 258) mal súd preukázané, že žalovaný vydal právnej predchodkyni žalobcu uvedeného dňa písomné potvrdenie o tom, že úver poskytnutý žalovaným právnej predchodkyni žalobcu zo zmluvy o úvere z 14. 6. 2011 bol 11. 12. 2015 splatený v plnej výške vrátane príslušenstva.
16. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa nasledovných právnych ustanovení.
17. Podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z.z. - o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase vyhlásenia tohto rozsudku - vzhľadom na to, že v tomto zákone ide o procesný predpis, ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Podľa § 47 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
19. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) splnením dlh zanikne.
20. Zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená 14. 6. 2011 medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bola uzatvorená medzi žalovaným ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy, konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a právnou predchodkyňou žalobcu ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
21. Napadnutým rozhodcovským rozsudkom z 5. 10. 2017 však bola právna predchodkyňa žalobcu zaviazaná na plnenie voči žalovanému, hoci tento už (od 11. 12. 2015) nebol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (pohľadávky) vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zo 14. 6. 2011, pretože túto pohľadávku 11. 12. 2015 hmotnoprávne (zmluvne) postúpil na spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s. (aktuálne s obchodným menom ISONZO, a.s.), z čoho vyplýva, že žalovaný nebol v rozhodcovskom konaní aktívne vecne legitimovaný, a rozhodcovský súd mu preto v napadnutom rozhodcovskom rozsudku nemohol priznať (voči právnej predchodkyni žalobcu) žiadne plnenie. Preto je tu daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 psím. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda, že napadnutý rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Navyše, právna predchodkyňa žalobcu 11. 11. 2015 (ešte pred vyhlásením rozhodcovského rozsudku z 5. 10. 2017) uhradila zvyšok dlhu zo zmluvy o úvere zo 14. 6. 2011 v prospech žalovaného (došlo k tomu ešte pred hmotnoprávnym postúpením pohľadávky na spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s.), na ktoré plnenie ju však napadnutý rozhodcovský rozsudok zaviazal. Napadnutý rozhodcovský rozsudok ju teda zaviazal na úhradu neexistujúceho dlhu, dlhu, ktorý zanikol splnením (§ 559 ods. 1 OZ), čo je takisto možné považovať za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.
1 písm. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j., že napadnutý rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
23. Vzhľadom na to, že v danom prípade nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z iného dôvodu ako dôvodu uvedeného v ust. § 47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva tak podľa § 47 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zostáva v platnosti, a vo veci bude opätovne rozhodovať stály rozhodcovský súd. V predmetnej veci tunajší súd pritom nezistil žiadne iné dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku než vyššie dva uvedené dôvody.
24. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku, súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu v tomto konaní bol žalobca, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.