Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/13/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, IČO: 36 164 666, proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX E., zastúpený: AK MAZANEC, s.r.o., so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -172 zo dňa 13.10.2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k. ú. F., obec Lada ako parcely KNC č. 319 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2, KNC č. 320 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2 a KNC č. 321 - záhrada o výmere 1666 m2, ako aj rodinný dom súp. č. XX, stojaci na parcele KNC č. 319 a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že uvedené nehnuteľnosti v celosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému finančnú náhradu 9.762,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % počítanej zo sumy vyrovnacieho podielu uvedenej vo výroku II. Tohto rozsudku. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť znalcovi B. A. G., H. X, XXX XX E., IČO: 37257269 náhradu znalečného vo výške 233,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k.ú. F. a predstavujú parcely č. 319, 320, 321 a rodinný dom č. XX, ktorý stojí na parcele č. 319, pričom žalobca je podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností vo veľkosti 7/8 a žalovaný vo veľkosti 1/8.

Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že v danom prípade posudzujúc podľa ust. , je potrebné podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušiť a vyporiadať, pretože nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Prvoinštančný súd vykonal vyporiadanie podľa veľkosti podielov strán sporu s tým, že zistil, že rozdelenie veci prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušenia podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nie je možné. Nie je možné vyčleniť spoluvlastníkovi, žalovanému, podľa znaleckého posudku ani na pozemkoch, ani na rodinnom dome podiel vo veľkosti 1/8, pretože takáto nehnuteľnosť, už aj s poukazom na to, že rodinný dom má len jedno sociálne zariadenie, nemôže ako samostatná vzniknúť. Taktiež nehnuteľnosti, a to parcely, nie je možné podeliť podľa výšky podielov, pretože ide o úzky, dlhý pás pozemkov, kde v prednej časti tieto hraničia s prístupovou cestou a v prednej časti sa nachádzajú aj jednotlivé prípojky energií. Rozčlenenie pozemku reálnou deľbou by bolo, vzhľadom na uvedené, neprimerane nákladné. Keďže k dohode medzi stranami sporu nedošlo, prvoinštančný súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním celého súboru nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu v súlade so zhodnými tvrdeniami strán sporu, teda v súlade s návrhom žalobcu a odsúhlasením žalovaného. Pri určení hodnoty nehnuteľnosti súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 14/2022 znalca A. G., ktorý ocenil túto nehnuteľnosť, vrátane pozemkov a rodinného domu, na 78.100 eur. Hodnota podielu žalovaného v rozsahu 1/8 predstavuje sumu 9.762,50 eur, ktorá mu prináleží ako číselné vyjadrenie výšky jeho podielu na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Obe sporové strany súhlasili s tým, aby podiel žalovaného bol prikázaný žalobcovi a aby žalobca vyplatil žalovaného v rozsahu 9.762,50 eur. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca preukázal dostatok finančných prostriedkov a zdrojov, aby mohol žalovaného z jeho podielu na nehnuteľnostiach vyplatiť. Zdokladoval svoj príjem, ktorý je približne 1.500 eur mesačne, ďalej má právo na vyplatenie trov konania, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a naviac, na účte má našetrených 30.853 eur v 365.banke. Prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa . Pri hodnotení úspechu žalobcu súd vychádzal z toho, že žalobca pred iniciovaním tohto súdneho sporu zaslal žalovanému výzvu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 5.9.2022 na adresu podľa katastra nehnuteľností. Zásielka sa vrátila nevyzdvihnutá. Žalobcovi nezostávalo nič iné, iba obrátiť sa na súd. Žalovaný až v súdnom konaní namietal žalobcom preukazovanú hodnotu nehnuteľností. Žalobca vychádzal pri podávaní návrhu u vyjadrenia realitnej kancelárie Matej real s.r.o., kde celková hodnota nehnuteľností bola odhadnutá na 48.032 eur a podiel žalovaného predstavoval 6.004 eura. Žalovaný však navrhol v rámci koncentrácie konania vo veci ustanovenie znalca na určenie hodnoty, ktorá bola v priebehu konania ustálená na 78.100 eur s výškou podielu žalovaného 9.762,50 eura. Prvoinštančný súd preto vyhodnotil, že žalobca bol v spore plne úspešný, pretože súd jeho žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu vyhovel. To, že výška podielu žalovaného bola preukázaná počas konania je len dôkazom toho, že pre nereakciu žalovaného nebolo možné pred sporom túto hodnotu ustáliť. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré inicioval žalovaný. Pokiaľ žalovaný inicioval tento znalecký posudok, trovy dôkazu musí znášať z vlastného, preto, okrem už vyplatenej časti zálohy 300 eur, súd nariadil žalovanému doplatiť výšku odmeny znalcovi vo výške 233,24 eur. Žalovanému právo na náhradu trov konania súd nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a uviedol, že napáda výrok prvoinštančného rozsudku č. II., III. a IV. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zo strany žalobcu došiel návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 13.4.2021, o čom však žalovaný nebol riadne informovaný. Žalovaný nemal súhlasiť s vyporiadaním. Žalobca využil nevedomosť žalovaného o nedoručenom návrhu a snahe uspieť nepoctivým spôsobom, a to riadnym neinformovaním žalovaného, keď podal návrh na súd s cieľom nepravdivého vykreslenia žalovaného. Nie je pravdou, že by žalovaný nesúhlasil s návrhom, prípadne že by sa bránil mimosúdnej dohode, avšak žalobca celú túto situáciu postavil na tvrdení, že žalovaný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý bol odoslaný žalobcom, neprevzal. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu niekoľkých rokov sa presťahoval, nebol následne o zásielke informovaný, a preto nemohol pristúpiť k žiadne dohode. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o veci samej bral do úvahy dôkaz žalobcu, ktorý je zavádzajúci, čím súd dospel k nesprávnemu záveru vo veci samej. Pri rozhodovaní neprihliadal na fakt, že žalovaný sa bez akejkoľvek výzvy či upozornenia, ktoré by sa mu dostalo do priamej, či hoci aj nepriamej dispozície, ocitol „pred súdom“. Vzhľadom na vyvodený záver súdu, že sa žalovaný nechcel mimosúdne dohodnúť, bolo žalovanému

zamedzené vo výkone jeho práva, ktoré mu prináleží, keďže týmto záverom považuje žalovaného počas celého sporu za znevýhodneného, čo je v rozpore s . Súd meritórnym rozhodnutím rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému finančnú náhradu 9.762,50 eura, pričom, vzhľadom na náklady, ktoré žalovaný vynaložil na predmetnú nehnuteľnosť, sa žalovaný nestotožňuje s výrokom č. II. predmetného rozhodnutia súdu. Počas celého obdobia vlastníctva nehnuteľnosti o svoj majetok sa staral a z dôvodu predstavy budúceho pôsobenia v priestoroch predmetných nehnuteľností, do nehnuteľností investoval, ktorú investíciu je možné vyčísliť na sumu 5.000 eur, z čoho suma 2.500 eur predstavuje náklady na odstránenie odpadu z nehnuteľnosti. Žalovaný má ďalej za to, že nečestnému úmyslu žalobcu nasvedčovala aj tá okolnosť, že nehnuteľnosť podhodnotil v návrhu, keď ju ohodnotil na cenu 20.000 eur až 23.000 eur a v návrhu, po podaní žaloby, na 40.000 eur, pričom všeobecná hodnota nehnuteľnosti preukázaná v znaleckom posudku v prejednávanej veci predstavovala 78.100 eur. Ak by mal žalobca čestný úmysel, nevyčíslil by za nehnuteľnosti menej, než 1/3 ich reálnej ceny. Práve žalovaný uvádzal, že hodnota nehnuteľnosti je podstatne vyššia a navrhol oceniť nehnuteľnosť znaleckým posudkom, čo malo smerovať k mimosúdnej dohode. Žalobca však trval na otvorení konania. Tým žalovaný úspešne vyargumentoval svoju námietku na nesprávne ocenenie nehnuteľnosti, a preto spochybňuje výrok č. 4 napadnutého rozsudku, keď podľa žalovaného trovy na vypracovanie znaleckého posudku vznikli výlučne kvôli konaniu žalobcu a nesmú byť prikazované na ťarchu žalovaného. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX, k.ú. F., žalobca je povinný zaplatiť žalovanému finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel 12.262,50 eur a náhradu znaleckej odmeny zaplatí v rozsahu 50 % 233,24 eur žalobca v tej istej sume žalovaný a bude rozhodnuté o trovách konania tak, ako rozhodol prvoinštančný súd. Alternatívne žalovaný žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. K odvolaniu nezaujal ani písomne stanovisko znalec.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX, k.ú. F.. Jedná sa o parcelu č. 319 o výmere 654 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, o parcelu č. 20 o výmere 208 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a parcelu č. 321 o výmere 1.666 m2 – záhrada. Súčasťou majetkovej podstaty na uvedenom liste vlastníctva je aj rodinný dom, súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele č. 319. Na aktuálnom liste vlastníctva je žalobca uvedený ako podielový spoluvlastník o veľkosti podielu na všetkých nehnuteľnostiach vo výške 7/8 – in a žalovaný v rozsahu 1/8- iny. Prvoinštančný súd vykonal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam podľa ust. , . Zrušil podielového spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam podľa súhlasu strán sporu. Za súhlasu strán sporu prikázal podiel žalovaného do vlastníctva žalobcu za náhradu, ktorú v priebehu konania jednoznačne a presne vyčíslil žalovaný, vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorý v priebehu konania navrhol vykonať. Znalecký posudok bol zaplatený sčasti zo zálohy vo výške 300 eur na základe uznesenia prvoinštančného súdu č.k. -152 zo dňa 26.5.2022, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.6.2022, kde zálohu zloženú žalovaným poukázal na adresu znalca. Suma 233,24 eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi zloženou zálohou a vyúčtovanými nákladmi znalca, bola predmetom konečného rozhodnutia o veci. Prvoinštančný súd túto sumu, vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie žiadal vykonať žalovaný, nariadil uhradiť žalovanému. Ako to vyplýva z obsahu prvoinštančného konania, pred podaním žaloby nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu, pretože žalobcovi sa nepodarilo jeho návrh doručiť žalovanému. Pri podávaní žaloby žalobca vychádzal pri určení hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného z prepočtu náhrad za obdobné nehnuteľnosti, ktoré mu vystavila realitná kancelária.

7. Žalovaný svoje odvolanie zameral na všetky výroky rozhodnutia prvoinštančného súdu, okrem výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní podielu žalovaného do vlastníctva žalobcu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania, aj keď rozdelený do samostatných

výrokov, nie je deliteľný. Žalovaný namietal výšku náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel. V odvolaní žiadal prikázať podiel 1/8 žalobcovi a vyplatiť mu vyššiu sumu. Preto odvolací súd preskúmal celý rozsudok prvoinštančného súdu, vrátane zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pretože napadnutý výrok o finančnej náhrade priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov a ten vychádza z výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva. Aj v prípade hodnotenia úspechu v spore potom súd nemôže, a to ani odvolací súd, vychádzať len z úspechu žalovaného v prípade, pokiaľ jeho odvolaniu voči jednotlivým dielčím výrokom bude vyhovené, ale je potrebné brať tieto výroky vo vzájomnej súvislosti ako celok, nie hodnotiť ich individuálne a izolovane.

8. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav prejednávanej veci. Spôsoby vytvárania skutkového základu rozhodnutia sú stanovené zákonom ( ). Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávne vyhodnotenými vykonanými dôkazmi, prípadne je tu nesprávnosť postupov alebo záverov pri ostatných spôsoboch vytvárania skutkového základu, alebo existencia možnosti dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku. Odvolací súd skúmal jednotlivé možnosti, na základe ktorých prvoinštančný súd získaval a ustaľoval skutkový stav rozhodnutia prvoinštančného súdu a zistil, že skutkový stav zistený prvoinštančným súdom je zistený riadne a postačujúco na to, aby mohol súd správne o veci rozhodnúť. Je potrebné uviesť, že podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Prvoinštančný súd vo veci vykonal všetky relevantné dôkazy, vyhodnotil všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, všetky dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, na základe takto vyhodnotených skutkových okolností prvoinštančný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré neodporujú pravidlám formálnej logiky. V danom prípade neexistujú zákonné možnosti na dotvorenie skutkového stavu súdom, ani odvolací súd nezistil nesprávnosť tvorby skutkových okolností prejednávanej veci. Preto odvolací súd viazaný skutkovými okolnosťami zistenými prvoinštančným súdom, ktoré neboli sporné, ďalej skúmal, či vec správne právne posúdil.

9. Nesprávne právne posúdenie veci tak, ako ho v odvolaní namietal žalovaný, predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd 1. neaplikoval príslušnú právnu normu, 2. aplikoval nesprávnu právnu normu, 3. obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo 4. správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval správnu právnu normu, a to ust. , , ktoré zákonné ustanovenie dáva presný návod súdu, ako je potrebné pristúpiť k návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prvoinštančný súd zistil, že k dohode medzi stranami nedošlo. To, že nedošlo k dohode medzi stranami sa nedáva za vinu žiadnej zo sporových strán, pretože, pokiaľ by k dohode došlo, strany sporu by vec riešili mimosúdne. Akýkoľvek problém pri komunikácii medzi stranami sporu, aj okolnosť, že nie je možné návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva pred podaním žaloby niekomu doručiť, smeruje k záveru, že je potrebné vec riešiť súdnou cestou. Okolnosť, že vec rieši súd neznamená, tak, ako to uviedol žalovaný v odvolaní, zníženie jeho dôstojnosti, prípadne znevýhodnenie žalovaného v spore. V spore majú obe sporové strany rovnaké postavenie, je im umožnené rovnaké uplatňovanie procesných práv a povinností, obe strany majú právo využiť všetky prostriedky procesného útoku či obrany na preukázanie svojich práv. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by so žalovaným súd pracoval ako so znevýhodnenou stranou. Naopak, umožnil na návrh žalovaného, vykonať ďalšie dôkazy, ktoré prispeli k spravodlivému a správnemu rozhodnutiu o veci, keď bolo zistené, ako to uviedol prvoinštančný súd, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nie sú reálne deliteľné, a preto je potrebné pristúpiť k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V priebehu prvoinštančného konania obe sporové strany sa zhodli nielen na tom, že je potrebné zrušiť podielové spoluvlastníctvo, že minoritný podiel žalovaného bude prikázaný väčšinovému podielovému spoluvlastníkovi, žalobcovi, ale aj sám žalovaný na pojednávaní dňa 13.10.2022 prostredníctvom jeho právneho zástupcu navrhol, aby žalovanému bol vyplatený za jeho podiel obnos vo výške 9.762,50 eur. S týmto všetkým strany sporu súhlasili vychádzajúc z dôkazu, ktorý v priebehu konania vykonal súd na

návrh žalovaného. Preto aj právne posúdenie veci prvoinštančným súdom podľa , bolo správne a odvolací súd nezistil pri právnom posúdení veci žiadnu vadu prvoinštančného rozhodnutia.

10. Žalovaný v odvolaní namietal, že pri určovaní náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel súd nezohľadnil jeho investície do nehnuteľnosti v čase jeho vlastníctva spolu vo výške 5.000 eur, z čoho suma 2.500 eur bola použitá na odvoz odpadu. Odvolací súd zistil, že ide o tzv. námietku vnesených finančných prostriedkov do nehnuteľnosti. Tieto finančné prostriedky žalovaný tvrdil, že investoval do vyporiadavanej nehnuteľnosti. Nepreukázal však, v akom rozsahu, kedy, za akých okolností tieto financie investoval a nepreukázal ani, či išlo o bežnú údržbu nehnuteľnosti, prípadne jej zhodnotenie, alebo išlo o inak účelovo určené financie. Prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa túto námietku nemôže použiť v odvolacom konaní, pretože nie sú na to splnené podmienky. Novoty v odvolacom konaní sú okolnosti, na ktoré odvolací súd už nemôže prihliadať.

11. Pokiaľ sa týka povinnosti žalovaného doplatiť odmenu znalca, je potrebné uviesť, že žalovaný navrhol v priebehu konania vykonanie tohto dôkazu na svoj prospech. S vykonaním dôkazu boli spojené výdavky. S cieľom zabezpečiť vykonanie dôkazu žalovaný na výzvu súdu zložil preddavok vo výške 300 eur, ktorý súd použil na čiastočnú výplatu znalca po tom, čo vyúčtoval znaleckú odmenu. Nezaplatená ostala časť znaleckej odmeny vo výške 233,24 eur, ktorú ako ďalšiu časť znaleckej odmeny a výdavkov, ktoré žalovanému vznikli ( ), musí zaplatiť znalcovi žalovaný. Tento dôkaz nenavrhol vykonať žalobca, inak by celý dôkaz musel hradiť z vlastného. Tieto trovy neplatí štát. Trovy takéhoto dôkazu vždy súd prizná oprávnenej osobe (v tomto prípade znalcovi) na základe rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pričom nárok na ich náhradu je oprávnený osobe (znalcovi) priznaný proti sporovej strane v zmysle pravidiel vyplývajúcich z a nasl. . Preto aj v tejto časti považoval odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne.

12. Preto odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia prvoinštančného súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa , ako správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. . V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu bol žalobca. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca v odvolacom konaní nevykonal vo vzťahu k súdu žiaden procesný úkon a k odvolaniu, ani k iným listinám sa nevyjadril. Preto v súlade so zásadou uvedenou v Základných princípov , zakotvujúcich procesnú ekonómiu, žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).