Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/11/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831, právne zastúpený: advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č. 5060: JUDr. Ľudmila Jurčová, so sídlom Hodžovo námestie č. 2A, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Humenné, t. č. bytom B. C. X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 708,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. -58 zo dňa 28.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. -58 zo dňa 28.11.2024 rozhodol tak, že

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 708,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 708,65 Eur odo dňa 28.08.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a. III.Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že súd zistil tento skutkový stav:

3. Žalovanému bola dňa 09.08.2023 poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku preukázaného užitia návykovej látky, ktorú žalobca následne uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

4. Z písomnosti „Oznámenie zdravotnej poisťovni“ zo dňa 09.08.2023 vyplývajú dôvody poskytnutia zdravotnej starostlivosti v E. F. A., F. G., v rozsahu špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ambulantnej pohotovostnej služby s diagnózou: Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu, syndróm závislosti (čl. 7).

5. Písomnosťou „Výzva na úhradu vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi zdravotnej poisťovne“ zo dňa 18.03.2024 žalobca vyzval žalovaného na

zaplatenie dlžnej sumy 708,65 Eur s možnosťou splátok vo výške 118,10 Eur za poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa b) (), ktorej prílohu tvorilo „Vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi“ zo dňa 18.03.2024 s rozpisom jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti poskytnutých žalovanému ( druhá strana). Výzva bola žalobcovi vrátená ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ z adresy B. C. XX, XXX XX D. ().

6. Z Potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2023 zo dňa 09.10.2024 vyplýva suma vyplatených dávok v hmotnej núdzi za rok 2023 - august 2023 v sume 74,- eur a v septembri 2023 v sume 150,- eur, spolu za celý rok 866,70 eur žalovanému.

7. Zo Zmluvy o nájme bytu č. XX zo dňa 21.12.2023 vyplýva nájom a pobyt žalovaného na adrese B. XX od 22.12.2023 do 31.12.2024 (čl. 35).

8. Zo Zmluvy číslo XX/XXXX“ zo dňa 16.08.2023 vyplýva vykonávanie opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately od H. E. I. J. K. F. - K. pre žalovaného ako klienta od 16.08.2023 do 16.08.2025 (čl. 36-38).

9. Z písomnosti „Ukončenie spolupráce“ vyplýva rozhodnutie žalovaného ako klienta ukončiť resocializáciu na vlastnú žiadosť dňom 10.09.2023 v zaradení H. E. I. J. K. F. - K., pričom bol klientom strediska od 16.08.2023 do 10.09.2023 (čl. 39).

10. Z výpisu z evidencie adries vyplývajú adresy pobytu žalovaného: L. XX, B. XX a mesto Humenné od 04.02.2020 do 25.10.2024 (čl. 45).

11. Z tabuľky úkonov zdravotnej starostlivosti žalovaného vyplývajú úkony zdravotnej starostlivosti u žalovaného od 09.08.2023 do 04.09.2023 (čl. 46-48).

12. Na takto zistený skutkový stav súd I. inštancie aplikoval ust. , o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, citovaného zákona, o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, , , , , Nariadenia vlády SR č. 87/1995, , , tený skutkový stav takto právne posúdil:

13. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom medzi žalobcom ako zdravotnou poisťovňou a žalovaným ako poistencom. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca preukázal svoje tvrdenia a splnil svoju dôkaznú povinnosť predloženými listinnými dôkazmi: oznámením o poskytnutí zdravotnej starostlivosti (čl. 7), vyčíslením liečebných nákladov revíznym lekárom (čl. 8 druhá strana), tabuľkou úkonov zdravotnej starostlivosti (čl. 46-48) a doručovaním výzvy na zaplatenie dlžnej sumy (čl. 8 a čl. 10). Vykonaným dokazovaním mal súd I. inštancie za preukázané, že žalobca ako zdravotná poisťovňa uhradil za žalovaného náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Súd I. inštancieoboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav tak, ako ho vo svojom návrhu opisoval žalobca, ktorý v dôsledku konania žalovaného ako poistenca a jeho užitia alkoholu a následného poskytnutia zdravotnej starostlivosti dňa 09.08.2023, ktorú žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, dospel k záveru, že žalobca dôvodne uplatnil právo na náhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému ako poistencovi. Vyčíslenie celkových nákladov mal súd I. inštancie nesporne preukázané zo špecifikácie nákladov zdravotnej starostlivosti odsúhlasených revíznym lekárom. Žalovaný vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť i napriek výzve neuhradil. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia má žalobca ako zdravotná poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi, ak mu bola preukázateľne poskytnutá v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Žalovaný síce poprel hospitalizáciu v žalovanom období na psychiatrickom

oddelení v F. A., toto tvrdenie však nepodložil žiadnymi dôkazmi, a zároveň nepoprel poskytnutie zdravotnej starostlivosti. svoju povinnosť nesplnil a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.

14. V danom prípade sa jedná o sporové konanie. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Súd I. inštancie považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že súd zásadne veci nevyšetruje, ale rozhoduje na základe výsledkov dokazovania, ktoré navrhujú strany v spore.

15. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia skutkového a právneho stavu súd I. inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť. Súd I. inštancie mal za nesporné a na základe predložených listinných dôkazov aj za preukázané, že žalobca uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s liečením žalovaného ako poistenca žalobcu v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v úhrnnej výške 708,65 eur, ktoré mu žalovaný po výzve na plnenie nezaplatil. Ďalej je nesporné, že žalovaný bol žalobcom písomne vyzvaný na úhradu vyčíslených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pričom žalovaný sa mal možnosť dozvedieť o povinnosti uhradiť žalobcovi dlžnú sumu najneskôr dňa 27.08.2024 z doručeného návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný sumu 708,65 eur do dnešného dňa neuhradil. V zmysle vyššie uvedeného preto súd I. inštancie podanej žalobe v rozsahu uplatňovanej istiny vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 708,65 eur. Žalovaný neuhradil dlžnú sumu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, čím sa dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, teda odo dňa 28.08.2024 do zaplatenia, keďže žalovanému nebola doručená výzva žalobcu na zaplatenie. Z uvedeného dôvodu preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca, teda od 20.04.2024 (od uplynutia lehoty po vrátení výzvy), zamietol.

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

20. Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením , teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

21. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Súd I. inštancie zdôrazňuje, že aplikácia ust. je prípustná len vo výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, ).

22. V danom prípade súd I. inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu predmetného ustanovenia , a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu. Poukazujúc na uvedené súd I. inštancie následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v spore.

23. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, keďže súd I. inštancie zamietol žalobu len v nepatrnej časti, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

24. Proti rozsudku súdu I. inštancie v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní uviedol, že mu nebola poskytnutá žiadna lekárska starostlivosť dňa 09.08.2023 v Psychiatrickej nemocnici v A.. Žiadal doplniť dokazovanie súdu o predvolanie svedkov, lekára a ošetrovateľa, ktorí mali v daný deň a čas službu, môžu potvrdiť jeho tvrdenia.

25. Jeho následná hospitalizácia v H. M. N. N. nesúvisela s liečbou po požití alkoholu, jednalo sa o 5- dňovú plánovanú hospitalizáciu. Súvisela s nástupom do K. F.. Nástup do resocializačných zariadení nie je možný z vonkajšieho prostredia a k jeho hospitalizácii v H. by došlo tak či tak, keďže to bolo plánované. Odmieta uhradiť peniaze poisťovni, keďže to bol jeho osobný záujem sa liečiť, poisťovňa nemá nárok si žiadať preplatenie nákladov za liečbu svojich pacientov. Súd I. inštancie bol podľa neho pri svojom rozhodovaní zaujatý, priklonil sa na stranu silnejšieho, pretože on nie je zastúpený, na rozdiel od žalobcu, právnikom. V podanom odvolaní predkladal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a to vypočutie službukonajúceho lekára, ošetrovateľa zo dňa 09.08.2023 z E. F. A. a A. O. P. z K. L., ktorý potvrdí, že jeho 5-dňová hospitalizácia tam bola plánovaná, nesúvisela s bezprostrednou liečbou po požití návykovej látky. V podanom odvolaní ďalej poukazuje na, podľa neho, rozpor v skutkových tvrdeniach, podľa ktorého tvrdili, že od 09.08.2023 do 04.09.2023 bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici.

Nesúhlasí s preplácaním nákladov poistencov zo strany zdravotnej poisťovne, poukazuje na rozhodnutia poisťovne v obdobných veciach u pacientov, ktorí recidivujú a poisťovňa im preplácať náklady nedáva. Závislosť je choroba a nie sranda, človek to nerobí naschvál. Nesúhlasí s týmto postupom poisťovne.

26. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca listom zo dňa 23.01.2025, v ktorom uviedol, že odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.11.2024, sp. zn. – 58 (ďalej len „Rozsudok“) považuje žalobca za nedôvodné, týmto vyjadrením popiera skutkové tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní a má za to, že dôvody podaného odvolania nemajú z pohľadu žalobcu oporu v platnej právnej úprave.

27. V zmysle ustanovenia (ďalej len „“) má žalovaný povinnosť v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Žalobca má za to, že odvolanie žalovaného nespĺňa požiadavky, ktoré predpokladá v predmetnom ustanovení, žalovaný najmä neuvádza v akom rozsahu napáda vydaný rozsudok, ani čoho sa žalovaný domáha (odvolací návrh).

28. Žalobca má za to, že žalovaný v podanom odvolaní zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré už uviedol skoršie v konaní a tieto len opakuje. Žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť a odôvodnenosť jeho tvrdení a naopak popierali a preukazovali opak skutočností tvrdených žalobcom v jeho vyjadreniach. Ak by aj súd vyhodnotil niektoré z tvrdení žalovaného ako nové, žalobca uvádza, že ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré vzhľadom na zákonnú koncentráciu konania mal žalovaný uplatniť skôr, a súd by na tieto tvrdenia nemal prihliadať. Žalobca si dovoľuje uviesť, že žalovaný sa k poslednému vyjadreniu žalobcu už ďalej nevyjadril a teda nespochybnil žalobcom uvedené skutočnosti v tomto vyjadrení, v dôsledku čoho sa tieto považovali za nesporné, čo konštatoval aj Okresný súd Humenné v odôvodnení rozsudku.

29. Žalobca sa stotožňuje s rozsudkom a jeho odôvodnením, v dôsledku záveru ku ktorému Okresný súd Humenné dospel na základe vykonaného dokazovania. Žalobca má za to, že Okresný súd Humenné na základe správne vo veci nenariadil pojednávanie, s ohľadom aj na hospodárnosť konania, keďže išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia neboli sporné s poukázaním na , keďže ich strana nepoprela a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000 eur.

30. Žalobca k žalovaným navrhovanému vypočutiu svedka, službukonajúceho lekára zo dňa 09.08.2023 z E. F. A. a A. O. P. z RDZO Kráľová uvádza, že považuje takéto vypočutie navrhnutých svedkov za nadbytočné, bez prínosu nových skutočností vo veci. V konaní bolo žalobcom jednoznačne preukázané, že dňa 09.08.2023 bola žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku preukázaného užitia návykovej látky, ktorú žalobca následne uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Uvedené skutočnosti žalobca doložil aj príslušnými listinnými dôkazmi, ktoré nespochybniteľne preukazujú túto skutočnosť. Ak by aj došlo k vypočutiu svedka ako navrhuje žalovaný, tento by vzhľadom na žalobcom predložené dôkazy s veľkou pravdepodobnosťou len potvrdil poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanému dňa 09.08.2023 v E. F. A.. Čo sa týka druhého navrhovaného svedka - A. O. P. z RDZO Kráľová, žalobca uvádza, že jeho výpoveď by taktiež nepriniesla nové skutočnosti, keďže ako uviedol už vo svojom vyjadrení, skutočnosť, že žalovaný bol hospitalizovaný od 11.08.2023 do 16.08.2023 v H. N. N. je medzi stranami nesporná. Žalobca uvádza, že ústavnú lôžkovú starostlivosť poskytnutú žalovanému od 11.08.2023 do 16.08.2023, za ktorú žalobca uhradil liečebné náklady žalovaný nepoprel. Žalobca má aj naďalej za preukázané, že rovnako ako pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 09.08.2023 v E. F. A. aj v tomto prípade šlo o poskytnutie zdravotnej starostlivosti v dôsledku užitia návykovej látky, a to alkoholu. Žalobca opätovne uvádza, že úhradu za hospitalizáciu v K. F. v L. si voči žalovanému neuplatňuje.

31. Žalobca uvádza, že v predmetnom konaní neboli naplnené podmienky, pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania na odvolacom súde, v zmysle ustanovenia , v dôsledku čoho je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Podľa platí, že „na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.“ Žalobca má za to, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky pre nariadenie pojednávania odvolacím súdom.

32. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrváva v tom, čo uviedol vo svojich vyjadreniach a v celom rozsahu trvá na podanom návrhu. Žalobca má na základe vyššie uvedeného za to, že jeho nárok voči žalovanému je dôvodný, opodstatnený a legitímny. Žalobca v súdnom konaní jednoznačne preukázal ním uvádzané skutkové tvrdenia, ktoré podložil hodnovernými dôkazmi a naopak vyvrátil tvrdenia žalovaného. Žalobca má naďalej za to, že žalovaný nedostatočne spochybnil dôvodnosť uplatneného nároku a zároveň neuniesol dôkazné bremeno, keďže žalovaným priložené dôkazy žiadnym spôsobom nespochybňujú skutočnosti, ktoré v predmetnom konaní uviedol žalobca. Rovnako je nepravdepodobné, že by žalovaným navrhované výsluchy svedkov preukázali opak žalobcom tvrdených skutočností, keďže sú preukázané listinnými dôkazmi.

33. Žalobca má za to, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa , v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného tak ako to predpokladá a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak sa Odvolací súd nestotožní s názorom žalobcu, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa , žalobca má za to, že nie sú dané dôvody na zrušenie rozsudku podľa a vrátenie veci súdu prvej inštancie podľa Z. žz., a preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

34. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 29.01.2025, v ktorom uviedol, že žalobca považuje jeho odvolanie za nedôvodné, žalovaný tvrdí, že ich žaloba voči jeho osobe je neopodstatnená, nakoľko v prvých žalobách tvrdia, že bol hospitalizovaný v E. A. a za to si nárokujú peniaze, až po jeho vyjadrení, že sa nachádzal v H. N. N., právna zástupkyňa už uvádza, že si nárokujú peniaze za hospitalizáciu v B. Bystrici. Neustále tvrdia, že došlo k hospitalizácii po požití návykovej látky, ale v skutočnosti bola jeho hospitalizácia v B. Bystrici plánovaná a nesúvisí s liečbou po požití návykovej látky. Preto žalovaný odporúča právnej zástupkyni žalobcu naštudovať si fungovanie resocializačných zariadení a pobytov v psychiatrických nemocniciach pred nástupom do resocializačných zariadení. Pobyt v psychiatrickej nemocnici musí byť min. 5 dní pred nástupom. Na nástup do resocializačného zariadenia sa čaká aj 6 mesiacov, ľudia tam chodia aj na podporné liečby, hoci abstinujú aj 5 rokov, a predsa musia predtým absolvovať min. 5-dňovú hospitalizáciu v psychiatrickej nemocnici. Základné rozpory v obžalobe sú, že žiadali preplatenie peňazí za hospitalizáciu v E. Michalovce a až po jeho preukázaní žiadajú peniaze za hospitalizáciu v H. B. Bystrica. A taktiež tvrdia, že hospitalizácia bola bezodkladná liečba po požití návykovej látky, čo nie je pravda, bolo to plánované. Dokázať to môže žalovaný na súdnom pojednávaní po vypočutí osôb, ktoré uviedol v odvolaní z 28.11.2024.

35. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca listom zo dňa 19.02.2025, kde zotrval na svojich vyjadreniach.

36. Následne vo veci reagoval listom zo dňa 13.03.2025, kde zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

37. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa , z nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa rdil ako vecne správny. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa po odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.

38. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj

príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo a zákonne.

39. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalobcu v konaní pred súdom I. inštancie.

40. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. )

41. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006 sp. zn. ).

42. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke, že žalobca nepreukázal poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovanému a teda skutkový stav nebol súdom I. inštancie ustálený správne, odvolací súd uvádza: V súdnom spise je na č.l. 7 založený listinný dôkaz a to oznámenie E. F. A., F. ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia alkoholu, alebo inej návykovej látky zo dňa 09.08.2023, v ktorom sa uvádza, že tento poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytoval špecializovanú ambulantnú starostlivosť a ambulantnú pohotovostnú službu vo vzťahu k žalovanému s diagnostickým záverom poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm závislosti, kód diagnózy Q..X., v ktorom ako dôvod poskytnutej zdravotnej starostlivosti uvádza porušenie liečebného režimu a užitie alkoholu s vykonanou dychovou skúškou s obsahom 0,89 mg/l alkoholu. Súčasne na čl. 8 súdneho spisu je založená listina žalobcu s názvom vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi zo dňa 18.03.2024, z ktorej vyplýva, že dňa 09.08.2023 bola žalovanému poskytnutá doprava dopravnou zdravotnou službou a rýchlou záchrannou službou, súčasne toho istého dňa bol realizovaný výkon ambulantným špecialistom. Následný výkon je vykázaný až od dňa 11.08.2023 do 16.08.2023 ako ústavná lôžková starostlivosť a v rámci nej potom vykonané laboratórne vyšetrenia 14.08.2023, následne je vykázané tiež poskytovanie starostlivosti ambulantným špecialistom dňa 04.09.2023. Tento nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť si poisťovňa uplatnila podľa

43. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. : „ Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky odporcu treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať

takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. Ak teda žalovaný spochybnil vykázanú a uplatnenú zdravotnú starostlivosť zo strany žalobcu, mal k tomu v konaní produkovať dôkazy, pričom však zostal len v rovine popretia uplatneného nároku a žiadne dôkazné návrhy v štádiu I. inštančného konania neuplatnil.

44. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, súd I. inštancie posúdil vykonané dôkazy tak, že priznal väčšiu dôkaznú váhu dôkaznému reťazcu pozostávajúceho z vykonaných dôkazov, predložených písomných listín, z ktorých kontextu bolo ustálené, že žalovanému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s porušením liečebného režimu pri liečbe porúch psychiky spôsobenej nadužívaním návykových látok. Samotné popretie týchto skutočností žalovaným, bez uvedenia konkrétnych dôkazov v konaní pred súdom I. inštancie malo za následok neunesenie dôkazného bremena tohto tvrdenia žalovaného. Svoje úvahy o vyhodnotení dôkaznej situácie a zistenom skutkovom stave súd riadne odôvodnil, pričom zdôvodnil aj to, prečo týmto dôkazom uveril a vychádzal z nich pri ustálení skutkového stavu rozhodovanej veci.

45. Odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu (teda jeho procesný postup), pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

46. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

47. Na základe uvedeného, keďže žalovaný nepredložil v konaní také dôkazné návrhy, ktorý by účinne spochybnili tvrdenia protistrany, možno uzavrieť, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno a súd rozhodol v prospech žalobcu.

48. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, odvolací súd nezistil ich dôvodnosť. Žalovaný v odvolacom konaní prezentovali nové dôkazy (návrh na vypočutie svedkov) bez toho, aby na takýto postup boli splnené zákonné podmienky.

49. K veci odvolací súd ďalej uvádza, že v po prijatí platí koncentrácia konania. Odvolateľ nemôže jednotlivé dôkazy predkladať až v rámci odvolacieho konania, ale mal ich predložiť v priebehu konania na súde I. inštancie až do momentu skončenia dokazovania. Súčasne je potrebné poukázať na skutočnosť, že dôkazné bremeno je na procesnej strane. Ten, kto niečo tvrdí, je povinný dokazovať to, čo v spore tvrdí. Pokiaľ neunesie dôkaznú povinnosť a následne dôkazné bremeno tým, že je v konaní procesne pasívny, takýto postup zásadne vedie k prehre v súdnom spore. V tomto smere odvolací súd poukazuje na znenie , podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

50. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

51. Pokiaľ žalovaný navrhol uvedené dôkazy vykonať až v rámci odvolacieho konania, platí znova ust. vyššie citované. Odvolací súd uvádza, že tzv. novoty v odvolacom konaní (nové návrhy na vykonanie dôkazov resp. uvádzanie nových skutočností) môže odvolateľ v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak ich nemohol bez vlastného zavinenia použiť pred súdom prvej inštancie. V konaní pred súdom I. inštancie platí koncentračný princíp a ďalšie dokazovanie bez splnenia zákonných podmienok v odvolacom konaní nie je možné.

52. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.

53. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany (§ 149).

54. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

55. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

56. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky.

57. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

58. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu I. inštancie na čl. 32 súdneho spisu pod sp.zn. zo dňa 30.09.2024 v ktorom súd I. inštancie vyzval žalovaného , aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručeného súdu dňa 27.9.2024 a vo vyjadrení uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Nič teda nebránilo žalovanému, aby dôkazy navrhol vykonať na základe výzvy súdu. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení z 9.10.2024 spochybnil tvrdenia žalobcu, ale nepredložil o tom žiadne dôkazy. Keďže tak neurobil je potrebné uviesť, že nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného . Pokiaľ teda odvolateľ v odvolaní uvádza nové okolnosti týkajúce sa jeho liečby , ide o také skutkové tvrdenia, ktoré prvýkrát uvádza odvolateľ až v odvolaní, a ktoré preto neboli predmetom dokazovania na súde I. inštancie. Keďže tieto tvrdenia nespĺňajú podmienku novôt v zmysle , nebolo možné na nich prihliadnuť v odvolacom konaní. Uvedené odvolací súd považoval za neprípustnú odvolaciu novotu.

59. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom I. inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

60. Ohľadne predmetnej odvolacej námietky nenastal ani jeden z prípadov predpokladaných v , kedy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť. Predmetná argumentácia odvolateľa ako prostriedok procesnej obrany, nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, netýka sa procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nepreukazuje ňou odvolateľ, aby v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napokon nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom I. inštancie.

61. Pre vysvetlenie odvolací súd ďalej uvádza, že nespochybňuje tvrdenie žalovaného o tom, že nadužívanie alkoholu vo forme závislosti predstavuje chorobu , ktorú je potrebné posudzovať ako akékoľvek iné ochorenie. Uplatnený nárok žalobcom súvisí s tým, že v rámci prebiehajúcej liečby alkoholizmu porušil žalovaný liečebný režim užitím alkoholu, čo sa v rámci prebiehajúcej protialkoholickej liečby samozrejme vylučuje. Za takéto porušenie liečebného režimu je v podstate „sankcionovaný“ zdravotnou poisťovňou a to je aj podstata jej uplatneného nároku.

62. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si riadne uplatnil, preto odvolací súd priznal žalobcovi ich úplnú náhradu voči žalovanému.

64. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).